Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cb-37-2017.pdf
PDF · 141.41 KB
Case nature
Subarea
13Cb/37/2017
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: ERNSTPROFIL, spol. s r.o., so sídlom ul. Ľ. Podjavorinskej 5134, 984 01 Lučenec, IČO: 31 591 906, zastúpený JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: ALATNICA Barovic INTERNATIONAL d.o.o., so sídlom: Stubline 1DJ, 11507 Obrenovac, Srbská republika, IČO: 20 545 755, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve Žalovaného záložné právo v prospech Žalobcu, na zabezpečenie pohľadávky Žalobcu v celkovej výške 332.772,00 EUR (pozostávajúcej z nároku na náhradu škody vo výške 178.772,00 EUR a nároku na zľavu z kúpnej ceny vo výške 154.000,00 EUR) uplatňovanej v súdnom konaní vo veci samej na základe návrhu zo dňa 26.09.2016 a to na nasledujúcich nehnuteľnostiach Žalovaného:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L., v Srbskej republike, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, ide o nasledujúce nehnuteľnosti: o pozemok s parc. č. XXX/X, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere: 89 ha 35 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iné pozemky, o výmere 76 ha 15 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 1 ha 77 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 97 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 98 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 4 ha 15 m2.
- stavba - číslo stavby (č. st.): 1, spôsob používania a názov objektu: Stavba obchodných služieb, právne postavenie objektu: Objekt prevzatý z pozemkovej knihy, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX. Stavba je postavená na pozemku s parc. č. XXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., v Srbskej republike, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX.
II. Návrh Žalobcu, aby súd uložil Žalovanému povinnosť, aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 332.772,00 EUR na bankovom účte vedenom v Credit Agricole banka Srbija A. D. - Novi Sad, číslo účtu: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XX, na bankovom účte vedenom vo Vojvodanskej banke A. D. - Novi Sad, číslo účtu: XXX-XXXXXXXXXXXXX-XX, na bankovom účte vedenom vo Vojvodanskej banke A. D. - Novi Sad, číslo účtu:XXX-XXXXXXXXXXXXX-XX, na bankovom účte vedenom v Credit Agricole banka Srbija A. D. - Novi Sad, číslo účtu: XXX- XXXXXXXXXXXXX-XX, na bankovom účte vedenom v Unicredit Bank Srbija A. D. - Beograd, číslo účtu: XXX-XXXXXXXXXXXXX-XX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca si voči Žalovanému uplatňuje nároky zo Zmluvy vyhotovenej v Obrenovac, dňa 10.06.2014 (ide o kúpnu zmluvu, v ktorej Žalobca vystupuje ako „kupujúci“, ďalej len „Zmluva“). V Zmluve sa Žalobca so Žalovaným dohodli na určení príslušnosti súdu, ktorý prejedná prípadné spory vyplývajúce zo Zmluvy, pričom týmto súdom v zmysle Zmluvy má byť súd v mieste sídla kupujúceho.
2. Na základe predzmluvných rokovaní uzatvoril Žalobca ako „KUPUJÚCI/BUYER“ so Žalovaným ako „PREDÁVAJÚCIM/SELLER“ Zmluvu vyhotovenú v Obrenovac, dňa 10.06.2014/Contract Stipulated in Obrenovac, on 10.06.2014. Medzi Žalobcom a Žalovaným sa zaviedla obchodná prax, v zmysle ktorej komunikácia, ako aj všetky oznámenia prebiehali takmer výlučne prostredníctvom e-mailovej komunikácie v anglickom jazyku. Predmetom Zmluvy bol záväzok Žalovaného vyrobiť a dodať Žalobcovi deliacu linku pre pozdĺžne delenie kovových pások hrúbky 0,2 - 3 mm a šírky 1250 mm. V Zmluve sa Žalobca so Žalovaným dohodli na technických požiadavkách, ktoré mala Deliaca linka spĺňať, pričom tieto boli jasne špecifikované jednak v Článku 2 Zmluvy aj v technickej prílohe. Deliaca linka mala okrem iných parametrov spĺňať aj:
· hydraulický vozík zvitkov mal mať nosnosť 10.000 kg, s posunom zabezpečovaným valcami a nastaviteľnými bariérami na hydraulickom vozíku; · deliaca linka mala mať dve silné zariadenia pre navíjanie odstrihnutých okrajov pásu 2x200 kg s pneumatickými ukladačmi ocele na navíjací bubon; · maximálna pracovná rýchlosť mala byť 60m/min. (s kompenzačnou jamou).
