Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11S-137-2016.pdf
PDF · 120.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/137/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: PFS, a.s., so sídlom Brezová pod Bradlom, Štverníky 662, IČO: 34 113 142, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Galanta, Mierové námestie 2, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. ITN-64-22-2.2/P-J2-15 zo dňa 4. marca 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu č. ITN-64-22-2.2/P-J2-15 zo dňa 4. marca 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2016 (ďalej aj ,,Protokol, príp. Protokol v znení Dodatku č. 1“), ktorým boli vyšetrené príčiny závažného pracovného úrazu zamestnankyne žalobcu Petry Škvorcovej. V Protokole bolo konštatované, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby prevádzkový pracovný prostriedok - výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364, na prevádzke dielne lisovne neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ,,zákon č. 124/2006 Z.z.“) v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.2. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z.“). Porušenie malo spočívať v tom, že zamestnávateľ dňa 16.10.2015 nezabezpečil, aby sa pracovný prostriedok, výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364, po celý čas jeho používania mohol uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu z akejkoľvek príčiny.
2. Uvedený Protokol v znení Dodatku č. 1 napadol žalobca včas podanou správnou žalobou. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci, Protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, v konaní nastali vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť Protokolu v znení Dodatku č. 1, a napadnutým rozhodnutím boli žalobcovi uložené povinnosti a opatrenia, ktoré sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné, a preto je Protokol v znení Dodatku č. 1 nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení k Protokolu poukázal na technologický postup, t.j. obojručné spúšťanie pracovného prostriedku a vkladanie a vyberanie výrobkov pomocou pinzety, bez ktorého nie je možné uviesť do chodu predmetný pracovný prostriedok. Napriek uvedeným vecným námietkam žalovaný v Dodatku č. 1 konštatoval, že Protokol zo dňa 04.03.2016 zostáva nezmenený. Vymedzenie predmetu konania žalobcu popísané pri údajnom porušení zákona
č. 124/2006 Z.z. a nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. považoval žalobca za príliš všeobecné, bez konkrétneho opisu skutku. Zastával názor, že žalovaný nepreukázal porušenie právnych predpisov žalobcom, ani to, že tieto porušenia boli v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý sa stal. Absentuje tak príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov zo strany žalobcu a úrazom postihnutého. Žalovaný naviac vo svojich stanoviskách a v Protokole používa polemiky a hypotézy. S poukazom na konštatovania žalovaného v Protokole považoval žalobca časť G. b) bod 1 Protokolu v znení Dodatku č. 1 za nepreskúmateľnú pre nezrozumiteľnosť. Zároveň sa nestotožnil s postupom žalovaného, ktorý neprerokoval so žalobcom Protokol v znení Dodatku č. 1, čo považoval za porušenie § 13 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. Nakoľko je podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. dodatok protokolu súčasťou protokolu, tak potom Protokol v znení Dodatku č. 1 mohol byť prerokovaný najskôr dňa 31.03.2016, t.j. deň, kedy bol vypracovaný Dodatok. Žalobca poukazoval na iné správne konanie, kde Dodatok k Protokolu prerokovaný bol. