Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-164-2017.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/164/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore navrhovateľa: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO : 50 648 420, proti druhému účastníkovi konania: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, Y. F., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivica Firstová, so sídlom K. XXXX, XXX XX G. F., o nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní navrhovateľa a druhého účastníka konania proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/105/2016-27 zo dňa 16. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že súd ukladá druhému účastníkovi konania povinnosť zdržať sa predaja, darovania, zámeny, vloženia do majetku právnickej osoby, dania do dražby, zaťaženia právom tretej osoby a užívania osobného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA, typ: 1Z/ AABJBX01/FM5FM5A4009N, kód motora : 4,01 V6SOHC XC, VIN: TMBCS21Z962173920, rok výroby : 17.03.2006, EČ: DK859BI.
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že navrhovateľovi sa ukladá povinnosť, aby v lehote 12 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal voči druhému účastníkovi konania žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude úprava výkonu práv k motorovému vozidlu uvedenému vo výroku I. tohto uznesenia.
III. Uznesenie okresného súdu vo výroku IV. potvrdzuje.
IV. Uznesenie okresného súdu vo výroku II. zostáva nedotknuté.
V. Navrhovateľ ani druhý účastník konania nemajú právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil druhému účastníkovi konania povinnosť zdržať sa predaja, darovania, zámeny, vloženia do majetku právnickej osoby, dania do dražby, zaťaženia právom tretej osoby a užívania osobného motorového vozidla zn. Oktávia, typ : 1Z/AABJBX01/FM5FM5A4009N, kód motora : 4,01 V6SOHC XS, VIN : TMBCS2173920, rok výroby 17.03.2006, EČ : DK859BI (výrok I.) Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), navrhovateľovi uložil, aby v lehote 12 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia podal voči druhému účastníkovi žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude úprava výkonu práv k motorovému vozidlu uvedenému vo výroku I. tohto uznesenia (výrok III.), vyslovil, že navrhovateľ ani druhý účastník konania nemajú právo na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2016 domáhal voči E. D., nar. XX.XX.XXXX (v ďalšom texte už len „druhý účastník“) nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zakázať druhému účastníkovi akokoľvek právne alebo fakticky nakladať s
osobným motorovým vozidlom bližšie uvedeným v návrhu. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že navrhovateľ na podklade predložených listín preukázal, že jeho manželka F. D., nar. XX.XX.XXXX (dcéra druhého účastníka - pozn. odvolacieho súdu) za trvania manželstva a bez jeho súhlasu odpredala osobné motorové vozidlo bližšie označené v návrhu druhému účastníkovi. Citujúc ust. § 143 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len OZ) i ustanovenia Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP) týkajúce sa konania o nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd ďalej v odôvodnení vo svojich právnych záveroch vzťahujúcich sa na predmet konania zhrnul, že nepovažoval za potrebné, aby navrhovateľ tvrdil, či osvedčil úmysel druhého účastníka s osobným motorovým vozidlom ďalej nakladať, pričom vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/278/2014, podľa ktorého, ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu účastníka sporu scudziť nehnuteľnosti, mohlo byť dôjsť k ich ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do tej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Vo vzťahu k predmetu tohto konania ďalej doplnil, že nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, je právo navrhovateľa ako spoluvlastníka motorového vozidla (spolu)vlastniť, t.j. ho (spolu)držať, užívať a nakladať s ním. Výkon tohto práva je mu obmedzený, eventuálne znemožnený tým, že vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu jeho manželka previedla bez jeho súhlasu na svojho otca, t.j. druhého účastníka. Ak by druhý účastník osobné motorové vozidlo ďalej scudzil, resp. inak s nim nakladal, realizácia uvedených spoluvlastníckych práv navrhovateľa by sa tým značne sťažila. Rovnako to možno konštatovať aj vo vzťahu k užívaniu osobného motorového vozidla, ktoré so sebou môže priniesť nezvratné následky, ako napr. poškodenie, či jeho zničenie. Nariadené neodkladné opatrenie tomuto stavu môže zabrániť. Z týchto dôvodov preto návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v znení výroku I. vyhovel. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, pretože tento ním žiadal uloženie zákazu nekonkrétnych úkonov (akokoľvek právne a fakticky nakladať s motorovým vozidlom, zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, či scudziť, ktorý termín slovenský právny poriadok ako konkrétny druh úkonu nepozná). S odvolaním sa na § 336 ods. 1, 2 CSP okresný súd ďalej v bode 11 odôvodnenia uznesenia uviedol, z akých dôvodov uložil navrhovateľovi podať proti druhému účastníkovi žalobu vo veci samej. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého právo na náhradu trov konania nepriznal navrhovateľovi ani druhému účastníkovi, keďže ich úspechy boli čiastočné a rozsah týchto úspechov/neúspechov nemožno konkrétnym spôsobom stanoviť.
3. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ i druhý účastník.
4. Navrhovateľ odvolaním napadol výrok IV. uznesenia o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Je síce pravdou, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal vysloviť zákaz druhému účastníkovi akokoľvek právne a fakticky nakladať s motorovým vozidlom, čo pokrýva rôznorodé konanie ako napr. i predaj kolies, motora, akékoľvek znefunkčnenie motorového vozidla, čo už výrok I. nariadeného neodkladného opatrenia nepokrýva. Z dôvodu efektívnej a včasnej ochrany jeho práv, tento výrok odvolaním nenapáda. I keď okresný súd správne poznamenáva, že termín scudziť slovenský právny poriadok ako konkrétny úkon nepozná, súdy ho bežne vo svojich rozhodnutiach používajú. Ďalej navrhovateľ poznamenal, že presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch, to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že ak súd použije iný výrazový prostriedok alebo neprevezme doslovné znenie petitu, má to za následok neúspech navrhovateľa v konaní. Civilný sporový poriadok totiž nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastával názor, že náhrada trov konania mu mala byť v plnom rozsahu priznaná.
5. Druhý účastník odvolaním napadol výrok I. uznesenia z dôvodov špecifikovaných v ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) CSP. V podrobnostiach v odvolaní uviedol, že sporné motorové vozidlo nadobudol od svojej dcéry dobromyseľne. Zároveň mal vedomosť o tom, že dcéra a navrhovateľ nadobudli za trvania manželstva okrem sporného motorového vozidla i osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, keď po odlúčení a rozpade spoločnej domácnosti si uvedené motorové vozidlá rozdelili. Navrhovateľ motorové vozidlo zn. Škoda Fabia počas manželstva predal a následne si kúpil motorové vozidlo zn. Nissan, EČ : DK794AV, sporné motorové vozidlo zostalo v ďalšom vlastníctve a užívaní dcéry, t.j. manželky navrhovateľa. Túto skutočnosť potvrdzuje aj SMS komunikácia medzi navrhovateľom a jeho manželkou
zo dňa 4.7.2016. Od svojej dcéry si teda zakúpil do svojho vlastníctva sporné motorové vozidlo s tým, že vedel, že jeho dcéra si s navrhovateľom motorové vozidlá nadobudnuté za trvania manželstva rozdelili a každý si s tým svojim nakladal samostatne bez zásahov toho druhého. Jeho dcéra doposiaľ nespochybňovala skutočnosť, že sporné motorové vozidlo bolo nadobudnuté za trvania manželstva, verila však dohode uzavretej s navrhovateľom v tom smere, že osobné motorové vozidlá nadobudnuté za trvania manželstva si dohodou vysporiadali. S poukazom na uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu žiadala napadnuté uznesenie zrušiť.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu druhého účastníka uviedol, že dohoda manželov v zmysle § 143a ods. 1, 2 OZ vyžaduje formu notárskej zápisnice, k čomu nedošlo. SMS komunikácia medzi navrhovateľom a jeho manželkou F. Y., na ktorú poukazuje druhý účastník v odvolaní, je irelevantná, nakoľko z komunikácie vôbec nevyplýva to, čo uvádza druhý účastník v odvolaní. Listinnými dôkazmi založenými v spise osvedčil dôvodnosť a potrebu dočasnej úpravy pomerov do času, kým vo veci nerozhodne súd. V predmetnej veci existuje reálna hrozba, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu získa dobromyseľne tretia osoba, čím by sa právne postavenie navrhovateľa evidentne oslabilo a nezákonným spôsobom by došlo k strate jeho vlastníctva k motorovému vozidlu. Na základe uvedeného zastával názor, že boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd neodkladné opatrenie vydal.
