Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobkyne: M. Y. O., A.. X.X.XXXX, W. F. XX, XXX XX F., zast. advokátom JUDr. Jánom Pekarom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o Ú. Č.. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011 v bode 4. časť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 Eur za každý jeden prípad omeškania,“ je neplatná.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011 v bode 5. časť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu,“ je neplatná.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011 v bode 6. časť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v znení: „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinnosti uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka,“ je neplatná.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2011 v bode 13. časť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v znení: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi,“ je neplatná.

V. Súd určuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlo: Pribinova 25, 811 09 Bratislava a dlžníkom M. Y. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F.O. XX, zo dňa 18.05.2011, v čl. II v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 206000198 uzatvorenej dňa 18.05.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,“ je neprijateľná zmluvná podmienka a je neplatná.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 906,75 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

VIII. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 %.

IX. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 153,50 eur na účet: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou v zmysle upraveného petitu domáhala, aby súd: 1/ určil, že sú neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky ako sú citované v bodoch I. až V. petitu tohto rozsudku; 2/ uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 906,75 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že uzatvorila dňa 18.5.2011 s žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver 300 eur. Odvolávajúc sa na ust. §52 ods. 3, 4 OZ, § 1 ods. 2, 2 písm. a), b),d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisoch poukázala na fakt, že vyššie uvádzaná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. medzi ňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka bez ohľadu na bod 16 všeobecných obchodných podmienok k zmluve, kde sa pojednáva o dohode o obchodnom zákonníku. Podľa žalobkyne žalovaný bez jej vedomia krížikom vyznačil , že si berie úver na výkon povolania. Žalobkyňa sa opierala o ust. § 39 OZ, § 53 ods. 1,4 OZ, § 54 ods. 1,2OZ, § 3 ods. 1 a hodnotí, že v ňou uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere sú neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Žalobkyňa považuje za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku: 1/ o rozhodcovskej doložke obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, lebo s ňou nebola individuálne dohodnutá a to aj vzhľadom na jej predtlačenú formu. Považuje ju za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ, lebo narušila rovnováhu zmluvných strán v neprospech nej ako spotrebiteľky.; 2/ dohodu o zrážkach zo mzdy umiestnenú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve z 18.5.2011 (čl. 5). Táto dohoda s ňou nebola individuálne dohodnutá a dohodou nemožno zabezpečiť ani budúcu pohľadávku.; 3/ dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (čl. 13), lebo nebola individuálne dohodnutá. Bola vopred navrhnutá a ona ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť podstatu tejto podmienka. pritom nebola individuálne dohodnutá ani výška zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Žalobkyňa poukázala na to, že podľa z. č. 191/1850 Zb. má oprávnený nárok na zmenkový úrok 6 % ročne zo zmenkovej sumy a teda 0,25 % denne je zjavne neprimerane, lebo ročne by išlo o 91,25

%.; 4/čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru , v ktorom žalovaný zakotvil rôzne poplatky (skryté), ktoré môžu uniknúť pozornosti podpisujúcemu spotrebiteľovi. V čl. 6 týchto podmienok žalovaný umiestnil zmluvnú pokutu 312 eur ako i poplatok za poskytnutie úveru 250 eur pri úvere 300 eur, čo už hraničí z úžerou. Na základe týchto skutočností považuje žalobkyňa Zmluvu o úvere za rozpornú s dobrými mravmi, so zákonom, lebo v nej absentujú i náležitosti ako je špecifikácia výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie priraďovania splátok k nesplateným zostatkom. V závere žalobkyňa uviedla, že doposiaľ žalovaný od nej požaduje ďalšie a ďalšie financie ( sumu 4.617,30 eur k 6.4.2016), a doposiaľ mu vyplatila 620,40 eur. Konanie žalovaného považuje za hraničiace s úžerou. Samotnú úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, preto by jej mal vrátiť preplatok titulom bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný s žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, uplatnil si trovy konania. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, z pojednávania sa ospravedlnil, požiadal o rozhodnutie bez jeho prítomnosti.

5. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia namietol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe. je presvedčený, že žalobkyňa mylne zaradila zmluvu o úvere pod spotrebiteľskú zmluvu, lebo žalobkyňa nepreukázala, že si úver nebrala na podnikanie. Považuje zmluvu uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 obchodného zákonníka. predmetná zmluva nie je spotrebiteľský podľa žalovaného, lebo žalobkyňa vstúpila s ním do právneho vzťahu na zákale vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania ( nie pre súkromnú potrebu). Podľa neho žalobkyňa dňa 18.5.2011 pripojila k zmluve dodatok, kde vypísal účel čerpania peňazí, t.j. nákup technických zariadení za účelom výkonu povolania. Tea dôležité je , na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký bol využitý. Na základe týchto skutočností je bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K namietanému administratívnemu poplatku uviedol, že slovenská právna úprava nebráni účtovaniu poplatkov v oblasti úverov odvolávajúc sa na § 53 ods. 6 OZ. Dôkazné bremeno má žalobca v preukázaní, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá podstatne vypočúval z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Podľa žalovaného z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu vo vzťahu k žalobkyni. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nepredložil dôkaz o existencii dohody o zrážkach zo mzdy, preto tvrdenie o neplatnosti dohody považuje za bezpredmetné. Zmenky sú podľa žalovaného bežne používané aj vo vzťahoch medzi nepodnikateľmi pri zabezpečovaní pohľadávok z pôžičiek. a preto je nepravdivé tvrdenia žalobcu, že dohoda o zmenke nemá čo v spotrebiteľských vzťahoch.

6. Žalovaný sa osobitne vyjadril k rozhodcovskej zmluve. predmetnú doložku uzavretú medzi stranami sporu považuje za nevýhradnú, lebo každej zmluvnej starne umožňuje domáhať sa súdneho ochrany. žalovaný sa odvolal na uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 14 NcC/10/2011 z 30.5.2011m ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, smernicu č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, odporúčanie Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.

7. Žalovaný má za to, že pri rozhodovaní o neúčinnosti a neplatnosti zmluvy o úvere či jej častí je prekážka veci už rozhodnutej. Dal súdu do pozornosti, že žalobca bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. rozsudkom č.k. SR 03013/12 z 25.7.2012. predmetný rozsudok uznal nárok žalovaného a teda de facto potvrdil , že je platnou zmluva o úvere i jej časti, ako aj všetky podmienky v zmluve dohodnuté. Predmetný rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu 1044,18 eur s 0,25 % úrokom z omeškania denne z sumy 1044,18 eur od 4.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne z sumy 1044,18 eur od 15.3.2012 do zaplatenia.

8. K sankciám namietaným žalobkyňou žalovaný uviedol, všeobecné podmienky poskytnutia úveru predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Pokuta 312 eur nebola síce priami uvedená v zmluve, ale na opačnej strane zmluvy v podmienkach. Preto žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa sa s podmienkami dostatočne oboznámila, lebo zmluvu podpísala bez výhrad. dal súdu do pozornosti, že pokuta nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvou o úvere zo dňa 18.5.2011, všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 18.5.2011, odpoveďou na list zo dňa 23.3.2016, zmenkou z 218.5.2011 na sumu 1044,18 eur, oznámením Slovenskej rozhodcovskej a.s., rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR03013/12 z 25.7.2012, potvrdením o príjme žalobkyne, prehľadom odoslaných platieb veriteľom cez Prvú oddlžovaciu s.r.o., mandátnou zmluvou č. 4150624 z 3.7.2015, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

10. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril podľa predložených listinných dôkazov s žalobkyňou ako dlžníkom dňa 18.5.2011 zmluvu o úvere . Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku 50 eur po dobu 11 mesiacov, počnúc dňom 30.6.2011. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že je celá v predtlačenej forme s písmom menším ako je 12 či 11 a dopisovali sa do nej nasledovné údaje: meno a priezvisko , bydlisko žalobkyne, jej rodné číslo a OP, číslo zmluvy a číslo žiadosti, číslo predchádzajúcej zmluvy a ID klienta, trvalé bydlisko, výška úveru, počet splátok, výška 1 splátky, splatnosť prvej splátky, dátum a čas podpisu, podpisy zmluvných strán. Za žalovaného je tu podpísaný Q. N.. Z obsahu zmluvy vyplýva, že je tu v predtlačenej forme uvedené, že „dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu (300 eur) zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 250 eur(dopísaná suma rukou)“. Ďalej je tu v predtlačenej forme uvedené, že „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zamestnania, povolania, podnikania, iný účet“, pritom ja začiarknutá kolónka „povolania“, pripojený podpis žalobkyne. V dolnej časti zmluvy je drobným písmom (voľným okom ťažko čitateľné ) uvedený ďalší prefabrikovaný text: „dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“

11. Na druhej strane predmetnej zmluvy sa nachádzajú spísané Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VP“) ako jednoliaty text písané malý písmom ( menším ako 12 či 11). Text je jednoliaty bez zvýraznenia aspoň takých ustanovení, ktoré sa týkajú zmluvných pokút, dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o vyplnení zmenky alebo bez možnosti zo strany dlžníka prejaviť súhlas či nesúhlas s nimi, resp. niektoré ustanovenia si individuálne dohodnúť. V bode 16 týchto podmienok je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák. na použití Obchodného zákonníka a že sa uzatvára v zmysle § 269 ods. 2 Obch. z.

12. V bode 4 VP je uvedené, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 Eur za každý jeden prípad omeškania. Pri tomto ustanovení nie je dodatočne podpis žalovanej.

13. V bode 5 VP je uvedené, že dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.

14. V bode 6 VP je uvedené, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinnosti uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pri tomto ustanovení nie je dodatočne podpis žalovanej.

15. V bode 13 VP je uvedené, že dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa

v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

16. Súd mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžník podpísala s žalovaným dňa 18.5.2011 rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zmluva je predtlačeným vzorom, jednoliatym textom, do ktorého boli dopísané len údaje: meno, priezvisko a bydlisko žalobkyne, jej rodné číslo, číslo zmluvy a dátum jej uzavretia, dátum. podpisy. V čl. III zmluvy je uvedené, že zmluvné strany vylučujú zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania podľa OSP. V čl. II zmluvy je uvedené, že: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 206000198 uzatvorenej dňa 18.05.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.“

17. Žalobkyňa predložila súdu kópiu zmenky č. XXXXXXXXX (číslo sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy), v ktorej je uvedené miesto vystavenia zmenky (Skalica, dátum jej vystavenia ( 18.5.2011). ďalej je v zmenke uvedená zmenková suma 1.044,18 eur a zmenkový úrok denne 0,25 % od 4.12.2011. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená žalobkyňa, ktorá zmenku i podpísala.

18. Zo správy stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s. a doloženého rozhodcovského rozsudku mal súd preukázané, že tento súd vydal rozsudok č. k. SR 03013/12 z 25.7.2012 na základe návrhu žalovaného dožadujúceho sa zaplatenia zmenkovej sumy 1044,18 eur s príslušenstvom. K návrhu v rozhodcovskom konaní žalovaný doložil zmenku z 18.5.2011. (ide o zmenku už špecifikovanú v bode 18. odôvodnenia tohto rozsudku). V predmetnom rozsudku bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť 1044,18 eur s zmenkovým úrokom 0,25 % denne z tejto sumy , zákonný úrok 6% ročne z tejto sumy ako aj trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2012.

