Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/141/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, v konaní zast. AK Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému Q. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Č. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 24 359,31 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 ako osobitný subjekt na strane žalovaného n e p r i b e r á .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16 987,09 Eur spolu s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 24. 06. 2015 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 24 359,31 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava so žalovaným uzavrel dňa 11. 09. 2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5032590693, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 19 000 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 279,14 Eur od 25. 10. 2012. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver a právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 04. 06. 2015 písomne oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Žalobca listom zo dňa 14. 09. 2016 výzvou pred podaním žaloby žalovaného vyzval k úhrade celej dlžnej sumy. Celkový dlh žalovaného ku dňu 23. 11. 2016 je vo výške 24 359,31 Eur a pozostáva z istiny vo výške 18 862,96 Eur, úroku vo výške 5 054,41 Eur, úroku z omeškania vo výške 386,01 Eur a z poplatkov vo výške 55,93 Eur.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 09. 2015 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

3. Tunajší súd vo veci platobný rozkaz nevydal.

4 Tunajší súd žalovanému doručoval opis žaloby spoločne s uznesením zo dňa 22. 02. 2017, ktorým ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní k veci písomne vyjadril. Žalovaný zásielku prevzal dňa 19. 03. 2017 na adrese trvalého bydliska. K veci sa nevyjadril.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2017 uviedol, že žalovaný vyčerpal dňa 12. 09. 2012 sumu 19 000 Eur úveru, z ktorého uhradil 6 splátok vo výške 1 773,91 Eur. Žalovaná suma 24 359,31 Eur pozostáva z istiny vo výške 19 000 Eur, t.j. poskytnutý úver 18 862,96 Eur mínus zaplatená časť na istine vo výške 137,04 Eur, z úrokov vo výške 5 054,41 Eur, z poplatkov vo výške 55,93 Eur, pričom poplatok pozostáva zo sumy 26,91 Eur ako poplatok za správu úveru, zo sumy 127,94 Eur ako poplatok za poistenie k úveru, zo sumy 25 Eur ako poplatok za upomienky.

6. Dňa 22. 05. 2017 bolo súdu doručené podanie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV označené ako „NÁVRH NA PRIBRATIE DO KONANIA“. V podaní poukázal na ustanovenie § 95 ods. 1 C. s. p. a komentár k tomuto ustanoveniu. Tvrdil, že kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strany, pričom v súčasnosti je najmä potreba ochrany práv spotrebiteľa. Z uvedeného nespochybniteľne vyplýva, že združenie spĺňa definíciu osobitného subjektu v zmysle § 95 ods. 1 C. s. p., a teda má právo vystupovať v konaniach. V nadväznosti na to požiadalo združenie súd, aby zistil stanovisko žalovaného, či súhlasí s pribratím do združenia ako osobitného subjektu do konania na ochranu jeho práv. Združenie navrhlo, aby v prípade súhlasu žalovaného ho súd pribral do konania.

7. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

8 Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje ochranný prvok, ktorým sa zabezpečuje čiastočná kompenzácia sprísnených pravidiel civilného procesu, predovšetkým princípu formálnej pravdy v prípadoch, keď súd zváži, že je to potrebné. 9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nie je povinný pribrať osobitný subjekt do konania, najmä v situáciách, kde to nie je potrebné. Potreba pribratia osobitného subjektu je tak na zvážení súdu. 10. V oblasti spotrebiteľského práva súd z úradnej povinnosti (ex offo) skúma, aké zmluvné podmienky spotrebiteľská zmluva obsahuje, vyhodnocuje, či sú alebo nie sú prijateľné, prihliada na plynutie premlčacej doby aj bez námietky dlžníka - spotrebiteľa a vykonáva aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ ani nenavrhol, ale sú nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Je teda nesporné, že súd zabezpečuje ochranu práv spotrebiteľa dostatočne a v jeho záujme. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby v konaní vystupoval na strane žalovaného osobitný subjekt. 11. Navyše osobitný subjekt môže byť do konania pribratý vtedy, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Združenie taký súhlas žalovaného nepredložilo. Súd nie je povinný zabezpečovať súhlas strany. Ale ak má združenie záujem na tom, aby sa konania zúčastnilo, nič mu nebráni v tom, aby si súhlas žalovaných zabezpečilo, avšak súd aj v tomto prípade je oprávnený zvážiť, či je prítomnosť osobitného subjektu v konaní potrebná. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a osobitný subjekt do konania na strane žalovaného nepribral. 13. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 23. 05. 2017, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Predvolanie adresované žalovanému na adresu trvalého bydliska bolo tun. súdu vrátené s oznamom „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 C. s. p.

14. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá. V konaní nie je sporné, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 19 000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 279,14 Eur po dobu 120 mesiacov. Žalovaný spočiatku splátky uhrádzal nepravidelne a v rôznych aj nepatrných čiastkach. Z poskytnutého úveru uhradil sumu 1 773,91 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu. Dňa 03. 06. 2015 nastala splatnosť dlhu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 09. 2015 bola pohľadávka postúpená na žalobcu a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované. Dokladom o oznámení postúpenia pohľadávky žalobca nedisponuje, ale táto skutočnosť vyplýva aj z predžalobnej výzvy, ktorá bola žalovanému doručovaná. Navrhol žalobe vyhovieť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

15. Súd z fotokópie Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032590693 zo dňa 11. 09. 2012 zistil, že právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na poskytnutí úveru vo výške 19 000 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá na 10,90 %, úrok z omeškania 8 %, ročná percentuálna miera nákladov na 12,26 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola 13,80 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola dohodnutá na 32 352,57 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 279,14 Eur po dobu 120 mesiacov. Splátky boli splatné k 25. dňu v mesiaci, termín splatnosti prvej splátky bol stanovený na 25. 12. 2012 a termín konečnej splatnosti na 25. 09. 2022. Z uzavretej zmluvy vyplýva spracovateľský poplatok vo výške 239 Eur.

16. Žalobca pripojil Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú písané drobným, voľným okom nečitateľným písmom.

17. Súd z výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14. 05. 2015 zistil, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 7 033,49 Eur ku dňu 12. 05. 2015.

18. Súd z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04. 06. 2015 zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 03. 06. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 24 359,31 Eur z dôvodu omeškania so splatením splátky úveru, ktorá trvá viac ako 3 mesiace. Oznámenie žalovaný prevzal dňa 08. 06. 2015.

19. Súd z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2015 zistil, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznamoval postúpenie pohľadávky vo výške 24 659,38 Eur na žalobcu, na základe zmluvy z 29. 09. 2015.

20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len O. z.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 O. z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak ja to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 O. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 O. z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 O. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 O. z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 O. z., ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 O. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 O. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

32. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa stavu ku dňu 11. 09. 2012, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

33. Podľa § 1 ods. 2/ zákona č. 129/210 Z.z., podľa stavu ku dňu 11. 09. 2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme, pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa stavu k 11. 09. 2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, pričom každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi a zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti a okrem iného musí obsahovať:

a / druh spotrebiteľského úveru,

f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i/ úrokovú sadzbu,

j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

35. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/210 Z.z. podľa stavu ku dňu 11. 09. 2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

36. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá O. z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

39. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 11. 09. 2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5032590693, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 19 000 Eur. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou tzv. formulárovou zmluvou a preto je potrebné pre jej posúdenie okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 279,14 Eur mesačne po dobu 120 mesiacov. Konečná splatnosť úveru mala nastať 25. 09. 2022. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 10,90 %, ročná percentuálna miera nákladov bola určená na 12,26 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,80 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola určená na sumu 32 352,57 Eur. Žalovaný si povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil a žalobcovi neuhrádzal splátky úveru podľa dohodnutého harmonogramu splátok a z poskytnutého úveru uhradil len sumu 1 773,91 Eur. Tunajší súd preto žalobu čiastočne považoval za dôvodnú, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný na poskytnutý úver uskutočnil iné platby ako tvrdil žalobca a preto súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 16 987,09 Eur ako rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 19 000 Eur a zaplatenou čiastkou vo výške 1 773,91 Eur mínus zaplatený spracovateľský poplatok vo výške 239 Eur.

41. Tunajší súd predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/210 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy pre nesprávne uvedenú RPMN v uzavretej zmluve vo výške 12,26 %. Podľa výpočtu tun. súdu RPMN predstavuje 13,35 % pri výške úveru 19 000 Eur, splátke 279,14 Eur po dobu 120 mesiacov a v skutočnosti by žalovaný zaplatil sumu 33 496, 80 Eur a nie sumu 32 352,57 Eur tak, ako je to uvedené v uzavretej zmluve.

42. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 5 054,41 Eur. Tun. súd v tejto časti návrhu žalobcu nevyhovel a žalovaného nezaviazal na zaplatenie sumy 5 054,41 Eur, vzhľadom k tomu, že žalobca úrok vo výške 5 054,41 Eur nevyšpecifikoval v tom smere, za aké obdobie dohodnutý úrok v takejto výške požaduje. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 06. 02. 2017 vyplýva, že suma 5 054,41 Eur je úrok vyčíslený k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže súd predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, súd žalobcovi dohodnutý úrok v takejto výške nepriznal.

43. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia poplatkov vo výške 55,93 Eur. Súd ani v tejto časti návrhu žalobcu nevyhovel a žalovaného nezaviazal na zaplatenie poplatkov vo výške 26,91 Eur ako poplatku za správu úveru, a na zaplatenie sumy 27,94 Eur ako poplatkov za poistenie úveru a sumy 25 Eur ako poplatku za upomienky vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Čo sa týka poplatkov za zaslanie upomienok súd takéto poplatky považuje za nedôvodné a tieto poplatky v podstate predstavujú skryté a nezanedbateľné peňažné sankcie za porušenie jednej a tej istej dohodnutej povinnosti zo strany žalovaného spočívajúcej v riadnom splácaní úveru. Žalobca v konaní nepreukázal, či upomienky žalovanému zaslal a ak áno, akou formou. Požadovanú výšku poplatkov za upomienky súd považuje za neprimeranú a súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5C/50/2012 zo dňa 21. 01. 2013, ktorý už právoplatne judikoval neplatnosť zmluvných podmienok týkajúcich sa účtovania poplatkov za upomienku.

43. Súd v danom prípade započítal na splátku úveru aj sumu 239 Eur, ktorú žalovaný uhradil ako spracovateľský poplatok, pretože tento poplatok v takejto výške súd považoval za nedôvodný a neurčitý, pretože poplatok by mal korešpondovať s nejakým predmetom plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostal žalovaný ako spotrebiteľ, za ktoré mal zaplatiť poplatok 239 Eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce okrem úrokov predpokladá aj inštitút poplatkov, ale je nevyhnutné,

aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V danom prípade ide o poplatok za vyplnenie formulárovej a vopred predtlačenej zmluvy. Ide tak o vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Týmto konaním dochádza k poškodzovaniu spotrebiteľa a spotrebiteľa vystavuje neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsrühe z 3. mája 2010, č.k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné, pretože ide o spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto protiplnenia sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.

44. Žalobca sa taktiež domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania 8,05 % ročne aj z nezaplatených úrokov Tunajší súd v tejto časti žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania ročne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia z nezaplatenej a priznanej istiny. Predmetný úrok z omeškania je v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Úrok z omeškania z nezaplatených úrokov a poplatkov súd nepriznal, nakoľko žalobcovi úrok z omeškania z úroku neprislúcha, pretože tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa týmto do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá, pretože ani Občiansky zákonník a ani mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Aj zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých (zmluvných) úrokov je podľa § 39 O. z. neplatné pre rozpor so zákonom (rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5C/143/2013-105 zo dňa 02. 06. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/611/2014-130 zo dňa 16. 12. 2014).

45. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobe v celom rozsahu nevyhovel, súd žalobu vo zvyšku zamietol.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 24 359,31 Eur, a žalobcovi súd priznal zaplatenie sumy vo výške 16 987,09 Eur. Súd preto v danom prípade žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 38 % voči žalovanému.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.