Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cbi-4-2008.pdf
PDF · 168.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cbi/4/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: žalobcu: NORDNET TRADING LIMITED, so sídlom Chrysorogiatissis & Kolokotroni, P.C. 3040, Limassol, Cyprus, IČO: 00 185 808, právne zastúpený: JUDr. Ján Slovák, advokát so sídlom Révová 7, 02 Bratislava 1, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952, právne zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní, a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie pokuty, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
Vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie pokuty žalobcom vo výške určenej súdom z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa viacerými samostatne podanými žalobami domáhal na Okresnom súde Žilina určenia právneho dôvodu prihlásených pohľadávok, ich vymáhateľnosti a výšky v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/1/2008 dlžníka Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952. Podané žaloby odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3R/1/2008 zo dňa 17.03.2008 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008. Žalobca uviedol, že si prihlásil svoje pohľadávky prihláškami pohľadávok č. X až XX doručenými v stanovenom počte rovnopisov Okresnému súdu Žilina, ako aj reštrukturalizačnému správcovi dňa 25.04.2008, s uplatnením poradia „Iná pohľadávka“. S poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) posledným dňom lehoty na prihlásenie pohľadávok bol deň 25.04.2008. V lehote stanovenej zákonom správca dňa 29.04.2008 poprel právny dôvod a vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu s odôvodnením, že „uplatnený nárok je nevymáhateľný. Prihláška pohľadávky nie je riadne podaná s poukazom na ustanovenia § 119 ods. 1 a 4, § 120, § 121 v spojení s ustanoveniami § 25 - 27 ZKR. Ide o prihlášku pohľadávky, ktorý ju nadobudol v priebehu reštrukturalizačného konania - Zmluva o postúpení zo dňa 14.03.2008, ale o jeho vstupe do reštrukturalizačného konania nebolo ku dňu podania prihlášky pohľadávky súdom rozhodnuté. Právo uplatňovať svoje nároky má iba veriteľ, ktorý spôsobom stanoveným ZKR prihlásil svoju pohľadávku“, pričom správca poprel celú sumu prihlásenej pohľadávky a ako dôvod popretia uviedol
popretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalobca s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR z dôvodu popretia právneho dôvodu pohľadávky, výšky a jej vymáhateľnosti, podal incidenčnú žalobu a to z dôvodu, že popretie vykonané reštrukturalizačným správcom žalobca považuje za nesprávne, nemajúce oporu v zákone. Žalobca uviedol, že jeho prihlásené pohľadávky majú právny základ v náhrade trov exekučného konania oprávnenému, ktoré mu vznikli v priebehu exekučného konania vedenom na exekučnom úrade súdneho exekútora M., pričom o uvedených trovách konaní vydal súdny exekútor upovedomenie o ďalších trovách, ktoré bolo doručené povinnému. Proti ďalším trovám mohol povinný - žalovaný vzniesť u exekútora námietky, a to do troch dní od doručenia upovedomenia. V uvedenej lehote povinný námietky nepodal a tak upovedomenie vyvolalo stanovené právne účinky a exekútor pristúpil k vydaniu exekučného príkazu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2005, sp. zn. 5M Cdo 12/2004, ktoré bolo o. i. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2007. K namietanej „nevymáhateľnosti“ prihlásených pohľadávok žalobca uviedol, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu, pohľadávky boli žalobcom riadne uplatnené. Predmetné pohľadávky žalobca nadobudol zmluvou o postúpení zo dňa 14.03.2008 a vo väzbe na citovanú právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 119 ods. 1, 4 ZKR, 25 ods. 1 ZKR žalobca uviedol, že pohľadávky prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 14.03.2008, teda pred zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008, čo vylučuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 25 ods. 1 ZKR, ktoré ustanovenie vychádza z predpokladu, že k prevodu alebo prechodu pohľadávky dôjde počas konkurzného konania, kedy súd rozhoduje na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu žalobca považuje popretie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobcu a popretie jeho vymáhateľnosti v celej výške prihlásenej pohľadávky reštrukturalizačným správcom za nedôvodné, preto sa žalobca domáha určenia svojich pohľadávok v poradí „Iná pohľadávka“ voči úpadcovi Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela, Žilina, prihlásených v reštrukturalizačnom konaní dlžníka vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. konania 3R/1/2008, a to v rozsahu formulovanom žalobným návrhom v znení doplňujúcich podaní žalobcu, ktorými žalobca na výzvu súdu upresnil a doplnil svoj žalobný návrh spôsobom uvedeným vo výzve súdu a vo väzbe na citáciu právnej úpravy ustanovenia podľa § 124 ods. 4 ZKR.
2. Samostatnými žalobami podanými na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky okrem konania vedeného pod sp. zn. 11Cbi 4/2008 v sume 63.716,16 eur určenia ďalších pohľadávok prihlásených v reštrukturalizačnom konaní úpadcu voči žalovanému v sume 64.679,65 eur (konanie pod sp. zn. 5Cbi 10/2008), v sume 72.984,37 eur (konanie 5Cbi 11/2008), v sume 254.343,82 eur ( pod sp. zn. 5Cbi 12/2008), v sume 338.845,32 eur (pod sp. zn. 5Cbi 14/2008), v sume 455.558,59 eur (pod sp. zn. 5Cbi 15/2008), v sume 371.053,54 eur (pod sp. zn. 5Cbi 18/2008), v sume 438.123,78 eur (pod sp. zn. 5Cbi 23/2008), v sume 63.790,28 eur (pod sp. zn. 5Cbi 26/2008), v sume 73.026,72 eur (pod sp. zn. 5Cbi 27/2008), v sume 63.832,64 eur (pod sp. zn. 20Cbi 2/2008).
3. Žalobca ako dôkazné návrhy označil Obchodný vestník č. 39B/2008, prihlášky pohľadávok, súhrnný prehľad k prihláškam pohľadávok, doklady o popretí pohľadávky správcom, upovedomenia o ďalších trovách exekúcie s doručenkami, exekučné príkazy na úhradu trov exekúcie a doručenkami, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2008.
4. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 25.04.2008 žalobca doručil súdu a reštrukturalizačnému správcovi prihlášky pohľadávok, ktorých právnym dôvodom vzniku bola náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom M. v prospech oprávneného T., Z. voči povinnému Stavebné bytové družstvo, M. Bela 852, Žilina, IČO: 31 624 952 s označením čísla exekúcie, ktoré pohľadávky žalobca nadobudol od pôvodného veriteľa Iuris Finance s.r.o. postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008. Ako exekučný titul prihlasovateľ pohľadávok uviedol jednotlivé poverenia vydané Okresným súdom Žilina, upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o ďalších trovách exekúcie vydané exekútorom M. vedené na Okresnom súde Žilina pod označenými číslami konania. Súčasťou prihlášok bola Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom Iuris Finance s.r.o. a postupníkom - žalobcom zo dňa 14.03.2008 a generálne plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalobcu, ktoré mu udelil postupník. K vyjadreniu žalobcu k jednotlivým dôvodom popretia vykonaným reštrukturalizačným správcom žalovaný označil postup správcu pri popretí pohľadávok za správny
a vykonaný spôsobom ustanoveným zákonom. Žalovaný má za to, že žalobca neprihlásil ním tvrdené pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas a správcovi nepreukázal nadobudnutie pohľadávok a ani existenciu pohľadávok, nikdy nebol ani sa nestal veriteľom dlžníka, a teda nikdy nedisponoval právom, ktoré by mohol uplatniť v reštrukturalizácii, poukazujúc na právny stav platný v čase začatia reštrukturalizačného konania, z ktorého vychádzal aj reštrukturalizačný správca pri popretí prihlásených pohľadávok žalobcu. Uviedol, že žalobca preukazoval nadobudnutie svojej pohľadávky prihlásenej u reštrukturalizačného správcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008, teda uzatvorenou až po uverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania, pričom o nadobudnutí pohľadávky žalobcom a jej výške sa žalovaný dozvedel prvýkrát až po podaní prihlášky pohľadávky dňa 25.04.2008. To, že nebol nárok riadne uplatnený, žalovaný dovodzuje nielen z časovej nedôslednosti žalobcu pri prihlasovaní pohľadávky a absencie formálnych náležitostí prihlášky, ale aj z absencie materiálnej vymáhateľnosti pohľadávky, ktorou je zistenie neexistencie žalobcom tvrdenej pohľadávky ako aj nedostatku legitimácie osoby prezentujúcej sa pri prihlasovaní pohľadávky ako veriteľ, ktorému svedčí uplatňované právo. Žalovaný má za to, že pohľadávky žalobcu boli prihlásené oneskorene, t. j. po lehote na podanie prihlášok vyplývajúcej z ustanovenia § 121 ZKR. Reštrukturalizácia bola povolená dňa 25.03.2008, kedy bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o povolení reštrukturalizácie, a teda 30-dňová lehota na podanie prihlášok začala plynúť dňa 26.03.2008 a uplynula dňa 24.04.2008 poukazujúc na lehotu počítanú podľa dní (ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka). Žalovaný namietol, že prihláška nemala formálne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 122 ZKR, keď suma pohľadávky bola uplatnená jednou sumou a nebola rozdelená na istinu a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku. Tieto skutočnosti oprávňovali správcu na to, aby na prihlasované pohľadávky neprihliadal. Opakovane žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal existenciu prihlasovaných pohľadávok a ani to, že je majiteľom týchto pohľadávok, a teda veriteľom žalovaného. Žalovaný uviedol, že postupca Iuris Finance sa mal stať až dňa 15.10.2007 vlastníkom pohľadávky postúpenej na postupníka - žalobcu dňa 14.03.2008. Pohľadávku špecifikovanú v predmete zmluvy mal Iuris Finance nadobudnúť od postupcu označeného v zmluve, ktorý však túto pohľadávku dňa 15.10.2007 už vlastniť nemohol, nakoľko ju postúpil dňa 10.01.2007 zmluvou na Iuris Finance, na základe čoho táto spoločnosť vystupovala v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom od samého začiatku ako oprávnený. Žalovaný uviedol, že žalobca pri prihlasovaní svojich tvrdených pohľadávok dňa 25.04.2008 nepreukázal ich nadobudnutie v celom rade. K výške prihlasovaných pohľadávok uviedol, že táto nebola identifikovateľná, nakoľko suma prihlásených pohľadávok nepredstavuje istinu z takto určených exekučných titulov a prihlásenie pohľadávok veriteľom nezodpovedá ani formálnym nárokom vyplývajúcim zo zákona, podľa ktorého v prihláške musí byť uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku. Uviedol, že veriteľ prihlásil jednotlivé pohľadávky sumou ako istinu, pričom ako právny dôvod vzniku uviedol tri exekučné tituly, a to poverenie na vykonanie exekúcie s uvedením čísla a dátumu vydania poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie s uvedením dátumu a upovedomenie o ďalších trovách s uvedeným dátumom a s označením spisovej značky exekučného konania. Žalovaný má za to, že veriteľ, ktorý si uplatňuje prihláškou „náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní“, neprihlasuje istinu, ale príslušenstvo pohľadávky, v súvislosti s ktorou mal tento prihlasovaný nárok veriteľovi vzniknúť. Z žalobcom podanej prihlášky nie je zrejmé, z ktorého „exekučného titulu“ vyplýva pohľadávka veriteľa v sume prihlasovanej pohľadávky v uplatnenej výške. Žalobca pohľadávku nesprávne prihlásil, keďže nebola riadne označená a súčasne nepreukázal právny dôvod vzniku tejto pohľadávky, keď správcovi žiadnym relevantným dokladom nepreukázal, k akej pohľadávke sa príslušenstvo viaže. Žalobcom uvádzané „exekučné tituly“ boli datované do obdobia, v ktorom súdny exekútor vykonával exekúciu už v prospech oprávneného Iuris Finance. Žalovaný ďalej namietol, že súdny exekútor, vykonávajúci exekúcie, nikdy žalovanému neoznámil, nepreukazoval a nevyúčtoval sumu účelne vynaložených trov exekúcie vrátane trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie nespĺňa zákonné požiadavky na vykonateľné rozhodnutie. Určiť trovy právneho zastúpenia môže exekútor iba na základe vyúčtovania týchto trov právnym zástupcom oprávneného, ktorým v tomto prípade bol advokát. Špecifikácia trov právneho zastúpenia s vymedzením základu sadzby tarifnej odmeny v upovedomení absentuje. Žalovaný spochybnil rozsah úkonov právnej služby, ktoré mali byť vykonané právnym zástupcom oprávneného niekoľko dní pred konaním exekučnej dražby. V rámci procesnej obrany žalovaný poukázal na praktiky a činnosť súdneho exekútora a činnosť právneho zástupcu oprávneného v priebehu celej exekúcie, ktorých dôsledkom bolo aj podanie trestného oznámenia na exekútora a preverovanie jeho činnosti Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Za správny označil žalovaný postup správcu pri popretí pohľadávky z dôvodu, že o vstupe veriteľa
do reštrukturalizačného konania nebolo podľa zákona rozhodnuté súdom, a to vo väzbe na citované ustanovenie § 25 ZKR. Správca na základe vlastných zistení vychádzal zo skutočnosti, že postupca postúpil už raz svoju pohľadávku judikovanú rozhodcovským rozsudkom, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2007, ktorou bolo preukázané nadobudnutie pohľadávky oprávneným v exekučnom konaní Iuris Finance s.r.o. pri podaní návrhu na začatie exekúcie a na základe čoho súd vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Postupca teda už nemohol s tou istou pohľadávkou disponovať 15.10.2007, kedy údajne mal oprávnený Iuris Finance s.r.o. túto pohľadávku nadobudnúť aj spolu s tvrdeným príslušenstvom, ktoré jednoznačne malo vzniknúť počas vedenia exekúcie v prospech oprávneného IF. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008 označil žalovaný za neurčitú a nezrozumiteľnú tak v časti vymedzenia vlastníctva pohľadávky postupcom, ako aj v časti výšky postupovanej pohľadávky, ktorá v zmluve vôbec uvedená nebola. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca pri prihlasovaní si pohľadávok nepreukázal, že niekedy bol alebo sa stal veriteľom žalovaného, nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, nepreukázal platné nadobudnutie pohľadávok a v konečnom dôsledku ani existenciu pohľadávok a ich výšku. Súčasne tým, že pohľadávky neprihlásil spôsobom stanoveným zákonom, teda neprihlásil ich riadne, takéto pohľadávky podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonná úprava spája s nevymáhateľnosťou. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Vo väzbe na citované ustanovenie § 125 ods. 1, 2 ZKR žalovaný si uplatnil voči žalobcovi vzájomný nárok na zaplatenie pokuty vo výške určenej súdom podľa zákona. Na preukázanie dôvodnosti uplatnenej procesnej obrany žalovaný označil ako dôkaz prihlášky pohľadávok, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008, zoznam pohľadávok, exekučné spisy Okresného súdu Žilina a spisy exekútora, účtovnú evidenciu žalobcu na preukázanie vyhlásenia, že takéto pohľadávky eviduje žalobca v účtovníctve, dražobný spis dražobnej spoločnosti IURIDICA Slovakia, s.r.o. (aktuálne PROFI Reality, s.r.o.).
5. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi/4/2008-52 zo dňa 27.07.2011 súd spojil na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/4/2008, 5Cbi/10/2008, 5Cbi/11/2008, 5Cbi/12/2008, 5Cbi/14/2008, 5Cbi/15/2008, 5Cbi/18/2008, 5Cbi/23/2008, 5Cbi/26/2008 a 5Cbi/27/2008 a to z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na skutočnosť, že tieto konania spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých procesných strán.
6. Z rovnakých dôvodov súd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi/4/2008-75 zo dňa 05.12.2011 rozhodol o spojení na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. 11Cbi/4/2008 a 20Cbi/2/2008.
7. V doplňujúcom podaní zo dňa 30.11.2011 žalovaný z podstatných skutočností zopakoval zásadné námietky voči žalobcom uplatnenému nároku s dôrazom na správnosť postupu správcu, ktorý žalobcom prihlásené pohľadávky z dôvodov uvedených v popretí poprel.
8. Z hľadiska procesného postupu súdu je potrebné vo veci uviesť, že Okresný súd Žilina v predmetnej právnej veci nariadil viaceré pojednávania, a to dňa 21.10.2011, 16.12.2011, 29.02.2012, 30.05.2012, 07.10.2016, z ktorých žiadne z pojednávaní sa neuskutočnilo práve z dôvodov na strane žalobcu, ktoré na opakované žiadosti právneho zástupcu žalobcu boli súdom odročené. Vzhľadom na procesný návrh žalovaného, ktorý navrhol vykonať dokazovanie pripojením si jednotlivých exekučných spisov vzťahujúcich sa k pohľadávkam prihláseným žalobcom v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, Okresný súd Žilina pristúpil k pripojeniu si exekučných spisov, pričom dopytom na príslušného súdneho exekútora zistil, že pri reorganizácii a sťahovaní archívu súdneho exekútora došlo k ich strate a exekútor začal s ich rekonštrukciou. V priebehu vykonávania rekonštrukcie exekučných spisov súdnym exekútorom na základe jeho oznámenia Okresný súd Žilina rozhodol uznesením o prerušení konania do skončenia rekonštrukcie exekučných spisov uznesením zo dňa 02.10.2013, ktoré na základe odvolania žalovaného odvolací súd - Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13CoKR/34/2013-183 zo dňa 09.04.2014 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Žalovaný súčasne oznámil súdu, že ustupuje od návrhu na vykonanie dôkazu oboznámením exekučných spisov súdneho exekútora M., nakoľko vykonanie týchto dôkazov je neefektívne a tvrdenia žalovaného je možné preukázať ostatnými v konaní navrhnutými dôkazmi.
9. Vzhľadom na obsah procesného podania žalovaného a s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu prax nadriadených súdov, konajúci súd upustil od vykonania tohto dôkazu v záujme zabezpečiť efektívnu a rýchlu ochranu práv a právom chránených záujmom procesných strán a nariadil vo veci pojednávanie.
