Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-180-2016.pdf
PDF · 112.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/180/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/56/2016-52 zo dňa 02.06.2016 takto
rozhodol:
Po t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 20.02.2009, č. XXXXXXX, uzavretej medzi účastníkmi konania a to v bode 13. Všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru v znení: ,,Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 412,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 261 ods.3 písm.d/ a § 497 Obchodného zákonníka, ust.§ 25 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm.a/, § 3 ods.1,2 zákona č. 258/2011 Z.z., § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,3,5 a 6, § 54 ods.1,2, § 39, § 53a, § 879l Občianskeho zákonníka a ust.§ 153 ods.3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok zo spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
3. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
4. V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý na výkon povolania, teda že túto zmluvu žalobca neuzatváral ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné prostriedky na splatenie iných mu predtým poskytnutých úverov. Žalobca si vôbec nebol vedomý toho, že žalovaný v zmluve zaškrtol políčko ktoré pojednáva o tom, že mu je úver poskytovaný na výkon povolania, ani mu netvrdil, že úver chce zobrať za týmto účelom. Zo samotnej zmluvy, teda údajov v nej sa nachádzajúcich, okrem zaškrtnutého políčka, nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon povolania žalobcu. Žalobca je v zmluve identifikovaný ako fyzická soba, v zmluve je uvedené jeho rodné číslo. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu žalobca bol zamestnaný, kde bol zamestnaný, resp. údaj o tom, že je osobou samostatne zárobkovo činnou. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho zamestnania.
5. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
6. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak ako uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku, v zmysle ktorej žalobca mal povinnosti zaplatiť administratívny poplatok vo výške 810,- eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, pričom v tejto časti nárok vopred uznáva, súd v súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, túto dojednanú podmienku považuje za neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 180 % z poskytnutej sumy úveru za obdobie dvanástich (zrejme mesiacov), pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok považoval súd prvej inštancie tiež za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.
7. Takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.
8. Na základe uvedeného preto súd považoval nárok žalobcu uplatnený v konaní za dôvodný a určil neprijateľnosť ním uvedenej zmluvnej podmienky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1, § 137 a § 149 ods.1 a § 1451 ods.1,2 a 8 O.s.p.
10. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania vo výške 412,78 ako náhradu trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,78 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto : Tarifná odmena v sume 247,49 Eur DPH podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 13a ods. 4 vyhlášky za nasledovné úkony : - prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 61,87 Eur, - písomné podanie na súd - žalobný návrh ................................................ 61,87 Eur , - účasť na pojednávaní dňa 25.01.2016 vo výške 1 .................................. 16,50 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016 ...................................................... 66,00 Eur, Náhrada hotových výdavkov v sume 39,89 Eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok 2014 vo výške 16,08 Eur ( 2 x 8,04 Eur), rok 2016 vo výške 17,16 Eur (2 x 8,58 Eur). Cestovné náhrady v sume 39,60 Eur s DPH podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa 25.01.2016 a 02.06.2016, na trase Svidník - Humenné a späť motorovým vozidlom Škoda Fabia, ev. č. SK477AZ, ev. č. PO 914 BC, priem. spotreba 6,2 l/100km, cena PHM 1,194 Eur/l a 1,049 eur/l, v sume 66,- Eur - 132 km x (0,183 Eur + (1,194 Eur x 0,062 l/km) + 132 km x ( 0,183 Eur + (1,049 Eur x 0,062 l/km) ) a z toho v súlade § 17 ods. 2 vyhláška 1 = 33,- Eur. Náhrada za stratu času v sume 85,80 Eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2016 vo 14,30 Eur za každú začatú polhodinu (10 x 14,30 Eur) vo výške 143,- Eur a z toho v súlade § 17 ods. 2 vyhlášky 1 = 71,50 Eur.
11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že nároky v plnom rozsahu žalobcu budú zamietnuté, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom žiadal zaviazať žalobcu k úhrade trov konania. Namietal inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne právne posúdenie veci a to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku, či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Zároveň žalobca poukázal na najuznávanejší komentár v Českej republike, ktorého autormi sú sudcovia Najvyššieho súdu Českej republiky. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a miesta uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzavretia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal, teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda dlžník musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru. V prípade, ak by súd predsa len zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, žalovaný poukazuje aj na stranu 20 dôvodovej správy Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový prípad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve. Ide o časť týkajúcu sa novely Občianskeho zákonníka, ktorý jasne počíta s existenciou 1 % poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa tiež nemôže stotožniť s úhradou trov právneho zastúpenia, keď spor nebol právoplatne rozhodnutý. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu je vydané nesprávne.
12. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.06.2016. Vyjadrenie zo strany žalobcu podané nebolo.
13. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako klient uzatvorili dňa 20.02.2009 Zmluvu o úvere č. 8570504, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.700,- Eur. Žalobca sa zaviazal celkovo vrátiť sumu 3,510,- Eur a to do dvoch mesiacov počnúc dňom 19.03.2009. Žalobca sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 810,- Eur. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli uvedené na zadnej strane zmluvy. Žalobca podpisom zmluvy vyhlásil, že sa s týmito podmienkami oboznámil. V zmluve je zaškrtnutá kolónka, že úver je poskytovaný na výkon povolania.
16. Podľa bodu 13. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
17. Z odpovede spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 5.9.2014 vyplýva, že žalobcovi a jeho manželke bolo poskytnutých 13 úverov celkovo a na základe týchto úverov žalobca je dlžný ku dňu 05.09.2014 žalovanému 24.790,32 Eur.
18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného mal poskytnutých viacero pôžičiek, pričom každú jednu pôžičku so zástupcom tejto spoločnosti dojednával iba v kaviarni s tým, že zo strany zamestnanca spoločnosti mu stále bola predložená už naformulovaná zmluva o pôžičke a neboli mu vysvetlené zmluvné podmienky, za ktorých pôžičku alebo úver je poskytovaný, stále mu len tvrdil, že pre urýchlenie času to má podpísať, aby finančné prostriedky čím skôr od nich dostal. Poslednú pôžičku, ktorá je predmetom konania, bral na preklenutie ostatných pôžičiek, ktoré boli poskytnuté jemu spoločnosťou Pohotovosť. Čiže tieto finančné prostriedky použil na splatenie predchádzajúci úverov. Neboli z jeho strany vôbec použité na výkon jeho povolania tak ako je to zaškrtnuté v zmluve o úvere. Pokiaľ sa jedná o konkrétne uzavretie zmluvy zo dňa 20.02.2009 a ohľadom toho, že v tejto zmluve je zaškrtnutá kolónka, že tento úver je poskytnutý na výkon povolania, tak uviedol, že nebol upozornený zo strany zamestnanca žalovaného, že túto kolónku vypĺňa, on mu neuvádzal, že tento úver berie na výkon povolania, čiže mu ani nie je zrejme, prečo táto kolónka je zaškrtnutá.
19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočnosti vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, pričom nesúhlasí s tvrdením, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 20.02.2009, pričom úver v sume 2.700,- Eur zvýšený o príslušný poplatok vo výške 810,- Eur sa mal splatiť v dvoch mesačných splátkach počnúc dňom 19.03.2009. V zmysle ust.§ 1 ods.2 písm.f/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zákona sa nevzťahoval na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace, alebo maximálne 4 splátkami v lehote nepresahujúcej
12 mesiacov. Aj keď nejde o zmluvu uzavretú medzi stranami sporu o spotrebiteľskom úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z., neznamená to, že táto zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v čase uzatvorenia zmluvy upravoval Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený nebol. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobcu (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo, číslo občianskeho preukazu) iné údaje uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalobcu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávnym je i tvrdenie žalovaného, podľa ktorého odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmela v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ku dňu uzatvorenia zmluvy bolo účinné ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a nešlo o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmela odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Občiansky zákonník v tomto ustanovení neumožňoval dojednať odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške podstatne prevyšujúcej odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Odlišné zmluvné dojednanie o výške odplaty za poskytnutie úveru odporujúce ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, bolo postihnuté sankciou neplatnosti, čo je zrejmé z ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Keďže ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Dohodnutý poplatok vo výške 810,- Eur pri úvere 2.700,- Eur s lehotou splatnosti 3 mesiace predstavuje 30 % zo sumy poskytnutého úveru. Výška poplatku tak po prepočítaní na obdobie 1 roka zodpovedá 120 % istiny poskytnutého úveru. Takéto dojednanie odplaty vo výške niekoľkonásobne prevyšujúcej obvyklú odplatu požadovanú bankami spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, jedna tretina z neho mala predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa mení len údaj o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať s dobrými mravmi bol obsiahnutý v zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
20. Aj odvolací súd považuje dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytnutím úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných 2/3 poplatku.
21. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, pričom výšku priznaných trov žalovaný ani nerozporoval. Namieta iba, že pred právoplatnosťou rozsudku súdu prvej inštancie boli žalobcovi priznané trovy konania od žalovaného. Preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust.§ 387 ods.1 a 2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 odsl.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.