Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/79/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcov: 1. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, V. R. nad L., zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Hauptvogelovou Hudcovičovou, A. Hlinku 58/51, 921 01 Piešťany, 2. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., 3. O. R., nar. 20.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, Y. P., žalovaní 2 a 3 zastúpení žalobcom 1, proti žalovaným: 1. Ing. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, V. O., 2. R.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, P., žalovaní 1 a 2 zastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom so sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, 3. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, V. R. nad L., 4. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, R., 5. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Y. XXX, žalovaní 3 až 5 zastúpení žalovaným 1, o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Závet spísaný 27. 12. 2001, ktorého stav a obsah bol zistený 27. 4. 2006 ako stav a obsah závetu pravdepodobne písaného a podpísaného poručiteľkou R. R., rod. K., narodenou XX. 9. XXXX, naposledy bytom v P., T. 1, ktorá zomrela dňa 5. 1. XXXX, je neplatný.

II. Žalobcovia 1 až 3 majú voči žalovaným 1 až 5 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Štát Slovenská republika má voči žalovaným 1 až 5 nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaným znaleckým dokazovaním znalcami R.. R. O. a R.. L. Gálisom.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 24. 4. 2007, doplnenou podaním doručeným 15. 5. 2007, sa žalobca 1 domáhal, aby súd určil, že závet, ktorý mala spísať ako poručiteľka jeho matka, R. R., narodená XX. 9. XXXX, zomrelá 5. 1. XXXX, je neplatný, nakoľko v čase, kedy mala spísať závet trpela duševnou poruchou, mala užívať silné lieky, a text testamentu nebol napísaný jednou a tou istou rukou, teda bol písaný inou rukou, ako poručiteľkinou, čo podľa žalobcu 1 spochybňuje pravosť celého závetu. Podaním doručeným 25. 6. 2008 žalobca 1 prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd pripustil vstup ďalších subjektov do konania, návrhu ktorému súd vyhovel uznesením č. k. 25C/79/2007-97 z 28. 7. 2008. Žalobca navrhol, aby bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Zároveň navrhol žalobca preskúmať zdravotný stav poručiteľky.

