Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-201-2016.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, S. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, špecialistky kúpeľňového štúdiá, bytom H. M., E. sady XX/XX, právne zastúpenou Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou, so sídlom Palárikova 7, Trenčín, a otca, Q. B., štátneho občana Slovenskej republiky, živnostníka, bytom H., A. S. XX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a úpravu styku takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
„Maloletá E. B. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživné pre maloletú E. sumou 150 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 25-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Ohľadne úpravy styku otca s maloletou E. sa rodičia dohodli nasledovne: „Otec má p r á v o stretávať sa s maloletou E. každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., okrem:
- vianočných sviatkov kedy má právo stretávať sa s maloletou E. v každom roku od 26.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. Otec si prevezme maloletú v mieste bydliska matky a odovzdá ju k matke v mieste jej bydliska.
Matka sa zaväzuje maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť.“
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania matka dieťaťa navrhovala, aby súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle, ktorej bude maloletá E. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a otec bude prispievať maloletej sumou 150 eur mesačne vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 01.10.2016. Taktiež uviedla, že rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletou tak, že tento bude mať právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. okrem vianočných sviatkov, kedy bude mať právo stretávať sa s maloletou v každom roku od 26.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod.
2. Otec sa k návrhu matky vyjadril, súhlasil s tým, aby súd schválil ním uzatvorenú rodičovskú dohodu predloženú súdu a prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, nakoľko je pracovne odcestovaný.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil návrh, písomne vyjadrenie otca, rodný list maloletého dieťaťa, daňové priznanie otca, správu úradu práce, sociálnych veci a rodiny o výške rodinných prídavkoch, dohody rodičov: o úprave rodičovských práv a povinností a úprave styku, správu o príjme matky od obchodnej spoločnosti S. veľkoobchod a.s. a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
4. Maloletá E. pochádza z mimomanželského vzťahu. Otec dieťaťa je P.. Q. B.. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti asi jeden rok.
5. Matka dieťaťa s maloletou E. žijú v 3-izbovom byte, ktorý patrí do jej vlastníctva, kde hradí náklady na bývanie vo výške 227 eur mesačne. Zamestnaná je ako špecialista kúpeľňového štúdia v obchodnej spoločnosti S. - N. a.s. C. s príjmom cca 650 eur netto mesačne. Poberá prídavok na jedno dieťa.
6. Otec dieťa je živnostník. Je slobodný.
7. Maloletá E. má X rokov, navštevuje materskú školu. Navštevuje krúžky: angličtinu v materskej škole, tanečnú v CVŠ a súkromne anglický jazyk. Za záujmovú činnosť jej matka platí 80 eur pol ročne.
8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že matka zabezpečuje riadne starostlivosť o maloletú. Doporučila návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
9. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. Rodičovská dohoda, ktorú rodičia uzatvorili ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností je v záujme maloletého dieťaťa, preto táto bola v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine na doporučenie opatrovníka súdom schválená. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou, s ktorou taktiež súhlasil aj opatrovník, nakoľko táto je v súlade so záujmami maloletej.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).