10. V súvislosti s nariadeným termín pojednávania na deň 07.10.2016 žalobca doručil súdu podanie dňa 05.10.2016 s požiadavkou na oznámenie, či v predmetnej právnej veci boli k spisovému materiálu pripojené navrhnuté dôkazy - exekučné spisy exekútorského úradu B. s konštatovaním, že na základe telefonického dopytu na Okresnom súde Žilina bolo žalobcovi potvrdené, že predmetné dôkazy v dispozícii súdu nie sú a nie je možné sa s nimi oboznámiť. Žalobca považoval za potrebné sa s exekučnými spismi oboznámiť, a to pred prvým pojednávaním poukazujúc na obsah (v tom čase zrušeného právneho predpisu) zákonného ustanovenia § 118a ods. 1 OSP a základné princípy procesného práva a ústavu. Žalobca navrhol zrušiť pojednávanie a pojednávanie odročiť na neurčito s vytvorením primeraného časového priestoru na oboznámenie sa s predkladanými dôkazmi s ohľadom na ich rozsiahlosť a potrebu času na ich naštudovanie, keďže má ísť o 11 exekučných spisov, z nich každý obsahuje tisícky strán. Podľa názoru žalobcu musí byť žalobcovi poskytnutá minimálne 4-mesačná lehota na vyjadrenie sa k dôkazom s následným nariadením termínu pojednávania. Bez poskytnutia takejto lehoty žalobca vníma postup súdu za rozporný s princípom spravodlivého procesu pri zachovaní rovnosti zbraní, keď namieta, že v priebehu konania nie sú stranám poskytnuté rovné podmienky pre možnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a nie je rešpektovaná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca súčasne namietol, že zo strany súdu nedošlo k sprístupneniu a zabezpečeniu uplatnenia podmienky konať v styku so súdom v jazyku, ktorému žalobca rozumie. Poukazujúc na obsah zákonnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 18 OSP a § 155 ods. 1 CSP sa žalobca domáha konania voči nemu v gréckom jazyku s odôvodnením, že pokiaľ listinné dôkazy nie sú zabezpečené v gréckom jazyku, z dôvodu jazyka súdneho konania nie je vôbec možné žalobcom konať pred súdom. Uvádza, že listinné dôkazy aspoň ich obsahovo určujúca časť alebo ich zhrnutie musia byť preložené do gréčtiny a až tak sa má možnosť k nim vyjadriť žalujúca strana a následne sa k veci vyjadriť po právnej stránke. Uvádza, že žalovaný subjekt nebol vo svojich podobných úkonoch nijako ani časovo, ani jazykovo limitovaný. Žalobca žiadal súd o rešpektovanie rovnosti strán a zabezpečenie možnosti reálneho uplatnenia ich procesných oprávnení, umožniť stranám pred možnou zákonnou a sudcovskou koncentráciou reálne sa oboznámiť s listinami, pripraviť sa, preštudovať a príp. donavrhovať ďalšie dôkazy, zabezpečiť preklad listín a vyjadrení do jazyka gréckeho, umožniť žalobcovi konať v styku so súdom na ústnom pojednávaní pred súdom a okrem prekladu zabezpečiť na pojednávanie tlmočníka z jazyka gréckeho a predovšetkým odročiť pojednávanie nariadené na deň 07.10.2016 pre nesplnenie procesných podmienok a porušenie rovnosti strán a nemožnosť konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie. Z týchto dôvodov žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktorej žiadosti žalobcu súd vyhovel.
11. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi 4/2008-218 zo dňa 25.01.2017 súd pribral do konania prekladateľa a tlmočníka z gréckeho jazyka T., ktorú súčasne predvolal na nový termín pojednávania dňa 16.05.2017.
12. Žalobca opakovane požiadal o odročenie pojednávania pre nesplnenie procesných podmienok pre jeho vykonanie z dôvodu možného porušenia rovnosti strán vo viazanosti na zaručenie reálneho vykonania procesných práv a s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi bola uznesením poskytnutá lehota 20 dní na vyjadrenie sa k veci, ktorá uplynie dňa 25.05.2017, pričom pojednávanie je nariadené na deň 23.05.2017 a žalobca považuje za potrebné sa k veci vyjadriť. Obsahom podania žalobca zopakoval žiadosť o zabezpečenie prekladu všetkých písomných podaní žalovaného s prílohami s konštatovaním, že nie je na súde ani zástupcovi strany, aby hodnotil preklad ktorého úkonu je efektívna požiadavka, s konštatovaním, že právom strany je ku všetkým podaniam sa vyjadriť a súd je povinný toto oprávnenie konkrétnym procesným postupom strane garantovať.
13. K požiadavkám právneho zástupcu žalobcu konajúca sudkyňa spolu s nariadením termínom pojednávania na deň 16.05.2017 upovedomila žalobcu vo väzbe na podanie právneho zástupcu žalobu zo dňa 13.09.2016, že prítomnosť tlmočníka na nariadený termín pojednávania bola súdom zabezpečená, pričom k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej strany, ktorá bola založená výlučne na právnej argumentácii, sa právny zástupca žalobcu v doterajšom konaní vyjadril, pričom obsah žalobcom podanej žaloby a jej príloh a právne stanoviská strán umožňujú súdu vzhľadom na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít vec prejednať a rozhodnúť bez potreby oboznamovania obsahu exekučných spisov. Preto súd žalobcom všeobecne formulovanú požiadavku na „zabezpečenie prekladu listín“ vyhodnotil ako nedôvodnú vedúcu k nedôvodným prieťahom v konaní.
14. K opakovanej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania súd elektronickou poštou oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu neakceptoval, nakoľko z obsahu žiadosti dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania nevyplýva a uznesenie súdu vo veci 10Cbi 3/2008 sa týka iného ako predmetného konania, a preto plynutie sudcovskej lehoty v ňom uvedenej, nemá relevanciu na stanovený termín pojednávania. Súd upozornil žalobcu, že na pojednávanie je zabezpečená prítomnosť tlmočníka, ktorý poskytne žalobcovi uplatnenie práva konať pred súdom v materinskom jazyku a k požiadavke na preklad všetkých vyjadrení žalovaného opätovne súd poznamenal, že k ich obsahu sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, a preto uvedená požiadavka aj s prihliadnutím na obsah vyjadrení, ktoré sú založené výlučne na právnej argumentácii, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a jej dôsledkom by bolo neprimerané zaťažovanie súdu, tlmočníka s dopadom na dĺžku súdneho konania, a teda v rozpore s ústavným princípom na prejednanie sporu bez zbytočných prieťahov. Z dôvodu, že tlmočník telefonicky potvrdil svoju účasť na pojednávaní, súd vyzval žalobcu na oznámenie, či sa predmetného pojednávania žalobca zúčastní. Na predmetnú výzvu už žalobca nereagoval.
