Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-115-2016.pdf
PDF · 114.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanej: C., zast. JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, Pribinova 3, Malacky, o zaplatenie 638,42 €, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 630,97 € s príslušenstvom.
2. Svoju žalobou odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná každý v podiele 1 k celku sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností katastrálneho odboru Okresného úradu Malacky na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D., a to rodinného domu súp. Č. XXXX, nachádzajúceho sa na O. ul. M.slo XX v D. a pozemkov registra „C“, par. Č. XXXX/XX - záhrady o výmere 730 m2 a parc. Č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m2. Strany sú v súčasnosti právoplatne rozvedení. Ešte za trvania manželstva dňa 28.10.2010 zrušila žalovaná žalobcovi dispozičné právo k spoločnému účtu, z ktorého boli hradené všetky náklady na domácnosť vrátane nákladov na spoločnú vec. Od tohto momentu prestali strany hospodáriť spoločne a všetky náklady spojené s hospodárením so spoločnou vecou znášal a znáša sám žalobca. Náklady na spoločnú vec predstavujú podľa priloženého rozpisu za roky 2012, 2013 a 2014 sumu 1261,94 €. Dňa 21.12.2011 žalovaná opustila doma a spoločnú domácnosť aj s deťmi, dňa 05.01.2012 opustil doma aj žalobca. Spoluvlastníci sú povinní podieľať sa na realizácii hospodárenia so spoločnou vecou v pomere podľa výšky svojich podielov na spoločnej veci. Žalobca požaduje týmto titulom polovicu ním uhradených nákladov vo výške 630,97 €.
3. Súd vo veci dňa 20.01.2016 vydal Platobný rozkaz č. k. 16Ro/2118/2014-52, voči ktorému však podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že s návrhom na vydanie platobného rozkazu nesúhlasí, nakoľko tvrdenia v návrhu sa nezakladajú na pravde. Z návrhu ani z predložených listín nie je dostatočne odôvodnená a preukázaná výška žalovanej sumy Žalobca k návrhu priložil výdavky, ktoré nie sú zrozumiteľné, teda nie je z nich jasne vidieť, na aký účel boli použité. Žalovaná ďalej uviedla, že aj naďalej realizuje platby na spoločnú nehnuteľnosť, a to predovšetkým poistky na domácnosť a dom. Žalovaná ďalej poukázala na okolnosti, za ktorých zo spoločnej domácnosti odišla, a to opakované fyzické ataky zo strany žalobcu. Žalovaná sa pokúšala do domu vrátiť v auguste 2012 za účelom vyzdvihnutia si osobných vecí, čomu jej však bolo bránené do strany žalobcu. V súčasnosti v dome nikto nebýva.
Žalovaná poukázala na platby za mesiace júl, august, september 2014 kedy mal žalobca platiť platby vo výške 86 € a 30 €. Žiadala takto vysokú sumy zdôvodniť hlavne s poukazom na to, že v dome nikto nebýval. Žalovaná ďalej žiadala zohľadniť - započítať platby poistného na doma a domácnosť vo výške 76,51 € a 74,35 € za rok 2011 a 2012 a 76,51 € za rok 2013 a 2014.
4. K odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.04.2016. Žalobca spochybnil nárok uplatnený žalovanou - poistné. Žalobca uviedol, že nerozumie prečo žalovaná platí poistenie domácnosti, keď dom je neobývaný a prázdny, takže niet čo poisťovať. Takúto položku žalobca teda neuznáva.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.01.2017, na ktorom žalobca okrem iného uviedol, že od okamihu keď sa z nehnuteľnosti odsťahoval konal a išiel za plynármi a elektrikármi a zahlásil len stabilizačné poplatky, ktoré sa platia napr. za vedenie elektromeru a podobne. Pokiaľ ide o zvýšené platby za mesiace júl, august, september 2014 tie boli zvýšené z toho dôvodu, že som uvažoval, že sa do nehnuteľnosti nasťahujem, preto som si dal tieto platby zvýšiť, keďže sa však do domu nenasťahoval, preplatok mu bol vrátený. Žalovaná uviedla, že od momentu keď sa bola nútená odsťahovať dom neužíva. Nevie čo sa s ním deje. Pokiaľ ide o poistenie za domácnosť za rok 2012 ho ešte zaplatila, nakoľko v dome bol nábytok a žalobca sa vyhrážal, že dom podpáli.
