Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-457-2015.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/457/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne: H., v zastúpení: JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Y., v zastúpení: JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.5.2014 do zaplatenia titulom neuhradenej kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo, ako aj k náhrade trov konania.
2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti: žalobkyňa uzavrela so žalovaným ústne kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala motorové vozidlo H. s ev. číslom H. s tým, že kúpnu cenu vo výške 5.000,- € sa zaviazal jej uhradiť najneskôr do konca apríla 2014, čo sa nestalo a to aj napriek výzve jej právneho zástupcu zo dňa 18.7.2015.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila nasledovné dôkazy: fotokópia technického preukazu, výzva s doručenkou.
4. Žalobkyňa v konaní použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Tunajší súd vydal dňa 28.1.2016 platobný rozkaz č.k.: 35C/457/2015-18, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedli, že žiadna ústna ani kúpna zmluva v znení uvádzanom v predžalobnej výzve so žalobkyňou nebola. Uskutočnená bola len dohoda na kúpu vozidla v sume 4.700,- €, ktorá suma bola riadne vyplatená v hotovosti na ruku predávajúcej v prítomnosti svedka. Na základe toho bolo motorové vozidlo odhlásené majiteľkou v Michalovciach a prepísané na dopravnom inšpektoráte v Košiciach dňa 28.3.2014. Dňa 15.4.2014 som obdržal z MV SR osvedčenie o evidencii časť I číslo: C. k vozidlu ev. číslo F.. Zo strany žalobkyne to považuje za podvod a vydieranie. Výzve právneho zástupcu v tom čase nevenoval pozornosť z dôvodu vážneho onkologického ochorenia. V prípade nedoriešenia podá orgánom činným v trestnom konaní za podvod a vydieranie.
6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: fotokópia technického preukazu, osvedčenie o evidencii, výsluch svedka C., čestné prehlásenie C.
7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení, predložené a navrhované dôkazy.
8. Žalobkyňa žiadala vypočuť svedka a žalovaného vypočuť na jednom pojednávaní spoločne.
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďou žalovaného, výsluchom svedka a zistil nasledovný skutkový stav:
10. V presne nezistenom čase v mesiaci marec 2014 došlo na sídlisku Košice - Ťahanovce k odovzdaniu motorového vozidla žalobkyne zn. H. žalovanému. Žalobkyňa odhlásila motorové vozidlo na Dopravnom inšpektoráte v Michalovciach a žalovaný ho prihlásil na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach, na základe čoho obdržal Osvedčenie o evidencii vozidla vydané Ministerstvom vnútra SR dňa 15.4.2014 s novým U..
11. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že žalovaný bol známy jej bývalého priateľa C. a on mu aj auto priviezol z Michaloviec do Košíc, následne ona auto odhlásila na dopravnom inšpektoráte v Michalovciach. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným sa nestretla, nepozná ho, pričom kúpu auta a kúpnu cenu vo výške 5.000,- € si dohodli telefonicky s tým, že žalovaný mal vyplatiť kúpnu cenu do konca apríla 2014 a to úhradou na jej účet.
12. Žalovaný v konaní vypovedal, že s C. sa pozná roky, bývajú vedľa seba na Viedenskej ulici v Košiciach. Žalobkyňu pozná, stretli sa, pretože bola priateľkou jeho kamaráta. On mu aj oznámil, že žalobkyňa má záujem auto predať. Po ohliadke auta žalovaný oznámil priateľovi žalobkyne, že je ochotný zaň zaplatiť kúpnu cenu 4.700,- €. On sa spýtal žalobkyne, či takáto suma môže byť a ona súhlasila, čo mu p. Ľušin tlmočil pri ďalšom osobnom stretnutí. Sumu potvrdila aj ona sama osobne v čase, keď ich videl spolu a sa stretli. K odovzdaniu motorového vozidla došlo pred bránou Viedenská 13 na sídlisku Košice - Ťahanovce za prítomnosti žalobkyne, jej vtedajšieho priateľa C. a brata žalovaného C.. Jeho brat vtedy zároveň odkupoval od neho auto škoda Octavia, pričom mu zaň zaplatil sumu 2.500,- €, zvyšok do 4.700,- € žalovaný doložil zo svojich ušetrených prostriedkov a vyplatil žalobkyni v hotovosti do rúk. Dohodli sa, že ona odhlási motorové vozidlo na inšpektoráte v Michalovciach, čo aj urobila a doklady o tom mu neskôr doniesol jej priateľ C., s ktorým zároveň bol prihlásiť motorové vozidlo na inšpektoráte v Košiciach. Všetko bolo v poriadku, žalobkyňa ho nekontaktovala, až po 16tich mesiacoch mu prišla výzva od jej právneho zástupcu. Podrobnosti, koľko bolo hodín, kde stál on, kde svedok, v akom poradí prišli na stretnutie, v akých nominálnych hodnotách boli odovzdané bankovky žalobkyni a podobne si žalovaný nepamätal vzhľadom na odstup času.
