Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/223/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: Y. Q., A.. X. E. XXXX, bytom S. XXX, o 2.904 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 3.101,52 € s 1 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.801,84 € od 18. mája 2016. II. V časti o zaplatenie 1.395,03 €, 17,3 % ročného úroku zo sumy 2.904 € od 18. mája 2016 a 1 % ročného úroku z omeškania zo sumy 102,16 € od 18. mája 2016 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 38 % trov konania prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 26. mája 2016 a čiastočne vzatou späť 1. augusta 2016 ešte pred jej doručením žalovanému (§ 145 ods. 3 C. s. p.) domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2.904 €, úroku 1.500,29 €, úroku z omeškania 73,03 € a poplatku 19,23 €. V žalobe predniesol, že zmluvou z 23. novembra 2012 žalovanému poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.000 € za pohyblivú úrokovú sadzbu vo výške 16,5 % ročne ku dňu podpisu zmluvy, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach. Keďže ich nesplácal, žalobca listom z 28. októbra 2013 vyhlásil úver za predčasne splatný. Celkový nárok žalobcu k 17. mája 2016 tak pozostával z uvedených súm, okrem toho sa žalobca domáha ďalšieho úroku a úroku z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 20. marca 2017 nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti žalovaného predvolaného podľa § 106 ods. 3 C. s. p. (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o poistenom OTP express úvere (č. l. 5 až 11), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 13 až 16), výzva na zaplatenie z 19. septembra 2013 s obálkou (č. l. 17 až 19), výzva, vyhlásenie úveru za predčasne splatný z 28. októbra 2013 s obálkou (č. l. 20 až 22), priebežný výpis z účtu (č. l. 42), štatút úveru (č. l. 23) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia. Nebolo zistené, že by žalovaný v prerokúvanej veci konal na účely výkonu podnikania, zamestnania alebo povolania.

b) Žalobca ako „Banka“ a žalovaný ako „Dlžník“ podpísali 23. novembra 2012 listinu označenú ako „Zmluva o poistenom OTP expres úvere“ č. XXXX XXXX XX H. (č. l. 5 až 12). V nej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver 3.000 €. Úver mal byť úročený pohyblivou úrokovou sadzbou určenou v čase uzavretia zmluvy na 16,5 % (čl. I) a mohol byť čerpaný za dohodnutých podmienok v ten istý deň prevodom na bežný účet (čl. III), pričom bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy (čl. X). Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach (obsahujúcich istinu, úrok a poplatok za vedenie účtu) 65,34 € zročných do 23. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 23. decembra 2012 a posledná 23. novembra 2019 (čl. IV). Žalovaný sa ďalej zaviazal platiť aj poplatok za poistenie 2,39 € (dohodnuté v čl. VI zmluvy), za vedenie účtu vo výške 2,50 €, ako aj ďalšie poplatky (za dodatok, za upomienky a pod., čl. IV). Zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „Článok VIII. Porušenie zmluvných povinností 1. Za podstatné porušenie zmluvných povinností Dlžníka sa považuje a. ak Dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti,... 2. Pri podstatnom porušení zmluvných povinností je Banka oprávnená... e. vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti... 5. Dlžník je povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi, poplatkami a príslušenstvom najneskôr do desiatich kalendárnych dní od dňa doručenia... oznámenia o vyhlásení úveru za splatný... Článok XI. Záverečné ustanovenia... 2. Dlžník vyhlasuje, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 01.08.2012), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi.“