19. Advokátka žalobkyne tvrdí, že naliehavý právny záujem na žalobe je daný § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa popiera, že by úver potrebovala na výkon povolania. V čase poskytnutia úveru nepracovala v pracovnom pomere, nevykonávala živnosť. dala súdu do pozornosti, že úverová zmluva bola uzavretá 18.5.2011 a žalobkyňa bola od 1.3.2007 do 31.3.2013 na predĺženej materskej dovolenke s dcérou, ktorá mala zdravotné problémy. Žalobkyňa tvrdí, že úverovú zmluvu celú vyplnil obchodný zástupca žalovaného a ona nemala vedomosť o začiarknutí účelu „výkon povolania“. On ju na to neupozornil a ani nevysvetlil dôsledky, ktoré to bude mať pre ňu. Samotná žalobkyňa nemá vedomosť, že by k úverovej zmluve pripojila dodatok z 18.5.2011 s uvedením účelu úveru. Pokiaľ bol k zmluve nejaký dodatok pripojený, podľa žalobkyne musel byť súčasťou vopred pripravených listín, ktoré jej boli predložené k podpisu. dala do pozornosti, že je bežnou praxou žalovaného vyznačiť účel úveru ako výkon povolania na obídenie predpisov na ochranu spotrebiteľa. Advokátka žalobkyne nesúhlasí s oprávnenosťou administratívneho poplatku 250 eur poukážuc na výšku úveru 300 eur, 11 mesačných splátok po 50 eur, t.j. žalobkyňa mala zaplatiť 550 eur. Podľa jej výpočtov takto hodnota RPMN za úver dosahuje 240,33 %. K tvrdeniu žalovaného o existencii prekážky rozhodnutej veci v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku poukázala na to, že ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, nebol Stály rozhodcovský súd oprávnený spor ani prejednať.

20. Z obsahu oznámenia žalovaného o vyčíslenie dlhu zo dňa 6.4.2016 mal súd preukázané, že k 6.4.2016 bol zostatok dlhu v sume 4.617,30 eur. Zároveň oznámil žalovaný, že 29.2.2016 prijali od žalobkyne tieto platby: 50 eur, 242 eur, 56,87 eur, 57,18 eur, 51,98 eur, 25,99 eur x 2, 42,86 eur (spolu 552,87 eur).

21. Žalobkyňa preukázala, že aj po 30.4.2016 vykonávala platby v prospech žalovaného, aby sa vyhla exekúcii. K 30.4.2016 zaplatila 320,40 eur a po tomto dni platila nasledovne: v mesiacoch máj až september 2016 po 71,43 eur, v októbri a novembri 2016 po 57,18 eur , v decembri 2016 a januári 2017 po 57,42 eur, t. j. spolu 586,35 eur. Platby realizovala prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia

s.r.o. a predmetná spoločnosť súdu uvedené tvrdenia i potvrdila. Prvá oddlžovacia s.r.o. realizuje splátky za žalobkyňu na základe mandátnej zmluvy, ktorú medzi sebou uzatvorili 3.7.2015.

22. Žalobkyňa k veci uviedla na pojednávaní, že dôvodom čerpania úveru bola ich finančná núdza, lebo jej manžel ostal bez práce a potrebovali preklenúť nejaké obdobie. Požičané peniaze použili na zaplatenie splátky iného úveru a na výdavky do domácnosti. Mesiac či dva po čerpaní úveru sa i manžel zamestnal. K okolnostiam uzatvorenia a podpisovania zmluvy uviedla, že ju podpisovala v kancelárii pána, ktorý pre žalovaného pracoval. Podľa vyjadrenia žalobkyne práve tento pán jej povedal, že na zmluve musí byť udaný dôvod, že úver je na podnikanie- je to bežní prax pre schválenie úveru. Presné meno spomínané muža uviesť nevedela.V čase čerpania úveru bol teda jej manžel nezamestnaný a ona bola na rodičovskej dovolenke a nemal jej kto finančne pomôcť. Ona nepodnikala a ani nemienil podnikať, je vyučená predavačka bez maturity. Podľa žalobkyne čítala len prvú stranu zmluvy, lebo na druhej strane toho bol oveľa (napísaného) a bolo to drobnými písmenami.