3. Žalobca v zmysle Zmluvy splnil svoje povinnosti a zaplatil Žalovanému sumu vo výške 209.000,00 EUR (z dohodnutej kúpnej ceny 220.000,00 EUR).
4. Žalovaný bol v zmysle Článku 4 Zmluvy povinný dodať Deliacu linku „150 dní po zaplatení zálohy“. Žalovaný bol v zmysle Zmluvy povinný dodať Deliacu linku Žalobcovi dňa 23.12.2014. Napriek tejto zmluvnej povinnosti, Žalovaný dodal Deliacu linku a vykonal zaškolenie pracovníkov Žalobcu až vo februári 2015 (teda v omeškaní oproti lehote dodania Deliacej linky uvedenej v Zmluve, keď k dodaniu Deliacej linky došlo vo februári 2015 hoci podľa Zmluvy mala byť Deliaca linka dodaná 23.12.2014), pričom po dodaní tovaru v zmysle Zmluvy mala nasledovať 2-mesačná skúšobná prevádzka Deliacej linky. V stave v akom bola Deliaca linka dodaná, nebola schopná prevádzky vôbec z dôvodu vád vymedzovacích podložiek. Na vady, najmä na skutočnosť, že Deliaca linka nie je schopná 100% výkonu Žalobca Žalovaného upozorňoval prostredníctvom e-mailovej komunikácie vo februári a marci 2015 teda bezprostredne po nainštalovaní Deliacej linky zo strany Žalovaného a po jej spustení do skúšobnej prevádzky a žiadal uvedenú situáciu čo najskôr vyriešiť, nakoľko Žalobca bez 100% /stopercentnej/ výkonnosti Deliacej linky nebol schopný bez externých dodávok plniť svoje dohodnuté záväzky voči odberateľom.
5. Napriek vytýkaným nedostatkom Žalovaný vady neuznal a znížený výkon a poruchy Deliacej linky pripisoval neodbornej manipulácii zamestnancov Žalobcu s Deliacou linkou. Žalovaný bol ochotný riešiť vytýkané vady len tým spôsobom, že bol ochotný poslať Žalobcovi svojich zamestnancov, ktorí by zamestnancov Žalobcu opätovne zaškolili ohľadne práce s Deliacou linkou. Žalobca spísal dňa 23.03.2015 reklamačný protokol, kde boli uvedené a špecifikované vady Deliacej linky spolu s fotodokumentáciou a grafickým znázornením nepresného strihania kovových pások. Uvedený reklamačný protokol Žalobca v zmysle zavedenej obchodnej praxe doručil Žalovanému prostredníctvom e-mailu.
6. Vadné vymedzovacie podložky boli Žalobcom prevzaté na odstránenie vád, avšak podložky boli vrátené v stave rovnako nevyhovujúcom Zmluvne dohodnutým podmienkam a s tými istými vadami. Keďže Žalovaný odmietal riešiť uplatňované vady, nebolo možné na Deliacej linke pracovať bez poškodenia jej ďalších častí, teda Deliaca linka nebola v stave v akom ju dodal Žalovaný žiadnej produkcie, obstaral si Žalobca na vlastné náklady vhodné vymedzovacie podložky s parametrami vyhovujúcimi Zmluve od iného dodávateľa. Nové vymedzovacie podložky boli dodané 01.04.2015 a ich obstarávacia cena bola 15.020,78 EUR.
7. Keďže Deliaca linka nebola schopná 2-mesačnej skúšobnej prevádzky bez poruchy, Žalobca odoprel Žalovanému zaplatiť 5% z kúpnej ceny (11.000,00 EUR), ktoré mali byť v zmysle Zmluvy zaplatené. Zo strany Žalovaného následne došlo k zablokovaniu softwaru Deliacej linky, keď Žalovaný pod zámienkou servisného zásahu a opravy softwaru Deliacej linky prostredníctvom svojich pracovníkov pri vykonaní tohto servisného zásahu zablokoval software Deliacej linky a Deliaca linka tak nebola schopná ani len čiastočnej produkcie. Deliaca linka tak nebola pre zásah Žalovaného schopná práce v období od 18.08.2015 do 05.10.2015. Odblokovanie deliacej linky Žalovaný podmienil zaplatením zvyšných 5% z kúpnej ceny, čo Žalobca považuje zo strany Žalovaného za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ako aj konanie v rozpore s dobrými mravmi.
