Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/222/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc, v právnej veci mal. dieťaťa: Z. Z., O.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka U.. R. P., O.. XX.X.XXXX, V. P.. L. Č..XX/XX, F. O. X., právne zastúpená JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, IČO: 42 104 521 a otec P. Z., O.. XX.X.XXXX, Z. V. M., D.. K., Z..Č.. I. XX F. B., XXX G. E., B., S., F., G., X. V., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 28.79 eur mesačne z a m i e t a.

II. Súd návrh otca na zverenie maloletej Z. Z., O.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a.

III. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený návrh otca (ďalej označený aj ako „navrhovateľ“), ktorým sa domáhal, aby súd znížil výživné na maloletú Z. Z., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur na sumu 28,79 eur mesačne.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v čase jeho písania nemal žiaden príjem, poberal podporu od štátu, taktiež má vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá sa mu narodila v roku 2019, pričom v januári 2022 s manželkou čakajú narodenie ďalšieho dieťaťa.

3. Súd uznesením. č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej Z. v tomto konaní.

4. Dňa XX.XX.XXXX doručil navrhovateľ doplnenie svojho návrhu, v ktorom uviedol, že v čase, keď súd rozhodoval o rozvode ich manželstva, súčasne nerozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére. Keďže matka maloletú TC. vzala na Slovensko bez súhlasu otca, ten podal návrh na návratové konanie. Uviedol, že prvý súd vyhral a dcéra sa mala vrátiť späť do Anglicka, avšak keďže zo strany matky bola podaná sťažnosť na sudkyňu, celé sa to predĺžilo. Navrhovateľ taktiež uviedol, že ani nevie kto mu vyrubil výživné vo výške 200,- eur a o tomto rozhodnutí sa dozvedel až keď k jeho sestre a matke prišli policajti, ktorí im oznámili, že je na navrhovateľa vydaný zatykač. Keď si následne šiel vybaviť

nový cestovný pas na Slovenskú ambasádu, bol mu zadržaný s tým, že je hľadaný. Z tohto dôvodu mu bolo zamedzené vrátiť sa späť na Slovensko. Zo strany matky mu mal byť odopieraný akýkoľvek kontakt s dcérou, keďže tá mu nemala umožniť ani komunikáciu cez sociálnu sieť Skype, ktorá mu bola určená súdom.

5. Svoje doplnenie návrhu doplnil aj o listinné dôkazy, a to potvrdenia o príjme za obdobie september 2021 a august 2021, kópiu sobášneho listu, kópiu rodného listu maloletej L., ktorá pochádza z jeho súčasného manželstva a kópiu rodného listu maloletej U., ktorá pochádza z predošlého manželstva navrhovateľovej súčasnej manželky a ktorá žije spolu s nimi v spoločnej domácnosti.

6. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu otca písomne vyjadrila vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že navrhuje, aby súd po vykonaní potrebného dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci návrh otca zamietol. Zároveň podala protinávrh na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletú Z. Z., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 200€ mesačne na sumu 300€ mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 03.12.2021 do budúcna. Návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2021 sa otec domáha zníženia výživného pre mal. Z. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 28,79 eur mesačne, z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane titulom zníženia príjmu a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti. S týmto návrhom otca v celom rozsahu matka nesúhlasí, považuje ho za účelový a v hrubom rozpore so záujmom maloletej. Otec tak ako v minulosti, tak aj teraz sa snaží vyhnúť plateniu výživného, teda jeho zníženiu na zákonné minimum, hoci ním navrhované znížené výživné nezodpovedá ani tejto sume. Nie sú dané kvalifikované dôvody pre zníženie výživného ako zmenu ostatného súdneho rozhodnutia spočívajúce v negatívnej zmene pomerov na strane otca. Práve naopak od ostatnej úpravy výživného plynutím času došlo k podstatnej pozitívnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zvýšenie výživného zo sumy 200€ mesačne na sumu 300€ mesačne, odo dňa podania tohto návrhu do budúcna, a to titulom nárastu jeho odôvodnených potrieb, ktoré zodpovedajú jeho veku, zdravotnému stavu, hmotným potrebám, potrebám súvisiacim s rozširovaním vzdelania a záujmov, ako aj kultúrnym a športovým potrebám. Vyživovacia povinnosť k maloletej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Z toho dôvodu ju matka vymáhala exekučne, podala aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania plnenia povinnej výživy. S prihliadnutím na to, že otec žije v zahraničí, kde úmyselne nepreberá zásielky, bolo vymáhanie výživného takmer nemožné. Otec je trestne stíhaný a je voči nemu vedená exekúcia. Z toho dôvodu matke vznikol nárok na náhradné výživné, ktoré jej od júla 2021 vo výške 200€ mesačne vypláca štát. Otec sa na výžive maloletej nepodieľa ani žiadnou inou formou, nedal maloletej dcére ani žiadne darčeky pri príležitosti narodením či Vianoc. S maloletou sa nestýka osobne, netelefonuje jej, nejaví o dieťa absolútne žiadny záujem. Roky sa bráni tým, že matka dcéru uniesla a bráni mu v styku, čo ale vôbec nie je pravdou, tak ako to vyplynulo zo všetkých súdnych konaní. Otec svoje tvrdenia nikdy ničím nepreukázal a rovnakým štýlom pokračuje aj v konaní o zníženie výživného, ktoré svojim návrhom inicioval. Otec v návrhu nešpecifikoval svoje príjmy a ani výdavky. Je nutné povedať, že k žiadnej zmene pomerov na strane otca nedošlo. Už v čase ostatnej úpravy výživného pre mal. Timeu v decembri 2019 bol otec ženatý s druhou manželkou a mali spolu jedno dieťa narodené dňa XX.XX.XXXX. K ďalšiemu dieťaťu manželky otca nemá otec vyživovaciu povinnosť, preto jeho argumentácia je bezpredmetná. Rovnako aj avizovaná ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorá má otcovi pribudnúť v januári 2022 je t.č. bez významu, lebo pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania. Na druhej strane vznik ďalších vyživovacích povinností nie je podľa ustálenej judikatúry same o sebe dôvodom pre zníženie výživného, lebo povinný rodič v čase vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti si bol vedomý existencie skoršej vyživovacej povinnosti s tým, že táto do budúcna len narastie. Rovnako vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči manželke je nutné skonštatovať, že táto vyživovacia povinnosť nepredchádza vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. V zásade platí, že platiť výživné je zákonnou povinnosťou rodiča a výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Je nepochybné, že otec dobrovoľne vyživuje svoje mladšie dieťa v podstatne širšom rozsahu ako je suma 28,79 eur mesačne, ktorú navrhuje pre Z., ktorá je od otcovho mladšieho dieťaťa staršia o sedem rokov a má neporovnateľne vyššie odôvodnené potreby. Rodič je pritom povinný podieľať sa na uspokojovaní nielen základných potrieb dieťaťa ako bývanie, strava či ošatenie, ale aj všetkých ostatných potrieb súvisiacich so zdravotným stavom, vzdelávaním a voľnočasovými aktivitami. Otec sa na potrebách Z. nepodieľa roky absolútne ničím a má ešte tú drzosť, po tom, čo sa roky v zahraničí zatajuje pred všetkými slovenskými inštitúciami, podať návrh na zníženie výživného a zrazu komunikovať so súdom, lebo to

