Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: S HOTEL, s.r.o. Brnice 166, Liptovská Sielnica, IČO: 36 424 285, zast. JANČI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: I. N., Y. X/X, N. J. I., F.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., Letná 37, Spišská Nová Ves, IČO: 47 253 126, o zaplatenie 1.530,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/48/2012-171 z 13.5.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.427,41 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo súm a za obdobie presne špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku, nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 91,50 eur a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 1.690,46 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 462,14 eur na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o zaplatenie sumy vo výške 102,77 eur zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1.530,18 eur s prísl. titulom neuhradenia faktúr za dodanú studenú úžitkovú vodu, teplo a teplú úžitkovú vodu prostredníctvom kotolne do nebytového priestoru č. P1 nachádzajúceho sa na prízemí vpredu v polyfunkčnom objekte na ul. X. Mája č. XXX, X. S., nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. X. S.. Faktúry v celkovej výške 1.530,18 eur žalovaný neuhradil v lehote splatnosti, žalobcovi ich nevrátil ani nespochybnil. Keďže nereagoval ani na predžalobnú výzvu z 1.12.2011, žalobca tento nárok uplatnil prostredníctvom súdu. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti, žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, preto si uplatnil aj úroky z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 15Rob/8/2012-28 z 13.4.2012, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal namerané hodnoty uvedené v jednotlivých faktúrach. Uviedol, že na svojej prevádzke od januára 2010 nevyužíval radiátory, mal ich celú dobu zastavené a nikdy

nemal namontovaný vlastný merač spotrebovanej energie. Viackrát sa od žalobcu dožadoval presného vyúčtovania na základe skutočnej spotreby, avšak zo strany žalobcu k tomu nedošlo.

4. Žalovaný v priebehu konania uhradil žalobcovi sumu 102,77 eur, preto v tejto časti žalobca zobral návrh čiastočne späť a žiadal konanie zastaviť. Navrhol súdu zaviazať žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti dlžnej sumy vo výške 1.427,41 eur.

5. Z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - faktúrami /č. 9/138 z 31.12.2009, splatná 19.1.2010 na sumu 317,24 eur, č. 10/009 z 31.1.2010, splatná 14.2.2010 na sumu 304,35 eur, č. 10/023 z 3.3.2010, splatná 17.3.2010 na sumu 255,23 eur, č. 10/036 zo 6.4.2010, splatná 20.4.2010 na sumu 279,14 eur, č. 10/051 z 3.5.2010, splatná 17.5.2010 na sumu 224,04 eur, č. 10/103 z 9.9.2010, splatná 23.9.2010 na sumu 32,23 eur, č. 10/143 z 2.12.2010, splatná 16.12.2010 na sumu 117,95 eur/, Zmluvou o dodávkach tepla, teplej vody a vody z 2.11.2009, výpoveďou žalobcu a žalovaného, výpoveďou svedka p. S., znaleckým posudkom č. XX/XXXX z 8.6.2012 vypracovaného znalcom F. N.) súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o dodávkach tepla, teplej vody a vody z 2.11.2009 sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému prostredníctvom technologického zariadenia MaR plynovej kotolne, ktorú mal žalobca prenajatú bezplatne v zmysle Zmluvy o výpožičke a Príkaznej zmluvy uzavretej 1.10.2009 medzi spoločnosťou N. U., s.r.o. Martin, ako požičiavateľom (nájomcom) a žalobcom ako vypožičiavateľom (podnájomcom). Požičiavateľ vypožičal v zmysle čl. I, bod 1/ vypožičiavateľovi

- žalobcovi bezplatne hnuteľné veci, peletovú kotolňu pozostávajúcu z technologického zariadenia a činnosti a to zabezpečenie dodávok tepla, teplej vody a vody v hodnote MWh, prostredníctvom spôsobilej osoby vykonať meranie spotreby tepla jednotlivých okruhov vrátane zdroja uvedeného v technickej dokumentácii, ktorá tvorí prílohu tejto zmluvy. Zároveň žalobca mal vykonávať bezplatnú servisnú činnosť a údržbu predmetu výpožičky. Zo svedeckej výpovede svedka p. Z., ktorý vykonával odpočet spotreby tepla a vody, súd zistil, že odpočet tepla vykonával mesačne v merných jednotkách dohodnutých pri jednotkovej cene 78,2547 eur/1MWh podľa Zmluvy o dodávke tepla, teplej vody a vody z 2.11.2009. Odpočet tepla ako aj vody zaznamenával ručne do záznamu, kópiu ktorého nechával jednotlivým spotrebiteľom a následne po odpočte bola spotrebiteľovi zaslaná faktúra s uvedeným termínom splatnosti. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX súd zistil, že v celom polyfunkčnom objekte č. XXX v X. S., kde mal prenajaté nebytové priestory č. P1 na prízemí aj žalovaný, boli namontované termostatické hlavice na radiátoroch v celom polyfunkčnom objekte, a o ich namontovaní mal vedomosť aj žalovaný. Termostatické hlavice sú štandardné a sú dostatočne zabezpečené proti zásahom ovplyvňovania spotreby tepla tretím subjektom. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že termostatické hlavice na vykurovacích telesách automaticky udržujú zvolenú teplotu, ktorá je v miestnosti spoľahlivo kontrolovaná a takouto hlavicou je zabezpečená protimrázová ochrana, t.j. výrobný systém. Čiže aj keď žalovaný vypínal radiátory, teplota v miestnosti neklesla nižšie ako 8 stupňov, ako protimrázová ochrana a teda žalovaný spotreboval teplo a bol povinný túto spotrebu tepla žalobcovi uhradiť.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ výrobca montuje automaticky ako ochranu proti prasknutiu radiátora termostatickú hlavicu a vlastník si objednal takéto radiátory, nemá právo zasahovať do výrobku a taktiež toto právo nemajú ani nájomcovia, preto tvrdenie žalovaného, že radiátory mal vypnuté, pretože vo svojej prevádzke mäsiarne mal umiestnené chladiace vitríny, ktoré produkovali teplotu a radiátory produkovali nadbytočné teplo, nemohol súd zohľadniť. Taktiež tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o merači tepla vo svojom nebytovom priestore, súd považoval za nepravdivé, pretože sám vo výpovedi potvrdil, že po uzavretí zmluvy o dodávke tepla, teplej vody a vody uhradil za november a december 2009 faktúry po 300,00 eur. Ďalšie faktúry prestal uhrádzať, pretože bol presvedčený, že keď vypne radiátor, tak sa teplo do jeho priestorov nedodáva a tým nemá dôvod uhrádzať faktúry.

7. Keďže žalovaný faktúry nerozporoval, nevrátil ich žalobcovi, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal oprávnenosť fakturácie za spotrebu tepla žalovanému a uniesol tým dôkazné bremeno. Je nesporné, že žalobca si riadne plnil záväzok voči žalovanému na základe uzavretej zmluvy o dodávke tepla, teplej vody a vody, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

8. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a žalovaný, ako neúspešný účastník bol zaviazaný na úhradu znaleckého dokazovania v celej výške.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca bol v konaní úspešný priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 1.690,46 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 91,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby po 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 17.10.2012, 9.4.2013, 13.6.2013, 11.6.2014, 16.2.2016, 26.4.2016) + 35,69 eur (odvolanie proti uzneseniu) + 17,84 eur (účasť na pojednávaní 11.9.2012) + režijný paušál 1x 7,41 eur, 5x 7,63 eur, 2x 7,81 eur, 1x 8,04 eur, 2x 8,58 eur + náhrady za stratu času 855,43 eur + 20% DPH.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnené, neúplné a nepreskúmateľné.

11. Zdôraznil, že vzťah žalobcu a žalovaného ohľadne dodávok tepla do prevádzky žalovaného bol založený na základe Zmluvy o dodávkach tepla, teplej vody a vody z 2.11.2009, ktorou sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému prostredníctvom technologického zariadenia MaR plynovej kotolne. Pri podpise tejto zmluvy nebol žalovanému odovzdaný merač spotreby tepla, a preto žalovaný nemal vedomosť o tom, ktorý merač spotreby tepla patrí jeho prevádzke. Zároveň žalovaný nemal prístup do kotolne, kde sa údajne tieto merače mali nachádzať. Jednotlivé odpisy realizované zamestnancom žalobcu p. Z. žalovaný nepreberal a nebol ani prítomný pri týchto odpisoch. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. III bod 3.5. Zmluvy, z ktorého vyplýva, že prílohami faktúr za spotrebu tepla mali byť odpisy merača spotreby tepla pre prevádzku žalovaného. Tieto prílohy nikdy neboli súčasťou faktúry. Dokonca sám konateľ žalobcu (I. S.) na pojednávaní 17.10.2012 uviedol, že „Ja mám so sebou originály odpisov meračov, ale súdu nemôžem predložiť, lebo som sa k nim dostal až teraz. Súdu predložím dodatočne.“ Na základe tohto vyjadrenia mal žalovaný pochybnosti o tom, že následne predložené odpisy boli vymyslené až počas prebiehajúceho súdneho konania. Súdu a zároveň žalovanému boli tieto odpisy predložené až na pojednávaní 9.4.2013, t.j. skoro po troch rokoch od ich údajného vyhotovenia.