23. Advokátka žalobkyne považuje žalobu za dôvodnú i v časti neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek , lebo rozsudok stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný na podklade blanko zmenky. Pre určenie stabilného vzťahu medzi stranami sporu je potrebné určiť neplatnosť tejto dohody ohľadom zmenky. Žalujú o neplatnosť zmluvnej pokuty 15 eur z dôvodu, že žalovaný si pri vyčíslení dlhu vyčíslil omnoho vyššiu sumu než bola požičaná. Vyčíslil si asi 4300 eur na vrátenie pri pôžičke čerpanej v sume 300 eur. Má za to, že táto vyčíslená suma pozostáva z jednotlivých vyčíslených pokút ako aj z úrokov.

24. Z obsahu potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica z 22.2.2017 mal súd preukázané, že žalobkyňa bola od 1.3.2007 do 31.3.2013 na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok .

25. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

28. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 34. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

35. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

36. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

37. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

39. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

40. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

41. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

42. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

44. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), h), k) Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

46. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

47. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

48. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

49. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

50. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.

51. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy (t.j. 18.5.2011), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

52. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy (t.j. 18.5.2011), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

53. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy (t.j. 18.5.2011), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

54. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy (t.j. 18.5.2011), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

55. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

56. Predmetom konania je 1/ určiť, že sú neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky ako sú citované v bodoch I. až V. petitu tohto rozsudku; 2/ uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 906,75 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

57. Pri posudzovaní žaloby na určenie neplatnosti a neprijateľnosti právnych úkonov súd vychádzal z toho, že žalobkyňa má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5

Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. ( § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa)

58. V ďalšom bolo potrebné vysporiadať sa námietkou žalovaného o nedostatku podmienky konania právoplatne rozsúdenej veci ako s predbežnou otázkou. Ak by totiž citovaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03013/12 z 25.7.2012 bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, vznesená námietka (v prípade právoplatnosti rozhodcovského rozsudku) by bola dôvodná. Súd však prijal záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodov, ako je nižšie uvedené (ods. 60 až 66 odôvodnenia tohto rozsudku).

59. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

60. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 61. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

62. V čase uzavretia úverovej zmluvy už bolo v Občianskom zákonníku zakomponované aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

63. Potrebné bolo predovšetkým posúdiť, či rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dohodnutú. V tejto súvislosti súd poukazuje na právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach 6Mcdo 9/2012 a 6Cdo 1/2012. Konkrétne v rozhodnutí 6MCdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom právne akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

64. Možno teda prijať záver, že keďže i v tomto konkrétnom prípade zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Podľa spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010 aj zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto podmienky podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť, predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne vyjednaná. Podľa súdu aj v takomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom možno považovať skôr za teoretickú, ktorá nič nemení na tom, že pokiaľ dodávateľ si vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť. Spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú zmluvu, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Z rozhodcovskej zmluvy však nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu o príslušných poplatkoch a pod. V tejto súvislosti možno znovu poukázať na závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012. Navyše však je potrebné sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp

„ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov na rozhodcovskom konaní mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť totiž chránený pred oboma.

65. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na záver Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

66. Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. pakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/2013). Preto prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.

67. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, posudzoval vyjadrenia strán sporu a vyhodnocoval, do akej miery uniesli dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach.

68. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Bolo potrebné sa vyporiadať s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nemá status spotrebiteľky, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa v súvislosti s vymedzeným účelom čerpania úveru (výkon povolania)v úverovej zmluve a v dodatku k zmluve.. podpísanom v ten istý deň ako zmluva /uviedla. Že zástupca žalovaného sám vypísal / úverovú zmluvu, začiarknutie účelu úveru „výkon povolania“ odôvodnil praxou bežnou pre získanie úveru. Ďalej uviedla, že žalovaný jej dal podpísať viaceré listiny súvisiace s úverom bez ďalšieho vysvetlenia, pritom sama nemá vedomosť o podpisovaní ani osobitnej dohody s určením, že úver použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu povolania. Žalobkyňa nie len odôvodnila, ale i preukázala, že v čase čerpania úveru v roku 2011 bol manžel nezamestnaný a ona na predĺženej rodičovskej dovolenke poberajúc len rodičovský príspevok. Žalobkyňa je vyučená predavačka bez maturity. Na základe týchto skutočností si súd ustálil, že žalobkyňa si úver nečerpala na výkon povolania, keďže ani zamestnaná nebola v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu, nepodnikala. Z jej vyjadrení si súd ustálil, že úver vo výške 300 eur mal slúžiť jej a jej rodine na finančné preklenutie istého obdobia, než si manžel nájde prácu. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 18.5.2011. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ako je to v zmluve uvedené. Žalobkyňa neuzatvárala úverovú zmluvu ako podnikateľka, ale ako fyzická osoba a ani pri jej plnení nekonala v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na § 52 ods. 4 má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.

69. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobkyni ako dlžníčke bol úver poskytnutý jednorázovo vo výške 300 eur, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

70. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou

je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

71. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

72. Ide tu o právo žalobkyne vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

73. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe tejto zmluvy žalovaný žalobcovi prisľúbil a reálne poskytol úver 300 eur. Žalobca sa v zmluve zaviazal splatiť úver v 11 mesačných splátkach po 50 eur.

74. Súd aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd posudzoval zároveň pojem „značnej nerovnováhy“ s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aziz/9/). Slovenský zákonodarca vymedzil v § 53 ods. 1 jednak všeobecné kritéria posudzovania neprijateľnosti klauzuly vo forme generálnej klauzuly, ale v § 53 ods. 4 normoval taktiež osobitný zoznam, demonštratívny výpočet určitých klauzúl, ktoré majú byť považované za neprijateľné. Vzhľadom na zákonné vyjadrenie ide o čierny zoznam klauzúl, a preto nie je v prípadoch klauzúl uvedených v demonštratívnom výpočte potrebné skúmať ešte aj predpoklady generálnej klauzuly. Klauzuly uvedené v § 53 ods. 4 sa považujú za neprijateľné a teda za absolútne neplatné. Z týchto dôvodov súd skúmal, či zmluvné podmienky, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáhal obsahujú niektorú z klauzúl z § 53 ods. 4 OZ.

75. Žalobkyňa sa domáhala ďalej určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v v bode 5. časti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti možno za dobré mravy považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. 76. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. . Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“). Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. 77. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. 78. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník- spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. V tomto konkrétnom prípade bola dohoda dokonca súčasťou jednoliateho textu (s veľmi malými písmenkami) všeobecných podmienok a nebola individuálne dohodnutá. Táto skutočnosť vyplýva už aj z tvrdenia žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy nedoložila. Teda pokiaľ by žalovaný mal vedomosť o uzatvorenej dohode o zrážkach zo mzdy, vedel by o jej existencii v všeobecných podmienkach a netvrdil by neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. V dohode o zrážkach zo mzdy absentovala výška splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Absencia či neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. 79. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neúčinnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky v bode 13. časti všeobecné podmienky ohľadom Dohody o vyplnení zmeniek. Z obsahu predmetného bodu mal súd preukázané, že je to predtlačený nafabrikovaný vzor bez možnosti pre spotrebiteľa, aby prejavil vôľu, či vôbec s takýmto ustanovením súhlasí. Bez ohľadu na intenzitu dôsledkov plynúcich z takejto dohody nie sú ani len v texte zvýraznené. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda písaná dokonca tak malým ( ťažko voľným okom čitateľným písmom) nebola individuálne dohodnutá a teda ako taká je absolútne neplatná. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem aj pri tomto určení, lebo preukázateľne sa žalovaný domáhal plnenia zo zmeny v rámci rozhodcovského konania, kde aj zmenku vystavenú dňa 18.5.2011 predložil. 80. Žalobkyňa ďalej žiadala vyhlásiť za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 4 a bode 6 časti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tomto prípade sa podmienky týkajú zmluvnej pokuty 15 eur za každý jeden prípad omeškania (bod 4) a zmluvnej pokuty v sume 312 eur (bod 6).Súd prihliadal na to, že popri sankciách majetkovej povahy ustanovené v Občianskom zákonníku (úroky alebo poplatok z omeškania) sa môže zabezpečenie záväzkov uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona ( ako je v tomto prípade úrok z omeškania ) sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Pri skúmaní uplatneného nároku na zmluvnú pokutu si súd vychádzajúc z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne dohodnutá zmluvná pokuta, lebo nebola dohodnutá písomne a žalovaná ju osobitne nepodpísala. Zmluvné pokuty uvádzané v bodoch 4 a 6 súd kvalifikuje len ako návrh a nie zmluvu o zmluvnej pokute, lebo ju žalobkyňa osobitne nepodpísala. Pokiaľ by ju podpísala, došlo by z jej strany k prijatiu návrhu a bola by platne uzatvorená zmluva o zmluvnej pokute, každej jednej. Odvolávanie sa žalovaného na to, že na prvej strane je odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky súd v súvislosti s presne už napísanými výškami zmluvných pokút ( bez možnosti zásahu do výšky) súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Keďže súd vyhodnotil obe zmluvné podmienky aj ako nie individuálne dohodnuté, tým pádom za absolútne neplatné, nebolo možné ani modifikovať ich výšku.