15. K požiadavke žalobcu na preklad všetkých listín a vyjadrení žalovaného do jazyka, ktorému žalobca rozumie, súd konštatuje, že právo strany konať vo svojom jazyku upravuje ust. § 155 CSP, ktorého zmyslom je umožniť procesnej strane efektívne a účinné uplatňovanie procesných práv v súdnom konaní, najmä pri realizácii procesných úkonov strany napr. v súvislosti s jej účasťou na pojednávaní, jej výsluchom, s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci. O tom, či sa do konania priberie tlmočník , prípadne či sa nariadi pre ďalší postup súdu preklad určitých listín, rozhoduje výlučne súd na základe povahy a okolností veci. V situácii, že listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené do obsahu spisového materiálu a tvrdenia procesných strán umožňovali súdu rozhodnúť o podanej žalobe bez potreby osobného výsluchu žalobcu, žalobcom adresovanú požiadavku na preklad listín, písomných dôkazov súd vyhodnotil ako neúčelnú, nehospodárnu a rozpornú s obsahom čl. 17 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd komunikoval so žalobcom prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu, ktorému bol poskytnutý dostatočný časový a vecný priestor uviesť všetky podstatné skutočnosti a označiť dôkazy, preto aj s prihliadnutím na povahu uplatneného nároku a predmet konania sa postup žalobcu v konaní a ním opakovane uplatňované požiadavky adresované súdu javia ako zjavné zneužívanie procesných práv vedúcich k nedôvodným prieťahom v konaní. Toho dôkazom je skutočnosť, že napriek súdom zabezpečenej účasti tlmočníka na pojednávanie, žalobca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil dôležitým dôvodom pre jeho odročenie .
16. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.05.2017 a vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti poukazujúc na obsah písomných vyjadrení žalovaného k veci.
17. Pojednávanie konané dňa 16.05.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti procesných strán postupom podľa § 180 CSP.
18. Z listinných dôkazov predložených žalobcom do súdneho spisu a z nesporného tvrdenia strán mal súd za preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, vedenom na Okresnom súde Žilina pod. sp. zn. 3R 1/2008 prihlásil svoje pohľadávky , ktoré žiada v tomto konaní určiť. Pohľadávky sú doložené prihláškami pohľadávok a súhrnným prehľadom k prihláškam pohľadávok s dokladom o popretí správcom, upovedomeniami o ďalších trovách exekúcie s doručenkami, exekučnými príkazmi na úhradu trov exekúcie s doručenkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008.
19. Z konečného zoznamu pohľadávok sú zistiteľné dôvody popretia pohľadávok žalobcu, keď popretie všetkých pohľadávok žalobcu správcom je odôvodnené tým, že uplatnený nárok žalobcu je nevymáhateľný a z ďalších dôvodov, ktoré zodpovedajú tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe. Pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka správca poprel čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
20. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:
21. Podľa § 121 ods. 1, 2 z. č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) s použitím ust. § 206a ods. 1, 2 ZKR, Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.
22. Podľa § 124 ods.1 č.7/2005 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
23. Podľa § 122 ZKR
Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej pohľadávky tieto údaje neobsahuje, zabezpečená pohľadávka sa v reštrukturalizácii považuje len za nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada. Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 8a) Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. Ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad. Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávky v nich uplatnené sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu. Ak veriteľ nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v prihláške je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na
doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
24. Podľa § 124 ods.2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
25. Podľa § 124 ods.4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
26. Podľa § 114 ZKR
Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
27. Podľa § 118 ods. 3 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
28. Podľa § 125 ZKR
Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75% z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dlžníka pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou; nárok na zaplatenie pokuty uplatňuje dlžník. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo, ktoré uplatnil v prihláške, alebo mal nárok na zabezpečovacie právo vo vyššom poradí, ako uplatnil v prihláške. Pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0,1% až 0,2% za každý deň od prihlásenia pohľadávky až do právoplatného skončenia konania o určení pohľadávky z tej sumy prihlásenej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení pohľadávky; ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta sa určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky. Súd pri určení výšky pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo.
Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v konaní o určení pohľadávky vzal návrh na určenie pohľadávky späť, ak nepodal prihlášku dobromyseľne. Pokuta sa v tom prípade určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky.
29. Podľa § 206a ods. 1, 2 ZKR Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ, ktorým je orgán, inštitúcia alebo agentúra Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
30. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania incidenčnej žaloby. V konaní bolo nesporne preukázané, že k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008 s účinkami zverejnenia podľa ust. § 199 ods. 1, 9 ZKR s použitím ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka nasledujúci deň po ich zverejnení, t.j. dňa 26.03.2008. 30 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok začala plynúť dňa 27.03.2008 a uplynula dňa 25.04.2008. Žalobca preukázateľne prihlásil svoje pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní dlžníka dňa 25.04.2008, tzn. včas. K popretiu pohľadávok žalobcu správcom došlo dňa 29.04.2008, pričom posledným dňom na popretie pohľadávok bol podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR deň 26.05.2008 a posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 25.06.2008. Keďže žaloby v predmetnej právnej veci boli súdu doručené dňa 24.06.2008, súd konštatuje včasnosť ich podania.
31. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že popretím pohľadávky vymedzuje správca predmet incidenčného sporu. Súd preto preskúmal prihlásené pohľadávky len z hľadiska dôvodnosti dôvodu popretia (rešpektujúc a zohľadniac pri svojom rozhodovaní aj nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2014-49 z 11. septembra 2014).