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že výsledkom vyšetrenia príčin úrazu v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 124/2006 Z.z. malo byť určenie príčiny úrazu. Protokol v znení Dodatku nedáva jasnú a základnú odpoveď na otázku, čo bolo príčinou úrazu a aká je príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov zo strany žalobcu a úrazom postihnutého. Žalovaný v Protokole v znení Dodatku č. 1 jednoznačne nevymedzil porušenie povinnosti žalobcu, jednoznačne a zrozumiteľne nepopísal skutok, a preto ho ani nemohol subsumovať pod správne ustanovenia právnych predpisov tak, aby bol výrok jasný a zrozumiteľný. Žalobca záverom vytkol žalovanému, že Protokol v znení Dodatku č. 1 nie je riadne odôvodnený a nie je z neho zrejmé, v čom spočíva porušenie povinností, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca dňa 16.10.2015 nezabezpečil, aby sa pracovný prostriedok, výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364, mohol po celý čas jeho používania uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu po zastavení jeho chodu z akejkoľvek príčiny. Uvedenie pracovného prostriedku do chodu alebo zmena podmienok činnosti pracovného prostriedku nesmú ohroziť zamestnanca - v zmysle § 4 ods. 2 a bod 2.2. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Poukázal na skutočnosť, že aj samotný žalobca vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 08.03.2016 uviedol, že sa jednalo o nepredvídanú poruchu na stroji, z čoho je zrejmé, že stroj v čase vzniku závažného pracovného úrazu bol chybný. K námietke žalobcu, že aj napriek jeho námietkam žalovaný uvedený nedostatok v Protokol nezdôvodnil a neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, žalovaný uviedol, že samotný žalobca v bode 8 žaloby uviedol, že protokol sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia. Protokol bol spísaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom obsahuje náležitosti v zmysle § 14 cit. zákona. Žalobca tak na jednej strane uviedol, že Protokol nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a na druhej strane poukazuje na to, že nemá náležitosti, ktoré má mať rozhodnutie vydané v správnom konaní, čo si navzájom odporuje. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/92/2015 zo dňa 18.05.2016, v zmysle ktorého protokol má obsahovať náležitosti podľa § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. a nemusí mať náležitosti, ktoré uviedol žalobca. Žalovaný ďalej zastával názor, že porušenie je formulované jasne a určite, vyplýva z neho, že žalobca poskytol Petre Škvorcovej na prácu pracovný prostriedok, ktorý jej spôsobil pracovný úraz, nakoľko sa uviedol sám do chodu bez ohľadu na to, že bolo nastavené obojručné spúšťanie. Pri stanovení štatistickej značky príčiny závažného pracovného úrazu: 1 - chybný stav zdroja úrazu inšpektor práce vychádzal z vlastnej ohliadky miesta vzniku úrazu, fotodokumentácie, dokumentácie o BOZP vrátane sprievodnej technickej dokumentácie výstredníkového lisu LEN 10 C predloženej zamestnávateľom a podania informácií fyzickými osobami, vrátane vyjadrenia poškodenej. Inšpektor práce vymedzil presne príčinu pracovného úrazu poškodenej S.E. a predmet konania popísal v protokole časť E: Charakteristika deja pracovného úrazu. Opis skutku je formulovaný jasne a zrozumiteľne. Z obsahu Protokolu je zrejmá príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov, ktorou bola skutočnosť, že žalobca nezabezpečil, aby sa pracovný prostriedok - výmenníkový lis LEN 10 C po celý čas jeho používania mohol uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou a poverením poškodenej osoby obsluhou tohto nezabezpečeného pracovného prostriedku. Žalovaný jednoznačne preukázal porušenia právnych predpisov v príčinnej súvislosti so závažným pracovným úrazom. Námietka žalobcu, že obojručné spúšťanie pracovného prostriedku zabraňovalo uviesť predmetný pracovný prostriedok do chodu, popiera jednoduchú logickú úvahu vedúcu k tomu, že samotná pracovníčka obsluhujúca lis pri vyhovujúcom obojručnom ovládaní a bezchybnom technickom stave lisu musí mať ruky pri pohybe barana lisu na tlačidlách obojručného ovládania, a teda úraz by sa nestal. Inšpektor práce uzavrel Protokol zo šetrenia pracovného razu poškodenej bez zmeny, a k vyjadreniam žalobcu zaujal jasné
