Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30S-14-2016.pdf
PDF · 99.32 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/14/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: R- COMP, s.r.o., so sídlom Ružomberok, E. Bohúňa č. 2064/9, IČO: 36 783 561, právne zast. JUDr. Pavlom Baďom, advokátom, so sídlom XXX XX J., A. Q. XXXX/X, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom Bratislava, Prievozská č. 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. SK/0732/99/2015 zo dňa 07.03.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave č.k. SK/0732/99/2015 zo dňa 07.03.2016 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový orgán verejnej správy - Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím č.k. P/0207/05/2015 zo dňa 03.09.2015 rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa), podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) v nadväznosti na ust. § 24 ods. 1, § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 400,- € pre porušenie povinností predávajúceho podľa ust. § 18 ods. 7, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ uplatnil reklamáciu po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie, keď kontrolou zistil, že v písomnom doklade o vybavení reklamácie zo dňa 04.12.2014 nebolo uvedené, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie v prípade, ak nie je so spôsobom vybavenia reklamácie spokojný. V rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých dňa 15.07.2015 v prevádzke žalobcu pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod č. P-551/2015 vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že dňa 20.09.2013 spotrebiteľ uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa výrobku - Tablet Prestigio MultiPad 2670B 4GB v predajnej cene 74,- €. Dňa 04.12.2014 uplatnil spotrebiteľ na predmetný výrobok reklamáciu po uplynutí 12 mesiacov od kúpy výrobku z dôvodu, že sa výrobok nedá zapnúť. Žalobca reklamáciu prijal, vydal spotrebiteľovi potvrdenie o uplatnení reklamácie a zaevidoval ju v evidencii spotrebiteľských reklamácií pod č. LT/06. Žalobca vybavil reklamáciu dňa 03.01.2015 zamietnutím, ale v písomnom doklade o vybavení reklamácie zo dňa 03.01.2015 neuviedol, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie v prípade, ak nie je so spôsobom vybavenia reklamácie zo strany predávajúceho spokojný, čím žalobca porušil povinnosť uloženú mu ust. § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvostupňový orgán verejnej správy uznal, že žalobca o zamietnutí reklamácie zo dňa 04.12.2014 mohol rozhodnúť aj
sám, ale zaslal výrobok nad rámec zákonných povinností na odborné posúdenie, ktorá skutočnosť však nič nemení na porušení povinnosti informovať spotrebiteľa.
2. Žalovaný rozhodnutím č.k. SK/0732/99/2015 zo dňa 07.03.2016 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej doklad o vybavení reklamácie vystavený žalobcom pozostával, tak z protokolu o prevzatí zariadenia do opravy, ako aj servisnej správy servisného strediska EUROPEA ES, s.r.o., žalovaný zdôraznil, že z protokolu o prevzatí zariadenia zo dňa 03.01.2015 nevyplýva splnenie informačnej povinnosti žalobcom v zmysle § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom žalobca nepredložil v správnom konaní žiaden dôkaz o tom, že servisnú správu skutočne predložil spotrebiteľovi.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca poukazujúc na nesprávne zistenie skutkového stavu veci žalobcom, nesprávne právne posúdenie veci a porušenie ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný riadiť sa zákonmi, ostatnými právnymi predpismi, keď vo veci prejednávanej správnym orgánom žalobcovi žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie zákonnej povinnosti v zmysle § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa pre doklad o vybavení reklamácie, pre ktorý v Zákone o ochrane spotrebiteľa a to v ust. § 2 chýba zákonná definícia, nestanovuje žiadne formálne ani kogentné náležitosti, z ktorej skutočnosti podľa názoru žalobcu vyplýva úplná liberalizácia