teraz on potrebuje a chce. Matka je toho názoru, že v danom prípade má pri rozhodovaní o výživnom prednosť princíp potenciality pred princípom fakticity, a teda sa má prihliadnuť aj k zjavne nevyužitým schopnostiam a možnostiam otca. Preto nie je smerodajné, aký príjem v skutočnosti otec dosahuje a či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti a pracovné skúsenosti. Rovnako je nutné prihliadnuť aj na prípadné neprimerané majetkové riziká, ktoré otec na seba preberá, ako aj na to, ak sa vzdá zamestnania. Zároveň matka poukazuje na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je zákonnou povinnosťou ich rodičov, ktorí sú povinní usmerňovať svoje osobné pomery a výdaje tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. K svojim pomerom uviedla, že od mája 2015 až do 31. mája 2021 pracovala v F. V. F..E..D... V mesiacoch jún, júl a august 2021 poberala nemocenské dávky. Od 01.09.2021 je zamestnaná ako učiteľka na Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči. Vlastní 3 - izbový byt, zaťažený hypotékou, ktorú spláca a staršie auto. Iný majetok nemá. Z. je jej jediné dieťa, iné vyživovacie povinnosti nemá. Od augusta 2021 bývajú s dcérou a jej partnerom v spoločnej domácnosti v rodinnom dome partnera v B.. Finančne sa podieľa na vedení domácnosti. Jej partner má dve vyživovacie povinnosti. Z. O.avštevuje 4. ročník Základnej školy v Harichovciach. Dosahuje tieto výdavky: strava ZŠ cca 15-20€ /mesiac, 50€ ŠKD/ročne, školské pomôcky, zošity, prac. zošity cca 120€ /ročne, školské fotenie a výlety cca 250€/ročne, voľnočasové aktivity: 150€ bicykel, 80€ kolobežka. Dcéra navštevuje 3. ročník ZUŠ - hru na husliach, za čo platí matka €22 /mes. Maloletá má rôzne zdravotné ťažkosti, s čím sú spojené zvýšené náklady. Nosí predpísané okuliare, ktoré stáli 150€. Predchádzali tomu rôzne vyšetrenia, keďže doktorka nemohla namerať správne dioptrie, Timea absolvovala neurologické vyšetrenie, MR vyšetrenie, vyšetrenia na cukrovku, následne prejavujúce sa žalúdočné ťažkosti riešili inými vyšetreniami, endogastrologickými, ktorých výsledky nastolili bezmliečnu stravu. Takáto strava je finančne náročnejšia ako u zdravého dieťaťa. Všetky potreby maloletej uhrádza sama, až náhradné výživné jej uľahčilo materiálne zabezpečenie pre ich dcéru. Dcére zabezpečuje stravu, hygienické potreby, ošatenie a obuv, školské potreby, hračky, či knihy, mimoškolskú činnosť, či voľnočasové aktivity (tábory, dovolenky, výlety). Jej ďalšie výdavky sú splátka hypotéky 240 eur/mesačne, náklady na bývanie 89 eur, 45 eur, 15 eur, 12 eur a 20 eur (mesačne (nájom, elektrika, plyn, internet, TV, opravy), poistenie 35.50 eur a 60,60 eur mesačne, 120 eur ročne poistenie auto, 60 eur poistenie bytu ročne, 50 eur mesačne benzín, daň z nehnuteľnosti cca 20 eur ročne, cca 25 - 35 eur mesačne telefón, 25 eur mesačne sporenie, 10 eur mesačne odpad a septik.

7. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ prostredníctvom e-mailu vyjadrenie (ktoré následne dňa 22.02.2022 doplnil podpísané v listinnej podobe) a doručil súdu kópiu Zápisnice z pojednávania zo dňa 25.08.2015 z konania o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Zo zápisnice vyplynulo, že súd uznesením nariadil matke, aby navrátila maloletú do miesta jej obvyklého pobytu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň bol otec povinný im zabezpečiť ubytovanie mimo svojho bydliska na svoje vlastné náklady po dobu jedného mesiaca. Tým istým e-mailom otec doručil súdu aj svoje vyjadrenie k matkinmu protinávrhu na zvýšenie výživného zo sumy 200,- eur na sumu 300,- Eur mesačne. Uviedol, že s podaným návrhom matky nesúhlasí, pričom sa odvolával na prvotné rozhodnutie súdu v návratovom konaní, kde matka mala povinnosť vrátiť sa späť do Anglicka aj s maloletou, pričom túto povinnosť si nesplnila. Otec ďalej uviedol, že v Anglicku je matka stále hľadaná, nakoľko porušila anglické zákony. Matka mu mala zanechať dlhy, ktoré má v súčasnosti už splatené. Platbe výživného sa nevyhýba, len žiada o jeho zníženie, keďže je toho času insolventný. Taktiež sa napokon rozhodol, že svoj návrh dopĺňa tak, že žiada súd, aby maloletú Z. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom od matky bude zrejme žiadať aj výživné na maloletú, a to vzhľadom na jeho horšiu finančnú situáciu. Keďže mu bol odobratý slovenský pas, toho času žije v Anglicku a je insolventný, uviedol, že pojednávania sa z týchto dôvodov nezúčastní, pričom žiadal aj o ustanovenie obhajcu.