8. Keďže zo strany Žalovaného nedošlo k odstráneniu vytýkaných vád Deliacej linky, Žalobca dal vypracovať znalcovi Dipl. Ing. Dušanovi Kožiakovi znalecký posudok, ktorý sa mal vyjadriť najmä ku stavu Deliacej linky, či zodpovedá technickým parametrom a vyjadriť sa k funkcionalite Deliacej linky. Znalecký posudok č. 38/2016 vypracovaný znalcom Dipl. Ing. Dušanom Kožiakom dňa 20.05.2016 (ďalej v texte aj „Znalecký posudok“) následne potvrdzuje, že Deliaca linka nespĺňa požadované technické parametre podľa Zmluvy a rovnako potvrdil, že Deliaca linka je schopná len 30% /tridsaťpercentného/ výkonu, oproti pracovnému výkonu, ktorý mala Deliaca linka dosahovať v zmysle Zmluvy.
9. Zo strany Žalovaného došlo k dodaniu vadného tovaru, čo zakladá právo Žalobcu uplatňovať si voči Žalovanému nároky z vád dodaného tovaru, a keďže Žalovaný nie je ochotný splniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti za vady dobrovoľne, je Žalobca nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou.
10. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal Žalobcovi vyrobiť a dodať Deliacu linku, pričom táto Deliaca linka mala spĺňať technické parametre uvedené v Zmluve a zároveň mala byť plne funkčná a schopná 100% /sto percentného/ výkonu.
11. Podľa ust. Čl. 30 Viedenského dohovoru: „Predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.“
12. Podľa ust. Čl. 35 ods. 1 Viedenského dohovoru: „(1) Predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva.“
13. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný si svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť nesplnil, došlo zo strany Žalovaného k vadnému plneniu, ktoré zakladá pre Žalobcu nárok uplatňovať si voči Žalovanému nároky z vád tovaru v zmysle príslušných ustanovení Viedenského dohovoru.
14. Podľa Článku 39 ods. 1 a 2 Viedenského dohovoru: „(1) Právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.“ „(2) Právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.“
15. Viedenský dohovor pre priznanie nárokov z vád vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti zo strany kupujúceho. Ako vyplýva z Článku II odsek 5 a 6 tohto návrhu Žalobca Žalovaného na vady Deliacej linky upozornil jednak prostredníctvom e-mailovej komunikácie v marci 2015 a neskôr spísal aj oficiálny reklamačný protokol v ktorom vytkol Žalovanému konkrétne vady Deliacej linky. Teda Žalobca si splnil bez zbytočného odkladu oznamovaciu povinnosť voči Žalovanému a má nárok uplatňovať si voči nemu nároky z vád tovaru podľa Viedenského dohovoru.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný spočiatku vôbec nebol ochotný akceptovať fakt, že Deliaca linka má vady a to ani po preukázaní existencie vád zo strany Žalobcu a keďže ani po následnom uznaní týchto vád zo strany Žalovaného do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu namietaných vád, uplatňuje si Žalobca voči Žalovanému nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny a nárok na náhradu škody.
17. Podľa ust. Čl. 50 Viedenského dohovoru: „Ak tovar nie je v súlade so zmluvou, kupujúci môže znížiť kúpnu cenu bez ohľadu na to, či kúpna cena bola už zaplatená, alebo nie, a to v rozsahu zodpovedajúcom pomeru medzi hodnotou, ktorú mal skutočne dodaný tovar v dobe dodania, a hodnotou, ktorú by mal v tejto dobe tovar bez vád. Ak však predávajúci odstráni neplnenie svojej povinnosti podľa článku 37 alebo článku 48 alebo ak kupujúci odmietne prijať plnenie poskytnuté predávajúcim v súlade s týmito článkami, nemôže kupujúci znížiť kúpnu cenu.“
18. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Deliaca linka je schopná produkcie len na 30%, pričom ako vyplýva aj z uvedených dôkazov, Deliaca linka bola už v čase dodania tovaru schopná len uvedenej 30% produkcie. Vzhľadom na túto skutočnosť, má Žalobca za to, že hodnota Deliacej linky schopnej pracovať len na 30%. Žalobca dodáva svojím klientom) predstavuje 30% z dohodnutej kúpnej ceny a preto v zmysle uvedeného ustanovenia Viedenského dohovoru má Žalobca nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 70% z kúpnej ceny dodanej Deliacej linky, čo predstavuje sumu 154.000,00 EUR (220.000,00 EUR predstavuje dohodnutú a zaplatenú kúpnu cenu a suma 154.000,00 EUR predstavuje 70% z tejto dohodnutej a zaplatenej kúpnej ceny).