81. Súd pri svojom rozhodnutí vo vzťahu k určeniu za neplatné všetkých navrhnutých zmluvných podmienok vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

82. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

83. Žalobkyňa sa ďalej domáhal vydania sumy 906,75 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

84. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

85. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

86. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

87. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

88. Z obsahu zmluvy o úvere z 18.5.2011 si súd ustálil, že v nej neboli v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzené: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky 50 eur bez konkrétneho vymedzenia, aká časť sumy pripadá na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z. z. (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa preukázateľne reálne vyčerpala pri sumu 300 eur a uhradila pri tejto zmluve k dňu podania žaloby celkovo sumu 620,40 eur (300 eur +320,40 eur). Následne žalobkyňa zaplatila v období od mája 2016 do januára 2017 celkovo v sume 586,35 eur. Nakoľko súd prihliadal na spotrebiteľskú zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná zaplatiť reálne vyčerpanú sumu 300 eur , ale celkovo zaplatila 1206,75 eur ( 300 eur +320,40 eur + 586,35 eur ). Žalobkyňa zaplatila podstatne vyššiu sumu než vyčerpala, konkrétne 906,75 eur, titulom bezdôvodného obohatenia požiadala o vydanie tejto sumy, v ktorej časti jej súd aj vyhovel. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd kvalifikoval sumu 906,75 eur ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobkyni. Z týchto skutočností si súd ustálil, že žaloba je dôvodná v celej žalovanej sume 906,75 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

89. Súd zamietol žalobu vo zvyšku, ktorý predstavuje určenie neúčinnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v bode 4.,5.,6.,13 časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zamietnutie žaloby v takomto rozsahu súd hodnotí ako zamietnutie v nepatrnej miere nemajúci vplyv na výšku náhrady trov konania 90. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne argumentmi a dôkazmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Argumenty právneho zástupcu žalobkyne ohľadom výšky RPMN či ďalšie ním uvádzané skutočnosťami nemali význam pre rozhodnutie súdu vzhľadom na druh sporu ( bezdôvodné obohatenie) a predložené listinné dôkazy, preto sa súd nimi nezaoberal.

91. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

92. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

93. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

94. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni v konaní priznal plnú náhradu trov konania 100 %. Zamietnutie žaloby v časti vyhlásenia neúčinnosti zmluvných podmienok špecifikovaných v ods. I. až IV. petitu rozsudku súd vyhodnotil za neúspech len v nepatrnej časti, ktorý neovplyvnil percentuálne vyobrazene úspechu žalobkyne. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

95. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd návrhu žalobkyne vyhovel v rozsahu 100 %, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 153,50 eur (výpočet: a) 6 % z žalovanej sumy 906,75 eur = 54,405, zaokrúhlene 54 eur podľa položky 1 písm. a) citovaného zákona; b) podľa položky 1 písm. b) citovaného zákona v sume 99,50 eur za žalobu na určenie neplatnosti a neprijateľnosti zmluvných podmienok).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).