Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-20-2022.pdf
PDF · 132.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., S. XX, zast. JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom, so sídlom v Leviciach, A. Sládkoviča 1 a U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. R. N. 28, zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 33, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. januára 2022 č. k. 17P/124/2021-144 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. N. U., nar. XX. XX. XXXX (I.) m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. zvýšeným výživným zo sumy 150,- eur na sumu 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 03. 09. 2021.
Týmto sa m e n í rozsudok OS Levice č. k. 6P/34/2017-134 zo dňa 12. 02. 2018 v časti o výživnom na maloleté dieťa.
Vo výroku o zaostalom výživnom pre maloleté dieťa (II.) a vo výroku o trovách konania (V.) sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého N. nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 03. 09. 2021 (I.). Zaostalé výživné pre maloleté dieťa za obdobie od 03. 09. 2021 do 26. 01. 2022 vo výške 489,91 eura otca zaviazal zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku (II.). Rodičia upravili styk otca s maloletým dieťaťom dohodou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým N., nar. XX. XX. XXXX každý utorok v kalendárnom roku od 15.30 hod. do 18.30 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 07.30 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 29.12. do 18.30 hod. a každý párny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.30 hod., počas letných prázdnin každoročne druhý a štvrtý júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a druhý a štvrtý augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si v stanovený čas maloleté dieťa odovzdať a prevziať pred bydliskom matky s
výnimkou každého párneho týždňa v kalendárnom roku v pondelok, kedy je otec oprávnený stýkať sa s maloletým od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 07.30 hod. párneho týždňa, kedy otec maloletého odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 6P/89/2019-38 zo dňa 02. 03. 2020 a rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 6P/34/2017-134 zo dňa 12. 02. 2018 v časti o výživnom na maloleté dieťa (IV.) O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1 písm. a), § 24 ods. 4 a § 25 ods. 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12. 02. 2018 pod č. k. 6P/34/2017-134, právoplatným dňa 19. 03. 2018, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého N. rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, vyslovil, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Predmetným rozsudkom zároveň upravil styk otca s maloletý. V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 6P/34/2017 bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok. Mesačne uhrádzala preddavkové platby za byt 130,- eur, elektrika 25,- eur, inkaso 17,- eur, internet a RTVS 24,- eur, maloletým deťom uhrádzala životné poistenie. Žila v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v byte v jej výlučnom vlastníctve. Mala vyživovaciu povinnosť k mal. E. B., ktorá navštevovala siedmy ročník základnej školy, navštevovala plavecký kurz, platba zaň činila 160,- eur polročne. Na obe maloleté deti poberala prídavky na deti. Maloletý N. bol v celodennej starostlivosti matky, bez zvýšených výdavkov súvisiacimi s jeho záujmovými aktivitami, či zdravotným stavom. Otec maloletého dosahoval mesačný príjem v priemernej výške 185,- eur, podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahol príjmy vo výške 57 974,77 eura, výdavky činili 55 600,- eur, základ dane 2 374,13 eura. Žil v prenajatom