6. Podaním doručeným súdu dňa 24.01.2017 žalobca rozšíril svoju žalobu tak, že žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 677,28 €. Z čoho 38,86 € predstavovalo náklady na uplatnenie práva - bankové poplatky za výpisy z účtov a poplatky za vyhotovenie kópií.
7. Na pojednávaní dňa 28.02.2017 súd pripustil zmenu petitu v zmysle vyššie uvedeného podania. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že trvajú na tom, že nárok je nepreukázaný a žaloba nedôvodná. Zotrvala na námietke premlčania platieb za rok 2012. Namietla nedostatok aktívnej legitimácie, nakoľko žalobca doložil do spisu platby realizované z účtu Jindřišky Vtáčkovej. Takisto zotrvala na procesnej obrane a žiadala započítať nárok žalovanej v celkovej sume 303,88 € ako polovicu platieb, ktoré realizovala žalovaná na poistenie domácnosti a poistenie domu. Žalovaná namietla aj platby za vyhotovenie kópií - z predloženej faktúry nie je zrejme čoho sa to týka. Pokiaľ ide o obdobie 08.04.2012 do 08.04.2013 žalovaná poistenie zaplatila, nakoľko sa opakovane pokúšala ešte do domácnosti s deťmi vrátiť. Pokiaľ ide o platby žalobcu za obdobie 07-12/2014 sám uvádza, že za tieto mu vznikol preplatok, tento však vo svojom zmenenom návrhu nedopočítal. Namietla, že žalobca nepredložil vyúčtovanie platieb za 10, 11 a 12/2014.
8. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o platby vedené na meno Rudolf Vtáček, tieto platby nevedel zrušiť inak ako prevodom na inú osobu - jeho otca ale aj tak sa týkajú danej nehnuteľnosti. Jindřiška Vtáčková je jeho matka a na jej účte má žalobca dispozičné právo. Žalobca namietol, že si žalovaná započítava platby za rok 2015, 2016 a 2017 nakoľko ani on si tieto platby neuplatnil. Pokiaľ ide o platby za internet, žalobca uviedol, že tento si mohla žalovaná nahlásiť na seba.
9. Na pojednávaní dňa 25.04.2017 žalobca v záverečnej reči uviedol, že má za to, že jeho nárok je dôvodný a žalovaná by sa mala na platbách za spoločnú nehnuteľnosť podieľať. Podľa neho sa žalovaná nesprávala k jeho rodine a k jeho osobe tak, ako pristupoval on k nej, teda, že jej uvedenú nehnuteľnosť daroval. Podľa žalobcu žalovaná poistila nehnuteľnosť viac menej z vypočítavosti, aby o ňu neprišla. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že má za to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť jednotlivých platieb, zotrvala na svojich námietkach - aktívnej legitimácie a premlčania a na záver uviedla, že žalobca pri výpočte žalovanej sumy nezohľadnil preplatky, ktoré mu boli vrátené.
10. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Výpisom z LV č. XXXX, rozpisom uplatnených platieb za rok 2012,2013,2014, dokladmi SIPO, výpisom z účtu, potvrdením o zaplatení dane z nehnuteľnosti, potvrdenkami o transakcii v SLSP, a.s., poštovými podacími lístkami, výpisom z účtu v SLSP, a.s., potvrdenkou o zaplatení dane z nehnuteľnosti zo dňa 25.04.2014, potvrdením o zaplatení poplatku za výpis z účtu SLSP, a.s., faktúrou zo dňa 13.01.2017, potvrdením o zaplatení poplatku za výpis z účtu VÚB banka, poistkou č. XXXXXXXXXX, uznesením OR PZ v Malackách, potvrdením o oznámení trestného oznámenia, poistkou č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou č. 7412880448, vyúčtovacou faktúrou č. 7414819702, faktúrou č. 7446175599, dodatkom k zmluve o pripojení, oznámením o vybavení reklamácie, žiadosťou o preloženie služby, zrušením služby počas
viazanosti a podnet účastníka, evidenciou platiteľa úhrady zo dňa 17.01.2012, vyúčtovacou faktúrou č. 7423212531, vyúčtovacou faktúrou č. 7420245431 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v podiele 1/2) nehnuteľností: stavby súpisné č. XXXX postavenej na parcele registra „C“ par. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 384 m2, pozemku registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku záhrady, o výmere 730 m2 zapísaného Okresným úradom C., katastrálnym odborom v okrese Malacky, obec D., k. ú. D..
