Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-34-2017.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: GASOTHERM PLUS s.r.o., Rampová 5, Košice, IČO: 36 217 433, zastúpený: Mgr. Radovan Spišák, advokát, Petzvalova 5, Košice, proti žalovanému: BRAND FOOD INVEST s.r.o., Popradská 56, Košice, IČO: 46 598 421, zastúpený: JUDr. Patrícia Uhrínová, advokátka, Slobody 23, Košice, o zaplatenie 261,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/6/2016-53 zo dňa 15.11.2016, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 261,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 261,60 eur od 19.6.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 261,60 eur za neuhradenú cenu diela, ktoré spočívalo v preložení plynomera v priestoroch užívaných žalovaným, napustení plynovodu a jeho uvedenia do prevádzky po preložke plynomera. Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 201512 zo dňa 11.6.2015, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve neeviduje, pretože žalobcovi ju vrátil z dôvodu jej neopodstatnenosti a to listom z 22.10.2015, pretože faktúra neobsahovala dokumenty preukazujúce oprávnenosť fakturovanej sumy. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniu žalovaného uviedol, že považuje jeho písomné vyjadrenie za nedôvodné, vrátenie faktúry za účelové. Uviedol, že žalovaný dal žalobcovi objednávku ústne, resp. emailom, dodací list sa nevyhotovoval, keďže nešlo o dodanie tovaru, pri ktorom je obvykle vyhovovanie dodacieho listu. Uviedol, že evidencia faktúry u žalovaného nie je dôkazom oprávnenosti nároku žalobcu a žalovaný nenamietal dodanie prác a dodávok podľa faktúry ani nenamietal vadnosť vykonaných prác. Navrhol preto žalobe vyhovieť.
3. Súd prvej inštancie zistil z predložených listinných dôkazov a to z cenového rozpisu dodávok a prác zo dňa 10.6.2015, že žalobca za preloženie plynomera žalovanému („investor“) v mieste Kuk - Fuk, Malá Ida vyčíslil cenu 218,00 eur bez DPH. Faktúrou č. 201512 vystavenou dňa 11.6.2015 a splatnou dňa 18.6.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému túto cenu 261,60 eur. Dňa 3.2.2015 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom
bol záväzok zhotoviteľa zrealizovať dielo - komplexné riešenie kotolne, plynofikácie kotolne a systému riadenia ústredného kúrenia a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela podľa článku V. Zmluvy. Zo správy o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia (ďalej len „Správa“) súd zistil, že dňa 17.6.2015 bola na adrese Bukovecká 263/26, Malá Ida (Cestovináreň KUK & FUK) vykonaná odborná skúška, ktorej predmetom bolo premiestnenie plynomera a rozvodu NTL plynovodu.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo.
5. Súd prvej inštancie vec procesne posudzoval podľa ustanovení § 153 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a uviedol, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní mal za preukázaný skutkový stav tak ako to tvrdil žalobca. Teda, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na základe ústnej objednávky žalovaného, žalobca pre žalovaného vykonal práce na diele a cenu tohto diela vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 11.6.2015, splatnou 18.6.2015 na žalovanú sumu 261,60 eur v súlade s Cenovým rozpisom dodávok a prác z 10.6.2015. Vykonanie prác vyplýva aj zo správy o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia vykonanej 17.6.2015 podpísané odborným pracovníkom. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného uviedol, že tieto nepovažoval za právne významné, pretože žalovaný nerozporoval vznik záväzku, ktorého zaplatenie je predmetom tohto konania ani cenu za vykonané dielo. Žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť na základe ktorej by malo byť vykonané dokazovanie, ktoré preukazovalo nárok žalobcu, spochybnené. To, že správa o odbornej prehliadke nebola podpísaná žalobcom je taktiež bez právneho významu, keďže žalovaný existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nespochybnil, k tomu sa žalovaný v priebehu konania vôbec nevyjadroval. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný.
6. K samotnému dokazovaniu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný až na pojednávaní dňa 15.11.2016 uviedol, že práce, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, neboli objednané, vykonané ani prevzaté. Žalovaný navrhol výsluch svedka, ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcim sa predmetou sporu. Neuviedol však, prečo návrh na vykonanie tohto dôkazu - výsluch svedka predniesol až na nariadenom pojednávaní a nie vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 153 C.s.p., ktorý upravuje koncentráciu Civilného sporového konania o čom bol žalovaný poučený a preto žalovaný mohol tento návrh na vykonanie dokazovania predložiť už skôr vo svojich písomných podaniach, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 8.4.2016 a 7.10.2016. Preto súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalovaného na výsluch svedka prednesený až na pojednávaní 15.11.2016, považoval tento návrh za nehospodárny a obštrukčný.
7. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky 261,60 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 9,05 % ročne od splatnosti fakturovanej ceny diela, tak ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného záväzku a výšku zákonných úrokov súd prvej inštancie určil podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o výške úrokov z omeškania.
8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 os. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z toho dôvodu, že práce spočívajúce v preložení plynomera neboli žalovaným objednané, žalobcom vykonané ani odovzdané. Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie toto vôbec nepreukázal. Uviedol, že v rozhodnej dobe v objekte žalovaného prebiehala dvojsmenná výroba, preto realizácia akýchkoľvek prác vo vzťahu k plynomeru bola vylúčená, objekt žalovaného - Cestovináreň spolu s okolitým areálom je riadne oplotený bez možnosti vstupu nepovoleným osobám. Toto bolo možné priamo preukázať
na pojednávaní výsluchom svedka Ing. Q. O. - koordinátora projektu výroby cestovín, ktorý v mene žalovaného koordinoval predchádzajúcu zmluvnú spoluprácu so žalobcom a mal na starosti aj chod prevádzky. Napriek návrhu žalovaného, súd prvej inštancie výsluch tohto svedka nevykonal. Ďalší svedok, ktorého žalobca navrhol ako osobu údajne realizujúcu preložku plynomera - Q. Q. sa na pojednávaní nezúčastnil. Ďalej žalovaný uviedol, že predložená revízna správa sa týkala zariadení, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo zo dňa 25.3.2015, teda pred údajnou realizáciou predmetnej preložky plynomera. Taktiež nebol vypočutý G.. Y. W., osoba, ktorá ako jediná podpísala tento dokument. Žalovaný preto uviedol, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nevykonanie dôkazu výsluchu svedka navrhnutého žalovaným napriek jeho prítomnosti na vytýčenom pojednávaní, by si nevyžalovalo nariadenie ďalšieho pojednávania ani iný úkon súdu, preto súd prvej inštancie tento dôkaz mal vykonať. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Poukázal na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a na jeho správne právne závery. Žalovaný uviedol tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že žalovaný od začiatku konania nerozporoval vznik záväzku alebo cenu alebo vykonanie diela, uvádzal len námietky týkajúce sa fakturácie alebo účtovníctva, napr. absencia formálnej objednávky a dodacieho listu. Okrem týchto tvrdení žalovaný v priebehu konania neuviedol žiadnu ďalšiu skutočnosť a nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal uplatnený nárok žalobcu spochybniť. Až na pojednávaní dňa 15.11.2016 žalovaný uviedol, že práce údajne nemali byť objednané, vykonané ani prevzaté a navrhol vypočuť svedka, ktorý sa mal vyjadriť k predmetu sporu. Žalovaný ani neuviedol prečo tieto skutočnosti a návrh na dokazovanie prednáša až na tomto pojednávaní a nie v predchádzajúcich písomných podaniach, aj napriek tomu, že bol v konaní riadne súdom prvej inštancie poučený podľa C.s.p. Takýto postup žalovaného považuje žalobca za obštrukciu v konaní a jeho obranu za účelovú a nepravdepodobnú. Poukázal na to, že mailová komunikácia medzi stranami sporu nielen že preukázala objednávku ale aj súhlas žalovaného s fakturáciou, teda aj s dodávkou diela. O vykonaní diela svedčí revízna správa po preložke plynomera. Dielo bolo žalobcom riadne vykonané, odovzdané, o čom svedčí aj to, že žalovaný ho riadne používal a preto podľa § 555 Obchodného zákonníka tým, že je umožnené žalovanému nakladať s predmetom diela, žalovaný má povinnosť za toto dielo žalobcovi ako zhotoviteľovi zaplatiť. Navrhovaný svedok Štefan Q. nebol prítomný na pojednávaní, avšak žalovaný na pojednávaní ani netvrdil, že preložka plynomera nebola realizovaná, preto výsluch tohto svedka nebol nutný. Ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že na revíznej správe je hore jednoznačne uvedený dátum prehliadky - skúšky dňa 17.6.2015, tento dátum plne korešponduje s časom realizácie preložky. Dátum uvedený dole na revíznej správe dňa 25.3.2015 je zrejme omyl v písaní, pretože nemôže byť správny keď prehliadka - skúška plynomeru bola vykonaná dňa 17.6.2015. Z opatrnosti žalobca predkladá predmetnú správu o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia už opravnú v dolnej časti tak, že dátum prevedenia prehliadky je 17.6.2015 a aj samotná správa je zo 17.6.2015. Táto oprava zrejmej chyby v písaní - nejde o novotu v odvolacom konaní, pretože ide o totožný dôkaz, ktorý už žalobca predložil, len s opravou chyby v písaní. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
12. Žalovaný v duplike uviedol, že nevykonanie dôkazu - výsluch svedka navrhnutého žalovaným považuje za konanie súdu prvej inštancie v príkrom rozpore s ustanovením § 154 C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010, podľa ktorého žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcom predložená revízna správa je dokument účelovo vytvorený pre potreby tohto súdneho konania, pretože dátum uvedenia vyhotovenia tejto revíznej správy a oprava tohto dátumu je účelová obrana. Ďalej žalovaný poukazuje na ďalšie vady tohto dokumentu, uviedol, že podľa zmluvy o dielo zo dňa 3.2.2015 v jeho čl. 2 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 4 vyplýva, že každé plnenie nad rámec zmluvy musí byť predmetom písomného dodatku, inak nemôže byť predmetom fakturácie. To znamená, že v prípade, že by bolo nutné v súvislosti s rekonštrukciou kotolne zrealizovať aj preloženie plynomera, boli by tieto činnosti predmetom písomného dodatku k tejto zmluve, ktorá nebola uzatvorená.