a zreteľné stanovisko v Dodatku č. 1 k Protokolu, pretože jeho námietky neboli vecné. Vyšetrovací pokus nebol potrebný, nakoľko na vznik úrazu má vplyv technický stav lisu, čo zamestnávateľ potvrdil i vykonanými technickými opatreniami na lise, ktoré majú zabrániť opakovaniu podobného úrazu. K námietke žalobcu, že Protokol v znení Dodatku nebol so žalobcom prerokovaný, žalovaný uviedol, že Protokol bol so žalobcom v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. prerokovaný dňa 04.03.2016. Protokol bol prerokovaný s predsedom predstavenstva Ing. Z. a členom predstavenstva Ing. N., ktorí boli štatutárnym orgánom v zmysle výpisu z obchodného registra. Žalobca sa vyjadril k Protokolu listom zo dňa 08.03.2016, na základe čoho bol dňa 31.03.2016 vyhotovený Dodatok č. 1 k Protokolu a zaslaný na doručenku ,,do vlastných rúk“ na adresu sídla žalobcu. Žalobca prevzal listovú zásielku s Dodatkom č. 1 k Protokolu dňa 07.04.2016, o čom svedčí doručenka. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že Protokol bol prerokovaný v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z., pričom po vznesení námietok žalobcu k Protokolu bol v zmysle zákona vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený. Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/92/2015 zo dňa 18.05.2016 zákon neukladá žalovanému povinnosť prerokovať protokol so žalobcom opätovne, po vypracovaní dodatku, ktorým inšpektor práce reagoval na námietky vznesené zo strany žalobcu. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca v Protokole nenariaďoval odstrániť zistené nedostatky v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko po vzniku úrazu Petry Škvorcovej žalobca vykonal opatrenia proti opakovaniu pracovného úrazu.
4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 01.08.2016, v ktorom zotrval na názoroch vyjadrených v správnej žalobe. Zopakoval, že žalobca vo vyjadrení k Protokolu poukázal na technologický postup, t.j. obojručné spúšťanie pracovného prostriedku a vkladanie a vyberanie výrobkov pomocou pinzety, bez ktorého nie je možné uviesť do chodu pracovný prostriedok, avšak žalovaný sa k tejto námietke žiadnym spôsobom nevyjadril a na strane 5 Dodatku č. 1 iba konštatoval, že Protokol zo dňa 04.03.2016 zostáva nezmenený, čo je podľa žalobcu nedostačujúce. Na podporu svojho tvrdenia, že Protokol treba považovať za tzv. fiktívne rozhodnutie v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/150/2015 zo dňa 16.06.2016 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/57/2012 zo dňa 18.07.2013, z ktorých rozhodnutí vybral príslušné právne vety, ktorými argumentoval. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v Protokole zo dňa 04.03.2016 sa neuvádza, ktorá fotografia čo preukazuje, absentuje zápisnica z obhliadky miesta, ktorá má byť podľa žalovaného dôkazom, a absentujú aj ďalšie dôkazy, na ktoré žalovaný odkazuje vo svojom vyjadrení. Žalovaný tak odkazuje na dôkazy, ktoré v Protokole absentujú, a teda nie je zrejmé, na čom založil svoje tvrdenia. Žalobca sa ďalej nestotožnil s konštatovaním žalovaného, že na vznik úrazu mal vplyv technický stav lisu, čo zamestnávateľ potvrdil i vykonanými technickými opatreniami na lise, ktoré majú zabrániť opakovaniu podobného úrazu. Žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že technické opatrenia boli vykonané iba za účelom prevencie, ale v žiadnom prípade z toho nemožno vyvodzovať záver, že žalobca tým potvrdil zlý technický stav, ako to konštatuje žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnom Protokole nie je konštatované údajné porušenie § 5 ods. 3 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. Záverom zopakoval, že Protokol v znení Dodatku č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný, čo predstavuje porušenie § 13 ods. 12 zákona č. 124/2006 Z.z. Opätovne dôvodil, že nakoľko je dodatok podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. súčasťou protokolu, tak potom Protokol v znení Dodatku č. 1 mohol byť prerokovaný najskôr dňa 31.03.2016, t.j. deň, kedy bol vypracovaný Dodatok č. 1. Na základe uvedeného zastával názor, že Protokol v znení Dodatku č. 1 nebol prerokovaný, ktorú skutočnosť majú potvrdiť aj zmienené rozsudky Krajského súdu v Nitre a v Trnave.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6.1. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil nasledovné:
8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. ITN-64-22-2.2/P-J2-15 vydaného Inšpektorátom práce Trenčín (t.j. žalovaným) dňa 4. marca 2016, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2016, a to pokiaľ ide o posúdenie, či napadnuté rozhodnutie, ako aj postup ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v súlade so zákonom.