c) Všeobecné obchodné podmienky vedenia OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľov (č. l. 13 až 16) obsahovali okrem iného tieto ustanovenia: „Článok III. Úročenie spotrebných úverov... 2. Výška úrokov je stanovená ročnou úrokovou sadzbou... Úroky sa počítajú metódou, založenou na skutočnom počte dní (v čitateli zlomku); dĺžka roku (v menovateli) sa započítava ako 360 dní, nasledovne: istina (dlžná suma) x úroková sadzba x počet dní dlhu 360 x 100 3. Banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru... Článok V. Splácanie úveru... 1. Dlžník je povinný splatiť úver v mene dohodnutej v Zmluve o úvere pre čerpanie úveru... 3. Začiatok splácania spotrebného úveru je zmluvne stanovený tak, že Dlžník začne splácať spotrebný úver nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom vyčerpal, resp., v ktorom plánuje vyčerpať schválený úverový limit... Do vyčerpania spotrebného úveru... platí Dlžník Banke len úroky z vyčerpanej čiastky spotrebného úveru...“

d) Úver bol žalovaným čerpaný 23. novembra 2012. Žalovaný zaplatil 25,50 € dňa 23. decembra 2012, 60,11 € dňa 16. januára 2013 a sumu 16,03 € dňa 14. februára 2013, z čoho bolo 50 € započítaných na poplatky za upomienky a 20,92 € na iné poplatky (výpis na č. l. 42). Ďalšie splátky žalovaný neuhradil, preto žalobca listom z 19. septembra 2013 (č. l. 17) vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných záväzkov v sume 555,14 € a upozornil ho na možnosť zosplatnenia. Tento list bol po pokuse o doručenie žalovanému 24. septembra 2013 vrátený žalobcovi (obálka č. l. 18 a 19). Žalovaný však žiadne ďalšie platby nevykonal, preto žalobca listom z 28. októbra 2013 (č. l. 20) oznámil žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní splatil istinu 3.000 €, úroky 429,69 €, úroky z omeškania 1,56 € a poplatky 45,37 €. Aj tento list bol po neúspešnom pokuse o doručenie žalovanému 31. októbra 2013 vrátený žalobcovi (obálka č. l. 21 a 22).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 bezrozporne vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov, voči ktorým žalovaný nevzniesol žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaný podľa zisteného skutkového stavu nekonali na tento účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák.. Zmluva o poistenom OTP express úvere z 23. novembra 2012 je tak spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže a spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Okrem toho však žalobca a žalovaný spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 23. novembru 2012, a zmluva z tohto dňa medzi nimi je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby v rámci svojho nároku domáha zaplatenia istiny 2.904 €, ako aj úroku 1.500,29 €, úroku z omeškania 73,03 €, poplatkov 19,23 €, ako aj plynúceho úroku a úroku z omeškania. Táto suma je podľa žalobcu výsledkom započítania súm uhradených žalovaným počas trvania zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé, že časť uhradených súm (2,50 € mesačne) bola započítaná na tzv. poplatok za správu úverového účtu v zmysle čl. V ods. 1 písm. b) zmluvy o spotrebnom úvere. Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považuje ustanovenie zmluvy o tomto poplatku za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa nedostáva žiadne relevantné protiplnenie. Vedenie „úverového účtu“ totiž nemá pre dlžníka žiaden praktický význam. Veriteľ vedie úverový účet pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Z ustanovení zmluvy ani všeobecných podmienok pritom nie je ani zrejmé, v čom má takéto „vedenie účtu“ spočívať, teda aké úkony veriteľa majú byť týmto poplatkom odmeňované. Podľa názoru súdu tak v prípade tohto poplatku ide o skrytý a pre dlžníka (spotrebiteľa) neprehľadný spôsob zvýšenia úrokového výnosu inak než priamym vyjadrením vo výške úrokovej sadzbe. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Žalobca preto nemá nárok na tento poplatok.