predávajúceho v tom, v akom formálnom rozsahu doklad o vybavení reklamácie vystaví, či takýto doklad vystaví jednostranne, alebo jeho súčasťou sú aj prílohy ako ucelený formulár dokladu o vybavení reklamácie a pod.. Žalobca pri kontrole prvostupňovému správnemu orgánu predložil taký doklad, z obsahu ktorého a z jeho prílohy (servisnej správy) objektívne preukázal, že spotrebiteľa právnym spôsobom v zmysle ust. § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa informoval. Z dokladu o vybavení reklamácie vystaveného žalobcom, ktorý podľa názoru žalobcu pozostáva z Protokolu o prevzatí zariadenia do opravy z 4.12.2014 a Servisnej správy servisného strediska EUROPEA ES, s.r.o. vyplývajú zákonom požadované údaje o vybavení reklamácie
- jej neuznanie, potvrdenie spotrebiteľa, že prevzal kontakt na autorizované stredisko (v prípade ak nebola uznaná reklamácia), kde sa môže obrátiť, ak je v presvedčení, že reklamácia bola neuznaná neoprávnene, teda v zmysle zákona dostal preukázateľnú informáciu, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie - konkrétne servisnému stredisku EUROPEA ES, s.r.o., čo spotrebiteľ potvrdil svojím podpisom na tomto doklade dňa 03.01.2015. Žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť znášať trovy konania.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.08.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca v protokole o prevzatí zariadenia do opravy drobným písmom uviedol: „zákazník potvrdzuje, že prevzal kontakt na autorizované stredisko (len v prípade ak nebola uznaná reklamácia), kde sa môže obrátiť, ak je v presvedčení, že reklamácia bola neuznaná neoprávnene“ nepreukazuje splnenie zákonnej povinnosti, nakoľko tam nie je uvedené označenie konkrétneho znalca, prípadne autorizovaného servisu, ktorému môže spotrebiteľ zaslať reklamovaný výrobok v prípade neuznania reklamácie žalobcom. Žalovaný tak v správnom konaní nepredložil žiaden dokument, ktorý by preukazoval skutočnosť a z ktorého by spotrebiteľovi bolo zrejmé, komu môže zaslať výrobok na odborné posúdenie. V odvolacom konaní žalobcom predložená servisná správa s cenovou ponukou autorizovanej osoby rovnako nepreukazuje skutočnosť, že žalobca skutočne oboznámil spotrebiteľa s osobou, ktorej môže zaslať výrobok na odborné posúdenie, nakoľko v uvedenej servisnej správe nie je uvedený podpis spotrebiteľa a servisná správa slúži len pre účely žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uložiť žalobcovi povinnosť k náhrade trov konania.
5. V replike zo dňa 14.10.2016 zotrval žalobca na skutkových a právnych dôvodoch žaloby. Žalovaný k replike žalobcu vyjadrenie nepodal.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a contrario a ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 491 ods. 1 SSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 23.05.2017.
7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa ust. § 177 ods. 1, 2 v nadväznosti na ust. § 194 a nasl. SSP v spojení s ust. § 491 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP z nasledovných dôvodov:
8. Medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, že prvostupňový orgán verejnej správy dňa 15.07.2015 v prevádzkarni žalobcu v nadväznosti na prešetrenie spotrebiteľského podnetu zaevidovaného pod č. P-551/2015 vykonanou kontrolou zistil, že spotrebiteľ dňa 20.09.2013 uzavrel s predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa výrobku Tablet Prestigio MultiPad 2670B 4GB v predajnej cene 74,- €. Dňa 04.12.2014 uplatnil spotrebiteľ na predmetný výrobok reklamáciu po uplynutí 12 mesiacov od kúpy výrobku z dôvodu, že sa nedá výrobok zapnúť. Žalobca reklamáciu prijal, vydal spotrebiteľovi potvrdenie o uplatnení reklamácie a zaevidoval ju v evidencii spotrebiteľských reklamácií pod č. LT/06. Žalobca nad rámec svojich povinností zaslal výrobok na odborné posúdenie servisnému stredisku EUROPEA ES, s.r.o., ktoré posúdilo reklamáciu ako nedôvodnú - mechanické poškodenie predmetu reklamácie. Žalobca vybavil reklamáciu dňa 03.01.2015 zamietnutím.