9. Vydaniu Protokolu č. ITN-64-22-2.2/P-J2-15 zo dňa 04.03.2016 predchádzal pracovný úraz zamestnankyne žalobcu - S.E. dňa 16.10.2015 u zamestnávateľa PFS, a.s., IČO: 34 113 142 (t.j. u žalobcu). Na základe oznámenia pracovného úrazu zo dňa 29.10.2015 vykonali pracovníci žalovaného
- inšpektori práce u žalobcu v dňoch 05.11.2015, 09.11.2015, 10.11.2015, 13.11.2015, 23.11.2015 a 04.03.2016 vyšetrovanie príčin závažného pracovného úrazu, výsledkom ktorého bolo vydanie vyššie uvedeného Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 04.03.2016.
10. Z Protokolu vyplýva, že vyšetrovaná udalosť bola posúdená ako závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. Ako zdroj pracovného úrazu bol inšpektormi práce určený výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364 a príčinou pracovného úrazu bol chybný stav zdroja úrazu. Z predmetného Protokolu ďalej vyplýva, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ nezabezpečil, aby prevádzkový pracovný prostriedok - výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364, na prevádzke dielne lisovne neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.2. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Porušenie malo spočívať v tom, že zamestnávateľ dňa 16.10.2015 nezabezpečil, aby sa pracovný prostriedok, výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364, po celý čas jeho používania mohol uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu z akejkoľvek príčiny.
11. Inšpektor práce počas ohliadky miesta úrazu nevydal rozhodnutie so zákazom používať predmetný výstredníkový lis, nakoľko zamestnávateľ po vzniku pracovného úrazu vykonal na lise technické opatrenia proti opakovaniu pracovného úrazu a inšpektorovi práce dokladoval odstránenie nedostatku predložením Protokolu o skúškach a overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja počas prevádzky podľa STN 21 0700 - výstredníkového lisu LEN 10 C, inv. č. 4416021, výr. č. 0364, rok výr. 1983 zo dňa 03.11.2015, so záverečným hodnotením: Skúšaný stroj vyhovuje bezpečnostným parametrom podľa STN 21 0700.
12. Obsah Protokolu bol dňa 04.03.2016 prerokovaný so štatutárnymi zástupcami zamestnávateľa, a to Ing. Petrom Z., predsedom predstavenstva a Ing. Branislavom N., členom predstavenstva.
13. Dňa 09.03.2016 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu (prostredníctvom štatutárnych zástupcov) k predmetnému Protokolu. K ich vyjadreniu zaujal stanovisko žalovaný v Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2016 so záverom, že výstredníkový lis v čase pracovného úrazu nebol bezpečný, ale svojím technickým stavom ohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, následkom čoho bol i vznik závažného pracovného úrazu poškodenej S. N.. Na základe uvedeného zostal Protokol č. ITN-64-22-2.2/P-J2-15 zo dňa 04.03.2016 nezmenený. Dodatok č. 1 bol dňa 04.04.2016 zaslaný doporučene štatutárnym zástupcom žalobcu - Ing. Petrovi Z., predsedovi predstavenstva a Ing. C. N., členovi predstavenstva.
14. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zastáva názor, že preskúmavaný Protokol č. ITN-64-22-2.2/P-J2-15 zo dňa 04.03.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2016, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so
zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správny orgán náležite právne posúdil.