byte, za nájom uhrádzal 380,- eur vrátane energií, splácal úver vo výške 67,- eur mesačne. Nemal inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je matka zamestnaná, za kalendárny rok 2021 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 741,38 eura, je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý užíva a staršieho (13-ročného) motorového vozidla. Mesačné výdavky pozostávajú z preddavkových platieb za užívanie bytu 162,24 eura, elektrika 25,- eur, televízia a internet 23,70 eura, inkaso od 4,84 eura do 17,84 eura, mobil 40,- eur, poistka (mal. N., mal. E.) 32,90 eura a 31,77 eura, pohrebné poistenie 17,40 eura, sporenie 30,- eur, pohonné hmoty 30,- eur, lieky a vitamíny 15,- eur, potraviny 250,- eur, oblečenie 100,- eur, drogéria 100,- eur, štvrťročne uhrádza poistku auta 20,28 eura, poistku bytu 21,- eur, ročne uhrádza daň z nehnuteľností 29,70 eura, komunálny odpad 119,90 eura (tri osoby). Výdavky na rodinné výlety, dovolenky odhadla sumou 700,- eur ročne. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým N. a maloletou E., ktorá navštevuje druhý ročník Obchodnej akadémie v Leviciach, ZRPŠ je 30,- eur, stužková 10,- eur, v škole sa nestravuje. Otec na jej výživu prispieva sumou 200,- eur mesačne. Otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti EXPRESS TRANS NITRA, s. r. o., so sídlom v Nitre, Levická 3, IČO: 50 473 760, ktorá za zdaňovacie obdobie roku 2019 vykázala príjmy z hospodárskej a finančnej činnosti 72 033,72 eura, súčet nákladov na túto činnosť činil 60 090,98 eura, za zdaňovacie obdobie roku 2020 vykázala príjmy z hospodárskej a finančnej činnosti 55 708,48 eura, súčet nákladov na túto činnosť činil 56 482,40 eura. Otec maloletého figuruje ako zamestnanec predmetnej obchodnej spoločnosti, z predloženého mzdového listu vyplýva, že za kalendárny rok 2021 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 269,74 eura. Obchodná spoločnosť je vlastníkom nákladného motorového vozidla. Z pripojeného výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec maloletého má pozastavený výkon živnostenskej činnosti od 27. 01. 2020 do 26. 01. 2023. Z predloženého potvrdenia Daňového úradu Nitra vyplýva, že otec za kalendárny rok 2019 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, pričom úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov činil 3 120,56 eura, základ dane 2 702,66 eura, otec príjmy zo živnosti nevykázal, výdavky zo živnosti činili 20,05 eura. Za zdaňovacie obdobie roku 2020 činil úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov sumu 3 493,07 eura, základ dane z príjmov 3 025,38 eura, príjmy zo živnosti boli vykázané v nulovej výške, výdavky zo živnosti predstavovali sumu 26,26 eura. Otec maloletého dieťaťa je vlastníkom motorového vozidla (Opel Corsa r. v. 2007) a spoluvlastníkom rodinného domu v A., nadobudnutého v dedičskom konaní po zosnulej matke. Predmetnú nehnuteľnosť neužíva, je v užívaní jeho otca. Žije sám v prenajatom byte, za nájom vrátane energií uhrádza mesačne 380,- eur, spláca spotrebiteľský úver v sume 68,70 eura mesačne, životné poistenie 40,- eur, povinné zmluvné poistenie auta 96,81 eura ročne, oblečenie, obuv, strava 250,- eur mesačne. Okrem maloletého nemá iné vyživovacie povinnosti. Maloletý N. navštevuje prvý ročník Základnej školy v F.. Náklady spojené s návštevou školy pozostávajú z platby za stravu 20,- eur mesačne, školské úrazové poistenie 1,50 eura, výchovné koncerty a divadielka 6,50 eura, fotografovanie 8,- eur, príspevok ZRPŠ 10,-
eur ročne, školský klub detí 15,- eur mesačne, triedny fond 10,- eur ročne, členské knižnica 2,- eur, pracovný zošit anglický jazyk 8,- eur. Maloletý je zdravý. V škole navštevuje futbalový krúžok, ktorý nie je spoplatnený.
