Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-205-2016.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z., X.. XX.XX.XXXX C. B., X.. XX.XX.XXXX U., bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, deti rodičov: matky, H. U., Š. S. R. K., S. Y., L. H. XXX, a otca, Y. U., Š. S. R. K., V. Č. Ú. X. Y. V. S. R. A., o návrhu matky na úprav rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
rozhodol:
Maloleté deti Z. C. B. U. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec detí je p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú Z. sumou 30 eur mesačne a na výživné pre maloletú B. sumou 30 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí Z. C. B. U. navrhovala, aby jej maloleté deti Z. C. B. boli zverené do osobnej starostlivosti a otcovi bol určená vyživovacia povinnosť na maloletú Z. sumou vo výške 120 eur mesačne a na maloletú B. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2016. Pred začatím pojednávania dňa 23.05.2017 matka upravila petit návrhu tak, že žiadala určiť výživné zo strany otca na maloleté deti vo výške 30 eur na každé. Taktiež navrhovala, aby mala právo zastupovať deti a spravovať ich majetok. V návrhu uviedla, že maloleté deti pochádzajú z manželstva, ktoré je doposiaľ stále platné. S otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti od 31.10.2016, kedy bol vzatý do väzby z dôvodu domáceho násilia. Pred vzatím do väzby pracoval otec vo firme P. R. R..K..S.. A.. S deťmi toho času býva matka u svojich rodičov v rodinnom dome. Zamestnaná je ako operátor výroby s príjmom 600 eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti. Maloletá Z. E. Ž. X. ročníka a maloletá B. E. Ž. X. ročníka základnej školy. Zdravotný stav detí je dobrý. Matka ďalej uviedla, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére F. U., ktorá študuje na Univerzite Komenského v Bratislave.
2. Otec detí bol vypočutý 01.02.2017 v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Súhlasil so zvereným detí do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s výškou výživného.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, zápisnicu o výsluchu otca zo dňa 01.02.2017, rodné listy maloletých detí B. C. Z. C. F., lustrácie v sociálnej poisťovni, správu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o výške prídavkov na maloleté detí poberané matkou, správu ÚVTOS Ilava ohľadne otca, správu P. R. R. R..K..S.. A. o príjme matky a otca, pracovný posudok otca, správu Obce H. o príjme otca, a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
4. Maloleté deti pochádzajú z doposiaľ platného manželstva. Na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí pod sp.zn. 26P/247/2016, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Od 31.10.2016 rodičia nažijú v spoločnej domácnosti. V uvedený deň bol otec vzatý do väzby pre porušovanie domovej slobody a týranie blízkej a zverenej osoby.
5. Matka detí žije u svojich rodičov spolu s maloletou Luciou, Zuzanou a plnoletou Kristínou. Rodičom prispieva na náklady na bývanie sumou 200 eur mesačne. Zamestnaná je v spoločnosti P. R. R. R..K..S.. A. s priemerným mesačným príjmom 717 eur netto. Poberá rodinné prídavky.
6. Otec deti je od 31.10.2016 v ÚVTOS a ÚVBV Ilava vo väzbe. Súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Uvádzal, že navrhovanú výšku výživného matkou nie je schopný platiť, nakoľko nemá žiadny príjem vo väzbe. Od nástupu do výkonu väzby prispieva na výživu každé z detí po 30 eur mesačne zo zapožičaných peňazí od jeho brata. Pred nástupom do výkonu väzby pracoval v obchodnej spoločnosti P. R. R. R..K..S.. s priemerným mesačným príjmom 1000 eur netto s daňovými bonusmi. Vzniknú mu dlhy súvislosti s trestným konaním. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k dcére F., ktorá študuje a na ktorú prispieva taktiež 30 eur mesačne. S deťmi je v písomnom a telefonickom kontakte.
6. Kolízna opatrovníčka uviedla, že matka zabezpečuje riadne starostlivosť o maloleté deti, ktoré chcú zostať v jej starostlivosti, čo uviedli pri neformálnom pohovore. Doporučila jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
7. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otec tiež súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník tiež odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o maloleté deti a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady.
15. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka.
16. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. S poukazom na to, že otec je od 31.10.2016 vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava, je bez akéhokoľvek príjmu a doposiaľ nebol právoplatne odsúdený s poukazom na prezumpciu neviny súd určil v zmysle návrhu matky a za súhlasu opatrovníka ako aj samotného otca výšku výživného na každé z detí po 30 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu matky, ktorá uviedla, že otec si v uvedenej výške na maloleté deti platí odo dňa vzatia do väzby výživné dobrovoľne.
17. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).