Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova ul. č. 4 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, Bratislava, proti žalovanej: E. W., U.. XX. XX. XXXX, R. W.L. Z.. Č.. XX, R., o zaplatenie istiny 59, 95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. februára 2022, č. k. - 91, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 59, 95 eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia poistného za dobu do zániku poistenia a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , , , , , , , a vecne tým, že nakoľko žalobca v žalobe neuviedol riadne všetky potrebné skutkové okolnosti, z ktorých by jednoznačne vyplýval jeho nárok, bolo potrebné žalobu zamietnuť pre neunesenia bremena tvrdenia. Uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu opätovne dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko si žalobca nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť žalobný návrh, teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, a najmä špecifikovať výšku žalovanej pohľadávky, a to napriek riadne opätovne doručenej výzve, na ktorú nereagoval a svoje skutkové tvrdenia nedoplnil ani po zamietnutí žaloby pre ich absenciu (v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08. apríla 2021, č. k. - 36, pozn. odvolacieho súdu). Poukázal na to, že z uvedených dôvodov mu naďalej nebola známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia, ako ani výpočet poistného do zániku poistenia, nebolo zrejmé, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a s ktorou splátkou poistného, keď táto skutočnosť vyplýva iba z priloženej Výzvy. Uviedol, že súd nie je povinný zisťovať tieto skutočnosti z listín priložených k žalobe a pátrať tak po informáciách, ktoré žalobný nárok podporujú, prípadne ho potvrdzujú s tým, že žalobca nereagoval ani na výzvu (uznesenie zo dňa 25. 08. 2020, č. k. - 25), ktorou bol požiadaný o zjednanie nápravy, a neurobil tak ani v novom konaní (po zrušení v poradí prvého rozsudku), keďže na výzvu, ktorou bol požiadaný o zjednanie nápravy nereagoval, keď absencia riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby znamená stratu sporu pre neunesenie dôkazného bremena. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že základnou zložkou žaloby je žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania, pričom je

vymedzený žalobným petitom s tým, že žalobný petit bol v žalobe síce riadne uvedený a v konaní teda mohol pokračovať, avšak pri svojom rozhodovaní a posudzovaní nároku žalobcu je limitovaný nielen žalobným petitom, ale aj skutkovým tvrdením, ktoré musí subsumovať pod určitú právnu normu. Uviedol, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a formulácia skutku musí byť v žalobe vymedzená tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným skutkom, pretože plnenie, ktoré žalobca požaduje, nemožno z iného skutkového základu, než bol v žalobe vymedzený priznať, pričom povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti vyplýva z a súd nemôže pri rozhodovaní o žalobnom návrhu sám vymedziť relevantný skutkový dej a tento vyvodzovať z priložených dokladov ( ). Poukázal na skutočnosť, že v posudzovanej veci žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s tým, že opis rozhodujúcich skutočností nemôže nahradiť odkazom na označené, či priložené dôkazy, či ich len k žalobe formalisticky pripojiť, keď v danom prípade nešlo o vadu žaloby, pretože obsahovala žalobný petit ako aj určitú mieru skutkových tvrdení, preto síce mohol o žalobe ďalej konať a nemohol ju odmietnuť, avšak nemohol sám doplniť ďalšie absentujúce dôležité skutkové tvrdenia, z dôvodu ktorého žalobcu na ich doplnenie v súlade so zákonom, vyzval. Poukázal na to, že žalobca na výzvu nereagoval a neurobil tak ani v odvolacom konaní, či v novom konaní po zrušení pôvodného rozsudku, a preto v súlade s usmernením súdu druhej inštancie vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom mienil dať žalobcovi ďalší priestor na vymedzenie a doplnenie skutkových tvrdení, avšak žalobca ani túto možnosť nevyužil, z dôvodu ktorého nevykonal ani dokazovanie, pretože nemožno dokazovať skutkové tvrdenia, ktoré neexistujú. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca, ktorý v predmetných veciach podáva na Okresný súd Bratislava II desiatky, či stovky žalôb (za celú SR ich podáva výlučne na Okresný súd Bratislava II), si svoju povinnosť riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby neplní ani v týchto iných žalobách a celkom zjavne sa spolieha na to, že žaloby zdôvodniť nemusí a že túto jeho zákonnú povinnosť bude suplovať súd, ako tomu bolo za platnosti a účinnosti bývalého procesného predpisu (), napriek tomu, že výzvy na splnenie zákonnej povinnosti mu boli adresované vo všetkých prípadoch s tým, že žalobca prostredníctvom svojho zástupcu používa jednoduchú formulárovú žalobu, v ktorej mení len tri základné údaje (výšku žalovanej pohľadávky, dátum uzavretia zmluvy a dátum zániku poistenia), pričom predmetnými výzvami vznikajú v týchto väčšinou finančne bezvýznamných sporoch nehospodárne úkony a konania sa zbytočne naťahujú. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. a vecne tým, že žalovaná mala síce v konaní úspech, preto aj nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej však žiadne trovy nevznikli, náhradu trov jej nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ustanovenie ) a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ) a navrhol ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že si nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť žalobný návrh, nakoľko v žalobe tvrdil konkrétny nárok na zaplatenie dlžného poistného v dôsledku zániku poistenia pre neplatenie poistného zo strany žalovanej z konkrétnej poistnej zmluvy, a preto nie je zrejmé ako súd myslel svoje závery o tom, že mu nebola známa konkretizácia dôvodu zániku poistenia, nakoľko v žalobe je tvrdenie o neplatení poistného s dôsledkom zániku poistenia s tvrdením o nároku na poistné v žalovanej výške k termínu zániku poistenia. Namietol, že podaná žaloba obsahuje dostatočný opis rozhodných skutkových okolností, aby súd vec prejednal podľa s tým, že si uplatnil žalobou nárok na zaplatenie poistného z uzatvoreného poistenia od žalovanej, zároveň išlo o nárok na zaplatenie poistného do doby zániku poistenia, výšku žalovaného nároku konkrétne uviedol, ako aj deň zániku poistenia, t. j. s ohľadom na ust. , pokiaľ nedôjde k procesnej obrane, resp. k spochybneniu skutkových okolností zo strany žalovanej, súd považuje tvrdené skutkové okolnosti za nesporné, z dôvodu ktorého nebol v konaní sporný základ nároku, teda nebolo sporné, že procesné strany uzatvorili poistnú zmluvu, nebolo sporným, že poistenie zaniklo v termíne, ktorý tvrdil a takisto nebolo sporným, že mal nárok na zaplatenie dlžného poistného, a to vo výške, ktorú uviedol,