13. V konaní vypovedal svedok C. - brat žalovaného, ktorý uviedol, že bol prítomný pri odovzdaní kúpnej ceny žalobkyni vo výške 4.700,- €. V tom čase kupoval on auto do brata - žalovaného, dal mu riadne peniaze, brat zvyšok doložil zo svojich, prepočítal a odovzdal žalobkyni, to všetko za prítomnosti Alexija Ľušyna. Celé sa to odohralo rýchlo. Podrobnosti, kde došlo presne k odovzdaniu peňazí, ako dlho trvalo stretnutie, kde on stál, koľko bolo hodín, v akých nominálnych hodnotách boli odovzdané bankovky žalobkyni a podobne si svedok nepamätal vzhľadom na odstup času.
14. Z čestného prehlásenia C. zo dňa 5.2.2016 súd zistil, že tento bol očitým svedkom pri kúpe a odovzdávaní peňazí za motorové vozidlo H. žalobkyni, ktorá bola v tom čase jeho priateľkou. Na základe ústnej dohody o kúpe motorového vozidla v sume 4.700,- € došlo k výmene finančnej hotovosti, kedy žalovaný ako kupujúci odovzdal túto sumu do rúk žalobkyne ako predávajúcej. Na základe toho bol osobne so žalobkyňou odhlásiť motorové vozidlo na inšpektoráte v Michalovciach, technický preukaz bol doručený žalovanému a tento potom auto prihlásil na dopravnom inšpektoráte v Košiciach.
15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
18. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
19. Podľa § 593 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania kupujúci.
20. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
21. Z vykonaného dokazovanie je preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo sprostredkovane cez jej vtedajšieho priateľa a zároveň kamaráta žalovaného p. Alexija Ľušyna k dohode o predaji motorového vozidla zn. H.. V konaní bola sporná otázka zaplatenia kúpnej ceny žalovaným žalobkyni a jej výška. 22. Kúpna zmluva vzniká, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, t.j. ak došlo k vzájomného konsenzu o predmete kúpy a cene. Predmet kúpy v tomto prípade nebol sporný, sporná bola výška dohodnutej kúpnej ceny a či táto bola alebo nebola odovzdaná (zaplatená) žalobkyni.
23. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
24. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
26. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
27. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
28. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
29. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
30. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným si dohodli kúpnu cenu vo výške 5.000,- € a táto jej nebola uhradená. Tieto skutočnosti však zostali len v rovine jej tvrdení, nakoľko vo veci nebol z jej strany predložený resp. označený jediný relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o ňou tvrdených skutočnostiach. Je nepochybné, že k dohode o predmete kúpy došlo riadne ako aj k jeho odovzdaniu. Žalobkyňa však v konaní neuniesla dôkazné bremeno k tvrdeniam, že kúpna cena motorového vozidla bola dohodnutá vo výške 5.000,- € a že táto mala byť splatná do konca apríla 2014 na jej účet.
31. Naproti tomu žalovaný v konaní bol procesne činný čo sa týka jeho obrany ohľadom inej výšky dohodnutej kúpnej ceny 4.700,- € ako aj odovzdania týchto finančných prostriedkov žalobkyni. Žalovaný k tomuto predložil čestné prehlásenie C. a takto vypovedal i jeho brat. I keď sa jedná o osoby blízke, súd nemal prečo týmto výpovediam neuveriť, nakoľko výpoveď na pojednávaní či v rámci čestného prehlásenia je vždy učinená pod hrozbou trestných následkov krivej výpovede.
32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).