12. Žalobca si ako náklady na spoločnú nehnuteľnosť uplatnil platby:
Za rok 2012:
- Január: sipo 86,64 €, internet 17,99 €, elektrika 37,55 €, podaním doručeným súdu 24.01.2017 si už položku elektrika neuplatnil,
- Február: sipo 86,64 €, internet 17,99 €, internet zmluvná pokuta 50 €, elektrika 37,55 €, vodné 21,85 €, stočné 26,95 €, (podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015 a dňa 24.01.2017 žalobca tieto položky upravil tak, že za elektriku žiadal len 3 €)
- Marec: sipo 5 €, elektrika 3 €,
- Apríl: sipo 5 €, elektrika 3 €,
- Máj: sipo 5 €, elektrika 3 €, daň z nehnuteľnosti 45,87 €,
- Jún: sipo 5 €, elektrika 3 €,vodné 21,85 €, (podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015 a 24.01.2017 zmenil položku elektrika a žiadal 9 €)
- Júl: sipo 5 €,
- August: sipo 5 €,
- September: sipo 5 €, elektrika 5,40 €,
- Október: 0 €,
- November: sipo 88,86 €,
- December: sipo 5 €, elektrika 8,10 €, podaním doručeným súdu 24.01.2017 už položku sipo nežiadal.
Za rok 2013:
- Január: sipo 5 €,
- Február: sipo 5 €,
- Marec: sipo 5 €, elektrika 8,10 €,
- Apríl: sipo 5 €, daň z nehnuteľnosti 45,87 €,
- Máj: sipo 5 €,
- Jún: sipo 5 €, elektrika 8,10 €,
- Júl: sipo 5 €, sipo neuhradený zostatok 8 €,
- August: sipo 5 €,
- September: sipo 5 €, elektrika 5,28 €,
- Október: 0 €,
- November: sipo 6 €,
- December: sipo 6 €, elektrika 7,92 €.
Z rok 2014:
- Január: sipo 6 €,
- Február: sipo 6 €,
- Marec: sipo 6 €, elektrika 7,92 €,
- Apríl: sipo 6 €, daň z nehnuteľnosti 45,87 €,
- Máj: sipo 6 €,
- Jún: sipo 6 €, elektrika 2,64 €,
- Júl: sipo 86 €, elektrika 30 €,
- August: sipo 86 €, elektrika 30 €,
- September: sipo 86 €, elektrika 30 €,
- Október: elektrika 30 €,
- November: sipo 16 €, elektrika 30 €,
- December: 0 €, podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015 a 24.01.2017 si za tento mesiac uplatnil sipo 86 €, elektrika 30 €.
Žalobca si ďalej uplatnil náklady:
- Výpis z VUB, a.s. 14 €,
- Výpis zo SLSP, a.s. 2 €,
- Fa. ETONERY, s.r.o. 22,86 €. Spolu: 38,86 €. Žalovaná si na započítanie uplatnila platby za poistenie domácnosti a nehnuteľnosti:
- Poistenie domácnosti 08.04.2011- 08.04.2012 74,35 €,
- Poistenie nehnuteľnosti 08.04.2011 - 08.04.2012 76,51 €,
- Poistenie domácnosti 08.04.2012 - 08.04.2013 74,35 €,
- Poistenie nehnuteľnosti 08.04.2012 - 08.04.2013 76,51 €,
- Poistenie nehnuteľnosti 08.04.2013 - 08.04.2014 76,51 €,
- Poistenie nehnuteľnosti 08.04.2014 - 08.04.2015 76,51 €,
- Poistenie nehnuteľnosti 08.04.2015 - 08.04.2016 76,51 €,
- Poistenie nehnuteľnosti 08.04.2016 - 08.04.2017 76,51 €,
- Spolu: 607,76 €.
13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
15. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
23. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
24. Podľa § 251 CSP Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa platilo, to, čo mal platiť on sám. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).
25. Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na nehnuteľnosť, ktorú majú so žalovanou v podielovom spoluvlastníctve, každý v podiele 1. Z titulu spoluvlastníctva vyplývajú spoluvlastníkom práva a povinnosti k spoločnej veci, o ktoré sa musia deliť podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Keďže mal súd v konaní preukázané, že žalobca a žalovaná skutočne vlastnia spoločnú nehnuteľnosť mal za to, že je jednoznačne daná povinnosť oboch strán podieľať sa na nákladoch týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti v pomere ich vzájomných podielov, t.j. v jednej polovici. Ak niektorá zo strán uhradila viac ako pripadalo na jej spoluvlastnícky podiel, druhá strana sa v tomto rozsahu bezdôvodne obohatila nakoľko na získanie takéhoto majetkového prospechu nebol právny dôvod. Po právnej stránke tak išlo o bezdôvodné obohatenie získané plnením za iného. V danej veci si ako žalobca tak aj žalovaná uplatnili náklady, ktoré každý na spoločnú vec vynaložil - žalobca si nároky uplatnil žalobou, žalovaná ako procesnú obranu - kompenzačnú námietku. Zostalo teda úlohou súdu skúmať, ktoré uplatnené náklady sú preukázané a dôvodné a ustáliť tým výšku konkrétneho bezdôvodného obohatenia a určiť subjekt, ktorý je bezdôvodné obohatenie povinný vydať.
26. Ako prvé sa súd zaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania platieb, ktoré si žalobca uplatnil za rok 2012. Žaloba bola podaná dňa 03.12.2014. Pre plynutie premlčacej doby v danej veci bola rozhodujúca skutočnosť, že žalobca sa o tom, že žalovaná sa na jeho úkor obohacuje dozvedel okamihom vykonávania platieb nad rozsah výšky pomeru jeho spoluvlastníckeho podielu. V lehote 2 roky odkedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel, sa jeho nárok premlčal (subjektívna lehota) - t.j. po uplynutí dvoch rokov odo dňa vykonania platieb. Ak žalobca neuplatnil svoj nárok v tejto lehote, uplatnil si ho nedôvodne. Keďže žaloba bola podaná dňa 03.12.2014, nárok na platby zaplatené pred 03.12.2012 (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka - 2 ročná premlčacia doba) je premlčaný. Žalobca si za rok 2012 uplatnil platby za sipo - teda plyn a rozhlas a televízia, internet, elektriku, vodné, stočné, daň z nehnuteľnosti. Premlčacia doba sa počíta od každej jednotlivej platby zvlášť - nárok na platby zaplatené v januári 2012 sa premlčal v januári 2014, nárok na platby zaplatené vo februári 2012 sa premlčal vo februári 2014, atď. Posledná platba za uvedený rok bola platba za elektriku vo výške 8,10 €, ktorá bola zaplatená podľa priloženého dokladu dňa 01.12.2012. Premlčacia doba teda za túto najneskoršiu platbu za rok 2012 uplynula 01.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že námietka vznesená žalovanou bola uplatnená dôvodne a všetky uplatnené platby za rok 2012 sú premlčané. Súd teda v tejto časti nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný.
27. Predmetom súdneho prieskumu tak boli žalobcom uplatnené platby za roky 2013 a 2014.
28. Ako dôvodne uplatnené súd považoval platby žalobcom označené ako „sipo“. V skutočnosti išlo o platby za plyn. Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že tieto platby boli evidované na jeho meno a boli skutočne aj uhradené. Spolu bolo takto uhradených za rok 2013 55 €. Ďalej súd mal za preukázanú zaplatenú platbu za daň z nehnuteľnosti vo výške 45,87 €. Žalobca si ďalej za rok 2013 uplatnil platby za elektrinu spolu vo výške 29,40 €. Na preukázanie zaplatenia uvedených platieb žalobca doložil výpis z účtov na meno I.. S touto skutočnosťou súvisela aj námietka aktívnej legitimácie vznesená žalovanou. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že I. je jeho matka a k jej účtu má on dispozičné právo a chodieva mu tam aj mzda. Žalovaná uvedenú skutočnosť nerozporovala, preto súd túto skutočnosť považoval za nespornú a v ďalšom už preukázanie týchto tvrdení neskúmal. Z predložených výpisov z
