Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-250-2016.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/250/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: V. V., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: F. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. C., t.č. bytom Z. O., G. XX, zastúpená JUDr. Martinou Čiernou, advokátkou so sídlom Bratislava, Furdeková 19 a P. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. C., O. A. XXX o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/3/2015-58 zo dňa 05.08.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti B.: V. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a na F., nar. 29.12.2008 zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne počnúc dňom 17.08.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 17.08.2016 do 31.05.2017 činí na každé dieťa sumu 663,90 eura, ktoré sumy súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur na každé dieťa tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletých detí sa svojím písomným návrhom zo dňa 17.8.2016 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a to na každé maloleté dieťa na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že v dobe rozvodu a určenia výživného bol otec detí nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi. V súčasnej dobe pracuje ako živnostník v Rakúsku. Ona je nezamestnaná od 24.2.2016 a príjem má iba z príležitostných brigád cca. 250 eur mesačne. Dcéra V. V. nastupuje do 4. ročníka a syn F. je žiakom 1. ročníka. Obe deti majú problémy s učením, V. bol už počas 3. ročníka pridelený asistent, keďže trpí poruchou pozornosti a tiež dislexiou. Aj syn F. má problémy s učením, triedna učiteľka sa vyjadrila, že ho nemôže pustiť do 2. ročníka bez preskúšania. Deti nenavštevujú žiadne krúžky kvôli problémom s učením a preto, že domáca príprava na ďalší deň im trvá aj niekoľko hodín. Z tohto dôvodu nie je pre ňu momentálne možné zamestnať sa na trvalý pracovný pomer. Keďže príjem rieši iba príležitostnými brigádami, finančne im musí pomáhať jej mama a sestra so švargom. Otec na deti prispieva iba sumou 80 eur mesačne a to napriek tomu, že sa jeho finančná situácia pomerne zlepšila. S deťmi žije v prenajatom 2-izbovom byte, otec žije v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom. Keďže prišlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane detí, aj na strane rodičov, navrhuje zvýšiť výživné na požadovanú výšku. (1)
Matka vypočutá ako účastníka konania na pojednávaní uviedla, že zmena pomerov od poslednej úpravy nastala v tom, že syn začal navštevovať 1. ročník ZŠ v septembri 2015, prejavili sa uňho problémy s učením, musela sa mu veľa venovať, preto musela nechať prácu. Toto bolo asi v januári 2016. Potom sa zamestnala na polovičný pracovný úväzok, tam jej ale chceli dávať ďalšie zmeny na ďalší deň, čo kvôli deťom nemohla zobrať, preto tam musela skončiť. Teraz pracuje na dohodu ako pomocná sila v kuchyni a na polovičný úväzok v ďalšom zariadení. Z uvedených prác má mesačne do 200 eur a k tomu nepravidelný príjem z upratovania v priemere do 80 eur mesačne. Dcéra navštevuje 4. ročník ZŠ, má ADHD, u syna to bude asi to isté. Momentálne má s ním absolvovať špeciálne vyšetrenie. Okrem výdavkov na bývanie má zvýšené výdavky keď sú deti často choré. Teraz si založila živnosť, robí iba prvý mesiac, príjem zatiaľ nemá žiadny. Finančne jej pomáha sestra, u ktorej jej narastá dlžoba. Deti chodia k otcovi pravidelne raz do mesiaca, ona ich tam pošle aj keď si ich tento nepýta. Okrem výživného otec deťom zakúpil teraz v septembri školské potreby a pomôcky podľa zoznamu, ktorý mu dala, ona tiež kupovala nejaké zošity a pracovné zošity. Ďalej matka uviedla, že teraz deti chodia k otcovi častejšie približne každý druhý víkend, pretože si našla prácu a musí chodiť na školenia. Fixný plat má 500 eur brutto, zatiaľ je v skúšobnej dobe, takže provízie nedostala. Zarobila za apríl v čistom 550 eur. Pracovnú dobu má od 9.00 hod. do 17.30 hod., deti si už dokážu urobiť v škole viac úloh, pomôže im buď spolužiaci alebo družinárka. (2) Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu žiadala zvýšiť výživné na 150 eur na každé dieťa od 17.8.2016, kedy podávali návrh. (3)