19. Podľa ust. Čl. 74 Viedenského dohovoru: „Náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.“
20. V zmysle citovaného ustanovenia Viedenského dohovoru má Žalobca aj nárok na náhradu škody.
21. Žalobca si voči Žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody vrátane ušlého zisku v celkovej výške 178.772,00 EUR, ktorá pozostáva (i) z ceny nových vymedzovacích podložiek v sume 12.034,60 EUR a (ii) z ceny strihania kovových pásov strihaných u externých dodávateľov v sume 166.737,40 EUR.
22. Žalobca určil výšku škody z ceny strihania kovových pásov strihaných u externých dodávateľov nasledovne - množstvo v tonách reálne spotrebovaných kovových pások mínus množstvo v tonách možnej 30% produkcie Deliacej linky vynásobené priemernou cenou strihania a nákladov na dopravu u externých dodávateľov za 1 /jednu/ tonu nastrihaných kovových pások od ktorej bola odrátaná cena vlastných nákladov, ktoré by vydal Žalobca na strihanie kovových pások. Cena samotného materiálu (t.j. kovových zvitkov) do výpočtu výšky škody nevstupuje, nakoľko tieto náklady by Žalobca musel vynaložiť v každom prípade.
23. Podľa Článku 78 Viedenského dohovoru: „Ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.“
24. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Viedenský dohovor obsahuje hmotnoprávnu úpravu nároku na úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania podľa Viedenského dohovoru vzniká za splnenia dvoch podmienok, a to že suma, za ktorú sa požadujú úroky z omeškania je splatná a že dlžník nesplnil svoju povinnosť zaplatiť túto sumu v čase určenom v zmluve. Za kumulatívneho splnenia týchto podmienok vzniká veriteľovi právo požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, pričom splnenie žiadnych ďalších podmienok ako je napr. vyzvanie dlžníka na plnenie, pre vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania sa nevyžaduje.
25. Z citovaného Článku 78 Viedenského dohovoru vyplýva, že dlžník (v tomto prípade Žalovaný) je povinný platiť úroky z omeškania od momentu, keď sa príslušná suma stala splatnou, resp. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti. V prípade nároku na náhradu škody sa škoda podľa Viedenského dohovoru stáva splatnou momentom jej vzniku. Vzhľadom na túto skutočnosť ako aj skutočnosť, že Žalobca žiada v konaní priznať náhradu škody, ktorá vznikla v období od 10.02.2015 do 30.06.2016 žiada Žalobca priznať úroky z omeškania z celej výšky náhrady škody od 01.07.2016 (teda odo dňa nasledujúceho po poslednom uplatňovanom dni v ktorom vznikla Žalobcovi škoda). V prípade nároku
na zľavu z kúpnej ceny žiadame priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia reklamačného protokolu teda odo dňa 24.03.2015, nakoľko nárok na zľavu z kúpnej ceny ako aj zľava z kúpnej ceny sa podľa Viedenského dohovoru stala splatnou dňom doručenia reklamačného protokolu Žalovanému.
26. Žalobca sa domáhal spolu so žalobou taktiež nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „CSP“): „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
27. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, môže súd na zabezpečenia nároku veriteľa zriadiť na veciach, právach a iných majetkových hodnotách Žalovaného záložné právo a to z dôvodu zabezpečenia reálnej vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky veriteľa v prípade, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
28. Ako vyplýva zo skutočností uvedených v predchádzajúcich Článkoch tohto návrhu, Žalobca sa voči Žalovanému domáha zaplatenia sumy v celkovej výške 332.772,00 EUR spolu s príslušenstvom a to z titulu zľavy z kúpnej ceny tovaru a z titulu náhrady škody. Žalobca na základe vlastných šetrení z účtovných závierok verejne prístupných na internetových stránkach Srbského obchodného registra zistil, že Žalovaný vykazoval v roku 2013 čistý zisk vo výške 35.595 Srbských dinárov, čo v prepočte na EURO predstavuje len sumu 289,42 EUR. Ako dôkaz predložil Výpis z účtovnej závierky Žalovaného za rok 2013 zverejnenej v Srbskom obchodnom registri zo dňa 28.07.2016 vo fotokópii.