15. Podľa § 4 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
15.1. Podľa bodu 2.2. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 pracovný prostriedok sa môže uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu po zastavení jeho chodu z akejkoľvek príčiny a významné zmeny podmienok jeho činnosti, napríklad rýchlosti, tlaku. Uvedenie pracovného prostriedku do chodu alebo zmena podmienok činnosti pracovného prostriedku nesmú ohroziť zamestnanca. Táto požiadavka sa netýka uvedenia pracovného prostriedku do chodu alebo zmeny podmienok jeho činnosti, ak sú súčasťou normálneho pracovného cyklu automatického zariadenia.
15.2. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
15.3. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“) v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
15.4. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
15.5. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
15.6. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
15.7. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada.
16. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ust. § 14 zák.č. 125/2006 Z.z. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Hoci protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania, súdnou praxou je ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
17. Krajský súd konštatuje, že povinnosťou zamestnávateľa je poskytnúť zamestnancom vyhovujúci a bezpečný pracovný prostriedok a zabezpečiť tak také podmienky, ktoré sú pre ich prácu bezpečné. Vykonaným dokazovaním však žalobca tieto podmienky nevytvoril a tým umožnil spôsobiť zamestnankyni, p. Škorcovej, ťažkú ujmu na zdraví, keďže pri funkčnom zariadení by výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364 zdvih bez úmyselnej činnosti obsluhujúceho zamestnanca nezopakoval.
18. V danej veci bolo riadne preukázané, že predmetný pracovný prostriedok - výstredníkový lis sa uviedol do činnosti bez pričinenia zamestnankyne, v dôsledku čoho utrpela ťažkú ujmu na zdraví. Správny orgán pri vyšetrovaní predmetného pracovného úrazu venoval náležitú pozornosť tomu, ako k pracovnému úrazu došlo, miestu vzniku úrazu, mechanizmu úrazového deja, bola vykonaná ohliadka miesta vzniku závažného pracovného úrazu, bola vyhotovená fotodokumentácia, boli vypočutí zamestnanci žalobcu a autorizovaný bezpečnostný technik, o čom boli spísané zápisnice o podaní informácie. Žalovaný vychádzal pri vydaní Protokolu aj z podkladov získaných od samotného žalobcu, ktorý mal v zmysle § 17 ods. 4 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/124/> povinnosť registrovať pracovný úraz tak, že bol povinný zistiť príčinu okolností jeho vzniku za účasti zamestnanca a v prípade ťažkej ujmy na zdraví bol povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika. Správny orgán teda pri zisťovaní a následne pri hodnotení skutkového stavu vychádzal aj zo Správy žalobcu zo šetrenia závažného pracovného úrazu zo dňa 12.11.2015, predloženej správnemu orgánu, ktoré vyšetrovanie bolo vykonané za účasti autorizovaného bezpečnostného technika. Nedostatky boli zistené inšpektormi práce aj na základe ohliadky počas vyšetrovania predmetného pracovného úrazu a tiež na základe fotodokumentácie vykonanej po vzniku pracovného úrazu, pričom miesto úrazu bolo zdokumentované a zistený nedostatok bol preukázaný. Zistenie skutkového stavu tak v danej veci zodpovedá obsahu spisového materiálu predloženého žalovaným.
19. Inšpektori práce zistený stav v Protokole zo dňa 04.03.2016 zhodnotili ako technickú poruchu na výstredníkovom lise, typ Len 10 C, inv. č. 4416021, výr. č. 0364 a určili štatistickú značku príčiny závažného pracovného úrazu: -1 - Chybný stav zdroja úrazu (časť D). Príčina pracovného úrazu zamestnankyne je v predmetnom Protokole riadne popísaná v časti E - Charakteristika deja pracovného úrazu. Popis skutku je formulovaný presne, určite a zrozumiteľne, inšpektori práce na základe zistených skutočností riadne preukázali, že žalobca porušil právne predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zistené nedostatky rozdelili na nedostatky, ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom
predmetného pracovného úrazu a ktoré nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu (protokol č. ITN-70-22-2.2/P-B22,23-15). Z Protokolu v znení Dodatku č. 1 jednoznačne vyplýva, čo bolo príčinou úrazu zamestnankyne a aká je príčinná súvislosť medzi porušením právnych predpisov zo strany žalobcu a úrazom poškodenej.