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že uňho sa v podstate nič nezmenilo, minulý rok v januári si založil živnosť, podniká v stavbárčine, príjem bude mať asi do tých 1.000 eur brutto. Z toho si platí odvody do zdravotnej poisťovne 61,81 eura a náklady na ubytovanie, keďže chodí pracovať do zahraničia. Výdavky sú aj na cestovné náklady. Prácu vykonáva pre spoločnosť JOL s.r.o., zatiaľ nemá vyplatené všetko. Účtovníčka mu rátala, že by mal mať čistý príjem 365 eur. Prácu pre túto spoločnosť začal vykonávať až od marca 2016, prvú faktúru mu vyplatili v máji. Do marca nerobil nikde. Do výdavkov v rámci podnikania si dával nákup pracovného oblečenia zhruba tých 30 - 40 eur mesačne, ubytovanie minimálne 200 eur mesačne a cestovné mesačne 160 eur. Do nákladov si dával tiež diéty, čo boli peniaze, ktoré si bral na to, aby sa v zahraničí prestravoval. Tento rok mu dávajú preddavky minimálne 1.000 eur mesačne, zatiaľ firme nefakturoval nič. Býva sám v dome, ktorého je spoluvlastníkom so svojim otcom a sestrou. V októbri 2015 vyhorel, bolo potrebné dom zrekonštruovať, robilo sa to z otcových a sestriných peňazí. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom spolu 150 eur, s týmito sa stretáva skoro denne. Platí si dve poistky. Na staršie deti, ktoré obe navštevujú strednú školu platí po 80 a 70 eur mesačne. (4) Otec v konečnom návrhu uviedol, že nesúhlasí s návrhom. Podľa daňového priznania má príjem 317 eur v čistom, z toho musí platiť všetky náklady na domácnosť a výživné na ďalšie dve deti. Ich matka nepodávala na zvýšenie výživného len preto, že si deti vedia už brigádne zarobiť. Preto navrhuje aj na tieto dve mladšie deti spolu 150 eur. (5)
Kolízny opatrovník uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného prišlo k zmene na strane maloletých detí, ktoré sú staršie a tiež na strane otca, ktorý bol v tom čase nezamestnaný. Výživné preto navrhujú zvýšiť na staršie dieťa na 100 eur a na mladšie na 90 eur. (6)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, správu zo ZŠ, správu z CPPPaP, dohodu o pracovnej činnosti, nájomnú zmluva, rodné listy maloletých detí, lustráciu na matku v Sociálnej poisťovni, správy od predchádzajúcich zamestnávateľov matky, správu od spoločnosti JOL s.r.o., správy o maloletých deťoch zo ZŠ, daňové priznanie otca, pracovnú zmluvu matky, pripojené spisy OS Nitra sp. zn. 11P/3/2015, z neho čl. 58 zo dňa 5.8.2015 a nasledovné, 24P/227/2013, z neho rozhodnutie na čl. 75 a nasledovné a zistil tento skutkový stav: (7) Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/3/2015-58 zo dňa 05.08.2015 bolo manželstvo rodičov maloletých detí B. rozvedené. Maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matke a otca súd zaviazal prispievať na každé dieťa výživným vo výške 40 eur mesačne. Súd upravil aj styk otca s maloletými deťmi na každý posledný víkend v príslušnom kalendárnom mesiaci od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. V čase rozvodu manželstva bol otec maloletých detí nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 117 eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenia iný príjem nemal a v čase rozhodnutia súdu bol PN. Býval v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý uhrádzal všetky výdavky spojené
s bývaním. Matka maloletých detí bola zamestnaná ako čašníčka na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Boccaccio spol. s r.o. na maximálne 10 hodín týždenne s odmenou za vykonanú prácu 2,19 eura na hodinu. Okrem toho mala príjem aj z príležitostného upratovania okolo 150 eur mesačne. Maloletá V. V. nastupovala do 3. ročníka ZŠ a maloletý F. do 1. ročníka ZŠ. (8) V súčasnej dobe býva matka spolu s maloletými deťmi v podnájme, za ktorý mesačne platí 350 eur. Maloletá V. V. navštevuje 4. ročník ZŠ, maloletý F. 2. ročník ZŠ sv. U. v Z.. Podľa správy od triednych učiteliek týchto detí je maloletá V. V. vzdelávaná formou školskej integrácie a má prideleného asistenta učiteľa. Maloletá potrebuje špeciálnu pedagogickú starostlivosť, pomoc asistenta učiteľa a hlavne pravidelnú domácu prípravu. Maloletý F. má slabšiu koncentráciu a pozornosť, potrebuje častú kontrolu, vysvetľovanie, potvrdenie takmer každého samostatného kroku v práci. Je rýchlo unaviteľný, má slabšiu koncentráciu, pamäť a slabšie logické myslenie. Pokiaľ matka mala dostatok finančných prostriedkov, tak sa intenzívne venovala školskej príprave oboch detí mohla F. venovať oveľa viac času ako keď musela pracovať v rôznych zmenách. Žiak sa posunul vo vedomostiach