29. Rovnako na základe vlastného zisťovania Žalobca zistil, že Žalovaný má vo vlastníctve nasledujúce nehnuteľnosti v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. 2420 Srbskej republiky, ktorý vo fotokópii predložil, a to nehnuteľnosti:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L., v Srbskej republike, evidované na liste vlastníctva č. 2420, ide o nasledujúce nehnuteľnosti: o pozemok s parc. č. XXX/X, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere: 89 ha 35 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iné pozemky, o výmere 76 ha 15 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 1 ha 77 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 97 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 98 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 4 ha 15 m2.
- stavba - číslo stavby (č. st.): 1, spôsob používania a názov objektu: Stavba obchodných služieb, právne postavenie objektu: Objekt prevzatý z pozemkovej knihy, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX. Stavba je postavená na pozemku s parc. č. XXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., v Srbskej republike, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX.
30. Vzhľadom na značnú výšku sumy, ktorú Žalobca žiada priznať voči Žalovanému, výške zisteného čistého zisku Žalovaného podľa zverejnenej účtovnej závierky a skutočnosti, že Žalovaný je obchodnou spoločnosťou so sídlom v zahraničí (teda aj realizácia súdneho sporu aj prípadnej exekúcie je dlhšia a náročnejšia) má Žalobca za to, že v záujme zabezpečenia reálnej vymožiteľnosti nášho peňažného nároku voči Žalovanému v prípade jeho priznania súdom, je potrebné zabezpečiť tento nárok nariadením zabezpečovacieho opatrenia a to zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve Žalovaného špecifikované v bode 2 tohto Článku.
31. Aj v prípade, ak súd nariadi zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti Žalovaného, podľa názoru Žalobcu vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku stále bude existovať
obava, že exekúcia bude čiastočne zmarená. Z tohto dôvodu Žalobca žiada okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj nariadenie neodkladného opatrenia.
32. Nakoľko podľa názoru Žalobcu nie je možné zriadiť záložné právo na peňažné prostriedky na uvedenom bankovom účte z dôvodu, že peňažné prostriedky nie je možné individuálne identifikovať a teda peňažné prostriedky ako také nie sú spôsobilým predmetom záložného práva (zálohom) a teda nie je možné dosiahnuť účel, ktorým je zaistenie zaplatenia pohľadávky Žalobcovi voči Žalovanému zabezpečovacím opatrením, domáha sa Žalobca, aby súd vo veci nariadil aj neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti Žalovaného zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na bankovom účte, a to na každom jednom z uvedených účtov do výšky 332.772,00 EUR.
33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Žalobca žiada, aby súd po skutkovom a právnom posúdení uvedených skutočností prioritne vydal vo veci zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia vydal uznesenie v nasledujúcom znení:
Súd ukladá Žalovanému povinnosť aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 332.772,00 EUR na bankovom účte vedenom v Credit Agricole banka Srbija A. D. - Novi Sad, číslo účtu: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd ukladá Žalovanému povinnosť aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 332.772,00 EUR na bankovom účte vedenom vo Vojvodanskej banke A. D. - Novi Sad, číslo účtu: XXX- XXXXXXXXXXXXX-XX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd ukladá Žalovanému povinnosť aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 332.772,00 EUR na bankovom účte vedenom vo Vojvodanskej banke A. D. - Novi Sad, číslo účtu:XXX- XXXXXXXXXXXXX-XX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd ukladá Žalovanému povinnosť aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 332.772,00 EUR na bankovom účte vedenom v Credit Agricole banka Srbija A. D. - Novi Sad, číslo účtu: XXX-XXXXXXXXXXXXX-XX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd ukladá Žalovanému povinnosť aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 332.772,00 EUR na bankovom účte vedenom v Unicredit Bank Srbija A. D. - Beograd, číslo účtu: XXX- XXXXXXXXXXXXX-XX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd zriaďuje na nehnuteľnostiach vo vlastníctve Žalovaného záložné právo v prospech Žalobcu, na zabezpečenie pohľadávky Žalobcu v celkovej výške 332.772,00 EUR (pozostávajúcej z nároku na náhradu škody vo výške 178.772,00 EUR a nároku na zľavu z kúpnej ceny vo výške 154.000,00 EUR) uplatňovanej v súdnom konaní vo veci samej na základe návrhu zo dňa 26.09.2016 a to na nasledujúcich nehnuteľnostiach Žalovaného:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L., v Srbskej republike, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, ide o nasledujúce nehnuteľnosti: o pozemok s parc. č. XXX/X, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere: 89 ha 35 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iné pozemky, o výmere 76 ha 15 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 1 ha 77 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 97 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 98 m2; o pozemok s parc. č. XXX/XX, priestranstvo alebo ulica číslo domu: Č., druh pozemku: Iný stavebný pozemok vo vlastníctve, o výmere 4 ha 15 m2.
- stavba - číslo stavby (č. st.): 1, spôsob používania a názov objektu: Stavba obchodných služieb, právne postavenie objektu: Objekt prevzatý z pozemkovej knihy, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX. Stavba
je postavená na pozemku s parc. č. XXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., v Srbskej republike, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX.
34. Podľa Čl. 1 odsek 1 písm. a), b) zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
35. Podľa Čl. 3 odsek 1 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie.
36. Podľa Čl. 7 odsek 2 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zmluvy o dodávke tovaru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.
37. Podľa Čl. 25 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky a ani rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností.
38. Podľa Čl. 30 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
39. Podľa Čl. 35 odsek 1 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva.
40. Podľa Čl. 36 odsek 1 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci zodpovedá podľa zmluvy a tohto Dohovoru za akúkoľvek vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho; aj keď sa vada stane zjavnou až po tejto dobe.
41. Podľa Čl. 36 odsek 2 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci takisto zodpovedá za akúkoľvek vadu tovaru, ktorá vznikne po dobe uvedenej v predchádzajúcom odseku, ak je spôsobená porušením niektorej jeho povinnosti, včítane nedodržania záruky, že tovar po určitú dobu bude spôsobilý pre obvyklé svoje použitie alebo pre osobitné použitie alebo že si zachová určitú akosť alebo určité vlastnosti.
42. Podľa Čl. 39 odsek 1 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.
43. Podľa Čl. 39 odsek 2 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne odovzdal kupujúcemu, ibaže táto lehota nie je v súlade so zmluvnou záručnou lehotou.
44. Podľa Čl. 45 odsek 1 písm. a), b) zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak nesplní predávajúci niektorú svoju povinnosť zo zmluvy o kúpe alebo z tohto Dohovoru, môže kupujúci:
a) uplatniť práva ustanovené v článkoch 46 až 52; b) požadovať náhradu škody podľa článku 74 až 77.
45. Podľa Čl. 46 odsek 1 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, kupujúci môže požadovať, aby predávajúci plnil svoje povinnosti, ibaže už uplatnil nárok, ktorý nie je v súlade s takou požiadavkou.
46. Podľa Čl. 46 odsek 2 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak tovar nezodpovedá zmluve, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, len ak vadné plnenie zakladá podstatné porušenie zmluvy a ak je požiadavka na dodanie náhradného tovaru uplatnená buď súčasne s oznámením urobeným podľa článku 39, alebo v primeranom čase potom.
47. Podľa Čl. 46 odsek 3 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak tovar nezodpovedá zmluve, môže kupujúci požadovať od predávajúceho odstránenie vadného plnenia, ibaže by to bolo neprimerané s prihliadnutím na všetky okolnosti. Požiadavka na odstránenie vadného plnenia sa musí uplatniť buď súčasne s oznámením urobeným podľa článku 39, alebo v primeranom čase potom.
48. Podľa Čl. 49 odsek 1 písm. a), b) zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, kupujúci môže odstúpiť od zmluvy: a) ak predávajúci nesplnením niektorej svojej povinnosti zo zmluvy alebo z tohto Dohovoru porušil zmluvu podstatným spôsobom, alebo b) v prípade nedodania tovaru, ak predávajúci nedodá tovar v dodatočnej lehote určenej kupujúcim podľa článku 47 ods. 1 alebo vyhlási, že nedodá tovar v takto určenej lehote.
49. Podľa Čl. 49 odsek 2 písm. a), b) zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak však predávajúci dodal tovar, zaniká právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, ibaže tak urobí: a) pri neskorej dodávke v primeranej dobe po tom, čo sa dozvedel o uskutočnení dodávky; b) pri inom porušení povinností než pri neskorej dodávke v primeranej dobe; i) po tom, čo sa dozvedel alebo musel dozvedieť o takom porušení; ii) po uplynutí dodatočnej lehoty určenej kupujúcim podľa článku 47 ods. 1 alebo po vyhlásení predávajúceho, že nesplní svoje povinnosti v takej dodatočnej lehote, alebo iii) po uplynutí dodatočnej lehoty ustanovenej predávajúcim podľa článku 48 ods. 2 alebo po vyhlásení kupujúceho, že neprijme plnenie.