13. Žalobca v duplike uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu. K novým tvrdeniam žalovaného v duplike o tom, že oprava dátumu na predmetnej revíznej správe bola žalobcom vyhotovená účelovo, považuje za nedôvodné. Považuje to za účelové tvrdenie
žalovaného v snahe čo najviac oddialiť úhradu dlhu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný prekvapivo až v tomto štádiu odvolacieho konania tvrdí, že preložka plynomera mala byť riešená formou dodatku k zmluve o dielo zo dňa 3.2.2015. Takýto postup žalovaného keď účelovo oddiaľuje konečné rozhodnutie súdu postupným posúvaním nových tvrdení, ktoré nie sú ničím preukázané, považuje žalobca za účelové.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 12.1.2017, teda za účinnosti Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd toto odvolacie pojednávanie prejednal podľa tohto zákona.
16. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
17. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a to výsluch svedka Q.. Aj v odvolaní žalovaný uvádza, že odvolanie odôvodňuje všetkými odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), d), e), f), g), h) C.s.p., v odvolaní však tieto odvolacie dôvody vôbec nekonkretizuje a nešpecifikuje. Odvolanie odôvodňuje aj odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
18. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu sa bránil iba tým, že žalovaný predmetnú faktúru, ktorou žalobca žalovanému fakturuje cenu diela vo svojom účtovníctve neeviduje, pretože ju vrátil žalobcovi z toho dôvodu, že neobsahovala objednávku, resp. dodací list podpísaný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Znamená to, že žalovaný nenamietal v odpore proti platobnému rozkazu neoprávnenosť uplatnenej pohľadávky žalobcu z vecného hľadiska. Toto vyplýva aj z písomného podania, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi zo dňa 22.10.2015 (č.l. 15 spisu), ktorým žalovaný vrátil žalobcovi predmetnú faktúru „z dôvodu jej neopodstatnenosti (chyba objednávka, resp. dodací list podpísaný osobou oprávnenou v mene spoločnosti)“. Toto písomné podanie žalovaného možno považovať za vrátenie faktúry len z formálnych dôvodov, nie z dôvodov, že by žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným a nevykonával pre žalovaného žiadne práce, ktoré sú predmetom faktúry č. 201512 na 261,60 eur.
19. Ďalej odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie procesne poučil strany sporu, teda aj žalovaného o jeho právach a povinnostiach v tomto súdnom konaní a to procesným poučením zo dňa 2.6.2016, ktoré bolo žalovanému doručené 8.6.2016. V tomto procesnom poučení súd prvej inštancie poučil žalovaného o jeho procesných právach podľa O.s.p. účinného v čase tohto poučenia. Následne potom ako nadobudol 1.7.2016 účinnosť nový procesný právny predpis - Civilný sporový poriadok, súd prvej inštancie písomným podaním z 2.8.2016 poučil opäť účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach v tomto súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku, toto procesné poučenie doručil žalovanému dňa 12.8.2016. V tomto procesnom poučení súd prvej inštancie poučil žalovaného o koncentrácii dokazovania v tomto súdnom konaní podľa §153 v spojení s ustanovením § 149 C.s.p. a teda, že žalovaný je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a to najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Poučil žalovaného, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré nebudú predložené včas, nemusí súd prihliadať, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ďalej bol poučený podľa § 154 C.s.p., podľa ktorého možno prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
20. Po tomto procesnom poučení žalovaného a po zaslaní nevyžiadaných kópií príloh žaloby pre žalovaného, žalovaný písomným podaním z 30.9.2016 opätovne sa vyjadruje tak, že nebolo preukázané tvrdenie o riadnom a včasnom prevzatí prác a dodávok, žalobca to žiadnym spôsobom nepreukázal, absentuje informácia o tom u koho boli práce ústne objednané, nie je zrejmé k čomu sa viaže mailová komunikácia, revízna správa sa týka zariadení, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo a nie je zrejmé kedy bola táto revízna správa podpísaná zástupcom objednávateľa, preto žalovaný trvá na zamietnutí žaloby. V tomto písomnom podaní teda žalovaný nenavrhuje na popretie tvrdení žalobcu v žalobe žiadne dôkazy.
21. Ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný až na pojednávaní konanom 15.11.2016, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, na ktorom bola prítomná právna zástupkyňa žalovaného, navrhuje vykonať dôkaz výsluchom svedka Ing. Q. O., ktorý je projektový manažér žalovaného a vie sa vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcim sa predmetu sporu. Právna zástupkyňa žalovaného neuviedla z akých dôvodov doposiaľ tento návrh na vykonanie dokazovania súdu nepredložili. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného predniesla, že fakturované práce „museli byť vykonané za prevádzky žalovaného, je tam nepretržitá prevádzka, prebieha tam výroba cestovín, žiadna požiadavka na prerušenie prevádzky nebola, ani vstup do objektu za účelom vykonania prác a prevzatia diela“. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že opätovne žalovaný nespochybnil to, že predmetné práce žalobca v prevádzke žalovaného vykonal.
22. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného až vo svojej duplike z 3.3.2017, že nevykonanie dôkazu - výsluchu svedka navrhnutého žalovaným pre účely objasnenia rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa predmetu sporu, považuje za rozpor s ustanovením § 154 C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (teda až do dňa 15.11.2016, kedy na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil podľa § 182 veta druhá C.s.p. uznesenie o skončení dokazovania, odvolací súd uvádza:
23. Civilné sporové konanie upravuje v ustanovení § 153 C.s.p. sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení § 154 C.s.p. zákonnú koncentráciu konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. To znamená, že v prejednávanej veci tieto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohli obe strany sporu uplatniť na súde prvej inštancie najneskôr dňa 15.11.2016 kedy súd prvej inštancie vo veci vykonal pojednávanie a na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené. Táto zákonná koncentrácia konania však neznamená, že strany sporu môžu prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie konania, pretože sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p., o ktorej súd prvej inštancie poučil žalovaného v písomnom poučení z 2.8.2016 je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany žalovaného súd prvej inštancie mal vyhodnotiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu tak ako to správne súd prvej inštancie aj vyhodnotil, vyhodnocovanie včasnosti uplatňovania týchto prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je na úvahe súdu. Súd musí starostlivo zvažovať práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo žalobcu na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal možnosť včas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobcom uplatnenému právu. Žalovaný takúto možnosť mal, avšak až v priebehu konania len postupne namietal to, prečo odmieta uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Jeho prvou obranou bolo to, že faktúra, ktorou žalobca fakturoval cenu za dielo neobsahovala formálne náležitosti. Vôbec netvrdil to, že medzi stranami sporu nebola ústne dohodnutá zmluva o dielo a že tieto práce neboli vykonané. Dokonca žalovaný až vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a v písomnom podaní zo dňa 3.3.2017 podaného v tomto odvolacom konaní uvádza, že podľa ďalšej zmluvy o dielo zo dňa 3.2.2015 malo byť každé plnenie nad rámec tejto zmluvy predmetom písomného dodatku. Teda až v odvolacom konaní poukázal na vzťah inej zmluvy
k predmetnému uplatnenému právu žalobcu. Takéto využívanie prostriedkov procesnej obrany nie je v súlade s ustanovením § 153 a § 154 C.s.p., preto správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že na žalovaným postupne predkladané návrhy na vykonanie dokazovania neprihliadal a tieto návrhy nevykonal. Takto správne súd prvej inštancie nevykonal dôkaz a to výsluch svedka Ing. Q. O., projektového manažéra žalovaného, ktorý sa „vie vyjadriť k skutočnostiam týkajúcich sa predmetu sporu“.
24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak podľa § 153 C.s.p. neprihliadol na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného a to vykonanie výsluchu svedka Ing. Q. O., ktorého navrhol vypočuť žalovaný až na pojednávaní dňa 15.11.2016. Súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 153 ods. 3 C.s.p., ak v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil prečo neprihliadal na tento žalovaným navrhnutý dôkaz.
25. Odvolací súd preto poľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela 261,60 eur, aj vo výroku o priznaných zákonných úrokoch z omeškania, paušálnych nákladoch 40,00 eur, aj vo výroku o náhradu trov konania ako vecne správne.
26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 os. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).