tak, že mu umožnili komisionálne skúšky v lete a následne postup do 2. ročníka. Momentálne čakajú na výsledok diagnostikovania dieťaťa. Pre žiaka by bolo najlepšie keby matka mohla pracoval na polovičný úväzok a poobede sa venovať výchove a vzdelávaniu svojich detí. Matka uhrádza obom maloletým deťom obedy v školskej jedálni spolu vo výške 50 eur mesačne a poplatky za šk. klub spolu vo výške 20 eur mesačne. Deti bývajú často choré s čím sa matke príležitostne zvyšujú náklady na zakúpenie liekov, prípadne podporných prostriedkov. Maloletý F. má alergiu na hmyz, za lieky matka platí cca. 5 eur za dva mesiace. Ďalšie výdavky matky sú na školské potreby a pomôcky, ako aj bežné potreby oboch maloletých detí. Matka bola zamestnaná od 5.6.2015 do 9.9.2015 na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Boccaccio s.r.o. Od 20.6.2015 do 6.8.2015 na dohodu o vykonaní práce v Pálenici Jelšovce s.r.o., od 7.8.2015 do 31.1.2016 v spoločnosti CBG spol. s r.o. ako zamestnanec, od 22.8.2015 do 31.12.2015 v spoločnosti Du monde s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti, od 26.11.2015 do 10.12.2015 na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti 444 plus s.r.o., od 11.12.2015 do 20.12.2015 tiež na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Hedonix s.r.o., od 1.2.2016 do 23.3.2016 v spoločnosti Toria s.r.o. ako zamestnanec, od 25.4.2016 do 31.12.2016 v spoločnosti Little Paradise s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti, od 15.6.2016 do 31.12.2016 tiež na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Du monde s.r.o., od 20.9.2016 do 31.3.2017 bola zamestnaná v Gastro Smrštíková s.r.o. ako zamestnanec. Od 1.1.2017 do 28.2.2017 bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Little Paradise s.r.o., v ktorej spoločnosti bola znovu zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti od 1.3.2017 do 9.3.2017. Z výkonu svojej práce v uvedených spoločnostiach matka poberala príjmy s výškou vymeriavacieho základu maximálne 125,40 eura, okrem spoločnosti CBG spol. s r.o., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 504,75 eura. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol ukončený dohodou. Podľa vyjadrenia matky to bolo z dôvodov, že sa musela venovať príprave na vyučovanie u oboch maloletých detí. Od 3.4.2017 sa matka zamestnala v spoločnosti PB Partner a.s. ako klientsky pracovník II. So základnou mzdou vo výške 500 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky za mesiac apríl dosiahla príjem cca. 550 eur netto. (9) Otec maloletých detí býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom spolu so svojou sestrou a ich otcom. Otec býva v dome sám, zvýšené výdavky mu vznikli v októbri 2015 po požiari domu a jeho následnej rekonštrukcii. Podľa vyjadrenia otca náklady boli hradené z otcových a sestriných peňazí, ale určitú časť musí uhradiť aj on. Otec platí v dome mesačne 57 eur elektrinu, ročne 100 eur plyn a kúri aj pevným palivom. Otec uhrádza maloletým deťom poistky spolu po 20 eur mesačne, sebe poistku po 35,50 eura a druhú po 15,50 eura. V septembri 2016 zakúpil maloletým deťom školské potreby a pomôcky za zhruba 100 eur. Otec má aj naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. B., nar. X.X.XXXX a A. P. B., nar. XX.XX.XXXX. Na tieto deti prispieva stále výživným vo výške 80 a 70 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca je s nimi v každodennom kontakte a zvýšené výživné ich matka nepožaduje, nakoľko si deti privyrábajú formou brigád. V čase poslednej úpravy výživného bol otec nezamestnaný, v januári 2016 si založil živnosť. Od marca 2016 vykonáva prácu na základe živnostenského oprávnenia pre spoločnosť JOL s.r.o. Za rok 2016 tak dosiahol celkové príjmy 21.185 eur. Z uvedenej sumy podľa daňového priznania uhradil poistné vo výške 600,60 eura. Podľa vyjadrenia otca približne 200 eur mesačne sú náklady na ubytovanie, čo činí za 10 odpracovaných mesiacov 2.000 eur a 160 eur mesačne tvorí cestovné, čo za 10 odpracovaných mesiacov činí 1.600 eur. Okrem toho mal otec náklady na pracovné oblečenie, ktoré vyčíslil na 40 eur mesačne, čo za 10 odpracovaných mesiacov činí sumu 400 eur. Po odrátaní uvedených nákladov od hrubého príjmu otca činí čistý príjem otca za rok 2016 16.584,40 eura (v priemere 1.382,03 eura mesačne). Z daňového priznania otca za rok 2016 súd zistil, že celkové príjmy otca zo živnosti za minulý rok boli vo výške 21.185 eur a všetky výdavky vo výške 17.371,20 eura. Preukázateľne zaplatené poistné bolo 600,60 eura. Podľa vyjadrenia otca si okrem uvedených položiek dával do nákladov aj diéty, to znamená finančné prostriedky, ktoré otec