1.2. Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.). Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je vyššia než nepatrná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného. V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého N. ku kvalifikovanej zmene pomerov. Maloletý za uplynulý čas od posledného rozhodnutia o výživnom (v tom čase mal dva roky) fyzicky vyspel, začal navštevovať prvý ročník základnej školy. Prirodzene už len plynutím času sa zvýšili náklady na jeho vzdelávanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie, o čom svedčí aj záujem maloletého navštevovať plavecký krúžok (čo vyplynulo z informatívneho pohovoru s maloletým), čo si však matka podľa jej vyjadrenia z dôvodu nedostatku financií dovoliť nemôže. U matky maloletého došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zvýšeniu jej príjmu, keď v čase ostatného rozhodnutia súdu o výživnom bola z dôvodu starostlivosti o maloletého z objektívnych dôvodov vylúčená z pracovného procesu, bola poberateľkou rodičovského príspevku, kým aktuálne je zaradená do pracovného procesu, dosahuje pravidelný mesačný príjem v priemere v čistom 741,38 eura. Otec naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti autodopravy a logistiky. Aj napriek skutočnosti, že otec na pojednávaní prezentoval pokles obratu jeho spoločnosti za posledné zdaňovacie obdobie o 60%, ktorý vyčíslil sumou 40 000,- eur v hrubom, mal súd za to, že porovnaním výsledkov hospodárenia obchodnej spoločnosti v čase ostatného rozhodnutia súdu s aktuálnym stavom je zrejmé, že obrat obchodnej spoločnosti otca sa od ostatného rozhodnutia súdu zvýšil (berúc do úvahy zdaňovacie obdobie roku 2019). Aj napriek skutočnosti, že výnosy spoločnosti z hospodárskej a finančnej činnosti sa za zdaňovacie obdobie roku 2020 znížili, ich výška bola porovnateľná s výškou výnosov spoločnosti za čas, kedy súd rozhodoval o výživnom na dieťa v súvislosti s rozvodom manželstva jeho rodičov. V záujme komplexného zhodnotenia príjmových pomerov otca vzal súd do úvahy nielen daňové priznanie obchodnej spoločnosti za posledné zdaňovacie obdobie, ale aj to za rok 2019, pričom je nepochybné, že predmetná obchodná spoločnosť má potenciál na dosahovanie lepšieho hospodárskeho výsledku než je ten za rok 2020 a to aj vzhľadom na skutočnosť, že (vychádzajúc z výpovede otca na pojednávaní) obchodná spoločnosť má zazmluvnených partnerov, pre ktorých zabezpečuje dopravné služby na pravidelnej báze. Súd nerozporoval vplyv pandémie Covidu 19 na výnosy z podnikateľskej činnosti otca, avšak uvedené prechodné nepriaznivé obdobie nemôže byť na ujmu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, najmä za situácie, kedy otec dlhodobo podniká v oblasti autodopravy a logistiky, napriek jeho tvrdeniam o znížení obratu spoločnosti nezvažoval iný spôsob zabezpečenia príjmu, než ten, ktorý dosahuje z podnikateľskej činnosti. V tomto smere nemožno opomenúť aj protichodné tvrdenia otca o výške príjmu vyplácaného mu z obchodnej spoločnosti, ktorý spočiatku prezentoval vo výške 280,- eur, neskôr 600,- eur netto, na poslednom pojednávaní vo výške 700,- eur netto. Po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov mal súd za to, že len porovnaním pravidelných výdavkov otca a ním prezentovaného príjmu, prihliadnuc aj na jeho výdavky vynakladané na maloletého Viktora, ktorému podľa jeho tvrdenia prispieval nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti vo forme vecných plnení
- oblečenie, obuv, bicykel, lyže, mobil, mal súd za to, že príjem otca je vyšší než ten, ktorý na pojednávaní prezentoval. Napriek skutočnosti, že obchodná spoločnosť otca podľa predložených daňových dokladov vykázala stratu, prípadne nízky základ dane, má predpoklady na dosahovanie potencionálneho príjmu jednak s ohľadom na skutočnosť, že otec v oblasti dopravy podniká dlhodobo, ale aj s ohľadom na výšku deklarovaných výnosov z činnosti tejto spoločnosti. Súd mal za to, že otec ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti môže hospodárenie spoločností v oblasti vynakladania prostriedkov na hospodársku a finančnú činnosť výrazne ovplyvňovať, rovnako ako ju môže ovplyvňovať aj v oblasti dosahovania hospodárskych výsledkov. Od času posledného rozhodnutia súdu možno na strane otca konštatovať aj zmenu jeho majetkových pomerov, spočívajúcu v nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu v dedičskom konaní po jeho matke, ktorý však nevyužíva. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Výživné súd určil od 03. 09. 2021, teda odo dňa začatia konania
na súde v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom. Súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého odo dňa začatia konania na súde, majúc za preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho nástupom do prvého ročníka základnej školy. Výživné vo výške 250,- eur mesačne spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní prevažne tak formou osobnej starostlivosti o maloletého, ako aj zabezpečovaním jeho bytových potrieb a prídavkami na dieťa, je spôsobilé pokryť všetky odôvodnené potreby maloletého. Takto určené výživné rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a ich maloletého dieťaťa je primerané i súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, prihliadnuc pri tom aj na počet ich vyživovacích povinností. Odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 489,91 eura (mal zaplatiť september 2021 - 250,- eur : 30 dní = 8,33 eura x 27 dní + štyri mesiace roku 2021 až 2022 (október až december 2021 a január 2022) x 250,- eur; otec zaplatil september 2021 - 150,-eur : 30 dní = 5,- eur x 27 dní + štyri mesiace roku 2021 až 2022 (október až december 2021 a január 2022) x 150,- eur, ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody uhrádzania zaostalého výživného v splátkach, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a majetkové pomery otca maloletej. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo, mu umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a majetkové pomery otca maloletého.