nakoľko ani tá nebola spochybnená. Poukázal na to, že v konaní boli nespornými všetky rozhodné skutkové okolnosti tykajúce sa základu a výšky nároku a napriek tomu súd opätovne rozhodol v jeho neprospech. Žalobca poukázal na názor uvedený v uznesení odvolacieho súdu č. k.

- 54 s tým, že súd v rozpore s článkom 15 posúdil žalobný návrh spolu predloženými dôkazmi ako netvrdený a nepreukázaný naproti absolútnej nečinnosti žalovanej, ktorá na žalobu vôbec nereagovala, neposkytla jediné tvrdenie či popretie akýchkoľvek skutočností, počas celého konania bola nečinná a oproti nemu si nesplnila ani bremeno tvrdenia, nehovoriac o unesení bremena dokazovania. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní postupoval v rozpore s ustanovením s poukazom na odborný komentár k , a nakoľko žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila jeho tvrdenia o existencii uplatneného nároku, ani o výške nedoplatku na poistnom, všetky tieto tvrdenia mal súd považovať za nesporné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26. 07. 2018 v obdobnej veci, v ktorom sa súd stotožnil s jeho argumentáciou, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3.

Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené podľa dňa 13. 04. 2022 (fikciou doručenia), sa k nemu nevyjadrila.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 09. júna 2022 podľa v spojení s , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ), pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil ( ).

6.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.

V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 08. apríla 2021, č. k. - 36, ktorým žalobu žalobcu zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. augusta 2021, č. k. - 54 a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9.

Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí prvý prvoinštančný rozsudok v prejednávanej veci zrušený bol nesprávny procesný postup, ktorý zvolil v situácii, v ktorej považoval skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe za nepreukázané, napriek tomu, že sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, t. j. skutkové tvrdenia nepoprela.

10.

Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu ( ). 11.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu (zo dňa 31. augusta 2021, sp. zn. ), ktoré bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 26. 10. 2021, zrozumiteľne vyplýva dôvod, pre ktorý bol v poradí prvý prvoinštančný rozsudok zrušený, t. j. z dôvodu nesprávne zvoleného procesného postupu súdom prvej inštancie, keď žalobu zamietol v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalobcu riadne odôvodniť svoj žalobný návrh, výšku žalovanej istiny a svoje tvrdenia preukázať listinnými dôkazmi, predovšetkým poistnou zmluvou, ktorú mal žalobca so žalovanou uzavrieť a to napriek tomu, že žalovaná skutkové tvrdenia v žalobe nepoprela.

12.