32. Za skutočnosť medzi procesnými stranami nespornú súd považuje účinky začatia reštrukturalizačného konania a povolenie reštrukturalizačného konania dlžníka - žalovaného, v súvislosti s ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanému v reštrukturalizačnom konaní dlžníka pohľadávky, a to právnym dôvodom trov právneho zastúpenia vzniknutých v rámci exekučného konania vedeného pre pohľadávky žalobcu nadobudnuté Zmluvou o postúpení pohľadávok voči žalovanému ako dlžníkovi. K začatiu reštrukturalizačného konania dlžníka Stavebné bytové družstvo, IČO: 31 624 952 došlo zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2008 s účinkami zverejnenia dňa 26.02.2008 a k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008 s účinkami zverejnenia dňa 26.03.2008.
33. Z hľadiska procesnej obrany žalovaného súd preskúmal náležitosti prihlášky podanej žalobcom v zmysle ust. § 121, 122 ZKR. Podľa vyššie citovaného ust. § 122 ZKR, prihláška pohľadávky predstavuje procesné podanie ako spôsob uplatnenia práva, ktoré musí mať zákonom stanovené obsahové a formálne náležitosti potrebné na zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená prihláškou, a to v rozsahu stanovenom zákonom. Na základe podanej prihlášky reštrukturalizačný správca dlžníka skúma právny dôvod, t.j. skutočnosť, či pohľadávka vznikla a v akej výške. Veriteľ prihlásenej pohľadávky musí opísať všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých ním prihlásená pohľadávka vznikla. Zásadne platí, že veriteľ sa môže dovolávať v incidenčnom spore len tých skutočností, ktoré uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky. Predmet incidenčného konania je vymedzený nielen určovacou žalobou, ktorá tvorí podklad pre posúdenie prihlásenej pohľadávky, ale aj popretím pohľadávky správcom, ktoré musí byť vykonané určitým a zrozumiteľným spôsobom umožňujúcim posúdenie prihlásenej pohľadávky. Žalobca sa incidenčnou žalobou domáha určenia, že existujú jeho prihlásené pohľadávky z titulu trov právneho zastúpenia v označených exekučných konaniach v poradí iná pohľadávka, v žalobou určenej sume. Právne dôsledky nedodržania obsahových a formálnych náležitostí prihlášky špecifikované v ust. § 122 ods. 1 posledná veta ZKR sa vzťahujú len na nedostatky vymedzené v ust. § 122 ods. 1 ZKR. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku prihlášky pohľadávok s tvrdením, že prihláška pohľadávok a jej prílohy k prihláške nevykazovali žiadnu zhodu a vôbec nie v časti výšky pohľadávky, pričom prihlášky žalobcu neobsahujú vymedzenie nároku sumou istiny a príslušenstva a v prípade príslušenstva jeho rozdelením podľa právneho dôvodu, súd poznamenáva, že existencia žalobcom tvrdených pohľadávok
vymedzených právnym dôvodom v prihláške, je predmetom kognície súdu , a preto žalovaným uvádzané námietky k formálnemu nedostatku prihlášok nezbavujú súd povinnosti nárok uplatnený žalobcom vecne prejednať. Predmetom incidenčného konania môže byť posúdenie len toho právneho dôvodu, ktorý žalobca ako veriteľ pohľadávky uviedol v písomnej prihláške, a to v rozsahu uplatneného nároku a v rozsahu popretia vykonaného správcom.
34. K právnemu dôvodu vzniku pohľadávok žalobcu prihlásených v reštrukturalizačnom konaní dlžníka súd konštatuje, že podľa rozhodovacej praxe súdov a záverov právnej teórie nárok na náhradu trov konania má svoj základ v procesnom práve a vzniká na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré má z hľadiska trov konania konštitutívnu povahu. V prípade súdneho konania ide o rozhodnutie súdu, ktorým sa priznáva právo na náhradu trov konania v podobe platobného rozkazu, rozsudku alebo uznesenia. Pokiaľ je nárok na náhradu trov konania nárokom procesným, až okamihom rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania vzniká jednej z procesných strán proti druhej procesnej strane pohľadávka. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo 488/2009 uverejnené pod č. 146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý má v tomto smere konštitutívnu povahu. Rozhodnutie o trovách konania je ako procesný nárok z pravidla závislé na rozhodnutie vo veci samej; v takom prípade potom platí, že pokiaľ rozhodnutie vo veci samej nenadobudne právoplatnosť, nie je možné ani hovoriť o vzniku práva na náhradu trov konania. Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania v konaní pred súdom spravidla vzniká po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
35. Vo vzťahu k popretiu pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom súd konštatuje, že správca je oprávnený uznať prihlásenú pohľadávku za predpokladu, že takáto pohľadávka existuje, hoci sa doposiaľ nestala splatnou alebo jedná sa o podmienenú pohľadávku. Vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov, ktorá viaže moment vzniku pohľadávky z titulu náhrady trov konania na okamih právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo priznané právo na náhradu trov konania, je možné takúto pohľadávku či už v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní uplatniť za predpokladu, že táto pohľadávka bola priznaná žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu, a to najneskôr k momentu prihlásenia tejto pohľadávky. Ak takáto pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím nebola, nie je možné prihlásiť si pohľadávku v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní ani ako podmienenú pohľadávku, nakoľko na podmienku je možné viazať len existujúcu pohľadávku. Vo vzťahu k podmienke vzniku pohľadávky súd poznamenáva, že podmienka ako vedľajšie ustanovenie právneho úkonu, s ktorým sa spája vznik, zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností, spôsobuje závislosť účinnosti právneho úkonu na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase jeho uskutočnenia neznáma, príp. neistá. Splnením odkladacej podmienky nadobúda právny úkon právne účinky a to do doby splnenia podmienky, pokiaľ nebolo medzi stranami dohodnuté niečo iné. Nesplnenie odkladacej podmienky znamená, že doposiaľ neúčinný právny úkon účinnosť nenadobudne. V pomeroch prejednávanej veci je však žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou viazanou na splnenie odkladacej podmienky dojednanej medzi veriteľom a dlžníkom, ale je svojou povahou príslušenstvom pohľadávky, pričom právna teória vychádza z predpokladu, že trovy konania, ktoré vznikajú procesným stranám osobne a ich zástupcom, každá z procesných strán znáša z vlastných finančných prostriedkov. Ani na základe úspechu procesnej strany v konaní bez ďalšieho nevzniká pohľadávka z titulu náhrady trov konania, ale táto pohľadávka vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým súd pohľadávku úspešnej strane prizná. Pokiaľ vzniká nárok na náhradu trov konania až právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré má konštitutívnu povahu, potom pred okamihom vzniku, t. j. pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa nárok priznáva, neexistuje táto pohľadávka ani v podobe pohľadávky viazanej na splnenie odkladacej podmienky. Z uvedeného vyplýva, že pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd priznáva strane súdneho konania nárok na náhradu trov konania, pred vznikom tohto nároku nie je možné takýto nárok prihlásiť do konkurzného alebo reštrukturalizačného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v reštrukturalizačnom konaní dlžníka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní ani v čase povolenia reštrukturalizačného konania, ani v čase, kedy žalobca prihlásil v reštrukturalizačnom konaní svoju domnelú pohľadávku a ani k okamihu rozhodovania súdu, neexistovala.