účtu však nevyplýval dôvod a adresát uskutočnených platieb. Žalobca súdu nijak nepreukázal, že platby z tohto účtu uskutočnené (s variabilným symbolom XXXXXXXXXX) boli skutočne platby týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti; žalobca nedoložil doklady, ktoré by súdu preukázali, či boli uzavreté zmluvy o dodávke elektriky, s kým, a z čoho vyplývala výška jednotlivých platieb. Žalobca doložil poštové podacie lístky na platby pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX - adresátom bola spoločnosť ZSE Energia, a.s., odosielateľom O.. Ani z týchto podacích lístkov súd nezistil, že uvedené platby sa týkali spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca na pojednávaní uviedol, že O. je jeho otec a platby boli písané na neho, túto skutočnosť však žiadnou zmluvnou dokumentáciou nedoložil. Takto uplatnené platby za elektriku súd nepovažoval za preukázané a v tejto časti nárok žalobcu zamietol ako nepreukázaný. Za mesiac júl si žalobca uplatnil sumu 8 € ako „neuhradený zostatok- sipo“. Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že platba bola uskutočnená (z účtu majiteľa I.). Platba bola uskutočnená pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Z dokladov doložených na pojednávaní dňa 25.04.2017 vyplynulo, že na odberné miesto O. dodáva dodávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. plyn pod zmluvným účtom XXXXXXXXXX pričom ako odberateľ je vedený žalobca. Z uvedeného mal súd túto platbu za uplatnenú oprávnene. Za rok 2013 žalobca teda celkovo preukázal platby za spoločnú nehnuteľnosť vo výške: 108,87 € (55 € + 45,87 € + 8 €). Pričom keďže je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti mal povinnosť uhradiť len 1, ktorá zodpovedala jeho podielu vo výške 1, t.j. jeho nárok je za rok 2013 dôvodný v časti 54,435 €. V tejto sume sa žalovaná neoprávnene obohatila, keďže žalobca uhradil platby, na ktoré bola sama povinná.
29. Pokiaľ ide o platby za rok 2014, sú považoval za preukázané platby označené ako sipo (plyn) za mesiac január až jún vo výške 6 € mesačne, uvedené žalobca doložil platobnými dokladmi SIPO. Takisto považoval za dôvodnú uplatnenú platbu za daň z nehnuteľnosti vo výške 45,87 €. Za plyn si žalobca uplatnil platby júl 86 €, august 86 €, september 86 €, november 16 €, december 86 €. Na odôvodnenie týchto platieb žalobca uviedol, že v tomto období si preddavkové platby zvýšil, nakoľko sa mienil do nehnuteľnosti nasťahovať, uvedené sa však nestalo a tak mu bol preplatok vrátený. Z dokladov doložených na pojednávaní 25.04.2017 mal súd za preukázané (ako bolo uvedené vyššie), že pod číslom zmluvného účtu XXXXXXXXXX je evidovaná dodávka plynu na odberné miesto Robotnícka 12, Stupava a odberateľom je žalobca. Teda platby plynu uplatnené žalobcom boli súdu preukázané. Neboli však uplatnené v celej časti dôvodne. Z vyúčtovacej faktúry XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca mal skutočne platby zvýšené - vyúčtovacia faktúra preukazuje rok 2014 len za mesiac október, november a december. Z vyúčtovacej faktúry vyplýva za toto obdobie nulový odber a zároveň z nej vyplýva, že aj za rok 2014 mal žalobca preplatok. Keďže teda žalobca zvýšené platby za plyn zaplatil, ale tieto mu boli neskôr ako preplatok z dôvodu nulovej spotreby vrátené, súd uznal žalobcovi za uvedené mesiace len základné preddavkové platby 6 € za mesiac. Teda za preukázané a zároveň dôvodné mal súd platby za júl až december po 6 € (s výnimkou platby za október, ktorú ani sám žalobca nežiadal). Spolu platby plynu za rok 2014 vo výške 66 €.
30. Platby za elektriku za rok 2014 - mesiac marec 7,92 €, mesiac jún 2,64 €, júl 30 €, august 30 €, október 30 €, november 30 € a december 30 €, súd považoval za uplatnené nedôvodne, nakoľko neboli dostatočne preukázané. Boli doložené výpismi z účtu majiteľa Jindřiška Vtáčková, opätovne ako pri odôvodnení platieb za rok 2013 súd uvádza, že nebolo preukázané, že tieto platby sa vzťahovali na spoločnú nehnuteľnosť. Preto súd v tejto časti nárok žalobcu nepovažoval za oprávnený.
