Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoE/8/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v exekučnej veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35852453, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému Q. Y., bytom M., Q. XX, o vymoženie sumy 100,00 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/394/2015-18 zo dňa 15. februára 2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 03.12.2014, ku ktorému bola priložená zmluva o úvere č. XXXXXX uzavretá na diaľku prostredníctvom web stránky, ktorú klasifikoval ako spotrebiteľskú, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, a podľa ktorej mal spory zo zmluvy riešiť rozhodcovský alebo všeobecný súd, v závislosti od vôle žalobcu. S odkazom na § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z., § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. zák. č. 244/2002 Z.z., Smernicu Rady 93/13/EHS využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, dospel exekučný súd k záveru, že v predmetnom spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu je rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, len zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, fakticky núti spotrebiteľa v niektorých prípadoch podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu, v skutočnosti znemožňuje jeho voľbu dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Takáto rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok materiálnu nevykonateľnosť jeho rozsudku, keďže ide o nulitný právny akt.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný titul mal totiž preskúmať z formálnej a materiálnej stránky, t.j. dodržanie formálnych náležitostí v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu, pričom nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale len samotný výrok rozhodcovského rozsudku, pritom nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k tomuto výroku, obmedzuje sa na dôvody majúce povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že od povinného sa domáha len zaplatenia istiny, t.j. poskytnutej sumy 100,00 eur bez úrokov, poplatkov. Preto konanie oprávneného

nemožno považovať za nekalé, odporujúce dobrým mravom. Konajúci súd neúplne zistil skutkový stav, ak konštatoval, že rozhodcovská doložka/zmluva nebola individuálne dojednaná. Oprávnený a povinný uzatvorili samostatnú rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine, formou samostatného právneho úkonu, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú pre strany záväzné. Exekučný titul tak vydal orgán s právomocou. Ďalej citoval formuláciu rozhodcovskej zmluvy a uviedol, že ide o tzv. nevýhradnú zmluvu, umožňuje zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv aj prostredníctvom súdneho konania, nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľských sporoch. Domnieva sa, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, neodporuje § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 , konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie bolo uskutočnené na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je tu dôvod konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.12.2013 a rovnako bola uzavretá elektronickou formou s tým, že jeden rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného na webovej stránke dostal spotrebiteľ, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Podľa tejto zmluvy mal spory zo zmluvy rozhodnúť rozhodcovský súd v Bratislave alebo všeobecný súd podľa toho, kde žalobca podá žalobu.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi len vygenerovaná v podobe formulárovej zmluvy elektronickou formou, pričom povinný len dostal rovnopis zmluvy o úvere i rozhodcovskej zmluvy vo forme elektronického dokumentu, bez možnosti zmeny obsahu zmluvy o úvere, teda i rozhodcovskej zmluvy. Pritom samotný text rozhodcovskej zmluvy (v zmysle rovnopisu predloženého súdu prvej inštancie) obsahuje okrem mnohých iných aj vetu: „Spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdŕžal jeden rovnopis vo forme

elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovskej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát.“. Akýkoľvek prejav súhlasu/nesúhlasu spotrebiteľa s rozhodcovským konaním však ani zo zmluvy o úvere, ani z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, forma „dodania“ rozhodcovskej zmluvy vygenerovaním v užívateľskom profile je zjavným dôkazom o absencii aspoň náznaku vyjednávania o uzavretí rozhodcovskej zmluvy, nieto ešte o jej individuálnom dojednaní.

9. Takéto ne-dojednanie rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere pripravenej v elektronickej forme nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané a je možné považovať ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

10. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

11. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

12. Podľa Smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.

13. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“). Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave pri bydlisku spotrebiteľa v Poprade, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy už len z tohto dôvodu, zrejmá.

14. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

15. K odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského súdu na riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy poukazuje odvolací súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, o ktoré sa správne opieral aj súd prvej inštancie a podľa ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

16. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

17. Námietky oprávneného v podanom odvolaní nie sú dôvodné a súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .