Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Csp/72/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: V. X., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, N., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.12.2005.

II. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a náhrady trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 27.12.2005 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej mali byť zo strany právneho predchodcu žalovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., poskytnuté finančné prostriedky vo výške 437,83,-Eur (ďalej len „úver“). Žalobkyňa sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala v pravidelných mesačných splátkach vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver. Strany si ďalej v bode C) predmetnej zmluvy dohodli vydanie úverovej karty, na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 663,89,-Eur (20.000,-Sk). Súčasne s uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy, došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka (v bode E) predmetnej zmluvy), na základe ktorej v súčasnosti dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného.

2. Žalobkyňa považuje predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná, nakoľko táto bola vopred predformulovaná a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne, preto je táto v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatná, a inter alia spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom v spojení s tvrdením, že zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie žalobkyňa nemohla odmietnuť, považuje za neplatné v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1976 Zb. Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uvádza, že z procesu uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť spotrebiteľa odmietnuť podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k reálnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neuvádza výšku pohľadávky ani určenie presných pravidiel pre jej určenie, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy ďalej umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaný na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy môže na základe uvedeného kedykoľvek v budúcnosti v zmysle svojej neobmedzenej vôle vymáhať od žalobkyne ako dlžníka dlh, ktorý reálne neexistuje. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok zo mzdy, a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny nárok. Žalobkyňa má okrem už uvedeného za to, že žalovaný si pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a teda neinformoval žalobkyňu o parametroch úveru, akými sú napr. ročná percentuálna miera nákladov na poskytnutý úver, či ich členenie na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj o iných náležitostiach, ktoré predpokladá ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa v podanom návrhu ďalej namieta i výšku dohodnutej odplaty ako neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko táto dosahuje mieru 26,28%, čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom poukazuje na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 5,71%.

3. V ďalšej časti podaného návrhu, žalobkyňa namieta i právny nárok na plnenie, ktorého sa domáha žalovaný, nakoľko nárok odporcu považuje v zmysle ustanovenia § 101 a § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, za premlčaný. Uvedené žalobkyňa odôvodňuje tým, že dňa 27.12.2005 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom táto bola uzatvorená na dobu 18 mesiacov. Pri uzatváraní zmluvy si strany dohodli i splátkový kalendár, v ktorom bola upravená aj splatnosť jednotlivých splátok až do augusta 2007, pričom splatnosť každej splátky bola dohodnutá ku 15. dňu v mesiaci. Ak sa žalobca dostal do omeškania s plnením niektorej splátky, premlčacia doba na uplatnenie si práva z konkrétnej splátky začala plynúť odo dňa splatnosti konkrétnej splátky. Žalovaný si svoje právo v rámci premlčacej lehote na súde neuplatnil, na základe čoho došlo k jeho premlčaniu v trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný požiadal listom zo dňa 19.04.2017 zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne, a to aj napriek tomu, že jeho nároky sú premlčané.

4. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia žalobkyni v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jej mzdy. Žalobkyňa má zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa neuvádza výšku dlžnej sumy ku dňu podania návrhu. Žalobkyňa súčasne poukázala na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, práve naopak nenariadením neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť škoda minimálne na strane žalobkyne.

5. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, v spojitosti s ustanovením § 326 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

V zmysle ustanovenia § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

V zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

V zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

6. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a to: Žiadosť/ Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2005, ktorá súčasne obsahuje i Dohodu o zrážkach zo mzdy ( pod bodom E) zmluvy), Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, Výzva žalovaného na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu žalobkyne zo dňa 19.04.2017, Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2005 možno konštatovať, že žalobkyňa ako dlžník uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľom formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bolo v časti B) zmluvy poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru vo výške 437,83,-Eur (13.190,- Sk), s počtom mesačných splátok 18 vo výške mesačnej splátky 32,30,-Eur (973,-Sk) a v časti C) zmluvy poskytnutie úverovej karty s úverovým rámcom vo výške 663,89,-Eur (20.000,-Sk), so spôsobom splácania zhodným so zvolenou možnosťou v časti B) zmluvy. V časti E) zmluvy (Dohoda o zrážkach zo mzdy) sa strany dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy podľa časti B) a C) zmluvy, za predpokladu, že sa žalobkyňa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty). Právny predchodca žalovaného spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalobkyni zmluvou zo dňa 12.12.2014. Žalovaný listom zo dňa 19.04.2017 vyzval zamestnávateľa žalobkyne F. Z., S. X, XXX XX N. o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne v celkovej výške 1.211,86,-Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 738,68,-Eur, úrokov z omeškania vo výške 330,40,-Eur a nákladov inkasného pokračovania vo výške 142,78,-Eur. Súd v rámci právneho posúdenia zmluvy konštatuje, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

7. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia bez uloženia povinnosti podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že uložením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu by mohlo dôjsť i k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomery strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia bez uloženia povinnosti podať v určenej lehote žalobu vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť nevyhnutne dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie vzhľadom na krátkosť času. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného preto súd pristúpil k zisťovaniu, či možno neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.

Ako už bolo uvedené vyššie žalobkyňa dňa 27.12.2005 uzatvorila so žalovaným formulárový spotrebiteľský úver, ktorý obsahoval aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá sa uplatní v prípade že sa žalobkyňa dostane do omeškania so splatením úveru dlhšie ako jeden mesiac, pričom termín splatnosti bol stanovený na 15.deň v mesiaci, s počtom 18 splátok, s prvou splátkou najskôr dňa 15.01.2006. Posledná splátka žalobkyne tak vychádza na deň 15.06.2007. Žalovaný listom zo dňa 19.04.2017 vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

V zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle ustanovenia § 101, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V zmysle ustanovenia § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Z uvedeného mal súd za zistené, že žalovaný si uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy už premlčaný nárok (posledná splátka úveru nepremlčaná do dňa 15.06.2010), ktorého premlčanie namietala i samotná žalobkyňa v podanom návrhu, preto súd už len z tohto dôvodu návrhu žalobkyne vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Na podporu uvedeného súd ďalej poukazuje i na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj napriek skutočnosti, že uvedený zákon vstúpil do účinnosti až po uzatvorení predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, zaužívaná súdna prax takúto dohodu o zrážkach zo mzdy (ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, bola súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, bez súhlasu s dohodou by nemohla byť zmluva uzatvorená) v obdobných prípadoch vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú, súd pristúpil i k použitiu tohto ustanovenia zákona, nakoľko žalovaný si uplatnil nárok z Dohody o zrážkach zo mzdy už v čase účinnosti predmetného zákona, uspokojenie pohľadávky ktorej žalovanému týmto spôsobom (výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne) neumožňovalo.

V zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Na základe uvedeného, keď Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje žalovanému ako dodávateľovi a veriteľovi siahnuť na majetkové práva žalobkyne ako dlžníka a spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, neplatných právnych úkonov, resp. uplatňuje si premlčané nároky, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takému konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly a aby nedochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobcu, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia bez určenia povinnosti podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Súd žalobkyni okrem už uvedeného, neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko žalobkyňa osvedčila, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je určitým právnym úkonom, uzatvorenie tejto dohody nemohla odmietnuť nakoľko bola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku skutočnosti ktorej túto považuje za neplatnú v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i že žalobkyňa

nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Žalovanému ako veriteľovi tak neprislúcha jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, práve naopak, spotrebiteľovi ako dlžníkovi musí byť už pri podpise dohody o zrážkach zo mzdy jasné a určité, pohľadávku akého druhu a výšky dohoda zabezpečuje. Dôvody uvádzané v návrhu žalobkyne by preto len kopírovali dôvody uvedené v samotnej žalobe, pričom účinky nariadenia neodkladného opatrenia v celom rozsahu zabezpečia trvalú úpravu pomerov medzi stranami, bez potreby vyvolávania ďalšieho sporu, ktorý by viedol k rozporu so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobkyňa v podanom návrhu osvedčila ako skutkové tak i právne dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému uzneseniu smeruje. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) nebolo splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenie sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.