Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30CoE/61/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUD. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom E. XX, T., proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, Q., o vymoženie 1 595,94 € s príslušenstvom, v štádiu konania pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej, so sídlom exekútorského úradu R. XXX/ A, T., pod EX 4457/15, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/316/2015-35 zo dňa 16.11.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Er/316/2015-53 zo dňa 20.06.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 15.03.2015 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. PC- C/0413/0106 zo dňa 25.03.2014 (poznámka Krajského súdu v Žiline - správne malo byť uvedené „zo dňa 24.03.2014“). Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s. a povinným dňa 28.07.2008, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Podľa časti II bod 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 2 v 1. časti VOP rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Uvedená rozhodcovská doložka je však neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť a všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, akékoľvek plnenie priznané

rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je aj v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, exekučný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že prvostupňový súd prekročil zákonné limity na preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej EP) v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa tohto ustanovenia súd je oprávnený skúmať a vykonávať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a so skúmaním rozhodcovskej doložky. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, a preto ju nie je možné prejednať ani v exekučnom konaní podľa § 44 ods. 2 EP. Ďalej namietal vylúčenie možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní a poukazoval na povinnosť právneho predchodcu oprávneného

- banky - postupovať v súlade s § 93b zákona o bankách. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené. Ďalšou námietkou bolo, že prvostupňový súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Namietal, že exekučný súd rozhodoval ako súd konajúci vo veci samej, pritom OSP ani Exekučný poriadok (ďalej aj EP) neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by mohol vykonávať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúre Európskeho súdneho dvora. Podľa neho nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, nakoľko je aktom výlučne sekundárnej povahy a jej význam je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Ďalej namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenia vydajú aj zamietajú. Pritom poukázal na iné rozhodnutia odvolacích súdov v iných veciach. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že žiadosti o udelenie poverenia sa vyhovuje, alternatívne ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, ďalej v spojení s § 470 ods. 1 vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 z týchto dôvodov:

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej aj EP) v znení účinnom do 31.12.2014 v spojení s § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

6. Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015, preto bolo potrebné v danej veci postupovať podľa Exekučného poriadku účinného do 31. decembra 2014. Preto bolo potrebné na dané konanie aplikovať EP účinný do 31.12.2014.

7. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. PC- C/0413/0106 zo dňa 24.03.2014. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu mala byť daná v zmysle článku 3 ods. 7 zmluvy o úvere zo dňa 28.07.2008.

8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka, tak ako bola dojednaná, nebola dohodnutá individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa článku 3 bod 7 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. V čl. 3 bod 3 zmluvy o úvere klient (povinný) svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený o. i. so Všeobecnými obchodnými podmienkami i Obchodnými podmienkami pre úver a súhlasí s nimi. V čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Samotný obsah doložky bol uvedený v bode 10.2.2 VOP, tak ako je podrobne uvedený v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci dojednanie o rozhodcovskej doložke bolo súčasťou samotnej zmluvy o úvere, teda úkonu, ktorý podpísal aj spotrebiteľ - povinný, samotný obsah doložky bol súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, v bode 10.2.2. Pritom obsah rozhodcovskej doložky bol nemenný, dodávateľ ho formuloval výlučne sám a spotrebiteľ ho pred podpisom zmluvy nemohol ovplyvniť; rovnako nemohol ovplyvniť ani zaradenie čl. 3 bodu 7 o dojednaní rozhodcovskej doložky do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán v zmluve o úvere. Z uvedeného treba vyvodiť, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola dojednaná individuálne. Nadväzne rozhodcovský rozsudok vydaný v dotknutej spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie z takto neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP. Preto je takýto exekučný titul materiálne nevykonateľný - napr. uznesenie NS SR č. k. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012. Neplatnosť doložky vyhodnotil súd prvej inštancie správne, preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

9. Krajský súd ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky č.k. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho (bod 30) je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ učiní, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Podľa bodu 33 z uvedeného vyplýva konečný záver, ktorý dopadá na vec sťažovateľa, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktoré spotrebiteľ pripojuje svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kde sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (napr. zmluva o preprave osôb s ohľadom na § 3 Vyhlášky č. 175/2000 Sb., o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu a pod.).

10. Uvedený právny názor je potrebné podporne aplikovať aj v danom prípade. Ak rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a jej obsah je uvedený vo všeobecných obchodných podmienkach, pokiaľ sa týka vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, táto rozhodcovská doložka nemôže ako inštitút požívať právnu ochranu a podľa slovenského práva sa na ňu hľadí ako na neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 účinného ku dňu uzavretia hlavnej zmluvy absolútne neplatná.