spotrebovával na zabezpečenie svojich potrieb v zahraničí. V roku 2017 otec v uvedenej spoločnosti ešte nefakturoval žiadnu sumu, ale mesačne za vykonanú prácu poberá preddavky vo výške cca. 1.000 eur. V roku 2017 sa otec stretáva s mal. deťmi častejšie, tieto k nemu chodievajú približne každý druhý víkend, nakoľko matka počas víkendov absolvuje kvôli novej práci školenia. (10)
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (11)
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (12)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (13)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15)
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (16)
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (17)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. K zmene pomerov došlo okolnosťami na strane oprávnených maloletých detí, ktoré sú staršie a maloletý F. už navštevuje základnú školu. Obe maloleté deti majú problémy s učením, čo vyžaduje zvýšenú starostlivosť o domácu prípravu zo strany matky maloletých detí. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj učiteľkami školy, ktorú maloleté deti navštevujú. Získanie trvalého pracovného pomeru matkou, ktorý by pracovnou dobou vyhovoval tejto skutočnosti je tak pre matku obtiažnejšie. Počas celého obdobia ale matka má snahu pracovať aspoň formou rôznych dohôd a tak zabezpečiť príjem do ich domácnosti. V čase poslednej úpravy výživného matka dosahovala príjem z brigád 150 eur mesačne a z práce na dohodu cca. 87,60 eura. V súčasnej dobe je príjem matky podstatne vyšší (550 eur), avšak iba od mesiaca apríl 2017. Za predchádzajúce obdobie bol príjem matky nižší, prípadne rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného. U otca, ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný a príjem dosahoval iba vo forme dávky v hmotnej núdzi vo výške 117 eur mesačne, prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva vo zvýšení jeho príjmu od marca 2016. Otec vykonáva pracovnú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom podľa predložených faktúr a daňového priznania otca za rok 2016, po odrátaní skutočných nákladov otca (bez tzv. diét) činil za rok 2016 jeho priemerný čistý mesačný príjem sumu 1.382,03 eura. Túto skutočnosť súd považoval za takú podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktorá odôvodňuje aj zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti stanovenej súdom na čas po rozvode manželstva. Z príjmu, ktorý otec v súčasnej dobe dosahuje, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na deti podstatne vyššou sumou ako tomu bolo v čase jeho evidencie uchádzača o zamestnanie. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi na každé dieťa zo sumy 40 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne a má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých detí. Otcovi po uhradení výživného zostane dostatočne vysoká suma, aby si
mohol plniť aj vyživovaciu povinnosť voči ďalším maloletým deťom a aby nebola ohrozená jeho životná úroveň. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu ohľadne zvýšenia výživného, nakoľko časť výdavkov maloletých detí môže matka uhrádzať aj z prídavkov na deti, ktoré na ne poberá. Výživné zo strany otca, spolu s primeraným výživným zo strany matky, tak vytvorí dostatočne vysokú sumu na zabezpečovanie odôvodnených potrieb oboch maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť súd otcovi zvýšil odo dňa podania návrhu, pretože už v tom čase existovali vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného. (18) Zvýšením výživného zo sumy 40 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne od 17.8.2016 otcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 663,90 eura na každé dieťa (110 - 40 = 70 x 9 mesiacov = 630 eur + (15 dní x 2,26 = 33,90 eura)), ktoré sumy súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur na každé dieťa v zmysle ustanovenia v zmysle § 232 CSP s prihliadnutím k výške zameškaného výživného a finančným možnostiam otca. (19)
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (20)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.