12. Podľa žalovaného aj toto konanie žalobcu (nepredkladanie dôkazov v dostatočnom predstihu) malo za následok prieťahy v konaní, ktoré sa nakoniec viedlo viac ako 4 roky, čo zároveň viedlo k nárastu trov právneho zastúpenia u žalobcu.

13. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že výpoveďou svedka (S. Z.) došlo k diskvalifikácii dôkazov predložených žalobcom, keďže na pojednávaní 9.4.2013 potvrdil, že údaj, ktorý si zaznamenával pri meradle žalovaného zapisoval v merných jednotkách kilowatthodinách a nie v megawatthodinách. Táto jednoznačná odpoveď na jednoznačnú otázku dáva za pravdu žalovanému. Podľa kontroly odpisov realizovaných svedkom Z., je jednoznačné, že množstvo dodaného tepla pre prevádzku žalovaného bolo v nepatrnom množstve tak, ako to uvádzal od začiatku konania žalovaný. Žalovaný vypol radiátory, a preto neodoberal od žalobcu žiadne teplo. Podľa vyjadrenia svedka Z. odpisy boli realizované v kilowatthodinách, a preto skutočná spotreba tepla žalovaným zodpovedá sume vo výške 0,99 eur, pri dohodnutej cene za 1 MWh vo výške 78,2547 eur. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že p. Z. sa pri svojej výpovedi pomýlil a mal na mysli MWh, nakoľko pri jeho opätovnej výpovedi 26.4.2016 neopravil svoje tvrdenie o jednotkách, v ktorých si odpisoval stav meradla spotreby tepla. Predložené odpisy údajne ručne realizované svedkom Z., potvrdzujú pochybnosti žalovaného o správnosti fakturovaných súm resp. o možnosti ich dodatočného vyhotovenia, nakoľko podľa odrátania stavu meradla za jednotlivé mesiace, tieto stavy nesúhlasia s výškou spotreby tepla uvedenou na žalovaných faktúrach. Túto skutočnosť

žalovaný počas súdneho konania niekoľkokrát namietal, avšak súd toto tvrdenie ignoroval a ani vo svojom rozhodnutí neuviedol ako sa s týmito tvrdeniami vysporiadal a prečo ich nebral v úvahu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na fotografiu, ktorú predložil žalobca na pojednávaní 26.4.2016, z ktorej je zrejmé, v akých jednotkách meradlo zaznamenáva spotrebu.

14. Vyjadrenie žalovaného, že sa dopytoval prečo je mu fakturovaná spotreba tepla keď teplo neodoberá je potvrdené výpoveďou konateľa žalobcu p. S. na pojednávaní zo 17.10.2012, ktorý uviedol, že sa o tom od svedka Z. dozvedel v júli 2010, avšak napriek tomu fakturoval žalovanému spotrebu tepla naďalej.

15. Vykonané znalecké dokazovanie v súdnom konaní považuje žalovaný za zbytočné, nakoľko vôbec nedalo odpovede na žiadnu otázku týkajúcu sa predmetu sporu. Znalecké dokazovanie len uvádza akési technické údaje a vlastnosti peliet, resp. termostatických hlavíc. Sám znalec na otázku č. 6 odpovedá, že termohlavica sa môže zaseknúť alebo nedovierať prietok v radiátore. Podľa žalovaného znalec ani nemohol relevantne posúdiť skutočný stav, nakoľko nebol prítomný na mieste samom, a preto jeho znalecký posudok je irelevantný.

16. K námietke žalobcu, že obrana a tvrdenia žalovaného sú účelové a že nepredložil žiadne dôkazy, žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno leží na strane žalobcu a žalovaný len vykladal dôkazy, ktoré predložil sám žalobca.

17. Čo sa týka úrokov z omeškania, k tomu žalovaný uviedol, že v danom prípade úroky z omeškania žalobcovi v žiadnom prípade nepatria, nakoľko postupoval v rozpore so Zmluvou o dodávkach tepla, teplej vody a vody z 2.11.2009 a zároveň úmyselne nepreložil odpisy v čase, kedy ich mal údajne k dispozícii. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný postupoval v rozpore s poctivým obchodným stykom patria na adresu žalobcu a nie žalovaného. Navyše výrok rozsudku v časti úrokov z omeškania uvádza na viacerých miestach nesprávny dátum začatia plynutia lehoty od kedy je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania a síce od dňa splatnosti faktúry a nie odo dňa nasledujúceho od splatnosti faktúry. Zároveň uviedol, že žalovaný počas súdneho konania zaplatil sumu vo výške 133,40 eur a nie sumu 102,77 eur, takže minimálne v tejto časti bol úspešný žalovaný.

