Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Y. vodárenská spoločnosť, a. s., A.: 36 570 460, Komenského 50, Košice, proti žalovanej: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou Mgr. Silviou Havaničovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, v konaní o zaplatenie 941,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/164/2015-85 zo dňa 11.02.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 275,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,10 Eur od 16.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 176,28 Eur od 01.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,70 Eur od 03.01.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 26,73 Eur od 01.02.2014 do zaplatenia. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a posledným vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 26 ods.1 písm.g/, § 32 ods.1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z., ust.§ 37 ods.1, § 517 ods.1, 2 a § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená nepomenovaná zmluva, na základe ktorej dodával žalobca žalovanej pitnú vodu, ako aj odvádzal odpadové vody, pričom v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná neuhradila platby za skutočne odobrané množstvo vody, pričom neboli preukázané skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu, že splnil svoju povinnosť zo zmluvy. Taktiež bolo preukázané, že žalobca zriadil žalovanej vodovodnú prípojku za 1 Euro, pričom si vyúčtoval dopravu. Rovnako bolo preukázané, že neuhradením faktúry za skutočne spotrebovanú vodu žalovaná porušila zmluvné podmienky, na základe čoho žalobca prerušil, resp. obmedzil dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd v súlade s § 31 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona číslo 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. S poukazom na vyššie uvedené preto súd vyhovel žalobe v časti nezaplatenej faktúry za vodné za obdobie od 19.09.2012 do 09.09.2013

vo výške 176,28 Eur, v časti nezaplatenej faktúry za dopravu pri zriadení vodovodnej prípojky vo výške 18,10 Eur, v časti nezaplatenej faktúry za prerušenie dodávky dôvody vo výške 54,10 Eur, ako aj v časti neuhradenej faktúry za spotrebovanú vodu za obdobie od 10.09.2013 do 09.12.2013 vo výške 26,73 Eur. V tejto časti mal súd nárok žalobcu za nepochybne preukázaný a nesporný. Zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 666,06 Eur odôvodnil súd prvej inštancie tak, že podľa súdu dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o dielo je neurčité a nezrozumiteľné a v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval podľa spôsobu určeného v článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, a to za obdobie zmluvnej viazanosti žalovanej od 10.09.2013 do 18.09.2017. Za toto obdobie mala žalovaná spotrebovať minimálne 423,70 m3 vody v cene 1,5720 Eur za m3. Žalobca mal za to, že jeho oprávnenie na uplatnenie si nároku zo zmluvnej pokuty mu vyplýva práve z článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, keďže nezaplatením skoršej faktúry za spotrebovanú vodu došlo na odbernom mieste žalovanej k prerušeniu, resp. obmedzeniu dodávky vody.

4. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že nijako nespochybňuje možnosť žalobcu ako dodávateľa uplatňovať si v prípade porušenia zmluvnej povinnosti sankcie aj vo forme zmluvnej pokuty. Súd však má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti Občianskeho zákonníka, a to tak všeobecné náležitosti upravujúce právne úkony, ako aj osobitné náležitosti konkrétne upravujúce zmluvnú pokutu. Právny úkon teda musí byť urobený nielen slobodne a vážne, ale aj určito a zrozumiteľne. Zmluvnú pokutu je možné dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ako je zrejme z článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo, zmluvnú pokutu si žalobca môže vyfakturovať, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa, teda žalobcu. Ako je zrejmé z § 32 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., tento upravuje možnosti prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody z verejného vodovodu prevádzkovateľom, teda žalobcom. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu by tak dôvodom pre uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu voči odberateľovi, teda žalovanej, mohlo byť aj prerušenie dodávky z dôvodu mimoriadnej udalosti alebo poruchy na verejnej kanalizácii alebo verejnom vodovode, čo však nie je porušením jej zmluvnej povinnosti. Takéto znenie článku IV. bod 8 je teda neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu absolútne neplatné. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Nič na tom nemení ani uvedenie konkrétneho dôvodu prerušenia resp. obmedzenia dodávky vody podľa zákona vo faktúre č. 90234536, keďže faktúra ako účtovný doklad nie je relevantným dôkazom pre posúdenie dôvodnosti nároku účastníka konania. Tým je jedine zákon a zmluva upravujúca ich vzájomné vzťahy.

5. Súd prvej inštancie považoval za právne dôvodné priznať žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Výška priznaného úroku z omeškania je v súlade s citovaným nariadením vlády SR o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Súd teda priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom nastala splatnosť jednotlivých faktúr.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 tak, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne pričom jeho úspech je menší ako neúspech. Súd mu teda nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Žalovanej trovy konania nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietal a proti výroku o trovách konania. Namietal, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty nie je správny a je prejavom prílišného právneho formalizmu pri výklade právnych úkonov a prehnaných nárokov na formuláciu jednotlivých ustanovení zmluvy. O neurčitosť právneho úkonu ide len vtedy, ak ani na základe výkladu právneho úkonu nie je možné zistiť aký je obsah a význam tohto právneho úkonu. Ak sa teda určité pochybnosti o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu dajú odstrániť použitím interpretačných pravidiel, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti a z toho dôvodu o neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti. Súd prvej inštancie pri výklade predmetného ustanovenia zmluvy o dielo nepostupoval správne, keď sa zameral len na izolovaný gramaticky výklad tohto ustanovenia a úplne opomenul dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotiť v kontexte ostatných ustanovení zmluvy o dielo, účelu tohto ustanovenia a vôle a cieľa, ktoré zmluvné strany týmto dojednaním sledovali. Výkladom tohto zmluvného