11. Čo sa týka odvolacích námietok oprávneného, súd k nim uvádza nasledovné. Čo sa týka námietky, že nie je možné v rámci § 44 ods. 2 EP preskúmať iné listiny, ako sú uvedené v tomto ustanovení, súd konštatuje, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V rámci preskúmania exekučného titulu exekučný súd je oprávnený a aj povinný skúmať procesné podmienky na vydanie exekučného titulu. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale skúmajúc procesné podmienky

vedenia exekúcie len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

13. Exekučný súd neprekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, pretože z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že svoje rozhodnutie neodôvodnil aplikáciou tohto ustanovenia zákona. Nezaoberal sa meritórnym obsahom exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, a teda neposudzoval tento exekučný titul v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) cit. zákona. Čo sa týka námietky prekážky rozsúdenej veci, táto prekážka v konaní nie je daná vydaním napadnutého uznesenia a pokiaľ rozhodcovský súd iným spôsobom posúdil platnosť rozhodcovskej doložky, uvedené nemá žiaden vplyv na posúdenie tejto čiastkovej procesnej otázky zo strany exekučného súdu. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

14. Ohľadom námietky oprávneného, že ako právny nástupca len postupoval podľa § 93b zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda plnil svoju zákonnú povinnosť, odvolací súd poukazuje na znenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej doložky, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Podľa odvolacieho súdu povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením klientovi (spotrebiteľovi). Krajský súd uvádza, že v zmluve o úvere absentuje reálna možnosť voľby doložky a je potrebné konštatovať, že dodávateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti. Preto námietka, že si ich práve týmto spôsobom splnil, je v celom rozsahu nedôvodná.

15. K námietke nesprávnej aplikácie § 53 ods. 4 a § 153 ods. 1 OSP neboli oprávneným uvedené konkrétne námietky. Samotné hypotetické úvahy o tom, že ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, konanie by prebehlo na štátnom súde, že sa súd nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať, sú právne irelevantné. Na neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, pozostáva výhradne z odborne spôsobilých a bezúhonných fyzických osôb s právnickým vzdelaním pochádzajúcich z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo podľa tvrdenia oprávneného zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc.

16. K námietke konštruovania nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatia možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nekonal v rámci sporového konania, nejednalo sa teda o opätovné prejednanie veci, ktorá už bola prejednaná rozhodcovským súdom, ale ako bolo vysvetlené vyššie, exekučný súd len skúmal materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na to, že na zaujatie právneho názoru postačovali listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a ktoré predložil samotný oprávnený, nebolo potrebné v danej veci rozhodovať na pojednávaní a pokiaľ oprávnený namieta odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, všetky tieto dôkazy predložil samotný oprávnený, a teda mal vedomosť o ich možnom vykonaní v exekučnom konaní, k čomu mu nič nebránilo sa vyjadriť. K tomuto bodu odvolania

krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22. januára 2014, z ktorého cituje: „Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina obsahujúca túto doložku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie. Tento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania, ktoré nie je v zásade konaním sporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou otázkou. Nariadenie pojednávania by za týchto okolností ako aj s prihliadnutím na možnosť opravného konania bolo zbytočné a odporovalo by zásade hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazu listinou jej prečítaním alebo oboznámením obsahu na pojednávaní vyžaduje § 129 ods. 1 O.s.p., ktoré primerane platí aj pre exekučné konanie, len ak sa nariaďuje pojednávanie.“

17. Pokiaľ oprávnený namietal, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie svoje právne posúdenie veci nezaložilo na priamom účinku tejto smernice. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodilo z Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia základnej zmluvy (§ 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1). Je však treba uviesť, že súčasťou Občianskeho zákonníka je príloha Zoznam preberaných právnych aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie, kde pod č. 1 je prebraná smernica Rady č. 93/13/EHS, to znamená, že túto smernicu možno použiť ako výkladové pravidlo, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tzv. eurokonformným výkladom, t.j. v súlade s obsahom a cieľmi tejto smernice.

18. Ani námietka porušenia právnej istoty, keď v obdobných veciach sú vydávané rozličné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, nemôže byť v tejto veci dôvodná. Pokiaľ sú aj v iných skutkovo obdobných veciach vydávané rozhodnutia inak posudzujúce skutkové a právne otázky ako dané rozhodnutie, uvedené nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v danej veci. Námietka neprimeraného zvýhodňovania povinného pred exekučným súdom taktiež bola vyhodnotená ako nedôvodná. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere jednoznačne uvádza, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ods. 2 tohto ustanovenia tiež uvádza, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade z listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Takáto doložka bola dojednaná v rozpore s citovanou právnou úpravou a nie je možné konštatovať, že by preto došlo k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného v tomto exekučnom konaní.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd námietky oprávneného ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .