Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. X, O., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: Z. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. X, O., a M. C., narodená XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX , o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje nad maloletou C. C., narodenou XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre J. M., O. X, XXX XX J. M..

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej C. sumou 80 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku , ktorú sumu je matka povinná zasielať na účet Reedukačného centra J. M., O. X, XXX XX J. M..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2016 žiadal navrhovateľ o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej v Reedukačnom centre J. M.. Návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti odôvodnil tým, že matka ich navštívila prvýkrát kvôli výchovným problémom maloletej v decembri 2015, pričom údajne problémy sa u nej začali prejavovať asi od septembra 2015, pred tým sporadicky. Matka našla na sociálnej sieti intímne fotky maloletej a chlapca, ktoré si navzájom posielali. V tejto súvislosti matka s maloletou prvýkrát aj navštívila psychiatrickú ambulanciu. Maloletá sa jej v tomto období odcudzila ale po návšteve psychiatrickej ambulancii sa ich vzťah zlepšil. Maloletá v tom čase aj užívala predpísané lieky. Toho času lieky odmietala užívať. Psychiatrička zo stretnutí zistila, že maloletá má depresie, chýba jej otec a na biologického syna žiarli. O skutočnosti, že je maloletá osvojená, jej manželia spoločne povedali pred nástupom na základnú školu. Maloletá si našla priateľa, ktorý žije v rómskej osade. Maloletá začala inklinovať, aj vzhľadom na genetické predpoklady k rómskemu etniku. Sama uviedla, že sa tam cíti dobre. Matka je po smrti manžela na obe maloleté deti sama. Pracuje ako zdravotná sestra, pracuje na zmeny, pričom chodieva aj do nočných. V tom čase je dohodnutá, že na maloleté deti dozrie suseda. Matka uviedla, že sa stalo, že prišla domov a maloletá bola v domácnosti so štyrmi ďalšími Rómami, v byte bol smrad od cigariet. Maloletá všetok svoj voľný čas trávila medzi Rómami. S matkou a maloletou sa stretli niekoľkokrát, vykonali pohovory v domácnosti aj v základnej škole. Matka vníma, že maloletá je arogantnejšia voči nej, nerešpektuje pravidlá a dohody, ktoré si určia. Maloletá často nedvíhala matke mobilný telefón a tak ona nevedela kde sa maloletá nachádza. Matka musela pri hľadaní maloletej požiadať aj pomoc príslušníkov policajného zboru. Za ich sprievodu si vyzdvihla maloletú v neskorých nočných hodinách. Nakoľko matka ťažko niesla vzťah maloletej s chlapcom, a nakoľko sa zvykla matka občas vyjadriť na adresu Rómov negatívne, maloletá tieto komentáre vnímala

veľmi osobne, nakoľko sa sama cíti ako jedna z nich. O pomoc pri náprave vzájomnej dôvery a pre zlepšenie vzájomnej komunikácie, požiadali sme o pomoc náš referát poradensko-psychologických služieb. Matka sa aj s maloletou zúčastnili niekoľkých sedení u psychologičky. Snažili sa nájsť spoločnú cestu, ako by matka s dcérou mohli fungovať. Matka začala akceptovať maloletej priateľa, zdržiavala sa rôznych nevhodných komentárov na adresu Rómov. Maloletej dovolila, že sa môže s maloletým stretávať v ich domácnosti, keď je ona doma. Maloletá mala rešpektovať pravidlá, ktoré si doma určia, dodržiavať večierku, reagovať na telefonáty. Chvíľku maloletá dokázala fungovať dobre. Problémy sa opäť objavili vo februári 2016, keby bola základná škola z dôvodu štrajku zatvorená. Maloletá tak cítila voľnosť a opäť začala tráviť viacej času v rómskej osade. Matka prijala maloletej priateľa, žiadala ale aby sa nezdržiavala v osade. Maloletá to nerešpektovala. Matka našla na sociálnej sieti maloletej komunikáciu, kde udáva svoju obavu či nie je tehotná. Matka sa zľakla preto sa rozhodla ísť s maloletou na gynekologické vyšetrenie. Gynekológ sa vyjadril, že v tomto veku nemôže maloletej predpísať antikoncepciu nakoľko to nebolo zo zdravotných dôvod zatiaľ prospešné pre takto mladý organizmus. S priateľom maloletej sa tiež rozprávali o ochrane pri pohlavnom styku. Vzhľadom na to, že v rómskej komunite je tehotenstvo vnímané prirodzene už vo veku maloletej, nemali sme pocit, že by mal obavu nežiaduceho tehotenstva, vyjadril sa, že jeho matka by sa o ich dieťa postaralo. Matka maloletej vyjadrila, že podá trestné oznámenie na priateľa, vyhrážala sa jej, že skočí pod vlak. Matka tiež nahlásila incident, kedy maloletá s priateľom a partiou iných Rómov boli pred ich bytovkou, vykrikovali, správali sa neslušne. Matka prišla na podnet susedov domov z práce a prikázala maloletej aby ostala doma a priateľ odišiel. Ten celú situáciu prijal pokojne a odišiel. Maloletá to prijala veľmi zle, matka ju našla sedieť v okne ako chcela skočiť z okna. Matka ju prosila aby zišla z okna. Maloletá tak urobila a keď uvidela kľúče od bytu položené na zemi, maloletá rýchlo zišla z okna, vrhla sa po kľúčoch a odišla z domu. Po tomto incidente matka navštívila opäť psychiatričku, ktorá odporúčala maloletej pobyt počas letných mesiacov v psychiatrickej nemocnici, aj kvôli samovražedným vyhrážkam. Pani psychologička sa nám vyjadrila, že tieto samovražedné vyhrážky maloletej nevníma realisticky. Maloletá pri rozhovoroch často svoje konanie oľutovala, boli to skôr také strategické vyhrážky, pobytom sa predpokladalo, že by sa maloletá mohla upokojiť. Reaguje často impulzívne. Diagnostikované má ADHD. Pani psychiatrička maloletej údajne predpísala stabilizátor, ktorý by mal účinkovať po troch týždňoch ale maloletá ho neužívala. Maloletá bola aj naďalej arogantná, prichádzala domov v neskorých nočných hodinách. Výchovné problémy u maloletej sa stupňovali a matka sama uvádzala, že si nevie s maloletou rady. Nakoľko bola maloletá voči matke arogantná, ich vzájomná komunikácia sa výrazne narušila. Od 26.5.2016 bola maloletá prijatá do Diagnostického centra L. L., dňa 26.05.2016 predbežným opatrením (č.k. 12P/140/2016-8, IČS 1716202892), ktorý nadobudol právoplatnosť 09.05 2016. Maloletú v zariadení navštívili dva krát (23.6.2016, 27.10.2016). So zariadením komunikovali telefonicky, rovnako aj s matkou maloletej, ktorá ich informovala (osobne aj telefonicky) o návštevách maloletej v zariadení a pravidelných telefonátoch. Maloletá sa postupne adaptovala, v úvode ťažšie nadväzovala priateľstvá. Javila sa ako ľahko ovplyvniteľná, držala sa silnejších jedincov v skupine. Prejavovala sa u nej trucovitosť, keď nebolo tak ako ona chcela, prestala komunikovať, vďaka čomu sa dostávala do konfliktu s dievčatami aj dospelými. Časom sa udomácnila v zariadení a začala manipulovať s dievčatami a posúvať hranice slušného správania, čo ju dostávalo do problémov. K pracovným aktivitám maloletá nemala pozitívny vzťah, skôr sa vyhovárala na choroby. Veľmi ťažko prijímala kritiku, je nadmerne sebavedomá, nedokáže prehrávať, hneď je negativistická. Je vodcovský typ, rada riadi okolie a je spokojná keď je všetko podľa nej. Postupne sa s maloletou dalo pracovať. Stala sa opakovane vedúcou samosprávy a skupiny, bola nápomocná pri riešení problémov. Jej správanie sa stabilizovalo. Po pracovnej stránke nie je príliš zručná, ale rada sa učí nové veci aj keď jej to zo začiatku príliš nejde. V rámci školy bola maloletá komunikatívna, milá, veselá, kamarátska. Medzi spolužiakmi a učiteľmi bola obľúbená. Maloletá samú seba charakterizuje ako bláznivú, urážlivú, rýchlo sa meniacou náladou, nekritická, lakomá ale aj spoľahlivá a úprimná. Triedna učiteľka uviedla, že maloletú vnímala ako jej „pravú ruku", pomáhala jej. V kolektíve mala roztržky, podľa jej slov z dôvodu falošnosti iných dievčat. Na vyučovaní sa zapájala do činností, jej spolupráca však potrebovala kontrolu. Funkciu vedúcej samosprávy vykonávala zodpovedne. Je pohybovo zdatná, zapájala sa do športových a tanečných aktivít. Reprezentovala zariadenie vo vedomostnej súťaži. Maloletá je vzťahovačná, urážlivá, k svojmu okoliu direktívna. Je vodcovský typ, no zároveň v tejto úlohe zlyháva, nakoľko by rada diktovala čo majú robiť všetci okolo a naprávala ostatných zabúdajúc na seba. Postupom času maloletá prezentovala množstvo predsavzatí, ktoré chcela maloletá splniť po príchode domov. V tom čase bolo otázne, či ich bude schopná naplniť. S priateľom z rómskej osady sa už viacej nechcela kontaktovať. Počas pobytu v diagnostickom zariadení si údajne uvedomila negatívny dopad jej nevhodného správania. Po príchode domov sa chcela naplno venovať štúdiu na strednej škole, v diagnostickom centre začala čítať knihy.

Maloletá uvádzala, že rozhovory s psychologičkou zariadenia jej veľmi pomohli. Napísala aj matke niekoľko listov, v ktorých bola veľmi otvorená a snažila sa matke vysvetliť, zdôvodniť svoje nevhodné správanie. Maloletá rovnako ako matka uvádzali, že ich vzťah sa zmenil k lepšiemu. Vedeli sa lepšie porozprávať, navzájom na seba inak - lepšie reagovali. Matka prezentovala veľmi intenzívne záujem o to, aby sa maloletá vrátila späť do domácnosti. Maloletej chýbali emotívnejšie prejavy zo strany matky, slová „ľúbim ťa" a pod. Maloletá napísala list, ktorý adresovala sociálnej kurátorke nášho úradu. Uvádzala, že vníma pozitívne pobyt v zariadení. Uvedomila si dôvody, pre ktoré bola do zariadenia umiestnená. Uvedomila si, že vzdelávanie jej zabezpečí lepšiu budúcnosť, preto sa chce v prvom rade venovať škole. Seba vnímala ako otvorenú a komunikatívnejšiu osobu, hlavne vo vzťahu k matke. V závere svojho listu maloletá žiadala o druhú šancu, začať odznova. Aj napriek odporúčaniu diagnostického centra, aby bola maloletá umiestnená v režimovom zariadení sa navrhovateľ rozhodol dať maloletej šancu a navrhli prepustenie maloletej do domáceho prostredia. Maloletá bola prepustená 21.12.2016 na vianočné prázdniny. Medzitým súd rozhodol na návrh navrhovateľa o zastavení umiestnenia maloletej a nariadil výchovné opatrenie s povinnosťou podrobiť sa sociálnemu poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za asistencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok (č.k. XXP/ XXX/XXXX -XX, IČS: XXXXXXX892), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12 2016. Dňa 02.01.2017 telefonovala matka maloletej, že maloletá utiekla, nevie, kde je, zatajuje sa a ignoruje ju. Od návratu ťažkosti v správaní pokračujú, uniká za priateľom, v noci nepríde domov, matku nerešpektuje, nedvíha telefón, nedá sa usmerniť. Matka tvrdila, že maloletá sa začala správať rovnako ako pred umiestnením do diagnostického centra už tri dni po prepustení, začala utekať z domu, čo bolo aj za každým nahlásené na polícií. Podľa vyjadrenia matky sa maloletá celú dobu na to pripravovala, všetkých manipulovala, aby sa mohla vrátiť domov. V deň dohodnutého stretnutia dňa 04.02.2017 matka telefonovala, že maloletá odmieta prísť a vyhrotilo sa to tým, že utiekla. V tom čase sa nám matka vyjadrila, že si myslí, že pre dcéru bude najlepšie umiestnenie do zariadenia, pretože nezvláda jej výchovu a ignorantské správanie. Dohodli sa na vyhľadaní vhodného zariadenia, ale keďže boli prázdniny nebolo možné zistiť možnosti zariadení. Medzitým maloletú dňa 05.01.2017 našla polícia v rómskej osade, kde matka zavolala zdravotnú pomoc, keďže maloletá s ňou odmietala ísť domov a vyhrážala sa suicidálnym konaním. Maloletá bola privezená RZP v sprievode matky do ambulancie psychiatra, ktorá v správe uviedla, že je pacientka riziková z hľadiska správania, nezvláda režim v bežnom prostredí, taktiež odporúča ústavnú reedukáciu. Na základe toho, že nebol dôvod na držanie maloletej na psychiatrii, ale taktiež nie je vhodný návrat do domácnosti urgovali umiestnenie maloletej do reedukačného zariadenia, kde je momentálne umiestnená matkou na dobrovoľný pobyt. Matka uviedla, že maloletá sa správa pasívnejšie, dostala mínusové body za fajčenie a klamanie. Obviňuje ju z umiestenia, nechápe, prečo tam musí byť.

2. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-8 zo dňa 09.05.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá umiestnená do Diagnostického zariadenia v L. L. z dôvodu, že priaznivý vývoj maloletej bol vážne ohrozený, vzhľadom na jej problémové správanie, ktoré matka, napriek opatreniam orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, nedokázala v domácom prostredí zvládať. Rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.11.2016 sú zastavil konanie o umiestnenie maloletej do diagnostického zariadenia a maloletej a jej matke uložil výchovné opatrenie s povinnosťou podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za asistencie Úradu práce, kurately, sociálnych veci a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s rodným listom maloletej, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 22.05.2017, správou Reedukačného centra Zlaté Moravce zo dňa 02.02.2017, správou detskej psychiatrie zo dňa 16.01.2017, správou ambulantnej psychiatričky zo dňa 02.05.2016, správou diagnostického centra zo dňa 09.112016, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

4. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 22.05.2017 uvádza, že v máji 2017 navštívili maloletú v reedukačnom centre. Zástupkyňa riaditeľky pre výchovu uviedla, že vážnejšie výchovné problémy s maloletou v zariadení nie sú vážnejšie výchovné problémy s maloletou, ale potrebuje usmernenie, do kolektívu zapadla dobre, komunikácia s matkou je na dobrej úrovni. V reedukačnom centre je navštevuje 1. ročník strednej odbornej školy, odbor krajčírka. Zatiaľ sa prejavuje ako milá, priateľská, otvorená snaží sa pôsobiť dobrým dojmom, je ľahko ovplyvniteľná v pozitívnom a aj negatívom smere. Vzťah s matkou vníma ako narušený. Maloletá potrebuje osobnostne dozrieť a osvojiť si pozitívne prvky v správaní. Adaptácia maloletej v zariadení neprebehla úplne optimálne, avšak po

nejakej dobe sa začlenila, navštevoval brigády, kde mala tendencie k úteku, nakoniec si svoje konanie rozmyslela. Vyskytlo sa u nej porušenie školského poriadku, kedy s ostanými dievčatami fajčila. Maloletá navštevuje pedopsychiatra, je nastavená na medikamentóznu liečbu. Veľkonočné sviatky strávila u matky, pobyt prebehol v poriadku. Reedukačný proces u maloletej je pozitívne naštartovaný, má predpoklady skorigovať negatívne prejavy v správaní.

5. Na pojednávaní kolízny opatrovník v súlade s písomnou správou a odporúčaním reedukačného centra navrhol pokračovať v prevýchovnom procese maloletej.

6. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že s návrhom kolízneho opatrovníka súhlasí, s dcérou som v neustálom kontakte, dcéra sa momentálne správa slušne, ale tak to bolo aj v decembri, keď sa chcela zo zariadenia dostať domov. Vydržala tam krátko 7 mesiacov , ukázalo sa, že e to bola krátka doba vzhľadom na problémy, ktorými maloletá prechádza. Je potrebné aby tam zotrvala dlhšie a aby tam zotrvala dlhšie. Matka je zamestnaná ako sanitárka s čistým mesačným príjmom 600,- eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému M. C., narodenému XX.XX.XXXX. Matka poberá vdovský a sirotský dôchodok v celkovej výške 420 eur. Rodina býva v trojizbovom byte, mesačné výdavky na bývanie sú 200,- eur.

7. Maloletá na pojednávaní uviedla, že si uvedomuje, že jej doterajšie správanie nebolo v poriadku, v reedukačnom centre si zvykla, chodí na strednú školu odbor krajčírka čo ju veľmi nebaví a snaží sa aby sa dostala na učňovku odbor čašník. Na Veľkú noc bola doma, matku rešpektovala. Momentálne si uvedomila, že jej priateľ jej robil len problémy a teraz všetky problémy vníma už z iného pohľadu, chce sa zmeniť a uvedomuje si že v reedukačnom zariadení bude asi až do plnoletosti. S matkou je v telefonickom kontakte každú sobou a podľa jej správania sú jej udelené priepustky na návštevu svojej rodiny, ktorú využíva.

8. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

10. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovné ho opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

11. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 54 ods. 2 písm. c) Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a uložené výchovné opatrenie podľa § 37ods.3 neviedlo k náprave

13. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

14. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

15. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že sú splnené podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti podľa § 54 Zákona o rodine. Zlepšenie prístupu k povinnostiam, psychologická a psychiatrická terapia, vytvorenie a rešpektovanie pravidiel si vyžaduje reedukáciu maloletej, zmeny v správaní nie sú dostatočne fixované a zvnútornené, preto je potrebné pokračovať v prevýchovnom procese maloletej, čo vzhľadom na to, že matka nemá schopnosti ani možnosti výchovne ovplyvniť správanie maloletej, v domácom prostredí nie je možné.

24. Vzhľadom na príjem matky, je ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne, ktoré je matka podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine povinná zasielať na účet Reedukačného centra Zlaté Moravce.

25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 122 Civilného mimosporového poriadku, § 368 Civilného sporového poriadku ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného mimosporového poriadku ).

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.