20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ochrana zamestnanca bola zabezpečená obojručným ovládaním za súčasného používania pinzety, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa touto námietkou vznesenou žalobcom aj vo vyjadrení k Protokolu zaoberal už v Dodatku č. 1, keď konštatoval, že obojručná ovládacia sústava sa nepoužíva na eliminovanie možnosti vzniku úrazu pri nepredvídaných poruchách (napr. zopakovanie zdvihu), ale na ochranu pred zranením v nebezpečnom priestore tvárniaceho stroja a pokiaľ sa týka používania pinzety ako ochrannej pomôcky pri práci s výstredníkovým lisom, uviedol, že používanie mechanických pomôcok (napr. pinziet) na vkladanie a vyberanie polotovarov a výliskov z pracovného priestoru lisu nie je možné akceptovať ako ochranu proti zopakovaniu zdvihu listu bez úmyselnej činnosti obsluhy. Až po riadnom vyjadrení sa k uvedeným námietkam, keď žalovaný dospel k záveru, že nie sú dôvodné, konštatoval v Dodatku č. 1, že Protokol zostáva nezmenený. Nemožno sa tak stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaný dospel k záveru, že predmetný Protokol zostáva nezmenený bez toho, aby sa pred vyslovením tohto záveru vysporiadal s jeho námietkami vo vyjadrení zo dňa 08.03.2016.
21. Pokiaľ ide o preskúmateľnosť Protokolu a posúdenie otázky, či spĺňa zákonné náležitosti, krajský súd zastáva názor, že predmetný Protokol, resp. Protokol v znení Dodatku č. 1 obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti na jeho obsah v súlade s § 14 zákona č. 164/2006 Z.z. Protokol je jasný, určitý a zrozumiteľný. Žalovaný v ňom uviedol skutočnosti, ktoré zistil pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol, jednoznačne vymedzil skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, uviedol príčiny, na základe ktorých došlo k pracovnému úrazu, konštatoval porušenie povinností zo strany žalobcu, uviedol, z akých dôkazov vychádzal, tieto vyhodnotil a vysporiadal sa i s námietkami žalobcu a zrozumiteľne uviedol, prečo žalobcovi neuložil povinnosť odstrániť zistené nedostatky.
22. K námietke žalobcu, že Dodatok č. 1 k Protokolu nebol so žalobcom riadne prerokovaný, krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákon č. 125/2006 Z.z., je žalovaný povinný prerokovať so zamestnávateľom iba Protokol o vykonaní kontroly, k čomu v prejednávanom prípade preukázateľne došlo dňa 04.03.2016. Predmetný zákon žalovanému neukladá povinnosť prerokovať protokol so žalobcom opätovne, po vypracovaní dodatku, ktorým inšpektor práce reagoval na námietky vznesené zo strany žalobcu. Naviac, v prejedávanom prípade predmetný Dodatok č. 1 nijakým spôsobom nemenil Protokol zo dňa 04.03.2016, a žalovaný sa v ňom iba vysporiadal s námietkami žalobcu proti uvedenému Protokolu, ktorý aj po vypracovaní Dodatku č. 1 zostal nezmenený. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Dodatok č. 1 bol preukázateľne doručený žalobcovi do vlastných rúk, vzhľadom na ktorú skutočnosť mal žalobca možnosť sa s jeho obsahom riadne oboznámiť. Z uvedených dôvodov krajský súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že Protokol v znení Dodatku č. 1 nebolo potrebné opätovne prerokovať. Z tohto dôvodu je táto žalobná námietka nedôvodná.