1.3. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom musí súd prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný prihliadať na vek, zdravotný stav dieťaťa, jeho školské i mimoškolské aktivity, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov dieťaťa. Styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 02. 03. 2020 pod č. k. 6P/89/2019-38, ktorým súd upravil styk otca s maloletým N. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok v kalendárnom roku od 15. 30 hod. do 18.30 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 07.30 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 29.12. do 18.30 hod. a každý párny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.30 hod., počas letných prázdnin každoročne druhý a štvrtý júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a druhý a štvrtý augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. Oboznámiac sa vyjadreniami oboch rodičov, ako aj s názorom maloletého, ktorý bol odprezentovaný pred kolíznym opatrovníkom, mal súd za to, že návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým bol dôvodne podaný, keď posledná úprava styku otca s dieťaťom nezodpovedá jednak zmene pomerov na strane dieťaťa súvisiacej s nástupom maloletého do prvého ročníka základnej školy, ako aj potrebám maloletého dieťaťa. Maloletý ohľadom úpravy styku s otcom uviedol, že by chcel byť u maminy a u ocina rovnako štyri dni, keby bol u ocina menej ako doteraz, bolo by mu to málo. Z obsahu informatívneho pohovoru jednoznačne vyplynulo, že maloletý má k obom rodičom veľmi blízky citový vzťah, ktorý nebol vzájomnými nezhodami rodičov zásadne v negatívnom zmysle ovplyvnený. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia ohľadom styku otca s maloletým N. na pojednávaní dospeli k uzatvoreniu rodičovskej dohody, pričom táto nie je v rozpore so záujmom maloletého, keďže rozsah úpravy styku otca s dieťaťom zohľadňuje názor dieťaťa, dohoda rodičov je dostatočne konkrétna, v prípade jej neplnenia vynútiteľná, súd predmetnú dohodu rodičov pojal do výroku rozsudku, ktorá sa stala jeho súčasťou.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca, čím sa výrazne zmenila jeho životná úroveň, a to k horšiemu. Preto otec nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu, ktorým sa zvýšilo výživné na maloletého o sumu 100,- eur mesačne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednotlivom prípade a zohľadňujú sa pritom všetky faktory ovplyvňujúce schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. detí. Deti majú ex lege právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom ich životná úroveň by mala byť približne rovnaká. Na druhej strane, ak je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky detí a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi, pre ktoré otec maloletého dieťaťa nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške. Napádané rozhodnutie trpí vadami, pre ktoré nemôže obstáť a je potrebné rozhodnúť tak, ako navrhuje v odvolaní. Už len z vyššie uvedeného dôvodu je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V otcových schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch nie je možné uhrádzať určenú výšku výživného. Súd neprihliadol na finančnú situáciu otca, ktorá nie je priaznivá. Otec pracuje v obchodnej spoločnosti malej dopravnej firmy EXPRESS TRANS NITRA, s. r. o., kde je jediným zamestnancom a konateľom. Mesačný príjem otca činí mzdu cca 600,- až 700,- eur v čistom. Iný príjem otec nemá. Obchodná spoločnosť stagnuje, jej obrat nie je taký prínosný ako predchádzajúce roky. Obraz obchodnej spoločnosti za posledné zdaňovacie obdobie klesol o 60%. V záujme komplexného zhodnotenia príjmových pomerov otca vzal súd do úvahy nielen daňové priznanie obchodnej spoločnosti za posledné obdobie, ale aj to za rok 2019, pričom je nepochybné, že predmetná obchodná