Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: EAST-LINE spol. s r. o., Priemyselná ulica 18/5917, Dunajská Streda, IČO: 44 692 897, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 4306/2012-2 zo dňa 30. 06. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správny orgán prvého stupňa dňa 10. 10. 2012 vykonal v prevádzke žalobcu na Štefánikovej triede 41, Nitra kontrolu, ktorej výsledkami boli zistené nedostatky a to:

- nedostatky v označovaní predávaných balených potravín, ktoré nemali žiadne označenie v slovenskom jazyku, potraviny bez označenia v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách, hygiene skladovania - steny v skladovacích priestoroch porušené, nie sú celistvé, stropy lokálne zatečené. Dvere príjmovej rampy v sklade smerujúce od vonkajšieho priestoru nie sú zaistené proti vzniknutiu škodcov - medzera medzi dverami a podlahou. Potraviny skladované spoločne s drogériou, priamo na podlahe. Neúplná evidencia DDD - záznamy o sanitácii, nadobúdacie doklady a záznamy o školení zamestnancov chýbajú. Zistené skutočnosti boli zdokumentované v zázname o úradnej kontrole potravín č. NR/2012/Ču, Ka, Tr/ zo dňa 10. 10. 2012.

2. Dňa 24. 10. 2012 žalobca si prevzal upovedomenie o začatí správneho konania na základe skutočností zistených pri výkone kontroly č. NR/2012/Ču, Ka, Tr/ zo dňa 10. 10. 2012.

3. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra vydala dňa 14. 11. 2012 rozhodnutie č. k. 2533/2012, ktorým žalobcovi uložila úhrnnú pokutu vo výške 10.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín zo dňa 10. 10. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 15. 01. 2013 č. k. 4306/2012, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že v bodoch 1 až 5 výroku identifikoval porušenie povinnosti žalobcov a výšku pokuty potvrdil. Uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 01. 2013 bolo na základe podanej žaloby predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/26/2013

- 46 zo dňa 11. 03. 2014 žalobu zamietol, lebo dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.

4. Žalobca podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 8Sžo/70/2014 zo dňa 31. marca 2016, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/26/203- 46 zo dňa 11. marca 2014 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 4306/2012 zo dňa 15. januára 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že súd, žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa dôsledne neriadili zásadami platnými pri ukladaní sankcií za porušenie zákona, ktoré by nemali mať pre sankcionovaného likvidačný charakter. Okrem toho najvyšší súd uviedol, že pokiaľ ide o závažnosť konania žalobcu, bolo preukázané, že nedostatky zistené v rámci kontroly mohli mať vážny dopad na život a zdravie ľudí. Tvrdenia žalobcu, že potraviny ním predávané neboli zdraviu škodlivé, ale vo veľkej miere išlo len o formálne nedostatky v jeho prevádzke, nemožno považovať na dôvody pre zníženie výšky pokuty.

5. V rozhodnutí ďalej najvyšší súd uviedol, že ďalším kritériom, ktoré musí byť zohľadnené pri určení výšky pokuty, sú trvanie protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania. U žalobcu bolo v období jedného roka spätne zistené porušenie tých istých povinností, za ktoré mu v predchádzajúcom období bola uložená sankcia 1.000,- eur. Rovnako najvyšší súd dospel k názoru, že žalobca porušil viacero povinností podľa § 28 zákona o potravinách a uloženie pokuty bolo opodstatnené. Neboli však, podľa jeho názoru, zohľadnené všetky relevantné skutočnosti z hľadiska namietaného likvidačného charakteru pokuty a touto námietkou sa správne orgány riadne nezaoberali.

6. Po vrátení veci najvyšším súd rozhodol žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14. 11. 2012 rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2016.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2016 č. k.: 4306/2012-2 žalovaný rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra (ďalej len RVPS Nitra) č. k. 2533/2012 zo dňa 14. 11. 2012 zmenil nasledovne:

Žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 1, 4, § 4 ods. 1 zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase spáchania správnych deliktov (ďalej len zákon o potravinách) v nadväznosti na povinnosť označiť potraviny umiestňované na trh v kodifikovanej podobe štátneho jazyka povinnými údajmi podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách a § 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. o označovaní potravín (ďalej len vyhláška č. 127/2012) a to tým, dňa 10. 10. 2012 v čase od 11.30 do 14.00 hod. v prevádzkarni - predajňa s potravinami na Štefánikovej triede č. 41 v Nitre umiestňoval na trh 13 druhov výrobkov v celkovej hmotnosti 48,038 kg a v celkovej cene 221,77 eur nesprávne označených alebo neoznačených. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách.

Porušil povinnosti na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť skladovanie potravín len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota. Počas výkonu kontroly dňa 10. 10. 2012 v čase od 11.30 do 14.00 hod. boli v prevádzkarni žalobcu - predajňa s potravinami, Štefánikova trieda 41 v Nitre steny v skladovacích priestoroch porušené, neboli celistvé, stropy boli lokálne zatečené, na príjmovej rampe bola medzi dverami vedúcimi do vonkajšieho priestoru a podlahou medzera, čím neboli zabezpečené proti vnikaniu škodcov a potraviny boli skladované spoločne s drogériou priamo na podlahe. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách.

Porušil povinnosti na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1

zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť viesť záznamy o vykonanej dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o potravinách, keď bolo zistené, že vo vyššie uvedenej prevádzkarni žalobcu v čase vykonania úradnej kontroly chýbala evidencia o vykonanej dezinsekcii, dezinfekcii a deratizácii. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách.

Porušil povinnosti na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú, podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o potravinách. V čase vykonania úradnej kontroly neboli v prevádzke žalobcu záznamy o školení zamestnancov. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách.

Porušil povinnosti na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny neznámeho pôvodu a povinnosť zabezpečiť, aby pri predaji potravín bol k dispozícii doklad o pôvode tovaru v rozpore s § 6 ods. 5 písm. c/ a § 12 ods. 1 písm. k/ zákona o potravinách, keď v čase vykonania úradnej kontroly v prevádzkarni žalobcu neboli predložené nadobúdacie doklady k predávanému tovaru. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. c/ zákona o potravinách.

Za uvedené porušenia zákona o potravinách uložil žalovaný žalobcovi ako malému prevádzkovateľovi úhrnnú pokutu vo výške 5.000,- eur.

8. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na doterajší priebeh kontroly ako i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/70/2014 zo dňa 31. 03. 2016 a v súlade s názorom prezentovanom v tomto rozhodnutí znovu posúdil výšku uloženej pokuty. Po vrátení veci žalovaný opätovne preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie RVPS Nitra a opäť posúdil odvolanie účastníka konania. Poukázal na to, že porušenia zákona o potravinách boli jednoznačne preukázané a bolo zdokumentované, že účastník konania v jednotlivých bodoch tieto ustanovenia porušil, čo v podstate žalobca ani nenamietal.

9. Odvolací orgán opätovne prehodnotil všetky súvisiace okolnosti a pokutu znížil zo sumy 10.000,- eur na sumu 5.000,- eur, pričom vzal do úvahy nasledovné skutočnosti. Účastník konania sa dopustil viacerých správnych deliktov, avšak nakoľko neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán uplatňuje pri ukladaní pokuty na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, keď uloží pokutu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Za takýto delikt považoval žalovaný to, že účastník konania umiestňoval na trh potraviny neznámeho pôvodu. Doklady o pôvode tovaru sú dôležité z hľadiska vysledovateľnosti potravín, ktorá je hlavným prvkom v zabezpečení bezpečnosti potravín v celom potravinovom reťazci. Nedostatky v označení sa týkali veľkého počtu potravín - 13 druhov, z čoho 8 druhov nebolo označených žiadnym z povinných údajov v štátnom jazyku. Nedostatky v prevádzkovej hygiene neboli zanedbateľné a týkali sa priestorov, v ktorých sú skladované potraviny. Na námietku žalobcu, že nebola pri uložení pokuty zohľadnená poľahčujúca okolnosť a to, že potraviny predávané v prevádzke žalobcu neboli zdraviu škodlivé, žalovaný uviedol, že umiestňovanie potravín neznámeho pôvodu na trh je zaradené medzi závažné, najprísnejšie postihnuteľné správne delikty. Rovnako ako umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, zdraviu škodlivých, nevhodných na ľudskú spotrebu, skazených. V tejto súvislosti poukázal i na názor NS SR uvedený v odôvodnení rozsudku zo dňa 31. 03. 2016, v ktorom uviedol, že: „pokiaľ ide o závažnosť konania žalobu, bolo preukázané, že nedostatky zistené v rámci kontroly mohli mať vážny dopad na život a zdravie ľudí ....“.