31. Spolu teda za rok 2014 žalobca preukázateľne na spoločnú nehnuteľnosť zaplatil 111,87 € : 66 € zálohy na plyn (6 € x 11) a 45,87 € ako daň z nehnuteľnosti. Z titulu svojho podielu na spoločnej nehnuteľnosti (1/2) bol však povinný len na polovicu týchto platieb, t.j. 55,935 €. Vo zvyšnej časti 55,935 sa žalovaná obohatila, nakoľko za ňu túto časť uhradil žalobca.
32. Súd teda žalobcov nárok považoval za dôvodný a preukázaný vo výške 110,37 € (za rok 2013 54,435 €, za rok 2014 55,935 €).
33. Kompenzačná námietka vznesená žalovanou spočívala v úhradách za poistenie domu a poistenie domácnosti spoločnej nehnuteľnosti. Poistenie domu - spoločnej nehnuteľnosti žalovaná preukázala predložením poistky č. X XXX XXX XXX, z ktorej vyplýva, že išlo o poistenie domu na adrese O. so začiatkom poistenia 08.04.2006. Platby poistného žalovaná doložila kópiami poštových poukazov a kópiou inkasného účtu poistnej zmluvy, z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila poistenie za obdobie od 08.04.2011 až do 08.04.2017 ročne v sume 76,51 €. Žalovaná si na započítanie uplatnila šesť ročných platieb poistenia domu v sume 76,51 €. Takto uplatnený nárok súd považoval za preukázaný a dôvodný.
Obrana žalobcu voči týmto platbám spočívala v tom, že žalovaný by si voči nemu nemala uplatňovať platby za roky 2015-2017, keďže ani on si voči nej platby za tieto roky neuplatňuje. V ostatnom žalobca platby poistenia za dom uznal. Takto uplatnená obrana žalobcu neobstojí, žalovaná si dôvodne uplatnila na započítanie svoje pohľadávky, ktoré sú rovnakého druhu ako pohľadávky žalobcu a sú zároveň už splatné.
34. Na poistenie domácnosti si žalovaná uplatnila platby za obdobie od 08.04.2011 do 08.12.2012 a od 08.04.2012 do 08.04.2013 ročne po 74,35 €. Žalovaná tieto platby preukázala poistkou 6 530 295 480 a poštovými poukazmi, z ktorých vyplývalo, že poistenie sa týkalo spoločnej nehnuteľnosti a bolo uhradené. Žalobca sa bránil voči uvedeným platbám tým, že za toto obdobie už žalovaná poistenie platiť nemusela, nakoľko už domácnosť v tom čase žiadna neexistovala, pretože obaja spoločnú domácnosť už opustili. Žalovaná uviedla, že poistenie domácnosti platila preto, že v dome bol nábytok a žalobca sa vyhrážal, že dom podpáli. Na základe uvedeného mal súd za to, že aj tieto platby boli žalovanou preukázané a dôvodné.
35. Spolu teda žalovaná na spoločnú nehnuteľnosť zaplatila 607,76 €, pričom bola povinná platiť podľa svojho podielu (1/2) len 303,88 €. Vo zvyšnej časti vo výške 303,88 € sa žalobca obohatil, nakoľko žalovaná na za neho platila, čo mal sám zaplatiť.
36. Keďže teda súd považoval nárok žalobcu za dôvodný v sume 110,37 € a žalovaná si ako procesnú obranu dôvodne uplatnila na započítanie sumu 303,88 € mal súd za to, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy nákladov na spoločnú nehnuteľnosť vo výške 110,37 € zanikla započítaním s pohľadávkou žalovanej, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Vo veci mala plný úspech žalovaná keďže žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
42. Na záver súd považuje za potrebné dodať, že žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v zadovážení výpisov z bankových účtov zo Slovenskej sporiteľne, a.s. a z VÚB banky, a.s. a vo vyhotovení kópií dokladov založených do spisu. Celkovo v sume 38,86 €. Súd tento nárok žalobcu vyhodnotil ako súčasť nároku na náhradu trov konania. Trovami konania podľa § 251 ods. 1 CSP sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Keďže tieto výdavky žalobcu vznikli v súvislosti s uplatnením práva v súdnom konaní, mal súd za to, že ide o trovy konania. O tom, či takého trovy konania žalobcu boli preukázané a účelný by súd rozhodoval až po tom, ako by bolo žalobe žalobcu vyhovené a vznikol by žalobcovi nárok na náhradu trov tohto súdneho konania. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní neúspešný, súd o tomto jeho uplatnenom nároku nerozhodoval.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).