18. Z dôvodu, že znalecký posudok a v ňom riešené otázky vôbec nesúvisia s predmetom sporu a tento znalecký posudok dal súd vypracovať napriek skutočnosti, že na ňom netrval ani žalobca, má žalovaný za to, že znášať trovy znaleckého dokazovania by mal štát resp. žalobca.

19. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného ohľadne stavu odpisov, ich nesúlade s vystavenými faktúrami, s výpoveďou svedka Z. ohľadne v akých jednotkách odpisoval spotrebu tepla, a ani neuviedol, prečo tak urobil a prečo tieto dôkazy nebral v úvahu.

20. O trovách právneho zastúpenia mal súd použiť ust. § 150 O.s.p., nakoľko žalobca uviedol, že nepredloží súdu odpisy stavu meradla napriek skutočnosti, že ich mal k dispozícii a zároveň fotografiu meradla predložil po štyroch rokoch od začatia súdneho konania, takže postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a úmyselne navyšoval trovy konania. Zároveň trovy právneho zastúpenia sú neprimerané pohľadávke.

21. Za základ obrany v predmetnom spore vidí žalovaný skutočnosť absencie odpisov resp. ich oneskorené predloženie, ich nesúlad s fakturovanými sumami, jednotky v akých sa odpisy realizovali v spojení s dodatočnou výpoveďou svedka Z..

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že prvostupňový súd správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej ako aj právnej stránke. Súd sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom je zrejmé ako vec právne posúdil a ktoré zákonné ustanovenia použil. Uviedol, že rozsudok je vecne správny, riadne odôvodnený, a preto považuje rozhodnutie súdu za spravodlivé a odvolanie žalovaného za tendenčné a účelové. Súd sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, rovnako jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a presne označil rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom na jeho zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval. Tvrdenia žalovaného počas celého konania ako aj v odvolaní považuje žalobca za účelové s cieľom vyhnúť sa zaplateniu resp. naťahovať čas.

23. Žalobca trvá na všetkých doposiaľ tvrdených skutočnostiach tak, ako vyplývajú zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní. Žalobca v konaní riadne preukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý predstavuje právny titul vymáhanej sumy. Rovnako preukázal skutočnosť, že radiátory v prevádzke žalovaného nebolo technicky možné vypnúť tak, aby nedodávali teplo. Súdu predložil jednotlivé faktúry, ako aj rozúčtovanie, ktoré tvorí podklad pre fakturáciu. Rovnako výsluchom svedka žalobca preukázal, že žalovaný v rozpore so zmluvou a s akoukoľvek obchodnou zvyklosťou odmietal poskytovať žalobcovi súčinnosť pri výkone meraní dodávok tepla v jeho prevádzke a nikdy neprejavil žiaden záujem o verifikáciu fakturovaných údajov a ich skutočným stavom. Rovnako žalovaný nikdy nerozporoval jednotlivé faktúry.

24. Zdôraznil, že zo strany žalovaného neboli v priebehu konania predložené a navrhnuté žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom jediná obrana žalovaného spočívala v rozporovaní všetkých skutočností tvrdených žalobcom. Žalovaný celkom účelovo a nepochopiteľne rozporuje aj závery znaleckého dokazovania, výpoveď svedka a hodnovernosť predložených listinných dôkazov. Uvedený postup žalovaného celkom zjavne pramení z jeho dôkaznej núdze, keď na podporu svojich tvrdení nebol schopný predložiť jediný dôkaz.

25. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Žalovaný v podaní z 31.8.2016 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu ohľadne tvrdení, že neuniesol dôkazné bremeno. Má za to, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia a síce dôkazné bremeno v tomto konaní mal žalobca. Žalovaný nemusel na svoje tvrdenia predkladať žiadne dôkazy, nakoľko spochybnil všetky dôkazy a tvrdenia žalobcu, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 7.6.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

29. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

30. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

31. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 .

32. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.5.2017 o 13.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.5.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p..

33. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odpočet dodaného tepla bol vykonávaný podľa uzavretej zmluvy.

35. Žalovaný faktúry za dodávku tepla, teplej vody a vody nikdy nenamietal, ani po ich doručovaní žalobcovi s prípadnými námietkami nevrátil, a preto sa jeho obrana v konaní pred súdom javí, ako účelová.

36. Výroky o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania sú vecne správne a zodpovedajú dátumu splatnosti jednotlivých pohľadávok a rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy štátu je v súlade s vtedy platným ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

37. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil, okrem výroku o zastavení konania, ktorý nebol napadnutý.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).