Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-342-2016.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/342/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX proti manželke: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa O. W., nar. XX.XX.XXXX a manželky Y. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. vo zväzku VIII., ročník 2004, na strane 71, pod poradovým číslom 7 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej K. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matku súd zaväzuje prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - manžel sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2016 domáhal rozvodu manželstva s manželkou Y. W., nar. XX.XX.XXXX. Vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že sa s manželkou háda, nakoľko sa dozvedel, že bola na niekoľkých prerušeniach tehotenstva, čo on netušil. Preto podstúpil testy DNA, ktoré mu potvrdili, že nie je biologickým otcom maloletej K. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila počas trvania manželstva. Tiež poukázal na výbušnú a nervóznu povahu svojej manželky, ako aj na skutočnosť, že táto nevychádzala s jeho matkou, s ktorou žili v spoločnej domácnosti.
2. Na pojednávanie sa nedostavili manželia, ktorí vzali termín pojednávania na vedomie, preto súd pojednával podľa § 180 Civilného sporového poriadku v ich neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca, matke určiť výživné 30,- eur a stretávanie matky s dieťaťom ponechať na vzájomnú dohodu rodičov.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, anonymný test otcovstva, potvrdenie o trvalom pobyte, sobášny list, rodný list dieťaťa, návrh na zverenie dieťaťa do
výchovy otca, dohodu manželov pred rozvodom, potvrdenie o príjme manžela, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa, potvrdenie zo základnej školy, vyjadrenia manželov, lustráciu na matku a zistil tento skutkový stav:
5. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, K. W., nar. XX.XX.XXXX. Manželia sa medzi sebou na úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva dohodli tak, že maloletá K. bude zverená do osobnej starostlivosti otca. Ohľadom styku matky s maloletým dieťaťom sa rodičia dohodli v tom smere, že tento sa bude realizovať po ich vzájomnej dohode. Navrhovateľ žije od minulého roka v novom partnerskom vzťahu so svojou priateľkou P. Z.. Spoločne s nimi sa na výchove maloletej K. podieľa aj navrhovateľova matka, jeho súrodenci s rodinami, ktorí sú počujúcimi osobami, prostredníctvom ktorých bude podľa navrhovateľa zabezpečený rozvoj slovnej zásoby a rečovej gramotnosti maloletého dieťaťa. Navrhovateľ a aj jeho priateľka sú riadne zamestnaní, okrem toho sú aj poberateľmi čiastočných invalidných dôchodkov. Navrhovateľ pracuje v spoločnosti SLUŽBA NITRA, s.r.o., kde dosiahol za obdobie od marca 2016 do februára 2017 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 372,35 eura. V tomto období mu boli tiež vyplatené nemocenské dávky a to v celkovej výške 919,10 eura. Invalidný dôchodok poberá vo výške 154,70 eura mesačne.
6. Manželka nemá podľa svojho vyjadrenia zabezpečené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa a prostredie, v ktorom žije otec považuje za vhodnejšie z hľadiska uspokojovania sociálnych aj ekonomických potrieb maloletého dieťaťa. Manželka nie je zamestnaná v riadnom trvalom pracovnom pomere, príležitostne dosahuje príjem z dohody o vykonaní práce, pričom je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 177,80 eura.
7. Podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia stratili voči sebe citový vzťah, ich vzájomné spolužitie nemožno charakterizovať ako vytváranie pokojného a harmonického životného spoločenstva, navyše sa navrhovateľ už dlhodobo angažuje v novom partnerskom vzťahu. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže obaja manželia vyjadrili s rozvodom manželstva súhlas, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol, pričom súčasne upravil aj pomery rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z predmetného manželstva. Súd v zmysle dohody rodičov zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou minimálneho výživného, ktoré výživné predstavuje od 01.07.2013 sumu vo výške 27,13 eura. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Po zvážení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že nie je v schopnostiach matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vyššou než je suma minimálneho výživného, keďže matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, jej príjem tvorí len čiastočný invalidný dôchodok, pričom jej možnosti uplatnenia sa na trhu práce sú značne limitované jej postihnutím. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.