spoločnosť má potenciál na dosahovanie lepšieho hospodárskeho výsledku než je ten za rok 2020, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že obchodná spoločnosť má zazmluvnených partnerov, pre ktorých zabezpečuje dopravné služby na pravidelnej báze." Poprel odôvodnenie súdu, ktorý uviedol, že otec ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti môže hospodárenie spoločností v oblasti vynakladania prostriedkov na hospodársku a finančnú činnosť výrazne ovplyvňovať, rovnako ako ju môže ovplyvňovať aj v oblasti dosahovania hospodárskych výsledkov. S takýmto konštatovaním prvostupňového súdu otec nesúhlasí. Tak isto nesúhlasí ani s tvrdením, že nezvažoval iný spôsob zabezpečenia príjmu. Otec vykonáva gro podnikateľskej činnosti a snaží sa dosahovať čo najvyšší zisk v danej spoločnosti, no žiaľ, obchodná spoločnosť v aktuálnej dobe neprofituje. Vzhľadom na zníženie príjmov otca, navrhol prispievať výživným maximálne vo výške 170,- eur mesačne, pričom by sa podieľal aj naďalej na bežných výdavkoch v súvislosti s pobytom maloletého v jeho domácnosti (kupovaním ošatenia, hygieny, atď.) a navštevovaním školy (kúpou školských pomôcok, prispievaním na krúžky). Otec rozumie, že v súvislosti s vekom, prirodzeným plynutím času sa zvýšili náklady na výživu maloletého dieťaťa, avšak v jeho možnostiach nie je možné prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur. Napádané rozhodnutie vychádza výlučne z nepodložených tvrdení matky uvedených v matkinom návrhu na zvýšenie výživného na mal. dieťa, ktoré v priebehu šetrenia vykonaného v rámci rozhodovania súdu prvej inštancie neboli nijakým spôsobom potvrdené. Tiež porovnaním príjmov a výdavkov na strane otca nebolo preukázané, že by bol otec finančne schopný určené výživné uhrádzať. Podľa jeho názoru nie je možné prihliadnuť na ničím nepodložené tvrdenia matky, a to, že výdavky týkajúce sa krúžkov, ktoré maloletý dokonca ani nenavštevuje, je možné dôvodiť na takú výraznú zvýšenú sumu výživného. Súd je viazaný stavom, aký je ku dňu vyhlásenia rozsudku. Porovnaním príjmov oboch rodičov oproti času ostatného rozhodnutia súdu o výživnom možno konštatovať, že príjem matky, ktorá bola na materskej dovolenke sa aktuálne zvýšil, rovnako ako aj u otca, ktorý dosahoval mzdu vo výške 185,- eur mesačne. Súd sa priklonil k nepodloženému tvrdeniu matky, ktorá nepreukázala odôvodnené potreby v takej výške na maloletého. Poukázal na to, že otec okrem platenia výživného zabezpečuje maloletému všetky potreby pre maloletého a tiež, že otec okrem bežného výživného zakupuje maloletému dieťaťu ošatenie, obuv, hygienické prostriedky, školské pomôcky, avšak na toto súd absolútne neprihliadol. Neprihliadol ani na vyhlásenie otca, že chce maloletého podporovať absolvovaním krúžkov, na ktoré by otec finančne prispieval. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na to, že náklady otca na jeho živobytie sú v porovnaní s matkiným príjmom a výdavkami mnohonásobne vyššie, všetky uvedené skutočnosti odôvodňujú určenie výživného v nižšej výške, než bolo určené súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného otec mal. dieťaťa navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu
matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného nevyhovie, príp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. zo sumy 150,- eur na sumu 250,- eur. Prvostupňový súd k tomuto navýšeniu výšky výživného pristúpil z dôvodu, že na strane mal. N. došlo k významnej zmene pomerov. Táto zmena pomerov je daná predovšetkým tým, že nastúpil na základnú školu, čím sa zvýšili nielen náklady na jeho výchovu a výživu, ale predovšetkým aj tým, že sa podstatne zvýšili aj náklady na zabezpečenie jeho bežných školských potrieb. Vzhľadom na to, že ona zo svojho príjmu 741,- eura mesačne tieto potreby mal. N. nie je schopná vykryť, požiadala o zvýšenie výživného na neho zo strany