Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-254-2016.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/254/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: W. F. F. C. SA, W. M. 1, F., XXX XX, C. republika, zapísanou v Parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom W. F. F. C. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom O. 2, XXX XX W., IČO: 47 258 713, proti žalovanému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 397,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. decembra 2015, č. k. 6C/228/2015-39, takto
rozhodol:
P o k r a č u j e v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu I. X., a.s., so sídlom W., F. 7, ICˇO: 35 787 783, a to spoločnosťou W. F. F. C. SA, W. M. 1, F., XXX XX, C. republika, zapísanou v Parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom W. F. F. C. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom O. 2, XXX XX W., IČO: 47 258 713, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Po, vložka č. 2990B.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 276,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 276,36 eur od 25.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 397,17 eur spolu s úrokmi vo výške 22,68 % ročne zo sumy 367,99 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 397,17 eur od 22.07.2014 do zaplatenia titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. V žalobe uviedol, že obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 631,64 eur. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu 323,64 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalobca vyhlásil dňa 21.07.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému sa žalobca domáhal zaplatenia neuhradených záväzkov po lehote splatnosti v celkovej výške 397,17 eur, z toho 367,99 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 25,18 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 4 eur z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho sa domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68 %
ročne zo sumy 367,99 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 397,17 eur od 22.07.2014 do zaplatenia.
2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. S vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 404,10 eur na kúpu tovaru uvedeného v zmluve (tento úver nebol predmetom konania). Súčasťou zmluvy boli okrem toho aj ustanovenia, ktorých predmetom bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru žalovanému s aktuálnym úverovým rámcom 600 eur. Podľa časti 2 bodu 2.2 zmluvy „poskytnutie revolvingového úveru je podmienené preukázaním schopnosti splácať revolvingový úver a riadnym splácaním úveru poskytnutých Cetelemom“. Žalovaný z platobnej karty, ktorú mu poskytol žalobca, vyčerpal jednorazovo dňa 12.09.2013 sumu 600 eur a žalobcovi vrátil v splátkach v období od 13.01.2014 do 06.03.2014 spolu 323,64 eur. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, upravenú zák. č. 129/2010 Z. z.. Vyslovil záver, že uvedenou zmluvou bol jednoznačne dojednaný len jednorazový viazaný spotrebiteľský úver vo výške 404,10 eur na kúpu tovaru, (časť 1 zmluvy). Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (časť 2), z bodu 2.2 („poskytnutie revolvingového úveru je podmienené preukázaním schopnosti splácať revolvingový úver a riadnym splácaním úverov poskytnutých Cetelemom“) uviedol, že táto časť zmluvy nepredstavuje jednoznačný záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver, ale len možnosť takýto úver poskytnúť v budúcnosti (nie hneď, resp. krátko po podpise zmluvy) za podmienok, ktoré nie sú jasne špecifikované (najmä nie je zrejmé, ako má žalovaný ešte po podpise zmluvy preukázať schopnosť splácať revolvingový úver), teda ktorých splnenie je v zásade na posúdení žalobcu. Žalobca, ktorý koncipoval celú zmluvu, formuloval časť 2 zmluvy nie ako záväznú zmluvu a poskytnutie revolvingového úveru, ale len ako dohodu o možnom poskytnutí revolvingového úveru vo vzdialenejšej budúcnosti (keďže je podmienené riadnym splácaním iných úverov) a za nejasných podmienok. Uzavrel, že takáto formulácia robí celú časť 2 zmluvy neplatnou pre jej neurčitosť, nejde teda o riadne dojednanú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď podstatou akejkoľvek zmluvy o úvere, nielen spotrebiteľskej, je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver - prípadné preskúmanie bonity dlžníka musí predchádzať podpisu zmluvy o úvere. Poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalovanému na základe takto formulovanej zmluvy, ktorá nie je riadnou zmluvou (o revolvingovom) spotrebiteľskom úvere, posúdil ako poskytnutie úveru bez písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a má za následok, že revolvingový úver poskytnutý žalovanému na tomto základe je potrebné považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Žalobca má teda právo len na vrátenie istiny, ktorú žalovanému poskytol, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Súd preto vyhovel žalobe len v časti zaplatenia istiny, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (t. j. 276,36 eur, keďže žalovaný čerpal z úverovej karty poskytnutej žalobcom 600 eur a vrátil žalobcovi spolu 323,64 eur), a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, keďže nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalovaný nebol povinný splácať poskytnutý úver v splátkach, ale až na výzvu žalobcu. Aj keď ju žalobca označil ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru, považoval toto oznámenie podľa jeho obsahu za výzvu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov (v časti istiny). Takúto výzvu však nemožno akceptovať spätne, teda povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky nemohla vzniknúť skorším dňom, než je deň doručenia tohto oznámenia. Zásielku považoval za doručenú dňom, keď ju pošta vrátila z adresy žalovaného uvedenej na zmluve ako nedoručenú, čo bolo 24.07.2014. Nasledujúcim dňom sa teda žalovaný dostal do omeškania s vrátením istiny poskytnutého revolvingového úveru, preto od tohto dňa priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 25.07.20.14 bola 0,05%. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
3. Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Ďalej poukázal na bod 2.2 časti úverovej zmluvy, podľa ktorého je úverová zmluva platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúdať dňom prvého poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi. Žalovaný predmetnú úverovú zmluvu podpísal, čím prejavil svoju slobodnú, vážnu a určitú vôľu byť viazaný
úverovou zmluvou, pri uzatváraní úverovej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporoval a ani nevyslovoval nesúhlas so znením úverovej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný samostatným podpisom vyslovil súhlas s poskytnutím aj revolvingového úveru. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podpísaním úverovej zmluvy nevznikali žalovanému automaticky žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru, čerpanie bolo závislé výlučne od vôle žalovaného a žalobcu ho žalovanému nijako nevnucoval. V súvislosti s uplatňovanými úrokmi z omeškania poukázal na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a čl. 4.1 časť 3 úverovej zmluvy, podľa ktorej bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a zároveň upozornil žalovaného, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. dňom 21.07.2014 mu bude účtovaný aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi. V súlade s uvedeným mal za to, že si úrok z omeškania uplatňoval správne, t. j. od nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
6. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.
7. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
8. V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. za preukázané, že v priebehu odvolacieho konania - dňa 30.06.2016 došlo k výmazu pôvodného žalobcu I. X., a.s., so sídlom F. 7, XXX XX W., IČO: 35 787 783 z obchodného registra v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou W. F. F. C. SA, so sídlom W. M. 1, XXX XX F., C., zapísanou v obchodnom registri Paríž pod č. 542097902, pričom spoločnosť W. F. F. C. SA, so sídlom W. M. 1, XXX XX F., C. sa stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu.
9. Z uvedených dôvodov v zmysle § 64 CSP odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu - spoločnosťou W. F. F. C. SA, so sídlom W. M. 1, XXX XX F., C., zapísanou v F. registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP F. F. C. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom O. 2, XXX XX W., IČO: 47 258 713, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., odd. Po, vložka č. 2990B.
10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej výrokovej časti na tom právnom závere, že pri preskúmaní náležitostí zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že zmluvou, podpísanou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 01.12.2012, označenou ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb bol dojednaný len jednorazový viazaný spotrebiteľský úver vo výške 404,10 eur na kúpu tovaru (časť 1 zmluvy), pričom druhá časť zmluvy - zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb nie je riadnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné ju posúdiť ako poskytnutie úveru bez písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a má za následok, že revolvingový spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na tomto základe je potrebné považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.
11. Odvolací súd považoval tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
12. Na daný právny vzťah súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a správne skúmal, či uzavretá zmluva má náležitosti predpísané citovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch, teda či žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu časť 2. podpísanej zmluvy, ktorá upravovala poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru je neplatná pre jej neurčitosť, pretože poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bolo viazané na podmienky, ktoré neboli jasne dopredu špecifikované, pričom samotné poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru záviselo od postoja žalobcu, ktorý poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru viazal na schopnosť splácať revolvingový úver a riadne splácanie predchádzajúcich úverov ním poskytnutých, teda podmienky, ktoré neboli vopred jasné a záležali na vôli žalobcu ako poskytovateľa úveru. Za takejto situácie aj odvolací súd bol toho názoru, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010 Z. z. a je preto potrebné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že takúto zmluvu je potrebné posúdiť ako poskytnutie úveru bez písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (teda v rozpore s ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.), čo malo za následok, že spotrebiteľský úver bol poskytnutý žalovanému bez úrokov a bez poplatkov. Keďže žalovaný si nepochybne zobral úver od žalobcu za účelom nákupu spotrebného tovaru, je pritom dôvodné predpokladať, že žalovaný ako spotrebiteľ ani nemal vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní platobnej karty a že túto zmluvu, ktorá bola koncipovaná ako časť 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tvorila jej neoddeliteľnú súčasť, si ani riadne neprečítal a podpísal ju ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ chcel od žalobcu takýto úver obdržať.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi istinou, ktorú žalovaný od žalobcu obdržal a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi skutočne zaplatil, preto odvolací súd považoval za správne, preto ho potvrdil.
14. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o úrokoch z omeškania, keď po konštatovaní, že nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, konštatoval, že žalovaný nebol povinný splácať poskytnutý úver v splátkach, a preto nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a preto správne zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa po doručení, resp. vrátení zásielky, ktorá obsahovala výzvu na zaplatenie, ako nedoručenej, žalovanému.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).