9. Spornou ostali otázky, či si žalobca splnil zákonnú informačnú povinnosť v zmysle ust. § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. v písomnom doklade o vybavení reklamácie informovať spotrebiteľa o tom, komu môže zaslať výrobok na odborné posúdenie pre prípad, že nesúhlasí so spôsobom vybavenia reklamácie. Žalobca vyvodzuje splnenie informačnej povinnosti z dokladu o vybavení reklamácie zo dňa 03.01.2015, ktorý podľa názoru žalobcu pozostáva z Protokolu o prevzatí zariadenia do opravy z 4.12.2014 a Servisnej správy servisného strediska EUROPEA ES, s.r.o. ako jeho prílohy, z ktorých písomností je nepochybné, že si žalobca splnil zákonnú informačnú povinnosť. Žalovaný splnenie uvedenej povinnosti rozporuje, keď tvrdí, že žalobca v správnom konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že servisnú správu skutočne spotrebiteľovi predložil, pričom zo samotného protokolu o prevzatí zariadenia splnenie povinnosti v zmysle § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, nakoľko z jeho textu nie je vyslovene zrejmé, ktorej osobe môže spotrebiteľ pre prípad nesúhlasu so spôsobom vybavenia reklamácie zaslať výrobok na odborné posúdenie.
10. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa ust. § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom ku dňu 3.1.2015 (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa), na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie,
Podľa § 18 ods. 7 veta prvá Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie.
Podľa § 18 ods. 9 citovaného zákona, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Podľa § 27 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a §26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 34 ods. 1, 2 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
11. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu najmä s podnetom spotrebiteľa doručeným Slovenskej obchodnej inšpekcií dňa 01.07.2015 (č. l. 22 administratívneho spisu) a prílohami pripojenými k uvedenému podnetu (č. l. 23 až 29 administratívneho spisu) najmä „originálom“ Protokolu žalobcu o prevzatí zariadenia do opravy č. protokolu 4/12/2014/LT/06 z 04.12.2014 (č. l. 27, ďalej len Protokol o prevzatí zariadenia do opravy) a Servisnou správou s cenovou ponukou spoločnosti EUROPEA ES, s.r.o. z 29.12.2014 (č. l. 28 administratívneho spisu) dospel k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s administratívnymi spismi.
12. Z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým príloh (č. l. 27, 28 administratívneho spisu) podnetu samotného spotrebiteľa totiž plynie, že spotrebiteľ disponoval Správou servisného strediska EUROPEA ES, s.r.o z 29.12.2014, nakoľko ju sám orgánu verejnej správy predložil ako prílohu (jednu z príloh) svojho podnetu. Ako plynie z citovaných ustanovení § 3 ods. 5 veta prvá, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, 2 Správneho poriadku, je povinnosťou orgánu verejnej správy zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo vrátane, v danom prípade podstatnej skutkovej okolnosti - že spotrebiteľ Servisnou správou servisného strediska EUROPEA ES, s.r.o. skutočne disponoval.
13. Ďalej ostalo správnemu súdu posúdiť, či si žalobca (predávajúci) splnil zákonnú povinnosť v zmysle citovaného ust. § 18 ods. 7 veta prvá Zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. uviesť v písomnom doklade o vybavení reklamácie, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie pre prípad, že nesúhlasí so spôsobom vybavenia reklamácie.
14. Zákon o ochrane spotrebiteľa, ako je zrejmé z citovaných ustanovení § 18 ods. 7 veta prvá, ods. 9 predpisuje pre doklad o vybavení reklamácie z hľadiska formy písomnú formu, z hľadiska obsahu dve podstatné obsahové náležitostí essentialia negotii, a to určenie osoby, ktorej možno zaslať výrobok na odborné posúdenie a informáciu o spôsobe vybavenia reklamácie.
15. Doklad o vybavení reklamácie možno považovať za jednostranný adresovaný právny úkon, nakoľko ide o prejav vôle (predávajúceho), s ktorým právny predpis (Zákon o ochrane spotrebiteľa) spája zamýšľané právne následky (v danom prípade napr. splnenie zákonnej informačnej povinnosti predávajúcim).