7. Druhý účastník vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol v zásade rovnaké skutočnosti, ktoré prezentoval v odvolaní proti napadnutému uzneseniu. K odvolaniu navrhovateľa proti výroku IV. napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že v predmetnej veci sú okolnosti, na základe ktorých je dôvodné nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania. V tomto smere poznamenal, že sporné motorové vozidlo nadobudol dobromyseľne, ďalej ho neužíva a verí v dohodu navrhovateľa a jeho dcéry o ďalšom užívaní sporného motorového vozidla. Preto navrhol výrok IV. uznesenia o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie strán sporu bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v napadnutom výroku I. a od neho v závislom výroku III. podľa § 388 CSP zmenil a vo výroku IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a to všetko z nasledovných dôvodov: Odvolací súd vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia považuje za potrebné v úvode svojich právnych úvah uviesť, že po preskúmaní tohto výroku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru o správnosti skutkových zistení a tiež i právnych záverov súdu prvej inštancie. I odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia vo vzťahu k výroku I. zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.
9. Odvolacie námietku druhého účastníka smerujúce k záverom súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil potrebu bezodkladne upraviť dočasne pomery navrhovateľa a druhého účastníka k spornému motorovému vozidlu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Námietka, že sporné motorové vozidlo podľa dohody jeho dcéry a navrhovateľa zostalo vo vlastníctve dcéry, a preto ho nadobudol dobromyseľne, neobstojí. V predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sú uvedené námietky právne nevýznamné, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť, aby oprávnená osoba (v prejednávanej veci navrhovateľ - pozn. odvolacieho súdu) mohla v sporovom konaní žiadať o konečnú ochranu svojich práv bez toho, aby sa táto jeho ochrana zmarila len v dôsledku nezabezpečenia výsledku meritórneho rozhodnutia súdu. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie v odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia, neodkladné opatrenie má zabrániť tomu, aby sa právna pozícia navrhovateľa nezhoršila do takej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia boli z hľadiska vyššie uvedených úvah v prejednávanej veci splnené, v tomto smere nemožno súdu prvej inštancie nič vytknúť, jeho závery (skutkové i právne) boli podľa odvolacieho súdu dostatočne odôvodnené. Odvolacie námietky druhého účastníka sú svojim obsahom námietkami, ktoré môžu byť uplatnené v konaní o veci samej, nie však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ odvolací súd zmenil výroku I. napadnutého uznesenia tak len z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne i nesprávne označil v uvedenom výroku tak značku sporného motorového vozidla
(namiesto správnej značky „ŠKODA OCTAVIA“ uviedol nesprávnu značku „Oktávia“) ako i VIN motorového vozidla (namiesto správneho „TMB CS21Z962173920“ uviedol nesprávne výrobné číslo „TMBCS2173920“). Odvolací súd zmenil i výrok III. napadnutého uznesenia ako závislého od výroku I., nakoľko súd prvej inštancie v ňom nie celkom jasne a zreteľne vyjadril, odkedy plynie navrhovateľovi lehota na podanie žaloby vo veci samej (či od právoplatnosti výroku I., resp. výroku III.).
10. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné i odvolanie navrhovateľa smerujúce k výroku IV. napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovateľ ani druhý účastník nemajú právo na náhradu trov tohto konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s písomným odôvodnením tohto výroku napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa navrhovateľ rozhodol nepodať odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia, nemožno prijať záver, že v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol plne úspešný. Nakoľko vzhľadom na charakter prejednávanej veci nie je možné ani podľa odvolacieho súdu stanoviť konkrétny rozsah úspechu a zároveň neúspechu sporových strán, rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza zo správnej aplikácie § 255 ods. 2 CSP.
11. Odvolací súd o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc zo záveru, že každá zo sporových strán bola v odvolacom konaní čiastočne úspešná a zároveň neúspešná (navrhovateľ bol neúspešný svojim odvolaním vo vzťahu k výroku IV., druhý účastník vo vzťahu k výroku I.).
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)