2. Žalovaní 1 a 2 sa vyjadrili podaním doručeným 18. 10. 2007, kedy uviedli, že závet napísala poručiteľka, tak matka žalovaných 1 a 2 ako aj žalobcu 1, ktorá v čase, kedy závet spísala, netrpela duševnou poruchou, ktorá by ju pre tento úkon robila neschopnou. S vykonaním dokazovania znalcom z odboru grafológie žalovaní 1 a 2 súhlasili. Uviedli, že poručiteľka nikdy netrpela duševnou poruchou a závet vyhotovila slobodne, vážne a zrozumiteľne. Spochybnili čestné vyhlásenia žalobcov 2 a 3 a pani L. Q.. Uviedli, že o poručiteľku sa od novembra roku 1994 starali výlučne žalovaní 1 a 2, a za túto starostlivosť o ňu poručiteľka spísala závet.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1, žalovaných 1, 2, pôvodného žalovaného 3 (J. R.), listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru grafológie, obsahom spisu 38D/252/2006 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Na Okresnom súde Bratislava 4 sa pod sp. zn. 38D/252/2006 vedie dedičské konanie po nebohej R. R., rod. K., zomrelej dňa 5. 1. XXXX. V rámci dedičského konania bolo dňa 27. 4. 2006 zapísané v notárskom registri závetov zaregistrovanie závetu poručiteľky. V rámci dedičského konania žalobcovia 1, 2 a 3 v písomnom prehlásení namietli absolútnu neplatnosť závetu, na základe čoho Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 20. 3. 2007, č. k. 38D/252/2006-50 prerušil dedičské konanie a odkázal účastníkov dedičského konania na podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobca 1 vo svojej výpovedi uviedol, že spochybňuje písmo v testamente po svojej matke, nakoľko z písomnosti, ktoré má k dispozícii, ako aj z listu, ktorý poručiteľka adresovala jeho bratovi, musí konštatovať, že list je písaný iným písmom, ako testament, list je písaný v r. 2004, druhý list je bez dátumu, pričom ho poručiteľka písala v roku 1994 z domu opatrovateľskej služby, pričom písmo je od písma v testamente taktiež odlišné. Žalobca 1 navštevoval poručiteľku v rokoch 1997 - 2007, každý druhý týždeň a postupne v roku 2000 už poručiteľka prestávala poznávať ľudí. Žalovaný 1 uviedol vo svojej výpovedi, že o testamente sa prvýkrát dozvedel po jeho napísaní, o úmysle poručiteľky spísať testament vedel už predtým, nakoľko sa mu o tom zmienila poručiteľka. Testament mu ukázala žalovaná 2, ktorá mu ukázala, kde je uložený. Žalovaný 1 nemá pochybnosť o tom, že testament obsahuje písmo jeho matky (poručiteľky). Súrodenci navštevovali matku podľa ich možností, žalobca 1 bol pracovne vyťažený, sestra a nebohý brat prišli len raz. Žalovaná 2 uviedla vo svojej výpovedi, že poručiteľka bola v jej opatere od októbra roku 1994 do svojej smrti, závet napísala v jej prítomnosti sama, pomaly, keď ho dopísala, nechala ho žalovanej 1 prečítať, kvôli rovným riadkom si podkladala papier. Žalovanú 2 skutočnosť, že je závet napísaný v jej prospech a v prospech žalovaného 1, neprekvapila, nakoľko sa o poručiteľku starali. Žalovaná 2 o závete nikomu nehovorila, nespomínala to ani súrodencom. Poručiteľka bola podľa žalovanej 2 v čase spísania závetu v zdravotnom stave primeranom jej veku, trpela epileptickými záchvatmi po mozgovej príhode, po psychickej stránke si pamätala aj detaily. K opatrovaniu poručiteľky došlo tak, že z domu opatrovateľských služieb žalovanej 2 oznámili, že poručiteľka musí odtiaľ odísť, a ak si ju nevezmú domov, bude musieť ísť do domova dôchodcov, s čím poručiteľka nesúhlasila. Žalovaná 2 sa rozhodla, že si poručiteľku vezme k sebe. Oznámila túto skutočnosť súrodencom, ktorí jej dali súhlas s opatrovateľskou službou. Žalovaný 1 žalovanej 2 so starostlivosťou o poručiteľku pomáhal, žalobca 1 nie, s výnimkou zakúpenia práčky. Pôvodný žalovaný 3 (J. R.) sa vyjadril, že on sám sa o matku starať nemohol bol rád, že sa o matku starala žalovaná 2.

5. Zo znaleckého posudku R.. R. O., č. 11/2010 súd prvej inštancie zistil, že znalkyňa vychádzala z porovnávacích materiálov - písomností, z ktorých ani jedna písomnosť nepochádza z obdobia vzniku sporného závetu. V čase vyhotovenia znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že nemá k dispozícii porovnávací materiál, ktorý by umožnil pristúpiť k objektívnemu písmoznaleckému skúmaniu. Znalkyňa podľa zistení súdu prvej inštancie vyslovila záver, že z predložených porovnávacích materiálov a rozdielnych znakov, ktoré boli zistené pri porovnávaní sporných písomností a podpisu s predloženými ukážkami písma, číslic, podpisov, nie je možné potvrdiť poručiteľku ako pisateľku textu závetu a podpisu.

