Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. C., N.. XX.X.XXXX, a mal. W. C., N.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, deti rodičov - matky: Z. C., N.. XX.X.XXXX, A. G. S., F., E.. R., Í., a otca: V. C., N.. X.XX.XXXX, A. K. XXX, W. A. F. XX, W. XX-XXX, G. G., W. T., zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Strakovou, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, o zníženie výživného, na odvolanie otca maloletých proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 31.3.2017 pod č. k. 30P/190/2016-25, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci zníženia výživného a konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2) Vychádzal zo zistenia, že otec maloletých svojím návrhom žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu W. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 12.9.2012 tak, že výživné určené pre každé maloleté dieťa sumou 300,- eur mesačne sa znižuje počnúc 1.4.2016 do budúcna na sumu 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného k maloletým v roku 2012 došlo k zmene pomerov na jeho strane. V súčasnosti žije v W. T., kde spolu so svojou partnerkou vychováva mal. K. C., nar. 27.7.2015, a pracuje na základe pracovnej zmluvy od februára 2016 s hrubým mesačným príjmom 430,- eur.

3) Uzavrel, že súd na posúdenie právomoci konať vo veci zníženia výživného je povinný aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009. Mal v konaní za preukázané, že miesto obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré sú zároveň osobami oprávnenými na výživné, a z hľadiska procesného postavenia v konaní žalovaných, je v Í.. Teda matka a maloleté deti majú obvyklý pobyt v Í., kde majú centrum svojho života, a to aj s prihliadnutím na ich rodinný a sociálny život. Otec má obvyklý pobyt v W. T., kde pracuje a so svojou partnerkou vychováva mal. K.N. C., nar. XX.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci zníženia výživného v zmysle čl. 3 Nariadenia. Preto v súlade s čl. 10 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci zníženia výživného a z tohto dôvodu konanie zastavil.

4) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec maloletých odvolanie, ktorým žiadal zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym názorom súdom prvej inštancie, aj keď súd má pravdu v tom, že právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym poriadkom, pričom nariadenia sú priamo uplatniteľné, resp. aplikovateľné v členských štátoch. Na druhej strane nemožno aplikovať označené Nariadenie izolovane bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na fakt, že sa má v zmysle klauzuly rebus sic stantibus meniť rozhodnutie (rozsudok) vydaný slovenským úradom ako štátnym orgánom. Poukázal tiež na princíp denegatio iustitiae - zákaz odopretia prístupu k spravodlivosti.

6) Matka maloletých sa na odvolanie otca písomne nevyjadrila.

7) Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletých bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhlásil absenciu právomoci konať vo veci konkrétneho zníženia výživného a konanie zastavil, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 387 ods. 2 .

8) Na zdôraznenie správnosti uznesenia a k odvolacím dôvodom otca maloletých odvolací súd dopĺňa:

9) Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10) Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

11) Podľa čl. 10 označeného Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12) Súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že miesto obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré sú zároveň osobami oprávnenými na výživné, a z hľadiska procesného postavenia v konaní žalovaných, je v Í.. Matka a maloleté deti majú obvyklý pobyt v Í., kde majú centrum svojho života, a to aj s prihliadnutím na ich rodinný a sociálny život. Otec má obvyklý pobyt v W. T., kde pracuje a so svojou partnerkou vychováva mal. K. C., nar. XX.X.XXXX. Z týchto dôvodov správne uzavrel okresný súd, že na konanie vo veci zníženia výživného v zmysle čl. 3 Nariadenia v spojení s čl. 10 Nariadenia nemá právomoc konať ohľadom zníženia výživného a zároveň konanie zastavil.

13) V súvislosti so zistením súdu prvej inštancie nie je dôvod preto prijať ani tú odvolaciu námietku, že nemožno aplikovať Nariadenie izolovane bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na fakt, že sa má v zmysle klauzuly rebus sic stantibus meniť rozhodnutie (rozsudok), vydaný slovenským súdom ako štátnym orgánom. Taktiež nie je namieste odkázať na princíp denegatio iustitiae - zákaz odopretia prístupu k spravodlivosti. Tzv. prístup k spravodlivosti, podľa názoru odvolacieho súdu, je daný už tým, že právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti v tomto konkrétnom prípade je daná čl. 3 označeného nariadenia.

14) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 .

15) O trovách odvolacieho konania odvolací súd už rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .