Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2536-2001.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Subarea
1Er/2536/2001
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: K. L., F. C. XX, W.. XX.XX.XXXXX, proti povinnému: R. L., G.. L. XXX, Q.E., W.. XX.XX.XXXX, A.: XX.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 836,49 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad Zvolen, Francisciho 1044/6, Zvolen (náhradník Mgr. Monika Mikulíková), o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou pod sp.zn.: EX 410/2001 s a z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 126,50 eur.
III. Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 126,50 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet: K.: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podaním doručeným dňa 10.09.2001 požiadal súdneho exekútora o vymoženie sumy 836,49 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor podal na súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhláška").
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto záveru súd vykonal dopyt na dedičské konanie po zomrelom a zistil, že na základe vykonaného súpisu majetku poručiteľa súd v uznesení sp. zn. 3D/315/2016-138, zo dňa 23.05.2018 určil všeobecnú hodnotu dedičstva, výšku dlhov a výšku predĺženia dedičstva v čase smrti poručiteľa. Dedičstvo je predĺžené o sumu - 6.239,98 eur.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Podľa prechodných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, §27a, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo 10.09.2001, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, prináleží súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov s účinnosťou do 30. apríla 2008 (ďalej len "Vyhláška").
14. Súdna exekútorka si vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 244,20 eur tak, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky žiadala priznať časovú odmenu za 6 hodín vynaložených na exekúciu v sume 39,84 eur (spracovanie návrhu a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 30 min., vypracovanie žiadosti o oznámenie celkovo 120 min., predvolanie 20 min., vypracovanie prihlášky do dedičského konania 20 min, spracovanie podnetu na zastavenie a vypracovanie časovej špecifikácie trov 90 min. vypracovanie oznámenie o ukončení ex. 20 min, ukončenie a archivácia spisu po rozhodnutí o zastavení 25 min.); ďalej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 vyhlášky žiadala priznať paušálnu odmenu za 22 úkonov exekučnej činnosti v sume 66,40 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2x, každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného 12 úkonov, každé zisťovanie majetku povinného /účet v banke,/ 4 úkony, zisťovanie bydliska povinného 1x); v zmysle § 22 vyhlášky žiadala priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 43,15 eur, náhradu za spotrebu kancelárskeho materiálu a iné výdavky v sume 25,20 eur, náhradu za archiváciu spisu v sume 10,- eur, vecné náklady na prepravné 59,61 eur v zmysle § 196 Exekučného poriadku žiadala priznať 20 % DPH z odmeny.
15. Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom okresný súd konštatuje, že trovy si súdny exekútor nevyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že počet vynaložených hodín je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Súd skrátil exekútorom vyúčtovanú časovú špecifikáciu spracovanie žiadosti o oznámenie na 5 min (8x5 min.), predvolanie povinného na termín - 5 min (2x5 min.), vypracovanie prihlášky do dedičského konania 10 min., spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie 5 min. Účelne vynaložený čas (počet hodín) dostaneme iba tak, že zrátame časy potrebné na vykonanie každého jednotlivého úkonu. Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 65 min., t. j. 2 hodiny x 6,64 eur. Súd poukazuje na to, že pri určení času účelne vynaloženého na úkon zobral do úvahy jeho náročnosť , obsahový rozsah a opakovateľnosť (formálnu stálosť) toho-ktorého úkonu. Súd preto priznal časovú odmenu vo výške 13,28 eur.
16. Pokiaľ ide o úkon "spracovanie vyúčtovania na zastavenie exekúcie" , tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom.
17. V časti hodinovej odmeny v zmysle § 14 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil odmenu za prevzatie, kontrolu a založenie exekučného spisu. Súd súdnemu exekútorovi odmenu za uvedený úkon nepriznal, pretože za tento úkon prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena. Paušálny úkon: získanie poverenia v sebe nepochybne obsahuje aj úkony administratívno-odborného charakteru. Tento paušálny úkon bol exekútorom uplatnený a súd mu zaň priznal paušálnu odmenu.
18. Súd nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za ukončenie a archivovanie spisu. S poukazom na § 25 vyhlášky súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj za archiváciu spisu. Navyše v danom prípade ide o trovy budúce, ktoré nie je možné priznať v čase rozhodovania.
19.Podľa § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov(ďalej len "vyhláška") si súdny exekútor uplatnil právo na paušálnu odmenu za každý úkon exekučnej činnosti 3,32 eur, spolu za 22 úkonov. Súd však priznal súdnemu exekútorovi iba odmenu za 19 úkonov exekučnej činnosti (1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie exekučného príkazu, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 10 x za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (k úkonom zo dňa 07.09.2004 a 22.09.2004 súd dodáva, že pri oboch výzvach chýbajú dôkazy o doručovaní a ani pri jednej nie je evidovaná odpoveď, preto má súd pochybnosti o ich reálnom vykonaní), 1 x každé zisťovanie bydliska povinného, 1 x každé zisťovanie majetku povinného, 2 x každé zisťovanie účtu povinného), v celkovej výške 19 x 3,32 eur, t.j. 63,08 eur.
20. Súd tiež nepriznal exekútorovi náhradu za vecné náklady za prepravné (bez bližšej špecifikácie), nakoľko sa v exekučnom spise nenachádza doklad preukazujúci vykonanie pracovnej cesty -nákup pohonných hmôt ani žiadne iné dôkazy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v
konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
21. Súd priznal poštovné vo výške 26,06 eur, ktoré ustálil kontrolou predloženého ex. spisu za doručované písomnosti spojené s výkonom exekúcie podľa príslušného cenníka poštových služieb a poštovné za predloženie ex. spisu vo výške 3,- eur. Poštovné za vrátenie poverenia nebolo realizované preto ho súd nepriznal.
22. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kopírovanie a tlač listín vo výške 25,20 eur. Kopírovanie a ostatné výdavky majú administratívnu povahu a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j. cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§ 2 Exekučného poriadku), ktorej výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku) slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady (kopírovanie, tlač), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že "bežný režijný kancelársky materiál" nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
23. Súdny exekútor si uplatnil aj 20 % DPH z priznaných trov exekúcie. Súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH a tak mu súd priznal uplatnenú sumu zodpovedajúcu 20 % DPH z odmeny.
24. Zo súdneho exekučného spisu má súd za preukázané, že súdnemu exekútorovi nebol poskytnutý preddavok na trovy exekúcie, preto exekučný súd rozhodol, že štát, v zastúpení okresného súdu, je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 126,50 eur s DPH.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.