16. Aby uvedený prejav vôle predávajúceho (doklad o vybavení reklamácie) vyvolal zamýšľané právne následky, musí spĺňať predpoklady, ktoré zákonodarca pre daný právny úkon predpisuje. Tieto požiadavky sú dané jednak všeobecnou občianskoprávnou úpravou právnych úkonov v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj špeciálnou úpravou v zmysle citovaných ust. § 18 ods. 7, 9 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
17. Ust. § 18 ods. 9 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predpisuje kogentnú písomnú formu dokladu o vybavení reklamácie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že k platnosti jednostranného právneho úkonu i keď ide o jednostranný adresovaný právny úkon (v danom prípade si musí predávajúci povinnosť splniť voči konkrétnemu subjektu - osobe - kupujúcemu) zákon nevyžaduje podpis adresáta písomného právneho úkonu (nejde v danom prípade o dvojstranný právny úkon - dohodu). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že jednostranný adresovaný právny úkon potom nadobudne (za splnenia zákonných predpokladov z hľadiska jeho obsahu) účinky voči adresátovi v okamihu, keď dôjde do sféry dispozície adresáta (ide o tzv. teóriu dôjdenia). Prejav dôjde adresátovi, len čo sa dostane do sféry jeho dispozície, t. j. len čo adresát nadobudne konkrétnu možnosť spoznať obsah prejavu, a teda možnosť zaujať k nemu stanovisko (prejaviť súhlas alebo nesúhlas), alebo jednoducho prejav vziať na vedomie. Ak sa prejav urobil medzi osobami prítomnými alebo inak priamo konajúcimi, došiel adresátovi len čo sa
urobil (prípadne len čo mu bol predložený). Ak sa prejav urobil inak, teda medzi neprítomnými, došiel adresátovi len čo mu bol doručený list alebo telegram obsahujúci prejav. Nie je však potrebné, aby sa listina doručila do rúk adresáta, ale stačí, že sa dostala do sféry jeho dispozície, takže adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom (napr. ak list alebo telegram bol dodaný do rúk adresáta alebo do jeho poštovej schránky alebo do rúk príslušníka adresátovej domácnosti, prípadne do rúk zamestnanca podniku atď.). Prejav dôjde adresátovi, aj keď z nepozornosti dobre nepostrehol jeho obsah alebo zanedbal možnosť bez omeškania oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. listinu doručenú mu do schránky nechal bez povšimnutia). Dôjdenie prejavu vôle tak završuje proces vzniku jednostranného adresovaného právneho úkonu, pričom pre zavŕšenie účinkov úkonu nie je ako plynie z uvedenej úvahy potrebné, aby adresát písomnosť podpísal, resp. aby písomnosť bola doručená adresátovi do vlastných rúk, pokiaľ zákon výslovne takúto požiadavku na doručenie písomnosti neukladá.
18. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/188/2015 z 28.9.2016 (mimo iné) konštatoval, že termín „vydať“ písomný doklad neznamená vždy požiadavku na jeho odovzdanie do dispozičnej moci niekoho, ale vydaním možno rozumieť aj jeho vytvorenie, uverejnenie, vyhlásenie. Pokiaľ subjekt vytvoril potvrdenie o vybavení reklamácie a o tejto skutočnosti upovedomil sťažovateľku SMS správou, jeho postup bol v súlade s ust. § 18 ods. 9 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
19. Z podkladov, ktoré mal orgán verejnej správy k dispozícií, najmä z príloh k podnetu spotrebiteľa (č. l. 27, 28 spisu) nemožno mať pochybnosti o tom, že sa s obsahom oboch daných listín mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť, keďže nimi disponoval. Z vyššie uvedených úvah ďalej plynie, že k vyvolaniu zákonom predpokladaných účinkov nie je potrebné, aby spotrebiteľ jednostranný adresovaný právny úkon predávajúceho podpisoval resp. potvrdzoval prevzatie písomnosti svojim podpisom.
20. Napokon krajskému súdu ostávalo vysporiadať sa s otázkou, či mohla k porušeniu povinnosti informovať spotrebiteľa v zmysle § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, viesť skutočnosť, že informácia o konkrétnom subjekte, ktorému možno zaslať výrobok na odborné posúdenie, bola v danom prípade obsiahnutá expressis verbis v doklade spoločnosti EUROPEA ES, s.r.o. - servisnej správe s cenovou ponukou, a nie v texte listiny s názvom „Protokol o prevzatí zariadenia do opravy“ - v jej časti týkajúcej sa aj spôsobu vybavenia reklamácie.