36. Vo väzbe na žalobcom označené rozhodnutie najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2005, sp. zn. 5M Cdo 12/2014, súd konštatuje, že s účinnosťou od 01.01.2012 bol Exekučný poriadok novelizovaný
zákonom č. 348/2011 Z.z. v rámci novelizácie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bolo dovtedajšie ustanovenie § 203 doplnené o ods. 3, podľa ktorého „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že konkurz a reštrukturalizácia predstavujú dva rôzne právne inštitúty konkurzného práva určené v zmysle ZKR na riešenie situácie úpadku dlžníka, t. j. jeho platobnej neschopnosti alebo predĺženia, a to buď prostredníctvom speňažovania majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov (konkurzom) alebo postupným uspokojovaním veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne (reštrukturalizáciou). Účinky začatia tak konkurzného ako aj reštrukturalizačného konania vo vzťahu k už začatému exekučnému konaniu (v ustanovení § 14 ods. 5 písm. b/ ZKR, resp. ustanovení § 114 ods. 1 písm. b) ZKR) a rovnako tak účinky vyhlásenia konkurzu ako aj povolenia reštrukturalizácie vo vzťahu k začatému exekučnému konaniu, neskôr prerušenému v dôsledku začatia konkurzného alebo reštrukturalizačného konania ( v ustanovení § 48 veta prvá ZKR, resp. v ustanovení § 118 ods. 3 veta prvá ZKR) sú totožné. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka a takisto povolenie reštrukturalizácie povinného ako dlžníka spôsobuje v zmysle citovaných ustanovení priamo zo zákona ten istý účinok - zastavenie exekučného konania proti povinnému. Tak v konkurznom ako aj reštrukturalizačnom konaní veritelia v citovanom zákone upraveným osobitným postupom prihlasujú u správcu svoje pohľadávky voči dlžníkovi pod následkom zániku ich práva vymáhať pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré neboli riadne a včas prihlásené. Teda po zistení zastavenia exekúcie zo zákona na základe citovaných ustanovení ZKR predpokladanej právnej skutočnosti (povolenia reštrukturalizácie povinného) sú splnené podmienky pre rozhodnutie exekučného súdu o trovách zastavenej exekúcie, a to v zmysle požiadavky uvedenej v ustanovení § 200 ods. 5 Exekučného poriadku zhodne i s právnym názorom vyloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 104/2008 („... aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege /§ 48 ZKR/ je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie /analogicky ako v prípade zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu/“). Z predmetného ustanovenia Exekučného poriadku je však zrejmé, že v prípade skončenia exekúcie jej zastavením na rozdiel od iných zákonom predpokladaných (a z hľadiska účelu zákona pravidelných) spôsobov skončenia exekučného konania (to znamená upustením exekútora od vykonania exekúcie, resp. vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie), prislúcha exekučnému (nie konkurznému) súdu posúdiť a rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy (zastavenej) exekúcie . Až na základe tohto rozhodnutia možno prípade posudzovať spôsobilosť pohľadávky súdneho exekútora, príp. povinného, oprávneného na náhradu trov exekúcie z hľadiska jeho eventuálneho uplatnenia proti povinnému ako dlžníkovi v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo 14/2012).
37. Teda aj pri nedostatku výslovnej právnej úpravy súdy pripustili analógiu zákona vo vzťahu k ustanoveniu § 200 ods. 2 (aktuálne § 200 ods. 5) Exekučného poriadku, ktorý v doslovnom znení predpokladá rozhodovanie o trovách exekúcie len v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prostredníctvom tohto právneho inštitútu ako prostriedku logického výkladu práva vyplniť v rámci rozhodovania súdu zjavnú medzeru v doslovnom znení ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom zákonodarca bez zrejmého dôvodu, bez akejkoľvek zmienky v dôvodovej správe k citovanému zákonnému ustanoveniu zákonom č. 348/2011 Z.z., či zistenia iného do úvahy prichádzajúceho dôvodu z hľadiska posúdenia inštitútov konkurzu a reštrukturalizácie a osobitne v ich rámci účinkov vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému proti dlžníkovi ako povinnému, reštrukturalizáciu, na rozdiel od konkurzu, ako dôvod zastavenia exekúcie, hoci podľa toho istého osobitného právneho predpisu, nespomína. Na základe tohto možno konštatovať, že zásadne nie je ústavne akceptovateľné a prípustné, aby tie isté právne účinky, ktoré v zmysle toho istého osobitného zákona (ZKR) nastávajú vo vzťahu k exekučnému konaniu tak z titulu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ako aj z titulu povolenia jeho reštrukturalizácie, mali byť odlišne posúdené vo vzťahu k jeho trovám s dôsledkom odňatia práva na súdnu ochranu a odopretia spravodlivosti účastníkom súdneho konania, pokiaľ ide o trovy exekúcie súdneho exekútora a trov exekučného konania účastníkov exekučného konania.
38. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v súvislosti so zastavením exekučného konania ako zákonného dôsledku povolenia reštrukturalizácie dlžníka, návrh na rozhodnutie o trovách exekučného konania na exekučnom súde nepodal, takéto oprávnenie konajúceho súdu (konkurzného súdu) posudzovať výšku a dôvodnosť trov
exekučného konania z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu ako oprávneného neprislúcha, teda o tom kto a v akej výške zaplatí trovy zastavenej exekúcie, prináleží výlučne exekučnému súdu.