ustanovenia s prihliadnutím na cenu diela (jedno euro) a dojednanie obdobia viazanosti pri odbere vody z verejného vodovodu a minimálneho odberu vody, ako aj na povinnosť žalovanej podľa článku IV. bod 7 Zmluvy nedopustiť sa, resp. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k prerušeniu dodávky vody alebo k ukončeniu zmluvy z dôvodov porušenia povinnosti podľa tejto Zmluvy je evidentné, že vôľou zmluvných strán bolo zmluvnú pokutu dojednať len na tie prípady prerušenia pripojenia odberného miesta, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti zo strany žalovanej a nie vo vzťahu k iným udalostiam, ktoré žalovaná nezavinila a ani nedokázala ovplyvniť i keď to výslovne nebolo uvedené. Okrem toho pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto dojednaná pokuta by sa vzťahovala aj na prípady, ktoré nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti, tento jeho záver nemôže založiť neplatnosť tohto dojednania z dôvodu neurčitosti, keďže je zrejmé, že aj pre súd prvej inštancie bol obsah tohto zmluvného dojednania objektívne zistiteľný. Zároveň predložil i právoplatný rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C/147/2013 zo dňa 06.09.2013, kde súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním uplatňovanú zmluvnú pokutu na základe uzatvorenej rovnakej zmluvy. Preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať celú žalovanú sumu 941,87 Eur s úrokom z omeškania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania vo výške 56,- Eur za zaplatený súdny poplatok.

8. Odvolanie žalobcu bolo doručené opatrovníčke žalovanej dňa 15.04.2016. Táto sa k odvolaniu nevyjarila.

9. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

11. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

12. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

13. Podľa ust.§ 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa ust.§ 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o dielo je neurčité a nezrozumiteľné a v súlade s ust.§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval podľa spôsobu určeného v článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, a to

za obdobie zmluvnej viazanosti žalovanej od 10.09.2013 do 18.09.2017. Za toto obdobie mala žalovaná spotrebovať minimálne 423,70 m3 vody v cene 1,5720 Eur za m3. Žalobca mal za to, že jeho oprávnenie na uplatnenie si nároku zo zmluvnej pokuty mu vyplýva práve z článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, keďže nezaplatením skoršej faktúry za spotrebovanú vodu došlo na odbernom mieste žalovanej k prerušeniu, resp. obmedzeniu dodávky vody.

17. Ani odvolací súd nijako nespochybňuje možnosť žalobcu ako dodávateľa uplatňovať si v prípade porušenia zmluvnej povinnosti sankcie aj vo forme zmluvnej pokuty. Tieto však, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, musia splňať náležitosti Občianskeho zákonníka a to tak všeobecné náležitosti upravujúce právne úkony, ako aj osobitné náležitosti, konkrétne upravujúce zmluvnú pokutu. Z článku IV bod 8 Zmluvy o dielo, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo, zmluvnú pokutu si žalobca môže vyfakturovať, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa, teda žalobcu. Ako je zrejmé z § 32 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., tento upravuje možnosti prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody z verejného vodovodu prevádzkovateľom, teda žalobcom. Pravidlám formálnej logiky teda zodpovedá názor súdu prvej inštancie, že dôvodom pre uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu voči dodávateľovi, teda žalovanej mohlo byť aj prerušenie dodávky z dôvodu mimoriadnej udalosti alebo poruchy na verejnej kanalizácií alebo verejnom vodovode, čo však nie je porušením jej zmluvnej povinnosti. I odvolací súd má za to, že takéto znenie článku IV. bod 8 je neurčité, nezrozumiteľné a z toho dôvodu absolútne neplatné. Správny je i názor súdu prvej inštancie, že faktúra č. 90234536 ako účtovný doklad nie je relevantným dôkazom pre posúdenie dôvodnosti nároku strany sporu. Tým je jedine zákon a zmluva upravujúca ich vzájomné vzťahy. Neopodstatnenou je preto námietka žalobcu, že pri výklade predmetného ustanovenia zmluvy o dielo nepostupoval súd prvej inštancie správne, keď sa zameral len na izolovaný gramatický výklad tohto ustanovenia a úplne opomenul dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotiť v kontexte ostatných ustanovení zmluvy o dielo, účelu tohto ustanovenia a vôle a cieľa, ktoré zmluvné strany týmto dojednaním sledovali. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo znenie článku IV., bod 8 považuje za neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu absolútne neplatné. Odvolací súd znova opakuje, že zmluvnú pokutu si žalobca mohol vyfakturovať, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa, teda žalobcu. Mohlo by ísť potom o prerušenie dodávky z akéhokoľvek dôvodu, teda aj z dôvodu mimoriadnej udalosti alebo poruchy na verejnej kanalizácií alebo verejnom vodovode, teda tu sa nejedná len o gramatický výklad tohto ustanovenia ako sa mylne domnieva žalobca vo svojom odvolaní.

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Správne rozhodol i o trovách konania, keď aplikoval ust.§ 142 ods.2 O.s.p. a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol úspešný len čiastočne, pričom jeho úspech bol menší ako neúspech. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1 C.s.p. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.