Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/205/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, L., v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, 089 01, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 811 09, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/263/2015-46 zo dňa 17.05.2016 takto

rozhodol:

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 166,- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 802002102 zo dňa 14.10.2013 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10, v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahrňujúce náklady vypracovania a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojené je neprijateľná. Posledným výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 336,90 Eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 52 ods.1,3 a 4, § 39 a § 451 ods.1,2 a § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka, ust.§ 497 Obchodného zákonníka a ust.§ 2, § 4 ods.1 a 2, § 7, § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 10.06.2013 do 30.04.2014.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.10.2013 mal zistené, že táto bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníčkou označenou žalobkyňou menom priezviskom, IČO: 43 205 356, s miestom podnikania Bernolákova 6523/13, Prešov, bez uvedenia miesta príslušného registra evidencie, v ďalšej časti bolo uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 166,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastkou 516,- Eur v 4 mesačných splátkach po 129,- Eur dňom 23.11.2013, na účet špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Nasleduje text „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“, pod ktorým mal nasledovať podpis dlžníka (ktorý v zmluve nie je).

4. Žalobkyňa vo veci uviedla, že v roku 2012 prišla o zamestnanie, následne jej bola ponúknutá práca, ktorej predmetom bolo uzatváranie poistných zmlúv, vyžadovalo sa však živnostenské oprávnenie a z toho dôvodu sa zaevidovala ako živnostníčka. Jej príjem však nepostačoval na pokrytie základných životných potrieb a preto využila možnosť ponúkanú žalovaným na uzatvorenie úverovej zmluvy. Pri jej uzatváraní uviedla, že je živnostníčka, pričom bolo požadované predloženie živnostenského listu. Avšak netušila, že ide o úmysel žalovaného, že túto zmluvu o úvere by uzatvárala z pozície živnostníka. Finančné prostriedky potrebovala len pre svoju osobnú potrebu. Z oznámenia o splatení úveru zo dňa 28.02.2014 vyplýva, že úver, ktorý čerpala na základe zmluvy o úvere č. 802002102 zo dňa 14.10.2013 bol v plnej výške uhradený dňa 26.02.2014. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba. nepodnikateľ, aj keď v úverovej zmluve bola označená identifikačnými znakmi, tzv. „IČO“. Žalobkyňa v úverovej zmluve neprehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru, ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, konštatovanú už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov SR, ktorým žalovaný účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetného zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o úvere č. 802002102 je vzťahom spotrebiteľským, potom pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná v súlade s ust § 87 písm. f) O.s.p. na výber a žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého má bydlisko, t.j. na Okresný súd v Prešove. Na základe uvedeného preto námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Prešove považoval za nedôvodnú a určil, že ide o súd miestne príslušný na prejednanie veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že predmetná zmluva o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade podľa bodu 10. všeobecných obchodných podmienok žalovaného, 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane s tým spojenej administratívy. V prípade žalobkyne poplatok predstavoval 166,- Eur za 4 mesiace, čo predstavuje 47,42 % z poskytnutého úveru. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery nových úverov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pri dobe splatnosti do jedného roka, boli vo výške 12,80 %. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže dosahujú cca dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase jej uzatvorenia (rozsudok KS PO zo dňa 10.12.2008 pod sp.zn. 3Co 67/2008).

5. Obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru je žalobkyňa povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzatvára, čo je jeho základným cieľom, pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2- násobku sumy dojednaného úroku. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že banky za správu úveru inkasujú cca 3,- až 5,- Eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti 2/3 administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 153 O.s.p. vyhovel. Navyše v predmetnej úverovej zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), v dôsledku čoho spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a/citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade možno vec posúdiť aj v zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie mal vo veci preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 516,- Eur, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, keďže úver súd považoval za bezúročný a bezodplatný, suma 166,- Eur

predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobkyni. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania úspešnej žalobkyni. Za jeden úkon právnej služby priznal odmenu 64,54 Eur a u druhej veci s hodnotou sporu 166,- Eur to predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu 18,26 Eur, pričom zo spojenej veci správne bolo účtované podľa § 13 ods.3 1/3, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby 6,09 Eur, teda spolu 70,63 Eur a 8,39 Eur režijný paušál od 01.01.2016 podľa nového výpočtového základu 72,09 Eur. Súd priznal odmenu za úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 70,63 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, podanie žaloby 70,63 Eur a 8,39 Eur režijný paušál, zastúpenie pri pojednávaní dňa 17.05.2016 v sume 72,09 Eur a 8,58 Eur režijný paušál, spolu 238,71 Eur. Ďalej priznal žalobkyni náhradu pozostávajúcu z cestovných náhrad za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016 vo výške 1/2 motorovým vozidlom Svidník - Prešov a späť - 112 km vo výške základnej náhrady 0,183 Eur/km vo výške 13,44 Eur (1/2-ina zo sumy 13,44 Eur) a za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 0,052 l/km a cene pohonných hmôt 1,049 Eur / l, spolu to predstavuje na 1 km výjazdy 0,24 Eur a náhradu za premeškaný čas 4 polhodiny (4 × 14,30 eur = 57,20 eur, z ktorých bola účtovaná 1/2) 28,60 Eur. Spolu trovy predstavovali 238,71 Eur + hotové výdavky 42,04 Eur, teda 280,75 Eur, 20 % DPH, t. j. 56,15 Eur = 336,90 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdil, že zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektami, keďže dlžník vystupoval na pozícií fyzickej osoby, podnikateľa, uvedeného pod IČOm 43205356 a úver si vzal za účelom podnikania. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol jej poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania. Žalovaný nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti žalobca použil peniaze, ale na iný účel mu boli poskytnuté. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opiera len o tvrdenie, že žalobca použil financie na spotrebný účel. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevyporiadal s predmetnou otázkou, len povrchne bez vykonania dokazovania sa priklonil k tvrdeniam žalobcu. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý z pod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu a teda nie na účely podnikania, povolania, či zamestnania. Žalovaný poukázal na ust.§ 501 ods.2 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver, či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ, teda žalovaný môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie. Rovnako má právo na zabezpečení svojej pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy, tak ako určil súd prvej inštancie je v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom. Argumentáciu súdu, ktorý rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje žalovaný sa nepostačujúcu. Rozhodnutie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok predstavuje rozhodnutie so závažnými účinkami, a preto je vádne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia neprípustné. Žalovaný poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie a jeho následnú nepreskúmateľnosť. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava 4 sp.zn. 8C/24/2011 i 4C/26/2011. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný poukázal na ust.§ 451 Občianskeho zákonníka.

7. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.08.2016. Tento vyjadrenie nezaslal.

8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Z predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.10.2013 mal zistené, že táto bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníčkou označenou žalobkyňou menom priezviskom, IČO: 43 205 356, s miestom podnikania Bernolákova 6523/13, Prešov, bez uvedenia miesta príslušného registra evidencie, v ďalšej časti bolo uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 350 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 166 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastkou 516 eur v 4 mesačných splátkach po 129 eur dňom 23.11.2013, na účet špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Následuje text „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“, pod ktorým mal nasledovať podpis dlžníka (ktorý v zmluve nie je).

11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2012 prišla o zamestnanie, následne jej bola ponúknutá práca, ktorej predmetom bolo uzatváranie poistných zmlúv, vyžadovalo sa však živnostenské oprávnenie a z toho dôvodu sa zaevidovala ako živnostníčka. Jej príjem však nepostačoval na pokrytie základných životných potrieb a preto využila možnosť ponúkanú žalovaným na uzatvorenie úverovej zmluvy. Pri jej uzatváraní uviedla, že je živnostníčka, pričom bolo požadované predloženie živnostenského listu. Avšak netušila, že ide o úmysel žalovaného, že túto zmluvu o úvere by uzatvárala z pozície živnostníka. Finančné prostriedky potrebovala len pre svoju osobnú potrebu. Úver bol uhradený dňa 26.02.2014.

12. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na dôvažok ešte uvádza.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený nebol. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo, číslo občianskeho preukazu) je iba uvedené IČO. Iné kolónky umožňujúce identifikovať žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie, preto je i podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné žalobe o vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovieť. Skutočne je považovanie úhrady administratívneho poplatku neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za

plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je naozaj nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. I odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012.

15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať' v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto právo neprizná.

16. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 516,- Eur. Úver jej bol poskytnutý vo výške 350,- Eur. Keďže ide o bezúročný a bezodplatný úver, suma 166,- Eur, ktorá bola priznaná žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie od žalovaného predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma sumami. Správne súd prvej inštancie aplikoval ust.§ 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka i ustanovenia nasledujúce.

17. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 odsl.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.