8. Na základe toho sa potom zo splátky úveru dohodnutej v čl. IV ods. 1 úverovej zmluvy v sume 64,34 € malo použiť na splácanie úveru 62,95 € (teda zvyšok splátky po znížení o poistenie 2,39 €). Zo samotného čl. IV ods. 1 úverovej zmluvy, ktorý upravuje rozvrhnutie anuitnej splátky, ako aj čl. III ods. 2 a 3 všeobecných obchodných podmienok (tiež v spojení s princípom vyjadreným v § 502 a § 503 Obchodného zákonníka) možno vyvodiť, že ide o tzv. anuitné splátky. To znamená, že sa nimi spláca tak časť istiny, ako aj úrok z istiny. Pri tomto spôsobe úročenia sa postupuje tak, že sa najskôr vypočíta úrok z istiny za obdobie od dátumu poslednej splátky do splatnosti príslušnej splátky a z tejto splátky sa najskôr uhradí takto vypočítaný úrok. Zvyšok splátky sa použije na zníženie (amortizáciu) istiny a ďalšie úroky sa počítajú rovnakým spôsobom z takto zníženej istiny. Z toho vyplýva, že aj splácanie samotnej istiny je rozvrhnuté do (vopred určených a vypočítateľných, aj keď v zmluve výslovne nevyčíslených) splátok, keďže každá v zmluve dohodnutá splátka v sebe obsahuje istinovú a úrokovú časť. Podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý sa podľa § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka od 1. apríla 2015 (v znení zákona č. 106/2014 Z. z.) aplikuje aj v prerokúvanej veci, však platí, že ak sa dohodlo plnenie v splátkach, začína plynúť trojročná (§ 101 Obč. zák.) premlčacia doba odo dňa ich zročnosti. V prerokúvanej veci je pritom zrejmé, že splátkový úver sa mal splácať v mesačných splátkach počnúc 23. decembrom 2012 vždy do 23. dňa kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na to, že žalovaný je spotrebiteľom a zmluva o poistenom OTP expres úvere z 23. novembra 2012 je spotrebiteľskou zmluvou, ukladá § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie aj bez námietky žalovaného. Žaloba v prerokúvanej bola podaná až 26. mája 2016, čo znamená, že v danom okamihu

boli premlčané všetky splátky splatné 23. mája 2013 alebo skôr. Z toho však vyplýva, že boli premlčané aj splátky istiny obsiahnuté v týchto anuitných mesačných splátkach. Rovnako sú premlčané aj úrokové časti týchto splátok, keďže aj od ich splatnosti do podania žaloby už uplynula trojročná premlčacia doba.

9. Ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 28. októbru 2013 došlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a čl. VII ods. 1 a 2 zmluvy o úvere. I keď tento list nebol žalovanému fyzicky doručené, súd považuje jeho doručenie na poslednú známu adresu trvalého pobytu žalovaného za účinné. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž platí, že úkon pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Dôjdením sa podľa judikatúry rozumie, že právny úkon sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, teda že adresát má vytvorenú možnosť sa s ním oboznámiť. Ak adresát sám udá odosielateľovi určitú adresu, na ktorú sa mu majú doručovať písomnosti, môže odosielateľ vychádzať z toho, že na tejto adrese si adresát vytvoril podmienky na to, aby sa s dôjdenými zásielkami mohol oboznámiť. Taký záver možno analogicky vyvodiť z § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka upravujúceho účinky splnomocnenia oznámeného tretej osobe. Oznámenie určitej adresy na doručovanie je totiž svojou podstatou podobné ako oznámenie, že určitej osobe bolo udelené plnomocenstvo na prijímanie zásielok. Aj odvolanie tohto plnomocenstva je voči tretej osobe účinné až tým, že jej bolo oznámené. Preto aj voči odosielateľovi je zmena adresy na doručovanie účinná až tým, že jej bola oznámená. List z 28. októbru 2013 teda došiel do dispozičnej sféry žalovaného okamihom pokusu pošty o jeho doručenie, teda 31. októbra 2013. Za účelom vyčíslenia skutočnej výšky nárokov žalobcu voči žalovanému je teda potrebné vypočítať, aká časť istiny už bola premlčaná, resp. naopak, aká bola úroková časť ešte nepremlčaných splátok. V zmysle cit. ustanovení zmluvy sa pri výpočte úroku začína z poskytnutej istiny 3.000 €, pričom prvým obdobím, za ktorý sa úrok počíta, je obdobie od 23. novembra 2012 (dátum poskytnutia úveru) do 23. decembra 2012, pričom sa vychádza z 360 dňového roku (porov. čl. III ods. 3 všeobecných obchodných podmienok). Za obdobie od 23. novembra do 23. decembra 2012 predstavuje (30 dní / 360 x 16,5 % x 3.000 =) 41,25 €. Ďalej sa od splátky zročnej 23. decembra 2012 v sume 65,34 € (bez poistenia) sa odpočíta dovtedy nabehnutý úrok a zvyšok (65,34 - 41,25 =) 24,09 € sa použije na amortizáciu istiny. Na ďalšie obdobie sa úrok počíta len z takto amortizovanej istiny (3.000 - 24,09 =) 2.975,91 €. Úrok z tejto istiny do 23. januára 2013 predstavuje (31/360 x 16,5 % x 2.975,91 =) 42,28 €, takže ďalšia splátka 65,34 € sa použije na jeho úhradu a jej zvyšok (65,34 - 42,28 =) 23,06 € sa použije na ďalšiu amortizáciu istiny na sumu (2.975,91 - 23,06 =) 2.952,85 €. Takýmto postupom možno dospieť až k takémuto rozvrhnutiu nepremlčaných splátok (drobné rozdiely môžu vyplynúť zo zaokrúhľovania): Splatnosť spl. Splátka, z nej na: úrok amortizáciu istiny Zostávajúca istina 23.6.2013 65,34 € 42,48 € 22,86 € 2.828,98 € 23.7.2013 65,34 € 40,78 € 24,56 € 2.804,43 € 23.8.2013 65,34 € 41,78 € 23,56 € 2.780,87 € 23.9.2013 65,34 € 41,43 € 23,91 € 2.756,95 € 23.10.2013 65,34 € 39,75 € 25,59 € 2.731,36 €

10. Z uvedeného je zrejmé, že nepremlčané nároky žalobcu pozostávajú zo splátok zročných 23. júna až 23. októbra 2013, ktoré v sebe obsahujú celkovo 120,48 € istiny a 206,22 € úroku. Pretože už k 28. októbru 2013 (teda pred zročnosťou ďalšej splátky) žalobca úver zosplatnil, stal sa týmto dňom splatný aj zvyšok amortizovanej istiny 2.731,36 €. Žalovaný však uvedené splátky nesplácal, preto mal žalobca z nezaplatených úverových (istinových) zložiek týchto splátok nárok na ďalší 16,5 % úrok v celkovej sume 3,70 € takto:

- za obdobie 24. júna do 28. októbra 2013 zo sumy 22,86 € vo výške 1,38 €,

- za obdobie 24. júla do 28. októbra 2013 zo sumy 24,56 € vo výške 1,13 €,

- za obdobie 24. augusta do 28. októbra 2013 zo sumy 23,56 € vo výške 0,74 €,

- za obdobie 24. septembra do 28. októbra 2013 zo sumy 23,91 € vo výške 0,40 €,

- za obdobie 24. októbra do 28. októbra 2013 zo sumy 25,59 € vo výške 0,06 €.

11. Celkovo tak mal žalobca ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti opodstatnené nároky na vrátenie úrokových častí splátok zročných do 23. októbra 2013 v sume 206,22 €, istinovej časti týchto splátok v sume 120,48 €, zostávajúcej zosplatnenej istiny 2.731,36 €, ako aj úroku z istiny do zosplatnenia v sume 3,70 €, čo spolu predstavuje na istine sumu (2.731,36 + 120,48=) 2.851,84 € a na úrokoch sumu (206,22 + 3,70 =) 209,92 €. Okrem toho mal zo zákona nárok na úroky z omeškania z každej omeškanej splátky (porov. uznesenie NS SR 4 Obo 143/98, Zo súdnej praxe 4/2000), ktoré si uplatňuje len v sadzbe 1 % a len z istiny (t. j. zo súm uvedených v predošlom odseku), takže mu súd nemôže priznať viac (§ 216 ods. 1 C. s. p.). Nárok na úrok z omeškania z už premlčaných splátok nemožno priznať, pretože úrok