21. K dodržaniu zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu nie je potrebné (ak to zákon výslovne nepredpisuje) obsiahnutie prejavu vôle na jednej listine. Právna úprava Občianskeho zákonníka rovnako ani právna úprava zákona o ochrane spotrebiteľa nezakotvila (popri požiadavke na písomnú formu právneho úkonu) pri vydaní dokladu o vybavení reklamácie povinnosť predávajúceho obsiahnuť prejav vôle v jednej listine. Keďže zákonodarca popri písomnej forme právneho úkonu nezakotvil ďalšie požiadavky na formu daného prejavu predávajúceho - žalobcu, nemožno subjekt právnej povinnosti (predávajúceho, resp. osobu vybavujúcu reklamáciu) zaťažovať požiadavkami (a z ich nesplnenia vyvodzovať dokonca sankčnú zodpovednosť), ktoré z právneho predpisu explicitne nevyplývajú.
22. Je teda na uvážení subjektu právnej povinnosti v zmysle ust. § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, akým spôsobom v písomnom prejave svojej vôle obsiahne zákonom požadovaný obsah.
23. V predmetnej veci podľa názoru súdu písomný doklad o vybavení reklamácie pozostával tak z Protokolu o prevzatí zariadenia do opravy č. protokolu 4 12/2014LDOG, ako aj Servisnej správy servisného strediska EUROPEA ES, s.r.o. zo dňa 29.12.2014 (ako subjektu, z vôle predávajúceho zapojeného do procesu vybavovania reklamácie spotrebiteľa, hoci nad rámec zákonnej povinnosti predávajúceho), ktorá správa sa z vôle predávajúceho stala „prílohou“ Protokolu o prevzatí zariadenia do opravy a tak i obsahovou súčasťou prejavu vôle predávajúceho. V danom prípade niet pochýb o tom, že sa Servisná správa bezprostredne a v celom svojom obsahu vzťahovala k procesu vybavovania reklamácie predávajúcim (zdôvodňovala zamietnutie reklamácie), spolu s Protokolom o prevzatí zariadenia do opravy, dostala sa do sféry dispozície spotrebiteľa (ako už bolo uvedené na iných miestach tohto rozsudku), pričom v texte Protokolu o prevzatí zariadenia do opravy odkaz na Servisnú správu je zrejmý z časti danej listiny „ukončenie reklamácie/servisu ... neoprávnená reklamácia odôvodnenie - protokol“. Hoci žalobca použil v texte Protokolu o prevzatí zariadenia do opravy v časti týkajúcej sa spôsobu vybavenia reklamácie nesprávny termín „protokol“ namiesto označenia „servisná
správa“, nemohol sa spotrebiteľ, ako to plynie z kontextu celého prípadu, dostať do omylu a bolo mu zrejmé, že odôvodnenie vybavenia reklamácie je obsiahnuté v Servisnej správe, ktorou disponoval.
24. Zo Servisnej správy v spojení s Protokolom o prevzatí zariadenia do opravy je nepochybné, že každý priemerne inteligentný spotrebiteľ pri sústredenom oboznámení sa s ich obsahom musel získať poznatok o tom, komu môže pre prípad, že nesúhlasí so spôsobom vybavenia reklamácie výrobok zaslať na odborné posúdenie (napokon uvedenú skutočnosť spotrebiteľ v samotnom podnete Slovenskej obchodnej inšpekcii nenamietal). Spotrebiteľ teda bol informovaný o možnosti obrátiť sa, pre prípad nesúhlasu so spôsobom vybavenia reklamácie, na autorizované stredisko EUROPEA ES, s.r.o., resp. Ing. Romana Fundáreka, súdneho znalca, zapísaného pod č. 915007 ako to nepochybne plynie z obsahu Servisnej správy.
25. Keďže z administratívneho spisu vyplýva existencia písomného dokladu o vybavení reklamácie, v ktorom bolo uvedené, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie v prípade, ak nie je so spôsobom vybavenia reklamácie spokojný, z uvedeného dôvodu správny súd v zmysle citovaného ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v súlade s vysloveným právnym názorom správneho súdu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.