23. Pokiaľ ide o zabezpečenie nevyhnutnej opravy a údržby, ktorú žalobca vykonal prostredníctvom firmy SERVIS EXCENTER TECHNIK s.r.o., resp. prostredníctvom revízneho technika EZ Vladimíra Bartáka, žalovaný a ani správny súd nespochybňuje závery Protokolu o skúškach tvárniaceho stroja zo dňa 20.07.2015, ani závery Správy o pravidelnej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 13.12.2012. Napriek uvedeným skúškam a odborným prehliadkam strojového zariadenia však výstredníkový lis typu Len 10 C, inv. Č. 4416021, výr. č. 0364 preukázateľne ohrozil bezpečnosť a zdravie zamestnancov žalobcu, keď vykonal (resp. zopakoval) zdvih bez úmyselnej činnosti obsluhy -- vykonal zdvih bez súčasného stlačenia oboch ovládačov i napriek tomu, že zamestnankyňa používala v čase úrazu na jeho ovládanie ochranné zariadenie - obojručnú sústavu a na vkladanie a vyberanie výrobkov používala pinzetu. Výstredníkový lis tak svojím technickým stavom ohrozil bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čoho dôsledkom je aj vznik závažného pracovného úrazu. V tejto súvislosti zároveň krajský súd poukazuje na skutočnosť, že po vzniku pracovného úrazu vykonala spoločnosť SERVIS EXCENTER TECHNIK s.r.o. na žiadosť žalobcu opätovne skúšku a overenie bezpečnostných parametrov predmetného lisu, na základe ktorej boli podľa Protokolu o overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja - výstredníkového lisu typ Len 10 C, inv. Č. 4416021, výr. č. 0364 zo dňa 03.11.2015 vymenené na lise pružiny a nastavenie vôle spojky - brzdy
a zároveň bolo zistené opotrebovanie ložiska hlavného zotrvačníka. Naviac, zamestnanec žalobcu - p. Daniel Kubíček v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 09.11.2015 uviedol, že v minulosti sa mu už stalo, že lis, na ktorom sa stal p. Škvorcovej úraz, samovoľne klesol do dolnej polohy. Uvedené tak nasvedčuje tomu, že predmetné strojové zariadenie nebolo v čase pracovného úrazu bezchybné a odstavenie výstredníkového lisu žalobcom za účelom zabránenia opätovnej situácie bolo dôvodné. V tejto súvislosti krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca vo Vyjadrení k Protokolu zo dňa 08.03.2016 a v Správe zo šetrenia závažného pracovného úrazu zo dňa 19.11.2015 uviedol, že príčinou úrazu bol chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu - náhle a nepredvídané poruchy na stroji, keď pri vyberaní lisovaného obrobku z nástroja urobil lis samovoľne opakovaný pohyb a pritlačil pracovníčke dva prsty ľavej ruky. Z uvedeného vyplýva, že aj sám žalobca pôvodne uznal, že v danom prípade príčinou úrazu bol chybný alebo nepriaznivý stav výstredníkového lisu.
24. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalovaný správne ustálil porušenie povinností na strane žalobcu, keď žalobca ako zamestnávateľ dňa 16.10.2015 nezabezpečil, aby sa pracovný prostriedok, výstredníkový lis LEN 10 C, výr. č. 0364, po celý čas jeho používania mohol uviesť do chodu len úmyselnou činnosťou, pričom táto požiadavka sa vzťahuje aj na uvedenie pracovného prostriedku do chodu z akejkoľvek príčiny. Žalobca tak preukázateľne v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby uvedený pracovný prostriedok na prevádzke dielne lisovne neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.2. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Krajský súd zároveň konštatuje, že Protokol v znení Dodatku č. 1 je určitý, zrozumiteľný a v konaní neboli zistené žiadne procesné vady.
25. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
26. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
27. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
28. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.