Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-183-2016.pdf
PDF · 99.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/183/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: X. Č., O.Á. X.X.XXXX, Z. V. U. XXX/XX, M., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Letná 47, Košice proti žalovanému: PROFI CREDIT, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.9.2013 j e n e p l a t n á.
II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2016 domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.9.2013 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou, je neplatná. dňa 26.9.2013 uzatvorila žalobkyňa ako spotrebiteľ so žalovaným ako dodávateľom formulovanú zmluvu, ktorú vopred pripravil žalovaný, na základe ktorej žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 600,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,02 %. Žalobkyňa spolu so zmluvou o úvere uzatvorila so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľko žalobkyňa nesplácala úver riadne a včas, žalovaný sa začal domáhať od zamestnávateľa žalobkyne vykonávania zrážok zo mzdy, pričom zamestnávateľ žalobkyne musí jeho žiadosť žalovaného akceptovať. Vykonávaním zrážok dôjde k ujme na právach žalobkyne a k nezákonnému zásahu do jej vlastníckeho práva. Dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom neplatná z dôvodu absencie zákonných náležitostí a neprípustnosti aplikácie predmetnej dohody. Dohoda neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len dôvody jej vzniku. Zabezpečovaná pohľadávka pritom musí byť vždy presne a úplne konkretizovaná. veriteľovi neprislúcha jednostranne určovať ako pohľadávky a v akej výške v budúcnosti vzniknú. Suma 600,- Eur je označená v dohode len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci vykonaná zrážka zo mzdy v dohodnutej výške, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. ide o neurčité ustanovenie dohody, ktoré predstavuje jednostranné zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa. vykonávanie zrážok zo mzdy je nezákonné aj v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové práva žalobkyne aj vtedy, ak si uplatňuje nároky z neprijateľných klauzúl resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne.
2. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluvu o úvere so žalovaným uzatvorila z dôvodu, že bola vo finančnej tiesni, poskytnuté finančné prostriedky použila na živobytie. Pri uzatvorení zmluvy jej nikto nevysvetlil a teda nevedela o tom, že jej môžu byť vykonávané zrážky zo mzdy. Ohľadom dohody o
zrážkach zo mzdy jej teda nebolo nič vysvetľované. S takouto dohodou by nikdy nesúhlasila, zo strany žalovaného sa cíti byť v tomto smere oklamaná.
3. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie vo veci nedostavila. Svoju neprítomnosť na pojednávaní písomným podaním ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním bez jej účasti. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobkyňu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou, zmluvnými dojednaniami, rozhodcovskou zmluvou, žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy, prehľadom platenia zrážkami zo mzdy a zistil tento skutkový stav:
5. Sporové strany uzavreli dňa 26.9.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobkyni žalovaným poskytnutý úver vo výške 600,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 1 350,30,- Eur, a to v 42 mesačných splátkach po 32,15 Eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje určenie ročnej percentuálnej miery nákladov 69,04 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 46,06 %. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru 70,02 %. V uvedenej zmluve bol žalobkyni schválený revolving vo výške 316,36 Eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť bola stanovená na sumu 771,60 Eur, predpokladaná ročná percentuálne miera nákladov po poskytnutí revolvingu 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %.
6. V zmysle článku 8 bod 8.1. predmetom Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu aj za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 86,39 Eur.
7. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou stranami sporu dňa 26.9.2013 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500032276. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Podľa článku I. Dohody spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 600,- Eur. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie revolvingu, pričom pohľadávky zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené úverom, vrátane poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Podľa článku II. Dohody zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 32,15 Eur.
8. Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný požiadal listom zo dňa 11.3.2014 a 17.4.2014 zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z dôvodu, že žalobkyňa bola v omeškaní so splácaním úveru. Podľa oznámenia zamestnávateľa žalovanej boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX v období od 3/2014 do 10/2016 v rozsahu spolu 813,28 Eur, s tým, že ostáva uhradiť ešte sumu 408,56 Eur
9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
19. Žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Na základe uvedenej dohody si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe žiadosti žalovaného, zamestnávateľ žalobkyne môže realizovať zrážky zo mzdy, čím dochádza bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Právne postavenie žalobkyne ako dlžníka by tak bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.
20. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v prvom rade obsahovať presne označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je predmetom tohto konania obsahuje v článku
I. označenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane výšky poskytnutého úveru a celkovej výšky, ktorú dlžník má uhradiť. Podľa uvedeného článku dohody však zabezpečovaná pohľadávka zahŕňa aj pohľadávky z poskytnutých revolvingov, príslušenstvo úveru, uplatnené zmluvné pokuty, náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie pohľadávky, ktoré vyplynú alebo vzniknú na základe zmluvy a jej prípadných dodatkov. Podľa takéhoto znenia má byť teda Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania dohody jasné a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. To, že dohoda neobsahuje presnú a určitú výšku zabezpečenej pohľadávky vyplýva aj zo znenia článku III., v zmysle ktorého zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kedy mu veriteľ písomne ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, súd považuje za neurčité a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka má byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná. Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Suma uvedená v článku I. predmetnej Dohody je pritom uvedená len v súvislosti s označením poskytnutia úveru. Súd považuje za neurčité aj dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa článku II. dohody dlžník súhlasil s vykonávaním zrážok zo mzdy vo výške uvedenej v tomto článku, avšak v tomto článku je uvedený aj súhlas dlžníka, aby zamestnávateľ zrážal zo mzdy aj vyššiu čiastku. Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Už vzhľadom na uvedené skutočnosti a to neurčitosť Dohody o zrážkach zo mzdy súd považuje túto za neplatnú.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými stranami predstavuje formulárovú zmluvu, a teda nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Svojím obsahom, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí totiž jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetná Dohoda takéto jednoznačné vymedzenie pohľadávky neobsahuje a umožňuje veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, odplaty za úver, revolvingov, zmluvných pokút a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníka. Svedčia o tom aj predložené žiadosti žalovaného adresované zamestnávateľovi žalobkyne, v ktorých je uvedená suma dlhu vyššia než celková výška úveru, ktorá je uvedená v spotrebiteľských zmluvách a to bez akéhokoľvek rozlíšenia z čoho žalovaným vyčíslený dlh pozostáva.
22. Ďalej súd poukazuje aj na citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Citované ustanovenie síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, vyžaduje však kumulatívne splnenie troch podmienok a to: a) dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny b) spotrebiteľ bol poučený o následkoch jej uzavretia c) spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa ako spotrebiteľ bola poučená o následkoch uzavretia dohody a mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný pokiaľ sa týka Dohody zo dňa 26.9.2013 žiadnym spôsobom nepreukázal, aby žalobkyňa bola riadne poučená o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a o možnosti túto odmietnuť. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 1.5.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.9.2013 bola teda uzavretá pred týmto dňom, avšak toto ustanovenie sa vzťahuje aj na danú vec. Zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bol menený zákon č. 250/2007 Z.z. nemá prechodné ustanovenia a preto od účinnosti tohto zákona sa zákon vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, čo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanom vo veci sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 dňa 21.04.2015.
23. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj prípadné zmluvné pokuty zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné pokuty sú upravené v článku 14 Zmluvných dojednaní, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom vyžaduje, aby bola zmluvná pokuta dohodnutá písomne, inak je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Článok 14.1 Zmluvných dojednaní žalovaného bol už určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
to napr. rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/170/2014 a Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/26/2015.
24. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie zo zmluvy, ktorá obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Súd poukazuje najmä na článok 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorého veriteľ na žiadosť dlžníka mu poskytne možnosť odkladu splátok a dlžník sa zaväzuje za túto služby zaplatiť veriteľovi odplatu. Súdu je známe, že odplata je dlžníkovi odpočítaná z poskytnutého úveru, teda za túto službu dlžník zaplatil už pri uzavretí zmluvy bez ohľadu na to, či bude alebo nebude žiadať o odklad splátok. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby táto zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná. Pokiaľ aj žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s touto zmluvnou podmienkou, nebolo preukázané, aby mohla ovplyvniť jej obsah. Uvedená zmluvná podmienka bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku napr. už aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/6/2014, Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/154/2014, Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/123/2014.
25. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o revolvingovom úvere súd považuje za úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedeného dôvodu sa úver podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná úverová zmluva obsahuje len údaj o splatení úveru v 42 mesačných splátkach. Takýto údaj nemožno považovať za časovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu. Takýto údaj nie je možné zo zmluvy zistiť ani výpočtom, pretože táto neobsahuje ani splatnosť prvej splátky. Súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Ďalej súd uvádza, že dojednaný úrok v predmetnom vzťahu, ktorý bol dojednaný vo výške 70,02 % ročne, je niekoľkonásobne vyšší než úrok pri úvere poskytovanom bankami v tomto čase na spotrebiteľské úveru s rovnakou dobou splatnosti. Takto dohodnutý úrok súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi.
26. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.