10. Ďalším kritériom pri uložení pokuty bola minulosť prevádzkovateľa, pričom orgány úradnej kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť v trvaní 24 - 36 mesiacov pred úradnou kontrolou. V rámci minulosti je osobitne dôležité obdobie jedného roka spätne od vykonania kontroly. Pokiaľ v skúmanom období dvoch rokov dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, správny orgán je oprávnený na túto skutočnosť prihliadnuť, avšak iba pri určovaní pokuty v rozpätí základnej sadzby. V tomto prípade

bolo zistené, že sa žalobca dopustil porušenia tých istých povinností, za ktoré mu bola uložená v predchádzajúcom období pokuta 1.000,- eur, pričom úradná kontrola potravín bola vykonaná 1 rok a 12 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Preto odvolací orgán síce na opakované porušenie povinností prihliadol, ale pokutu určil v rámci základnej sadzby (od 1.000,- eur do 100.000,- eur).

11. Odvolací orgán zmenil pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom aj s ohľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania deliktov, v dôsledku čoho výchovný cieľ sankcie nemôže byť už v takej miere dosiahnutý.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. 06. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 26. 07. 2016 (doručenú súdu dňa 29. 07. 2016). Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a upustil od uloženia pokuty.

13. V žalobe uviedol, že uloženú pokutu považuje za neprimerane prísnu a pre žalobcu ako malého prevádzkovateľa likvidačnú. Hoci boli v prevádzke zistené viaceré nedostatky, tieto neboli spôsobené úmyselne a nedošlo k poškodeniu zdravia spotrebiteľov. Kontrolou nebolo zistené, že by potraviny boli zdraviu škodlivé, tieto nespĺňali len niektoré podmienky na ne kladené príslušnými právnymi normami. Poukázal na to, že sa nejednalo o potraviny podliehajúce rýchlej skaze resp. skazené.

14. Z hľadiska preventívnej a represívnej funkcie sankcie uviedol, že v prípade žalobcu dochádza k neodôvodnenej prevahe práve represívnej funkcie. Podľa jeho názoru má výška pokuty zohľadňovať najmä pomery páchateľa deliktu a orgán ukladajúci sankciu má dbať na to, aby zásah do majetkovej sféry páchateľa nebol likvidačný a neohrozoval jeho vlastnú činnosť. Následkom likvidačnej pokuty je žalobca vystavený riziku druhotnej platobnej neschopnosti, čo sa môže odraziť vo vzťahu k zamestnancom kontrolovaného subjektu, ako aj k obchodným partnerom. Mal za to, že uloženie pokuty vo výške 5.000,- eur odporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 Správneho poriadku.

15. Žalobca poukázal i na zásadu „rovného metra“, podľa ktorého je povinnosťou žalovaného rešpektovať princíp rovnosti osôb pred zákonom a v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozhodovať zhodne. Uviedol, že nedisponuje konkrétnymi rozhodnutiami žalovaného, ktorými ukladali pokuty za zistené nedostatky pri výkone kontroly, ale zo správy žalovaného o úradnej kontrole potravín za mesiac september 2012 vyplýva, že boli vykonané 4837 úradných kontrol, právoplatnosť nadobudlo 114 rozhodnutí v celkovej sume 94.540,- eur a teda priemerná pokuta v mesiaci september predstavovala 829,30 eur. Rovnako poukázal aj na priemernú pokutu uloženú v mesiaci október 2012, ktorá predstavovala sumu 1.159,- eur a mesiaci november 2012, kedy predstavovala 510,25 eur. Vychádzajúc z týchto údajov a priemerných pokút mal žalobca za to, že ako malý prevádzkovateľ, ktorý prevádzkuje „dedinský obchod“ zastáva názor, že pokuta vo výške 5.000,- eur nie je proporcionálna k výsledkom kontroly. Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd v zmysle § 198 ods. 1 písm. c/ SSP upustil od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania bol dosiahnutý prejednaním veci.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

16. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 16. 11. 2016, doručenom súdu dňa 21. 11. 2016, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že po vrátení veci žalovanému Najvyšším súdom Slovenskej republiky opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu. Pri uložení pokuty postupoval v danej veci podľa účinnosti zákona platného v čase vykonania kontroly, nakoľko právna úprava v čase spáchania zistených správnych deliktov je pre účastníka konania výhodnejšia vzhľadom na určené sadzby pokút, ktoré zohľadňovali veľkosť prevádzky. Pôvodne uloženú pokutu teda znížil na sumu 5.000,- eur, pričom dôvody tohto zníženia uvádza totožné, ako v samotnom rozhodnutí a preto tieto súd nepovažuje za potrebné znovu opakovať.