jeho otca. V čase určenia výživného v konaní vedenom na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 6P 34/2017 mal otec deklarovaný príjem vo výške 185,- eur mesačne. Vzhľadom na to, že od uvedeného obdobia uplynuli štyri roky a jeho príjem sa podstatne navýšil, považuje súdom určené výživné sumou 250,- eur mesačne za sumu skutočne odôvodnenú. Sám na poslednom pojednávaní uviedol, že okrem príjmu, ktorý poberá formou mzdy ako zamestnanec vo výške 280,- eur mesačne, má ešte ďalší príjem v podobe zisku z podnikania vo výške 700,- eur mesačne. Osobne je presvedčená, že jeho skutočný príjem sa pohybuje v iných sumách, keďže vykonáva medzinárodnú dopravu s miestom výkonu tejto činnosti väčšinou v Nemecku, príp. v iných krajinách Európskej únie. Pre dosiahnutie vyšších príjmov ako sám deklaruje, má vytvorené všetky predpoklady, keďže je jediným spoločníkom, konateľom a súčasne jediným zamestnancom svojej obchodnej spoločnosti. Okrem toho, že sa zlepšili zárobkové možnosti a schopnosti otca mal. N. od posledného rozhodnutia súdu vo veci výživného, nadobudol v rámci dedičského konania po svojej matke aj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome. Hoci sa na jednej strane všemožne snaží dosiahnuť čo najnižšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. N., na strane druhej uvádza, že by mal záujem uhrádzať náklady súvisiace s jeho krúžkovými aktivitami. Už aj z uvedeného je zrejmé, že disponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný uhrádzať aj ďalšie náklady nad rámec súdom určeného výživného. Je zasa ťažko pochopiteľné jeho konanie, keď pri zakúpení odôvodnených potrieb pre mal. N. zaslal titulom výživného sumu zníženú o finančnú čiastku, ktorú za takéto potreby zaplatil. Pokiaľ príležitostne nakúpi pre mal. N. nejaké potreby, tieto si ponecháva výlučne vo svojej domácnosti, takže ona je nútená si zakúpiť pre mal. N. všetky jeho potreby sama a z vlastných prostriedkov. Otec pripustil, že by bol schopný platiť výživné maximálne vo výške 200,- eur mesačne, avšak neskôr túto sumu upravil na 170,- eur mesačne. Hoci bol otec súdom riadne poučený o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia, čo do zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti, nepostupuje tak. V jednom prípade uhradil síce výživné už vo výške 250,- eur, avšak za ďalší mesiac zasa už len vo výške 150,- eur, pričom ani v jednom prípade zameškané výživné neuhradil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý, preto navrhla, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
4. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenia matky sú nepravdivé a zavádzajúce. Matka uvádza, že je osobne presvedčená o tom, že jeho skutočný príjem sa pohybuje vo vyšších sumách ako uviedol súdu. Toto tvrdenie je podložené len na subjektívnych dojmoch matky, ktorá nemá absolútne žiadne poňatie o finančnej situácii obchodnej spoločnosti EXPRESS TRANS NITRA, s. r. o. v aktuálnej spoločenskej kríze spôsobenej Covid-19 a aktuálnou vojnovou situáciou na Ukrajine. Tieto okolnosti nepriaznivo pôsobia na hospodársku činnosť obchodnej spoločnosti a výšku jej príjmu. Jeho celkový mesačný príjem činí sumu 700,- eur netto. Snaží sa dosahovať čo najvyšší zisk v danej spoločnosti. Obrat obchodnej spoločnosti za posledné zdaňovacie obdobie klesol o 60%. Matka svoj návrh odôvodňovala aj tým, že zo strany maloletého je záujem o absolvovanie krúžkov na škole, avšak už prebehol dlhší čas a maloletý nechodí na žiadne platené krúžky. Čo sa týka tvrdenia matky, že po rozhodnutí súdu zaplatil na maloletého výživné vo výške 150,- eur, bolo to len v dôsledku nedorozumenia poskytnutého právneho poradenstva od predchádzajúceho právnika, avšak výživné na maloletého už doplatil, čím je toto tvrdenie už teda irelevantné a nie je možné naň prihliadnuť. Je toho názoru, že na jeho strane došlo k zmene okolností a