39. Rozhodnutie exekučného súdu v podobe exekučného titulu žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a existencie prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní s prihláškami pohľadávok a ani v priebehu incidenčného konania nepredložil a ich existenciu nepreukázal. Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie či už súdnemu exekútorovi alebo inému účastníkovi exekučného konania je riadna špecifikácia nároku čo do dôvodu a výšky, ktorá umožňuje exekučnému súdu jeho následné vecné preskúmanie, a preto exekučný súd zásadne nepriznáva tieto nároky, ak si je súdny exekútor alebo účastník exekučného konania neuplatní. Podľa názoru konajúceho súdu trovami exekúcie treba rozumieť v zmysle ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku predovšetkým trovy vzniknuté v exekúcii poverenému súdnemu exekútorovi ( § 196 Exekučného poriadku) a pravidelne i trovy vynaložené na účelné vymáhanie nároku prostredníctvom exekúcie oprávneným, ktoré pravidelne uhrádza povinný ako účastník, ktorý dobrovoľne nesplnením povinnosti uloženej exekučným titulom spôsobil dôvodné začatie exekučného konania (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Trovami exekučného konania, keďže exekúcia sa vždy vedie proti povinnému, v niektorých prípadoch sú za splnenia zákonom stanovených podmienok i trovy vzniknuté povinnému a to v zmysle osobitnej úpravy v Exekučnom poriadku výslovne v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii a len v prípade, ak sa námietkam vyhovelo (§ 200 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku) alebo v súvislosti s oprávneným zavineným zastavením exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo exekučného konania pred poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie (napr. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1, 2 CSP). Medzi trovy exekúcie (oprávneného) resp. trovy exekučného konania (povinného) nepochybne patria i trovy preukázane a účelne vynaložené z titulu právneho zastúpenia za právne služby spojené s obranou práv a právom chránených záujmom účastníka v exekučnom konaní. Opätovne však aj v tomto prípade o dôvodnosti takto uplatnených trov a ich výške prislúcha rozhodovať výlučne exekučnému súdu a nie súdu v rámci incidenčného konania a podanej incidenčnej žaloby.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel súd k záveru o dôvodnosti popretia pohľadávok žalobcu správcom, nakoľko upovedomenie o ďalších trovách exekúcie a exekučný príkaz nie sú exekučnými titulmi ani rozhodnutiami, ktoré by zakladali vznik pohľadávky žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Ustálenie predbežných trov exekúcie v priebehu exekučného konania môže sledovať záujem, umožniť ich nútený výkon v priebehu exekúcie na krytie vynaložených nákladov súdneho exekútora. V upovedomení o začatí exekúcie určuje súdny exekútor predbežné trovy exekúcie podľa osobitného predpisu, ktoré by mali korešpondovať trovám exekúcie pri dobrovoľnom plnení povinného podľa pokynu exekútora a v prípade, ak počas exekúcie vyvstane potreba ďalších trov exekúcie v dôsledku, toho, že vymožená suma bola spotrebovaná, exekútor vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Pri zastavení exekúcie musí o trovách konania rozhodnúť súd, pričom rozhodnutie obsahuje výrok o výške priznaných účelne vynaložených trov konania tej ktorej procesnej strane s vymedzením povinného subjektu. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia, predpokladom ich uplatnenia v reštrukturalizačnom príp. konkurznom konaní je ich priznanie oprávnenému právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý predpoklad úspešnosti incidenčnej žaloby splnený nebol.
41. Z hľadiska procesnej ekonómie súd ďalej neposudzoval ostatné žalovaným uvedené námietky v rámci jeho procesnej obrany, keďže ich skúmanie by malo relevanciu len za prijatia záveru, že oprávnenému v exekučnom konaní vznikla pohľadávka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.
42. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd konštatoval jej nedôvodnosť , keď vzájomný nárok žalovaného uplatnený v rámci písomného vyjadrenia k veci, vyhodnotil ako uplatnený predčasne. Žalovaný sa domáha zaplatenia pokuty vo výške určenej súdom s poukazom na právnu úpravu ust. § 125 ods. 1, 2 ZKR.
43. Ustanovenia § 125 ZKR bolo zrušené z. č. 348/2011 Z.z. od 01.01.2012, avšak podľa prechodných ustanovení k zákonu č. 348/2011 Z.z. , § 206a ods. 1 ZKR, konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Súd preto žalovaným uplatnený nárok právne posúdil podľa ust. § 125 s použitím ust. § 206a ods. 1 ZKR.
44. K obsahu vzájomnej žaloby žalovaného sa žalobca nevyjadril.
45. Ustanovenie § 125 ZKR predstavuje právny inštitút, ktorý sankcionuje žalobcu za uplatnenie práva, v rámci ktorého sa žalobca domáha určenia svojej pohľadávky v incidenčnom konaní napriek tomu, že bola správcom popretá, o.i. za predpokladu, že pohľadávka veriteľa je neoprávnená celkom alebo viac ako 25% z prihlásenej sumy. Zákonná úprav obsahuje určenie výšky pokuty percentuálnou sadzbou vo väzbe na sumu nedôvodne prihlásenej pohľadávky a lehotu od jej prihlásenia do právoplatného skončenia konania o incidenčnej žalobe. O uložení pokuty súd rozhoduje na návrh, ktorého podanie je viazané na skončenie incidenčného konania a jeho výsledok. Keďže súd v rozhodnutí musí presne určiť výšku základu, z ktorého sa pokuta platí, výšku sadzby stanovením presného percenta a obdobie od prihlásenia pohľadávky do právoplatnosti rozhodnutia o určení pohľadávky, je možné z právnej konštrukcie tohto nároku vyvodiť viazanosť žaloby o uloženie pokuty na právoplatné skončenie konania o určenie popretej pohľadávky, a z toho vyplývajúcu predčasnosť žaloby, čo viedlo k jej zamietnutí v celom rozsahu.
46. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Nakoľko súd žalobu žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol, úspešnej strane v konaní súd priznal voči neúspešnej strane v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%) tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).