Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-982-2013.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/982/2013
Uznesenie
Okresný súde Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, EX 26348/13 na návrh oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803 právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti povinnému: T. G., L.. XX.X.XXXX, D. XXXX/X, T. o vymoženie 4221,52 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
1.Dňa 8.11.2013 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 4221,52 eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR04559/13 zo dňa 15.5.2013. Oprávnený predložil Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, VOP, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Z predloženej zmluvy súd zistil, že povinnému Všeobecná úverová banka a.s. poskytla úver vo výške 80.000 Sk s mesačnou splátkou 1630,24 Sk a s dobou splatnosti 84 mesiacov. Z dohody o uznaní záväzku súd zistil, že povinný uznal záväzok vo výške 4848 eur vyplývajúci zo zmluvy o flexipôžičke.
2.Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3.Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu sú zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, preto že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
5.Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
6.Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
7.Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Dohody o uznaní záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
8.Súčasťou pôvodnej Zmluvy o úvere a Dohody o uznaní záväzku je aj rozhodcovská doložka uvedená v bode 4 dohody. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť výberu ani akýchkoľvek individuálnych dojednaní respektíve dojednaní, ktoré by obsah zmluvy menili a spotrebiteľ ju nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská zmluva a v nej uvedená doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice. Nový veriteľ povinnému - oprávnený uzavrel Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá však podľa názoru súdu nie je dohodou o uznaní dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ale ide vlastne o novú dohodu, uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá nesie všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré popisuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou dohody o uznaní dlhu sú totiž Zmluvné ustanovenia - určité všeobecné zmluvné podmienky písané drobným písmom a predtlači, pričom dohoda o uznaní dlhu sa odvoláva na nich. Z tejto dohody totiž logicky vyplýva, že pôvodný dlh je odrazu vyčíslený na konečný záväzok, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach avšak bez uvedenia ich výšky a počtu. Z dohody mal súd preukázané, že súčasťou dohody je rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve, ktorú súd považuje za neplatnú. Ustanovenie bodu 4. dojednaní síce dáva možnosť riešenia sporov alternatívne (všeobecnými súdmi alebo rozhodcovskými súdmi), je namieste konštatovať, že žalobcom je vždy oprávnený, a ten si vždy zvolí rozhodcovský súd. Povinný teda nemá možnosť vyjadriť sa k jeho rozhodnutiu a ani ho namietať. Žiadna dohoda tu neexistuje. Takéto neprijateľné podmienky sú zo zákona neplatné a súd je povinný na nich prihliadať z úradnej moci. Rozhodcovskú doložku tejto dohody považuje súd za neprijateľnú v zmysle vyššie uvedených ustanovení.
9.Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.
10.Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
11.Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvné dojednania v rozhodcovskej zmluve, určujú že sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 4 dohody. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Spory zo zmluvy rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemal povinný ako spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
12.Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom dôsledku nemal inú možnosť ako exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť.
13. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia ak si účastníci náhradu trov exekúcie po výzve súdu uplatnia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.