6. Súd prvej inštancie nevykonával dokazovanie výsluchom žalobcov 2 a 3, nakoľko neboli prítomní pri spisovaní závetu a žiadna zo strán na ich výsluchu netrval. Súd prvej inštancie taktiež nevykonával dokazovanie za účelom zistenia zdravotného stavu poručiteľky, nakoľko žalobca 1 od vykonávania tohto dôkazu upustil. Súd taktiež nevykonával dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára poručiteľky, nakoľko žalovaní na tomto výsluchu netrvali. Súd nevykonával ani dokazovanie výsluchom žalovanej D. B., nakoľko ona sama rozhodnutie ponechala rozhodnutie na úvahu súdu, sama sa v konaní nevyjadrila a žiadna zo strán jej výsluch nenavrhla.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 25C/79/2007-462 zo 16. 5. 2012, vec právne posúdil podľa § 39, § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 476a Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne a nesporne, že poručiteľka nenapísala a nepodpísala sporný závet vlastnoručne. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že znalkyňa jednoznačne nevylúčila ani nepotvrdila poručiteľku ako pisateľku závetu, a vzhľadom na vyjadrenia znalkyne považoval za nesporné, že porovnávacie materiály, ktoré boli predložené na znalecké dokazovanie, neboli z obdobia

blízkeho obdobiu pred, resp. po vyhotovení závetu. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie samotná znalkyňa konštatovala, že skúmanie sporných písomností bolo vykonávané len v takej miere, ako jej to kvalita a kvantita porovnávacích materiálov umožnila, pričom na skúmanie pravosti podpisu je nevyhnutné predložiť 15 - 20 ukážok nesporne pravých podpisov pisateľa, a to z obdobia vzniku sporného podpisu. Ani doplňujúce znaleckého dokazovanie neodstránilo nedostatok kvantity porovnávacieho materiálu pre objektívne posúdenie pravosti písma poručiteľky. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepredložili žiadne relevantné dôkazy, a to písomnosti z obdobia vzniku testamentu, resp. obdobia blízkeho vzniku testamentu, z ktorých by bolo možné pri znaleckom dokazovaní vychádzať, preto súd nemohol prijať jednoznačný záver o tom, že by poručiteľka bola pisateľkou závetu a ani záver o tom že poručiteľka závet vlastnoručne nepísala.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca 1, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz

- znalecký posudok znalkyne R.. R. O., zároveň vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ďalšie dokazovanie, skúmaním, či zdravotný stav poručiteľky mohol ovplyvniť jej písomný úkon. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevenoval pozornosť vyjadreniam žalobcov 2 a 3, korí sa ako neopomenuteľní dedičia domáhali svojich zákonných dedičských podielov, nakoľko v závete neboli uvedení a preto ho považujú za neplatný a namietal tiež rozpor sporného závetu s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1 a 2 navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že by sa nikdy neznížili ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s vôľou ich matky

- poručiteľky. Zároveň uviedli, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko znalkyni nepredložili dostatok porovnávacieho materiálu pre potreby znaleckého dokazovania.

9. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1 je dôvodné. Zdôraznil, že rozhodnúť v neprospech strany z dôvodu neunesenia dôkazného bremena možno len vtedy, ak zhodnotenie všetkých, účastníkmi konania (postavenie strán podľa predchádzajúceho procesného predpisu) navrhovaných a riadne vykonaných dôkazov, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ani o jeho nepravdivosti. Nie je však možné prijať záver o neunesení dôkazného bremena, ak navrhované dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností neboli súdom riadne vôbec vykonané. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. R. O. vyplynulo, že poručiteľka sporný závet vlastnoručne nenapísala a ani ho vlastnoručne nepodpísala (str. 4 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č. k. 8Co/250/2012-510, predposledný odsek), pričom k odstráneniu rozporov by mohol prispieť výsluch znalkyne, prípadne ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo zvierohodniť závery znalkyne a taktiež znalecké dokazovanie zamerané na prešetrenie zdravotného stavu poručiteľky. Zároveň odvolací súd akcentoval vo svojom rozhodnutí, že ak súd prvej inštancie, za situácie, ak poručiteľka nevydedila žiadneho zo svojich potomkov a žalobcovia sa relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky dovolali, opomenul prihliadnuť na žalobcami uplatnené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - závetu poručiteľky, zaťažil tak svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

10. Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom R.. L. H., v odbore psychiatria, zameranom na posúdenie, či poručiteľka v čase spísania závetu s ohľadom na svoj zdravotný stav trpela duševnou poruchou a či prípadná zistená duševná porucha mohla mať za následok, že poručiteľka nevedela posúdiť následky svojho konania. Znalec R.. L. H., vo svojom znaleckom posudku č. 17/15, zo dňa 11. 11. 2015, uzavrel, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyplýva, že poručiteľka trpela v roku 1993 organickým psychosyndrómom, v roku 1995 bola u nej diagnostikovaná arteriosklerotická encefalopatia a involučná depresia. Po delíriu v máji 2000 bola stanovená diagnóza depresie u vaskulárnej demencie, pričom uvedenú diagnózu je potrebné predpokladať aj v čase spísania závetu. Zistená duševná porucha mohla mať za následok, že poručiteľka nevedela posúdiť následky svojho konania.

11. V priebehu konania, dňa 30. 1. 2015, zomrel pôvodný žalovaný 3, J. R., narodený XX. XX. XXXX. Súd v súlade s ustanovením § 107 ods. 3 (v tom čase platného a účinného) Občianskeho súdneho poriadku pokračoval s deťmi pôvodného žalovaného, súčasnými žalovanými 4 a 5.

12. Dňa 25. 6. 2016 žalobca 1 doručil súdu kópiu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, vypracovaného pre trestné konanie, založeného vo

vyšetrovacom spise pod ČVS: ORP-1545/1-VYS-B1-2016, v ktorom znalkyňa na základe vykonaného skúmania uzavrela, že pisateľkou sporného testamentu zo dňa 27. 12. 2001 je žalovaná 2.

13. Dňa 1. 6. 2016 doručila žalovaná 2 súdu podanie, ktorým navrhla súdu prerušiť konanie z dôvodu, že vyšetrovateľ OR PZ Bratislava IV uznesením ČVS: ORP - 274/1-OVK-B4-2013 zo dňa 18. 4. 2016 začal podľa ustanovenia § 206 Trestného poriadku stíhať ako obvinenú žalovanú 2 pre zločin marenia spravodlivosti. Súd uznesením č. k. 25C/79/2007 - 700 z 15. júna 2016, návrh na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd, po odvolaní žalovanej 2, uznesenie súdu prvej inštancie, uznesením č. k. 3Co/321/2016-721 z 30. 11. 2016 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom trestnom konaní sa nerieši otázka ktorá má zásadný význam vo veci. Odvolací súd uviedol, že v tomto súdnom konaní už bolo vykonané dokazovanie znalcom MUDr. L. H., ako aj znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, vypracovaným pre trestné konanie, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci.

14. Od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 137 písm. d) možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa § 137 písm. d) možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Uznesením z 20. 3. 2007, vydaným podľa §175k v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok, č. k. 38D/252/2006 - 50, Dnot42/2006 súd prerušil dedičské konanie a odkázal účastníkov (medzi nimi aj žalobcov 1 až 3 na podanie žaloby o vyhlásenie právneho úkonu - závetu z 27. 12. 2001 za absolútne neplatný, s tým, že určil lehotu na podanie žaloby do 30 dní do právoplatnosti uznesenia. Súdy pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žaloby, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti závetu, bežne prejednávali a rozhodovali o nich. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Ako uviedol odvolací súd v uznesení č. k. 8Co/250/2012-510 zo 17. júna 2014, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, doručením návrhu na začatie konania žalovanej v 2 rade, prípadne najneskôr vyhotovením fotokópií listinných dôkazov zo spisového materiálu dňa 15. 10. 2007 na žiadosť žalovaného v 1. rade, nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným dedičom. Odvolací súd v uznesení č. k. 8Co/250/2012-510 zo 17. júna 2014 zároveň vysvetlil podmienky vydedenia (vrátane uvedenia konkrétneho dôvodu vydedenia), ako aj zákonného obmedzenia testamentárnej vôle, ktoré neumožňuje poručiteľovi obmedziť dedičské právo určitých osôb pod určitú mieru, prípadne vôbec. Zároveň Občiansky zákonník, okrem toho, že v ustanovení § 469a v odseku 1 uvádza dôvody, pre ktoré môže poručiteľ vydediť potomka, v odseku 2 stanovuje, že to, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné, aby to poručiteľ v listine o vydedení určil. V konaní bolo v zásade nesporné, že poručiteľka nezanechala osobitnú listinu o vydedení spĺňajúcu náležitosti § 469a Občianskeho zákonníka, takéto náležitosti neobsahuje ani samotný závet. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Z uvedeného je zrejmé, že sporný závet je neplatný v časti, v ktorej odporuje ustanoveniu 479 Občianskeho zákonníka.