Podľa ustanovenia , majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jej neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná.

13.

Z obsahu spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bol spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie na deň 08. 02. 2022 doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu a pre spotrebiteľov (, , , , , , , , , a ďalšie), a to napriek tomu, že v súlade s ust. , ak je strana zastúpená advokátom, súd voči nej manudukčnú povinnosť nemá.

14.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý je v spore zastúpený advokátom od podania žaloby (od začiatku konania), bol povinný bez toho, aby mu bolo zo strany súdu prvej inštancie poskytnuté poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach podať žalobu obsahujúcu pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a najmä označiť dôkazy na ich preukázanie ( ), zároveň bol povinný označené dôkazy predložiť, avšak žalobca bol v konaní natoľko pasívny, že najprv nereagoval na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 25. augusta 2020, č. k. - 25, ktorým bol vyzvaný na doplnenie skutkového zdôvodnenia žaloby, a po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, jediný úkon, ktorý žalobca v konaní urobil, bolo písomné ospravedlnenie sa z vytýčeného pojednávania (08. 02. 2022), a udelenie súhlasu s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti a predloženie kópie poistnej zmluvy, ktorú so žalovanou uzavrel, a z ktorej má vyplývať žalobou uplatnený nárok.

15.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že žaloba obsahuje natoľko dostatočný opis rozhodných skutkových okolností, že súd prvej inštancie mohol vec prejednať podľa , odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), z čoho vyplýva, že strana sporu síce nie je povinná uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu, je však povinná uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých svoj nárok vyvodzuje.

16.

Zároveň je nutné uviesť, že súd je v zásade povinný skúmať žalobu len po formálno-právnej stránke (nie však formalisticky) v tom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t. j., či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho preukázanie označené relevantné dôkazy, avšak v posudzovanej veci podaná žaloba obsahuje iba údaj o uzavretí poistnej zmluvy (číslo zmluvy, deň a rok uzavretia), citáciu zákonného ustanovenia, z ktorého žalobca odvodil žalobou uplatnený nárok ( , zánik poistenia z dôvodu nezaplatenia poistného), a napokon skutkové tvrdenie, že žalovaná nezaplatila poistné, aj napriek výzve na jeho zaplatenie. K omeškaniu žalovanej s plnením jej peňažného dlhu žalobca uviedol iba to, že sa dostala do omeškania s platením poistného a odcitoval zákonné ustanovenie, z ktorého mu nárok na zaplatenie príslušenstva k žalovanej istine vyplýva, avšak od kedy a s ktorou splátkou sa žalovaná do omeškania dostala, už v žalobe uvedené nie je.

17.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nie je jeho povinnosťou modelovať žalobný návrh vlastnou iniciatívou podľa predložených listinných dôkazov, a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že z dôkazov, ktoré žalobca predložil k žalobe vyplýva (Ďalšie údaje o poistnej zmluve, ktorú žalobca k žalobe ani nepredložil), že sa žalovaná zaviazala platiť ročné poistné v sume 160, 56 eur formou lehotného poistného, t. j. mesačne v sume 16, 50 eur, keď Výzvou na zaplatenie poistného zo dňa 24. 09. 2018 bola vyzvaná na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 22. 06. 2018 do 22. 07. 2018 v sume 16, 50 eur (č. l. 13 spisu), avšak ako vyplýva z Oznámenia o zániku poistenia pre nezaplatenie poistenia a upomienky zo dňa 14. 12. 2018 (č. l. 16 spisu), žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžného poistenia do zániku poistenia (11. 11. 2018) v sume 59, 95 eur, teda na sumu, ktorá ani nepredstavuje súčet nezaplatených splátok, t. j. ako správne uviedol aj prvoinštančný súd, žalobca nešpecifikoval výšku žalovanej istiny, keďže nielen v žalobe, ale aj po doručení uznesenia zo dňa 25. augusta 2020, č. k. - 25, v odvolaní proti v poradí prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ani po zrušení prvého rozhodnutia odvolacím súdom, dokonca ani v odvolaní proti v poradí druhému prvoinštančnému rozsudku, výpočet dlžného poistného do zániku poistenia absentuje.

18.

K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (odvolací dôvod podľa ust. ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

19.

K odvolacím námietkam žalobcu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ustanovenie ), považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaná k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedla, preto sa ním nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, nakoľko ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu, skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle ust. veta druhá ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, pričom v posudzovanej veci odvolací súd existenciu týchto odvolacích dôvodov ani nezistil.

20.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, a nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa a

21.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v priebehu celého konania, teda ani v odvolacom konaní, žiadne trovy nevznikli.

22.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).