17. K námietkam žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, žalovaný uviedol, že je potrebné prihliadnuť aj na priťažujúce okolnosti, ktoré žalobca účelovo nespomína a to spáchanie viacerých (až štyroch)

správnych deliktov a ich rozsah, pričom správny delikt za použitia absorpčnej zásady vyhodnotený ako najzávažnejší, bol spôsobený výlučne žalobcom. Ďalej poukázal i na minulosť prevádzkovateľa a nesúhlasil s tvrdením žalobcu o krátkom trvaní protiprávneho stavu.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR vyslovil tento záver, že pokuta je pre neho likvidačná. V odôvodnení rozsudku je jasne uvedené, že dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že žalovaný neposúdil likvidačnú výšku pokuty z namietaných dôvodov, teda že ide o malú dedinskú prevádzku, za ktorú môže byť považovaná aj s prihliadnutím na veľkosť a charakter budovy, v ktorej sa nachádza. Dôležitou skutočnosťou bude aj to, že v podmienkach malej dediny možno dospieť k záveru, že likvidáciou takejto prevádzky môže byť vo veľkej miere zasiahnuté do života bežného občana, ktorý je odkázaný práve na jej tovar. Žalovaný k tomu uviedol, že z výpisu zo živnostenského registra žalobcu zistil, že tento má prevádzky v Leviciach, Šali, Komárne, Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Nových Zámkoch a v Nitre. V prejednávanom prípade bola uložená pokuta za nedostatky zistené v prevádzkarni, ktorá sa nachádza v centrálnej časti krajského mesta Nitra, teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o „dedinskej prevádzke“, na ktorú sú odkázaní spotrebitelia žijúci v podmienkach malej dediny.

19. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu o porušení zásady uvedenej v § 3 ods. 4 (správne malo byť § 3 ods. 5) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely. Poukázal na to, že z prehľadu o výške uložených pokút v žiadnom prípade nemožno bližšie posúdiť skutkové okolnosti jednotlivých konaní. Pokuta 5.000,- eur za spáchanie viacerých správnych deliktov, z toho jeden zaradený medzi najzávažnejšie, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom.

20. K návrhu žalobcu, aby súd upustil od uloženia sankcie žalovaný uviedol, že takýto postup by bol v rozpore s dikciou zákona o potravinách. Z konštrukcie ustanovení zákona o potravinách vyplýva, že v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť sankciu.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 06. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, v znení účinnom do 29. 12. 2012, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, každý prevádzkovateľ, vrátane prevádzkovateľa internetového predaja, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise, oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín [§ 21 ods. 1 písm. b) a d)] každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie. Prevádzkovateľ vrátane prevádzkovateľa internetového predaja, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise, oznámi príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín akúkoľvek významnú zmenu činnosti prevádzkarne alebo jej uzatvorenie.

Podľa § 6 ods. 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.

Podľa § 10 písm. a), b) d) f) vyššie citovaného zákona ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu 2a) a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu,

b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku.

Podľa § 18 ods. 2 vyššie citovaného zákona, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie.

Podľa § 23 ods. 5 vyššie citovaného zákona, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.

Podľa § 28 ods. 4, písm. c/ vyššie citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží malému prevádzkovateľovi pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2 000 eur do 150 000 eur a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 3 000 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi c) umiestňuje na trh potraviny neznámeho pôvodu alebo ich vyrába zo zložiek neznámeho pôvodu.

Podľa § 28 ods. 11 vyššie citovaného zákona, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný už rozhodoval o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14. 11. 2012, ktoré rozhodnutie bolo v konečnom dôsledku zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/70/2014 zo dňa 31. marca 2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný teda znovu rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14. 11. 2012 tak, že za správny delikt - porušenie zákona o potravinách uvedených v jednotlivých výrokoch napadnutého rozhodnutia žalovaného uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 5.000,- eur.

24. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne žalovaný náležite právne posúdil. Správny súd pri svojom závere jednoznačne vychádzal zo zisteného skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom na úseku kontroly potravín, ktorého pracovníci inšpekcie Regionálnej a veterinárnej potravinovej správy Nitra pri vykonaní plánovanej kontroly potravín zameranej na hygienu predaja, hygienu skladovania, osobnú hygienu a sprievodnú dokumentáciu a zistili v prevádzke žalobcu - na Štefánikovej ulici č. 41 v Nitre porušenia jeho povinností ako prevádzkovateľa prevádzkarne. Nedostatky z úradnej kontroly boli zhrnuté do záznamu zo dňa 10. 10. 2012 a jednalo sa o nedostatky v označovaní predávaných balených potravín, potraviny bez označenia v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách, nedostatkami v skladovacích priestoroch a pri skladovaním potravín, nedostatky v evidencii deratizácie, dezinfekcie a dezinsekcie.

25. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, avšak zmenil a odstránil chyby, ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán pri skutkovom právnom posúdení veci a pri vyhotovení samotného rozhodnutia - vo výrokovej časti bližšie špecifikoval správne delikty uvedením príslušných ustanovení právnych predpisov, preklasifikoval porušenie povinnosti viesť záznamy o vykonanej dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii ako správny delikt podľa § 28 ods. 1, písm. a/ a znížil pokutu z 10.000, - eur na 5.000,- eur. Uloženie pokuty odôvodnil podľa tzv. absorpčnej zásady za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Za najzávažnejšie protiprávne konanie v tomto prípade posúdil skutočnosť, že účastník konania - žalobca umiestňoval na trh potraviny neznámeho pôvodu, u ktorých dokladom nepreukázal prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a pokutu uložil podľa § 28 ods. 4, písm. c/ zákona o potravinách a spáchanie ďalších správnych deliktov (podľa § 28 ods. 1, písm. a/, b/, f/ )

považoval za priťažujúcu okolnosť. Súd je toho názoru, že žalovaný postupoval v predmetnom konaní správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákonných noriem a na základe týchto ustanovení po dostatočnom zistení skutkového stavu rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za porušenia, ktorých sa dopustil.

26. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, Nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález ˇUS SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 24. júna 2009, Nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo 6. februára 2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.

27. K tomu je potrebné uviesť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc [rozsudok Európskeho súdneho dvora (teraz Súdny dvor Európskej úni) vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 z 5. októbra 1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863], pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. Rozhodovacia činnosť žalovaného nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže len zo žalobcom tvrdenej priemerne ukladanej výšky pokút za "rovnaké priestupky" nemožno vyvodiť totožnosť prípadov porušenia zákona o potravinách s konaním žalobcu (najmä vo vzťahu k zistených nedostatkom, ich závažnosti a počte). Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch).

28. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii žalobcu. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, pričom pokutu uložená vo výške 5000,- eur (pri rozpätí od 1.000,- eur do 100.000,- eur) je uložená pri dolnej hranici sadzby zákonom stanovenej a súd ju považoval za primeranú.

29. Súd má za to, že žalovaný správne prihliadol ako na priťažujúcu okolnosť, že u žalobcu boli zistené porušenia zákona o potravinách i v minulosti (naposledy rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2011, kedy mu bola za umiestňovanie na trh deviatich druhov potravín neoznačených alebo nesprávne označených v zmysle § 9 ods. 1 zákona o potravinách a za nesplnenie opatrenia tým, že nepredložil chýbajúcu dokumentáciu, uložená pokuta vo výške 1.000,- eur). Napriek takto uloženej pokute sa vyskytli rovnaké nedostatky u žalobcu aj pri kontrole vykonanej po dobe jedného rok a 12 dní a teda pri uložení pokuty bolo nevyhnutné na túto skutočnosť prihliadať, nakoľko je zrejmé, že k náprave zo strany žalobcu ani po uložení pokuty nedošlo. Súd dáva do pozornosti, že uložená pokuta musí plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.

30. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal i s námietkou žalobcu, na ktorú prihliadal i najvyšší súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí, že neboli zohľadnené všetky relevantné skutočnosti a to, že ide o malú dedinskú prevádzku s prihliadnutím na jej veľkosť, ako i na to, že v podmienkach malej dediny možno dospieť k záveru, že likvidáciou takejto prevádzky môže byť vo veľkej miere zasiahnuté do života každého bežného občana odkázaného práve na jej tovar. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že prevádzkareň žalobcu, v ktorej bola vykonaná kontroly, sa nenachádza v malej dedine, ale v centrálnej časti krajského mesta Nitra a nemožno o nej hovoriť ako o malej „dedinskej“ prevádzke, na ktorú sú odkázaní spotrebitelia žijúci v podmienkach malej dediny. Správny súd nedospel k záveru, že o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak, ako rozhodol žalovaný a preto podanú žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

31. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

32. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.