8. Dňa 22.03.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že „vyhral súd“ a maloletá sa mala vrátiť. Za účelom verifikácie skutkového a právneho stavu v návratovom konaní, preto navrhuje pripojiť spis Okresného súdu Košice I sp.zn. XXP/XXX/XXXX (uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCoP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.12.2017, kedy súd návrh otca na navrátenie maloletej Z. do krajiny obvyklého pobytu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska zamietol), Nie je ani pravdivé tvrdenie otca, že sa „ničomu nevyhýbal“ a „policajt Trojan ho permanentne kontaktoval“ za účelom verifikácie skutkového a právneho

stavu navrhuje pripojiť spis OR PZ v Spišskej Novej Vsi ČVS: D.-XXX/X-X.-F.-XXXX, (z uznesenia zo dňa 19.7.2017 vyplynulo, že trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy bolo prerušené, lebo pre neprítomnosť otca nemožno vec náležite objasniť). Matka doplnila, že otec bol nečinný a odmietal komunikovať s Okresným súdom Spišská Nová Ves napr. aj vo veci sp.zn. XXP/XX/XXXX, ktorý spis rovnako navrhuje pripojiť (z rozsudku zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril, súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v zmysle v neprítomnosti otca za splnenia zákonných podmienok. Zo správy Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Londýne bolo zistené, že britskou poštou nebola otcovi doručená zásielka (návrh, výzva na vyjadrenie sa k návrhu, poučenie a predvolanie) a bola vrátená späť s poznámkou „prevzatie odmietnuté“ a súčasne bola pripojená kópia nedoručenej obálky. Vzhľadom na uvedené súd ďalšie písomnosti a termíny pojednávania otcovi doručoval fikciou doručenia). Ostatné nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia otca sú bez právneho významu k prejednávanej veci. Matka ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že mu bráni v styku s dieťaťom, otec totiž o dcéru roky neprejavuje absolútne žiadny záujem, teda nie on je „zabudnutým otcom“, ale Z. L.e pre otca „zabudnutým dieťaťom“. Otec navrhuje medzištátnu striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré ho roky nezaujímalo, čo je v hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletej, a ako vyplýva z poslednej vety jeho návrhu jediným jeho motívom je určenie výživného z matkinej strany pre maloletú, ktoré by počas realizácie striedavky bolo vyplácané k rukám otca, teda jediným motívom otca je zištný motív. Tento motív je zrejmý aj z toho, že otec opisuje svoje zlé bytové a sociálne pomery v porovnaní s matkinými pomermi, ako aj je zrejmý zo samotného návrhu na zníženie výživného. Otcovi nie sú upierané rodičovské práva, je to práve otec, ktorý sa rozhodol svoje rodičovské práva, ale aj rodičovské povinnosti k maloletej nerealizovať. K samotným hmotnoprávnym podmienkam pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v zmysle , Zákona o rodine uviedla, že nie sú dané, lebo striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v záujme maloletej Z.. Otec nie je vo vzťahu k maloletej rodičovsky spôsobilý. Touto formou starostlivosti nebudú potreby maloletej zaistené lepšie než doposiaľ a taktiež by došlo k hrubému narušeniu citových väzieb maloletej, jej vývinových potrieb a stability jej výchovného prostredia, nakoľko s otcom spolu nekomunikujú a nie sú schopní vzájomnej dohody. Maloletá nemá k otcovi vytvorené žiadne citové väzby, nie je s ním dlhodobo v kontakte, preto striedavá starostlivosť oboch rodičov nekorešponduje ani vôli a ani názoru dieťaťa.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky na pojednávaní, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

10. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka, Mgr. R. P., O.. XX.X.XXXX, býva s mal. dcérou Z. v spoločnej domácnosti s partnerom a jeho dvomi deťmi (plnoletá dcéra a maloletý syn zverený do striedavej osobnej starostlivosti) na adrese B., G. Č.. XX. Jedná sa o rodinný dom v osobnom vlastníctve partnera. Mal. Z. má v domácnosti k dispozícii spoločnú detskú izbu s maloletým synom partnera matky. Všetci si spolu výborne rozumejú. V minulosti matka pracovala ako učiteľka v súkromnej materskej škole V. F..E..D.., F. O. X.. Aktuálne, odo dňa 1.9.2021, je matka zamestnaná ako učiteľka anglického jazyka na Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči. Maloletá Z. je žiačkou 4. triedy K. Š. B.. V škole primerane prospieva. V rámci poobedňajších školských aktivít navštevuje krúžok - trampolíny. Vo voľnom čase chodieva na hodiny hudobnej výchovy so zameraním na hru na husle na Základnú umeleckú školu v Spišskej Novej Vsi. Z. je zdravé dieťa, prekonáva bežné detské ochorenia. Lieky užíva len v prípade potreby, na odporúčanie lekára. Nosí dioptrické okuliare. Mesačné výdaje má matka so zabezpečením základných osobných potrieb dcéry ako oblečenie, obuv, hygienické potreby, strava, výdaje súvisiace s plnením povinnej školskej dochádzky a ďalšie výdaje na zabezpečenie voľno časových aktivít. Z vyjadrenia matky vyplýva, že otec naposledy videl dcéru v roku 2016 v čase jeho pobytu na Slovensku. Odvtedy kontakt, osobný ani telefonický, neprebieha. Otec neprejavuje záujem o dcéru žiadnym spôsobom. Vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére si otec neplní. Cestou tunajšieho úradu je matke vyplácané náhradné výživné. Z uvedených dôvodov matka absolútne nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a už vôbec, ak určené výživné nebolo doposiaľ uhrádzané riadne a včas povinným rodičom. Pribudnutie ďalších vyživovacích povinností je síce podstatnou zmenou pomerov na strane otca, avšak rodič by mal vo svojom živote konať tak, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti dokáže naďalej plniť všetky svoje predchádzajúce záväzky. Na základe uvedeného sa kolízny opatrovník nestotožňuje s návrhom otca na zníženie výživného a odporúča súdu predmetný návrh zamietnuť.

11. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka uviedla, že naposledy súdom určené výživné otec neuhrádza. Neuhradil ani jednu sumu. Ani dlžné výživné. V súčasnosti poberá náhradné výživné v sume

200 eur a 25 eur prídavok na dieťa. Otec sa o dcéru nezaujíma. Naposledy boli spolu niekoľko rokov dozadu v r. 2016, ako bolo súdom nariadené stretnutie, odvtedy par krát spolu volali. Potom prestal kontaktovať dcéru. Matka bola iniciátor stretnutia, dcéra sa na neho hnevala, pretože sa prestal o ňu zaujímať. Z jeho strany nebolo nič také. Dcéra komunikovala s otcom v tom roku 2016. Od vtedy sa nekontaktovali. Otec ju nekontaktuje ani vtedy, keď má maloletá nejaký sviatok. Matka ďalej uviedla, že pracuje na Strednej odbornej pedagogickej škole v Levoči ako učiteľ. Jej priemerný mes. zárobok je 920 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v dome v Harichovciach s dcérou a priateľom. Na chod domácnosti má výdavky 120 eur. Čo sa týka výdavkov súvisiacich s uspokojením potrieb na mal. Z., tak uhrádza za družinu 50 eur ročne, 25 eur mesačne za stravu, za pracovné zošity 18 eur ročne, za výlety, fotenie 250 eur ročne + voľno časové aktivity. Maloletá navštevuje ZUŠ, hrá na husle, za čo matka uhrádza 22 eur mesačne. Kúpila jej aj bicykel za 250 eur, kolobežku za 80 eur, kolieskové korčule za 30 eur a zimné korčule za 30 eur. Dcéra vlastní telefón, mesačne za neho matka platí 12 eur. Taktiež nosí okuliare, ktoré stáli matku 130 eur. Za posledný 3 roka má dcéra upravenú stravu na bezlaktózovú s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka ďalej uviedla, že dcére platí aj 35 eur životné poistenie a má aj výdavky na ošatenie od 30 do 70 eur mesačne podľa sezóny. Taktiež spláca hypotéku vo výške 280 eur mes., ktorá je na 3-izbový byt v SNV, ktorý kúpila. V byte bývajú nájomníci, bývali tam s dcérou do minulého roka do júla. Príjem nemá, skôr jej to hradí náklady spojené s užívaním bytu. Nájom je 450 eur vrátane energií. Iný príjem nemá. Platí životné poistenie 95 eur mes. na seba, 25 eur sporenie. K prenájmu ďalej uviedla, že ním sa spláca nájom 130 eur mes., energetika 60 eur, internet 12 eur mes., plyn 30 eur mes. Vlastníkom bytu je ona. Vlastní aj auto. Čo sa týka bezlaktózovej diéty, tak vzťahuje sa to najmä na bezláktozové mlieko, jogurty, syry, ktoré sú výrazne drahšie ako bežné.

12. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 10.06.2022 odporučil súdu, aby návrh otca na zníženie výživného zamietol. Nestotožňuje sa s návrhom otca na zníženie výživného, nakoľko podľa jeho názoru, zníženie výživného nie je v záujme mal. Z., a to práve z dôvodov, že určené výživné otec do dnešného dňa neuhrádza riadne a včas a matke cestou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SNV vypláca náhradné výživné. Čo sa týka otcom spomínanej striedavej osobnej starostlivosti, na realizovanie tejto starostlivosti nie sú splnené podmienky, a to najmä z dôvodu toho, že otec dlhodobo žije vo Veľkej Británii. Kolízny opatrovník sa teda prikláňa k návrhu matky na zvýšenie výživného s poukazom na dobu, ktorá uplynula od posledného určenia výživného a taktiež s poukazom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a najmä na tú skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípadne úplne absentuje osobná starostlivosť o dieťa. Nakoľko kolíznemu opatrovníkovi nie sú známe skutočné pomery na strane otca, odporúča výživné zvýšiť primerane odôvodneným potrebám mal. dieťaťa a teda konkrétnu výšku zvýšenia výživného ponechávajú na zvážení súdu.

13. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

27. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 eur mesačne na jedno dieťa.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

31. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

32. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

38. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

39. Podľa článku 4 Základných princípov , (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

40. Podľa , (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého

41. Podľa 121 , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

42. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je možné vyhovieť. Otec maloletej žije dlhodobo vo Veľkej Británii, pričom podľa vlastného vyjadrenia mu bol zadržaný Slovenský pas, o vydanie nového Slovenského pasu žiadať nebude a nie je možné, aby vycestoval na Slovensko. Otec sa s maloletou dcérou dlhodobo (niekoľko

rokov) nestretáva, ani ju žiadnym spôsobom (telefonicky alebo prostredníctvo komunikačných aplikácii) nekontaktuje. Súd tak najmä z uvedených dôvodov, návrhu otca na zverenie maloletej Z.Í. do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel, nakoľko podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na takéto zverenie. Súd zohľadnil vzdialenosť medzi miestom bydliska otca a maloletej dcéry, nemožnosť otca vycestovať za dcérou do miesta jej obvyklého pobytu na Slovensko a vzťah medzi otcom a maloletou dcérou za posledné obdobie. Z uvedených dôvodov súd druhým výrokom rozsudku návrh otca na zverenie maloletej Z. Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.

43. Pri rozhodovaní o výške výživného, súd návrh otca na zníženie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 28.79 eur mesačne súd posúdil ako nedôvodný a návrhu matke na zvýšenie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne nevyhovel.

44. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia má súd za to, že nárok na úpravu výživného vzniká vtedy, ak sa odôvodnene zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za odôvodnene zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa.

45. Súd podrobne skúmal okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu úpravy výživného. Vykonaným dokazovaním súd mal jednoznačne preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200,- eur mesačne a súčasne bol zaviazaný uhradiť aj zaostalé výživné za obdobie od 01.03.2015 do 31.10.2019 vo výške 11.200,- eur.

46. Zo strany otca podľa názoru súdu nedošlo k výrazným zmenám pokiaľ ide o jeho platové, prípadne sociálne pomery. Pokiaľ ide o rodinné pomery, otec má vyživovaciu povinnosť tiež k mal. dcére L. Z., O.. XX.XX.XXXX a podľa tvrdení otca má tiež vyživovaciu povinnosť aj k novonarodenej dcére, ktorá sa mu narodila dňa 24.02.2022. Otec žije so súčasnou manželkou, s jej mal. dcérou a dvoma spoločnými maloletými deťmi v spoločnej domácnosti vo Veľkej Británii.

47. Pokiaľ ide o pracovný pomer otca, resp. o jeho tvrdenia, že v mieste kde toho času teraz býva ma l vždy nízke príjmy a v čase pandémie nemá žiadny príjem, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, avšak Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že otec s ohľadom na svoju vyživovaciu povinnosť je povinný túto povinnosť zabezpečiť akýmkoľvek legálnym spôsobom. Otec žiadnym spôsobom, napriek svojím viacerým podaniam doručeným súdu nepreukázal hodnoverným spôsob z akého dôvodu nepracuje, prípadne či existujú nejaké objektívne okolnosti na strane otca pre ktoré by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť.

48. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia zákonov súd ďalej uvádza, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a najmä od jeho zdravotného stavu. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. V tomto konaní má však súd za preukázané, že maloletá nosí okuliare, ktoré stáli matku 130 eur. Za posledné trištvrtiny roka má maloletá upravenú stravu na bezlaktózovú s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd

preto dospel k záveru, že pri starostlivosti o maloletú ma matka jednoznačne zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou maloletej. Súd preto berie na vedomie, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti k maloletej dcére uplynuli už viac ako dva roky, avšak súd v tomto ohľade musí brať do úvahy ako zárobkové možnosti otca tak aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a preto súd nepristúpil k rozhodovaniu o prípadnom zvýšení výživného a zachoval ho v doterajšej výške.