z omeškania ako príslušenstvo - akcesorický nárok k samotnej istine sa premlčuje rovnako ako istina sama. Do 28. októbra 2013, teda do dátumu predčasného zosplatnenia, mu patril úrok z omeškania vo výške 0,21 € takto:

- za obdobie 24. júna do 28. októbra 2013 zo sumy 22,86 € vo výške 0,08 €,

- za obdobie 24. júla do 28. októbra 2013 zo sumy 24,56 € vo výške 0,07 €,

- za obdobie 24. augusta do 28. októbra 2013 zo sumy 23,56 € vo výške 0,04 €,

- za obdobie 24. septembra do 28. októbra 2013 zo sumy 23,91 € vo výške 0,02 €,

- za obdobie 24. októbra do 28. októbra 2013 zo sumy 25,59 € vo výške 0,003 €. Zároveň mu patrí pokračujúci úrok z omeškania z nepremlčanej istiny 2.851,84 € od 29. októbra 2013 do 17. mája 2016, dokedy si žalobca v žalobe úrok vyčíslil, ktorý si uplatňuje tiež len v sadzbe 1 % ročne, čo vo výsledku robí 72,82 €.

12. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia dohodnutého úroku 13,3 % ročne aj po zosplatnení, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti.

13. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia ďalšej sumy 2,50 € ako poplatku za správu úverového účtu, tento mu nie je možné priznať z dôvodov uvedených v bode 7 tohto rozsudku. Ďalej úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľská zmluva (§ 52 ods. 1 Obč. zák.) nesmie podľa ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. Z ustanovenia čl. V ods. 2 úverovej zmluvy vyplýva, že za každú upomienku môže žalobca od žalovaného požadovať 25 €. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o zaslaní upomienky je výlučne na žalobcovi. Podľa názoru súdu má zvolená výška poplatku za upomienku jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 25 € zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré veriteľ s upomienkou má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky veriteľa. Takto dohodnutá sankcia v prerokúvanej veci, v ktorej mesačná splátka predstavovala 65,34 €, je podľa názoru súdu neprimeraná, pretože predstavuje približne 35 % mesačnej splátky. Navyše, rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku celkom na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne, či a koľko upomienok zašle. Z týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Žalobca tak nemôže z tohto ustanovenia uplatňovať žiadne práva. Zo zisteného skutkového stavu je pritom zrejmé, že z úhrad žalovaného bolo 50 € použitých práve na úhradu týchto poplatkov. V dôsledku toho je o túto sumu potrebné nároky žalobcu znížiť.

14. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že opodstatnené nároky žalobcu tvorí istina v celkovej výške 2.851,84 €, riadne úroky do predčasnej splatnosti 209,92 € a úrok z omeškania vyčíslený do 17. mája 2016 sumou (0,21+72,82=) 73,03 €, ako aj poplatok za poistenie v zmysle čl. V ods. 1 zmluvy v sume 16,73 €, všetko znížené o sumu 50 € zaúčtovanú na poplatky za upomienky, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd tak žalobe vyhovel v časti o zaplatenie (2.851,84 + 209,92 + 73,03 + 16,73

- 50=) 3.101,52 €, ako aj pokračujúceho 1 % ročného úroku z omeškania z istiny 2.851,34 € zníženej o sumu 50 € (výrok I), v prevyšujúcom rozsahu ju zamietol (výrok II).

15. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. súd prevažne úspešnému žalobcovi priznal aj nárok na náhradu (3.101,52 : 1.395,03, t. j. 69 : 31=) 38 % jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.