16. Súd sa však s ohľadom na tvrdenia žalobcu 1, ako aj na závery odvolacieho súdu vyjadrené v uznesení č. k. 8Co/250/2012-510 zo 17. júna 2014 zaoberal podstatnou otázkou, či poručiteľka závet vlastnoručne napísala a podpísala, resp. či na to bola vôbec spôsobilá v čase, kedy mal byť sporný závet spísaný. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu § 37 až 40 Občianskeho zákonníka ako aj osobitného náležitosti požadované ustanoveniami § 476 a nasledovné Občianskeho zákonníka. Predmetom konania je tzv. holografný závet. Podmienkou holografného závetu je, že musí byť napísaný vlastnou rukou

poručiteľa a ním aj podpísaný (§ 476a Občianskeho zákonníka). Na platnosť takéhoto závetu sa vyžaduje, aby ho poručiteľ celý sám vlastnou rukou napísal a podpísal, a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal, inak je neplatný.

17. Súd vyhodnotil jednotlivé v konaní vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

18. Ako bolo uvedené vyššie, znalec R.. L. H. v posudku č. 17/15, zo dňa 11. 11. 2015 uzavrel, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyplýva, že poručiteľka trpela v roku 1993 organickým psychosyndrómom, v roku 1995 bola u nej diagnostikovaná anteriosklerotická encefalopatia a involučná depresia. Po delíriu v máji 2000 bola stanovená diagnóza depresie u vaskulárnej demencie, pričom uvedenú diagnózu je potrebné predpokladať aj v čase spísania závetu. Zistená duševná porucha mohla mať za následok, že poručiteľka nevedela posúdiť následky svojho konania. Ak teda žalovaní navrhovali v konaní vykonať dokazovanie vypočutím obvodného lekára poručiteľky, MUDr. K., resp. svedkov F. P., R. H., K. X., P. J., R. Q., J. N., R. N., P. N. a D. T., a to na preukázanie okolnosti, že poručiteľka bola duševne spôsobilá napísať platný testament, súd považoval takéto dokazovanie za nadbytočné. Jednak, pokiaľ ide o možnosť vplyvu zdravotného stavu poručiteľky na schopnosť poručiteľky posúdiť následky svojho konania, túto možnosť mal súd za preukázanú zo samotného znaleckého posudku vypracovaného lekárom (navyše v porovnaní s obvodným lekárom R.. K. je znalec špecializovaným lekárom, znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmáciu - odvetvie psychiatriu), odborníkom, ktorý mal k dispozícii tak výpis so zdravotnej dokumentácie poručiteľky, ako aj ambulantnú kartu praktického lekára R.. K., z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Je však potrebné uviesť, že súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že sporný závet nespĺňa podmienky holografného závetu.