49. Zo zásad vyplývajúcich z § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť alebo v danom prípade pasivitu, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. V tomto prípade súd nevzal tvrdenia otca o tom, že z dôvodu pandémie nemá žiaden príjem za aktuálne relevantné, majúc akýkoľvek súvis s možnosťou zamestnať sa v mieste svojho bydliska. Bude úlohou otca sa čím skôr riadne zamestnať, a to či už v mieste jeho terajšieho bydliska, alebo na inom mieste.

50. Ako už bolo vyššie uvedené princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život, čo znamená aj vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb vyživovaných maloletých detí. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Podľa názoru súdu s ohľadom na písomné podania otca, tento je vzhľadom na svoj vek a doterajšie skúsenosti schopný riadne si zabezpečiť finančné prostriedky na uspokojovanie tak vlastných potrieb ako aj v rozsahu naposledy určenej výšky výživného na maloletú Z. ako aj na svoje ďalšie maloleté deti, ktoré pochádzajú z jeho súčasného vzťahu.

51. Podľa názoru súdu by zníženie výživného na otcom požadovanú sumu 28,79 eur mesačne, okrem toho, že takáto výška výživného by bola v rozpore so zákonom (vzhľadom na minimálnu zákonnú výšku výživného - pozri bod 27. odôvodnenia) by najmä znamenala prenesenie neúmerného bremena zodpovednosti za finančnú starostlivosť na matku maloletej, pričom matka už v súčasnosti sama zabezpečuje aj každodennú osobnú, morálnu a psychickú starostlivosť o maloletú čo už samo o sebe predstavuje obrovskú záťaž kladenú na jedného rodiča. Súd tiež musí brať ohľad na to, že matka na rozdiel od otca sa snaží udržať si prácu a mať stabilný príjem. Z uvedeného má súd jednoznačne za to, že spolupodieľanie sa otca na odôvodnených a nevyhnutne potrebách jeho maloletej dcéry v sume 200,- eur mesačne je v jeho možnostiach a schopnostiach. Uvedený záver súdu je aj podporený vykonaným dokazovaním nakoľko z neho vyplynuli jednoznačného závery o možnostiach otca sa zamestnať v zahraničí nakoľko otec vzhľadom na svoje vzdelanie nevykonáva žiadne vysokošpecifické povolanie. Súd vzhľadom na uvedené, vychádzal pri určení výživného na maloletého dieťa zo sumy minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je podľa všeobecne dostupných informácii v súčasnosti (od 01.04.2022) vo výške 9,5 libier pre zamestnanca nad dvadsaťtri rokov. Otec zároveň súdu preukázal, že v Septembri 2021 a Auguste 2021 mal príjem vo výške 382,08 libier za týždeň, čo predstavuje sumu 1528,32 libier mesačne, čo predstavuje sumu okolo 1772,85 eur mesačne (čo zodpovedá približne výške minimálneho hodinového zárobku vo Veľkej Británii). Podľa zistení súdu otec nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu mohli prípadne brániť vo výkone pracovných činností. Súčasná otcom tvrdená nezamestnanosť preto nemá za následok odôvodnenú zmenu pomerov na jeho strane a preto vychádzajúc z princípu

potenciality príjmu nebola v konaní preukázaná odôvodnenosť zmeny výšky výživného naposledy určenej vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, a preto prvým výrokom návrh otca na zníženie výživného zo sumy 200 eur mesačne na sumu 28.79 eur mesačne zamietol.

52. V prípade návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne súd poukazuje na body 48 až 53 odôvodnenia, pričom súd prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, mieru životných nákladov povinného rodiča v mieste jeho súčasného bydliska, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré boli matkou vyčíslené, ako aj to, že výživné určené vo výške 200,- eur mesačne otec vôbec neuhrádza a matka podľa vlastného vyjadrenia poberá náhradné výživné, ktoré jej je vyplácané z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd považuje výživné zo strany otca vo výške 200,- eur mesačne za dostačujúce vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa za dostatočné. Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného tretím výrokom zamietol.

53. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

55. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.