50. Podľa Čl. 50 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak tovar nie je v súlade so zmluvou, kupujúci môže znížiť kúpnu cenu bez ohľadu na to, či kúpna cena bola už zaplatená, alebo nie, a to v rozsahu zodpovedajúcom pomeru medzi hodnotou, ktorú mal skutočne dodaný tovar v dobe dodania, a hodnotou, ktorú by mal v tejto dobe tovar bez vád. Ak však predávajúci odstráni neplnenie svojej povinnosti podľa článku 37 alebo článku 48 alebo ak kupujúci odmietne prijať plnenie poskytnuté predávajúcim v súlade s týmito článkami, nemôže kupujúci znížiť kúpnu cenu.
51. Podľa Čl. 74 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.
52. Podľa Čl. 78 zákona č. 160/1991 Zb. o Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
53. Podľa § 37e odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
54. Podľa § 37e odsek 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť.
55. Podľa § 37e odsek 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.
56. Podľa § 37e odsek 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.
57. Podľa § 37e odsek 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
58. Podľa § 37e odsek 6 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.
59. Podľa § 343 odsek 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
60. Podľa § 343 odsek 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
61. Podľa § 343 odsek 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
62. Podľa § 324 odsek 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
63. Podľa § 324 odsek 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
64. Podľa § 324 odsek 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
65. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
66. Podľa § 328 odsek 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
67. Podľa § 329 odsek 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
68. Podľa § 329 odsek 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
69. Podľa § 329 odsek 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
70. V danom prípade ide o spor vyplývajúci z medzinárodného obchodu s cudzím prvkom. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca má sídlo v Slovenskej republike a Žalovaný v Srbskej republike (teda v nečlenskom štáte Európskej únie), ako aj skutočnosť, že Medzinárodná bilaterálna zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach publikovaná Vyhláškou ministra zahraničných vecí pod č. 207/1964 Zb., ktorá je právne záväzná ako pre Slovenskú republiku, tak aj pre Srbskú republiku, neobsahuje úpravu určenia príslušnosti súdov v sporoch vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti, budú sa na určenie príslušnosti súdu oprávneného prejednať tento spor aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „ZMPS“).
71. Medzi Žalobcom a Žalovaným ide o spor, v ktorom si Žalobca voči Žalovanému uplatňuje nároky zo Zmluvy vyhotovenej v Obrenovac, dňa 10.06.2014 (ide o kúpnu zmluvu, v ktorej Žalobca vystupuje ako „kupujúci“, ďalej len „Zmluva“). V Zmluve sa Žalobca so Žalovaným dohodli na určení príslušnosti súdu, ktorý prejedná prípadné spory vyplývajúce zo Zmluvy, pričom týmto súdom v zmysle Zmluvy má byť súd v mieste sídla kupujúceho.
72. Keďže Žalobca vystupuje v Zmluve ako „kupujúci“ a sídlom Žalobcu je ul. Ľ. Podjavorinskej 5134, 984 01 Lučenec, vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty má výlučnú miestnu príslušnosť na prejednanie tohto sporu Okresný súd Lučenec.
73. Rovnako vzhľadom na výlučnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Lučenec na prejednanie sporu vyplývajúceho zo Zmluvy, bude tento súd zároveň miestne príslušným súdom na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.
74. Predmetom Zmluvy bolo vyrobenie, dodanie a následná inštalácia Deliacej linky teda tovaru, za čo sa Žalobca zaviazal zaplatiť Žalovanému kúpnu cenu. Predmetnú Zmluvu teda možno podľa jej obsahu posúdiť ako kúpnu zmluvu. Keďže ide o medzinárodnú kúpu tovaru s cudzím prvkom, je potrebné Zmluvu z hľadiska hmotného práva v prvom rade posudzovať podľa medzinárodných zmlúv upravujúcich kúpu tovaru.
75. Keďže Slovenská republika aj Srbská republika sú signatármi Viedenského dohovoru a ide o dodanie tovaru, ktorý vyrobil Žalovaný (Žalovaný zároveň vyrobil alebo dodal všetky súčasti Deliacej linky) a hlavná činnosť Žalovaného spočívala práve v dodaní Deliacej linky, z hľadiska hmotného práva je potrebné Zmluvu posudzovať podľa Viedenského dohovoru.
76. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal Žalobcovi vyrobiť a dodať Deliacu linku, pričom táto Deliaca linka mala spĺňať technické parametre uvedené v Zmluve a zároveň mala byť plne funkčná a schopná 100% /sto percentného/ výkonu.
77. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný si svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť podľa tvrdenia Žalobcu nesplnil, došlo zo strany Žalovaného k vadnému plneniu, ktoré zakladá pre Žalobcu nárok uplatňovať si voči Žalovanému nároky z vád tovaru v zmysle príslušných ustanovení Viedenského dohovoru.
78. Viedenský dohovor pre priznanie nárokov z vád vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti zo strany kupujúceho. Ako vyplýva z Článku II odsek 5 a 6 tohto návrhu Žalobca Žalovaného na vady Deliacej linky upozornil jednak prostredníctvom e-mailovej komunikácie v marci 2015 a neskôr spísal aj oficiálny reklamačný protokol v ktorom vytkol Žalovanému konkrétne vady Deliacej linky. Teda Žalobca si splnil bez zbytočného odkladu oznamovaciu povinnosť voči Žalovanému a má nárok uplatňovať si voči nemu nároky z vád tovaru podľa Viedenského dohovoru.
79. V zmysle § 343 ods. 1 CSP, môže súd na zabezpečenia nároku veriteľa zriadiť na veciach, právach a iných majetkových hodnotách Žalovaného záložné právo a to z dôvodu zabezpečenia reálnej vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky veriteľa v prípade, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
80. Ako vyplýva zo skutočností tvrdených a osvedčených Žalobcom, Žalobca sa voči Žalovanému domáha zaplatenia sumy v celkovej výške 332.772,00 EUR spolu s príslušenstvom a to z titulu zľavy z kúpnej ceny tovaru a z titulu náhrady škody. Žalobca na základe vlastných šetrení z účtovných závierok verejne prístupných na internetových stránkach Srbského obchodného registra zistil, že Žalovaný vykazoval v roku 2013 čistý zisk vo výške 35.595 Srbských dinárov, čo v prepočte na EURO predstavuje len sumu 289,42 EUR, pričom Žalovaný má vedených celkovo päť účtov v Srbskej republike bez preukázanej výšky zostatkov a zároveň je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v príslušnej evidencii nehnuteľností Srbskej republiky čo Žalobca preukázal.
81. Vzhľadom na uplatnenú výšku pohľadávky Žalobcu v spojení s dôkazom, ktorým je z účtovných závierok Žalovaného má súd za to, že je dôvodné zriadiť na nehnuteľný majetok Žalovaného zabezpečovacím opatrením záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - Žalobcu, nakoľko z vyššie uvedených skutočností vzniká obava, že prípadná exekúcia majetku Žalovaného by mohla byť ohrozená.
82. Pokiaľ Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, teda z identického dôvodu ako sa domáha zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením, teda pre možnú obavu z ohrozenia exekúcie a následného uloženia povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, teda zdržať sa práva nakladať s peňažnými prostriedkami na označených účtoch Žalovaného mal súd za to, že v tejto časti nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné, nakoľko podľa § 324 ods. 3 CSP sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré súd vydal a na majetok Žalovaného zriadil záložné právo v prospech Žalobcu. Žalobca naviac žiada, aby súd uložil Žalovanému povinnosť nenakladať s peňažnými prostriedkami na celkovo 5 označených účtoch a na každom z týchto účtov do výšky žalovanej sumy 332.772,00 EUR, t.j. celkovo 5x 332.772,00 EUR čo by mohlo viesť k zablokovaniu činnosti Žalovaného, keďže súdu zo strany Žalobcu síce z objektívnych dôvodov, zostatky na jednotlivých účtoch neboli osvedčené. Taktiež nie je zrejmé z podanej žaloby a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v akej výške vo vzťahu k nehnuteľnostiam Žalovaného bola hodnota majetku v prospech pohľadávky Žalobcu zabezpečená zriadením záložného práva. Pokiaľ Žalobca preukáže, že zriadenie záložného právo vzhľadom na hodnotu nehnuteľného majetku Žalovaného nie je postačujúce nič mu nebráni novým návrhom domáhať sa opätovného nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti Žalovanému, aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami, avšak celkovo len do výšky rozdielu hodnoty zablokovaného majetku a uplatnenej pohľadávky.
83. Z vyššie uvedených dôvodov návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a vo vzťahu k neodkladnému opatreniu návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.