19. Ako bolo uvedené vyššie, podmienkou holografného závetu je, že musí byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa a ním aj podpísaný, pričom na platnosť takéhoto závetu sa vyžaduje, aby ho poručiteľ celý sám vlastnou rukou napísal a podpísal, a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal, inak je neplatný. Už odvolací súd dospel k záveru, že zo znaleckého posudku znalkyne R.. R. O. vyplynulo, že poručiteľka sporný závet vlastnoručne nenapísala a ani ho vlastnoručne nepodpísala (str. 4 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č. k. 8Co/250/2012-510, predposledný odsek). Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného 1 (ktorý v konaní zároveň zastupoval žalovaných 3, 4 a 5), ktorý uvádzal, že znalkyňa R.. R. O. vo svojich záveroch zadefinovala, že nie sú dostatočné dôkazy na to, aby mohla prijať záver, že pisateľkou závetu nie je poručiteľka, pričom takýto záver by mal byť podľa žalovaného 1 dôvodom na zamietnutie žaloby. Je potrebné znova zopakovať, že znalkyňa R.. R. O. v znaleckom posudku z 20. 5. 2010 (záver z č. l. 273 v spise) uzavrela, že R. R., narodenú XX. 9. XXXX nie možné potvrdiť ako pisateľku textu sporného „Závetu“ a sporného podpisu vyhotoveného v znení R. R., ktorý sa nachádza v spodnej časti spornej písomnosti. V spojení s jednoznačným záverom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, vypracovaného pre trestné konanie, založeného vo vyšetrovacom spise pod ČVS: ORP-1545/1-VYS- B1-2016, v ktorom znalkyňa na základe vykonaného skúmania jednoznačne uzavrela, že žalovaná 2 je pisateľkou sporného testamentu zo dňa 27. 12. 2001, je možné prijať záver, že sporný závet nespĺňa podmienky platnosti holografného závetu. Ak aj právny zástupca žalovaných 1 a 2 namietal, že už v trestnom konaní, vedenom proti žalovanej 2, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, namietal správnosť jeho záverov a žiadal o jeho preskúmanie, je potrebné uviesť, že v konkrétnom konaní bolo pre súd relevantnou skutočnosťou, či poručiteľka bola pisateľkou textu sporného závetu a sporného podpisu na ňom. Ak súd považoval za preukázané, že poručiteľka pisateľkou sporného závetu a sporného podpisu na ňom nebola, potom už nie je úlohou súdu ďalej sa zaoberať otázkou, kto je skutočným autorom sporného závetu a sporného podpisu na ňom. Súd už nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní znalkyňu R.. R. O.. Jednak je potrebné uviesť, znalkyňa už v odbornom písomnom vyjadrení č. 37/2011, založenom v spise na č. l. 401 až 438 zotrvala na pôvodných záveroch uvedených v znaleckom posudku. V každom prípade však podľa odvolacieho súdu malo vypočutie Mgr. R. O. viesť k zvierohodneniu jej záverov. Súd však považoval skutočnosť, že špecializovaný znalecký ústav svojím znaleckým posudkom ako pisateľa sporného závetu inú osobu, ako poručiteľku, v spojení so závermi znalkyne R.. R. O. (podľa ktorých nie možné poručiteľku potvrdiť ako pisateľku textu sporného „Závetu“ a sporného podpisu vyhotoveného v znení R. R.) za dostatočný dôkaz toho, že sporný závet nespĺňa podmienky holografného závetu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, R.. R. O., a tiež znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, R.. L. H., ktorým súd obom priznal znalečné (znalkyni R.. R. O. uznesením č. k. 25C/79/2007-297 vo výške 1.467,88 € - z tejto sumy bolo vyplatených 1.307,88 € zo štátnych rozpočtových prostriedkov a 160 € z preddavku zloženého žalobcom 1, znalcovi R.. L. H. uznesením 25C/79/2007-585 vo výške 334,68 €). Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní boli žalovaní neúspešnou stranou sporu v celom rozsahu, súd priznal štátu nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so znaleckým dokazovaním voči neúspešným žalovaným v celom rozsahu. O konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.