Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-119-2016.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: H. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zast. AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 10. 2012, j e n e p l a t n á .
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6. 4. 2016 domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 10. 2012 je neplatná.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že zmluvu považuje za problematickú, neobsahujúcu náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere chýba rozpis splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na to, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na to, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je zmluvná podmienka, ktorá predstiera, že je platnou dohodou o zrážkach zo mzdy, a to konkrétne čl. 3 bod 5 zmluvy. Až od svojho zamestnávateľa sa dozvedela, že súčasťou zmluvy o úvere by mala byť aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal prostredníctvom spoločnosti jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Pričom v skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Veriteľ pritom výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobkyňa poukázala na žiadosť veriteľa určenú jej zamestnávateľovi o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 9. 12. 2015. Poukázala ďalej na ustanovenie § 5 a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. 5. 2014. Uviedla, že dôvodová správa k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný, konštatovala, že sa vylučujú a obmedzujú niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, alebo iných z príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa
vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu táto dohoda je predložená. Všeobecná úprava v občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí z takejto dohody, či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne aj ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorniť spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytnúť jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.
3. Uviedla, že text čl. 3 bod 5 zmluvy je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľného súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom ani neurčuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Teoreticky, preto môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonanie zrážok adresovanej zamestnávateľovi nebola ani uvedená výška pohľadávky žalovaného ani výška mesačných zrážok zo mzdy. Uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne v nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
4. Žalobkyňa predložila okrem návrhu listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere zo dňa 24. 10. 2012, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy zo dňa 9. 12. 2015.
5. Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie č. k. 12C 119/2016-17 zo dňa 28. 4. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 9. 2016.
6. Žalovaný napriek tomu, že prostredníctvom právneho zástupcu bol vyzvaný uznesením č.k. 12C/119/2016-40 zo dňa 25. 11. 2016, aby sa k žalobe písomne vyjadril, na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23. 5. 2017 a na tomto sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť a poukázal na obsah odvolania proti uzneseniu, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie, poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá, mala všetky náležitosti v určené a v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Poukázal na skutočnosť že ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo účinné až od 1. 5. 2014, a teda žalovaný nemal povinnosť uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne, a to najmä zmluvou o úvere - konsolidácia uzatvorenej dňa 24. 10. 2012 v Sabinove a dňa 29. 10. 2012 v Bratislave. V čl. 3 v bod 5 bola dojednaná zmluvná podmienka v znení: Klient podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s bankou dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere, banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými splátkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky najviac však vo výške v prípustnej, podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.
9. Žalobkyňa ďalej predložila súdu podanie spoločnosti Becont invenstments s.r.o. zo dňa 9. 12. 2015 predložené jej zamestnávateľovi, v ktorom bolo jej zamestnávateľovi oznámené, že Poštová banka a.s. poverila citovanú spoločnosť na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 10. 4. 2015 s vymáhaním a správou pohľadávok banky. Súčasne vyzvala zamestnávateľa v zmysle príslušných ustanovení § 551 nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov na vykonávanie zrážok zo mzdy. V ďalšom bol v tomto podaní uvedený účet s poznámkou, že až do úplného uspokojenia pohľadávky banky.
1. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).
2. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
3. Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
4. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
5. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6. Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 12. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 13. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
14. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 15. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov uvedeného zákona v znení účinnom od 1. 5. 2014 teda až po uzatvorení v predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
16. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa tak mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.
17. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže byť uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.
18. Dohoda o zrážkach zo mzdy však aj pred účinnosťou novely zákona o ochrane spotrebiteľov teda pred prijatím ustanovenia § 5a ods. 1 musela spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t.j. musela byť urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
19. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.
20. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalobcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.
21. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni.
22. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, podľa dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni vo výške poskytnutého úveru s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú, s tým, že dlžníčka nemala právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá robí takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou.
23. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.
24. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 10. 2012 je neplatná, pretože právny úkon bol v rozpore zo
zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobkyni ako slabšej strane vnútené žalovaným.
25. Žaloba o určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu bola podaná na tunajšom súde ešte pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, z toho dôvodu súd mal zato, v danom prípade určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona v ďalšom súd poukazuje v tejto otázke na rozhodnutie Krajského súdu 4 Co 124/2016.
26. Už len pre úplnosť pre spotrebiteľku, ale pre dodávateľa, súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
27. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania tak, ako súd rozhodol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.