jeho finančná situácia nie je priaznivá, jeho súčasné životné náklady sú skromné, snaží sa eliminovať akékoľvek výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť, keďže si je vedomý, že vyživovacie povinnosti majú prednosť pred ostatnými výdavkami. Ohľadom tvrdenia matky, že v rámci dedičského konania nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti po jeho nebohej matke, uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva otec. Spolu s otcom sú ešte ďalší štyria súrodenci, ktorí zdedili podiel po matke. Pokiaľ ide o finančnú situáciu matky, podotýka, že na pojednávaní deklarovala, že žije sama, pričom on má vedomosť o tom, že matka žije s partnerom v spoločnej domácnosti.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého N. (I.) je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a vo výroku o zaostalom výživnom pre maloleté dieťa (II.) a vo výroku o trovách konania (V.) je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Matka sa návrhom doručeným súdu 03. 09. 2021 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému N. tak, že navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. N. na sumu 350,- eur mesačne a zmeniť aj úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého N., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 03. 09. 2021 (I.). Zaostalé výživné pre maloleté dieťa za obdobie od 03. 09. 2021 do 26. 01. 2022 vo výške 489,91 eura otca zaviazal zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku (II.). V dôsledku odvolania zo strany otca je predmetom prieskumu odvolacím súdom len výrok o výživnom a zročnom výživnom. Na úprave styku otca s maloletým N. sa rodičia v priebehu konania dohodli.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti, túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť, či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia si budú plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí aj na rozsahu vyživovacej povinnosti. V takom prípade súd môže zaviazať tohto rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Súd teda prihliada na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a v akej miere. Pri určení vyživovacej povinnosti by mali byť zohľadnené základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ako aj nevyhnutné náklady pre riadny rozvoj a vývin dieťaťa. Rovnako je potrebné zohľadniť aj rozvíjajúce sa potreby dieťaťa ako športová činnosť, vzdelávacie krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú alebo vzdelanostnú stránku dieťaťa. Rozhodujúca skutočnosť na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosť rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné však posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.
10. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celkovo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale tiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
11. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle zákonných ustanovení, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého, ako aj na strane oboch rodičov. U maloletého N. tým, že začal navštevovať základnú škodu, s čím sú spojené zvýšené výdavky spojené so školou a školskými pomôckami. V čase ostatného rozhodovania poberala matka rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne a rodinné prídavky na dve deti v sume 47,04 eura mesačne. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa EXPRESS TRANS Nitra, s. r. o. dosahoval otec príjem 185,86 eura mesačne. Za rok 2016 mal otec ako živnostník základ dane v sume 0 eur. Matka dosahuje t. č. priemerný mesačný príjem 741,38 eura a otec podľa jeho vlastného tvrdenia dosahuje príjem 700,- eur mesačne, pričom uviedol, že príjem sa mu znížil kvôli pandémii, z toho potom vyplýva, že jeho príjem pred tým mal byť ešte vyšší, aj keď podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa jeho mesačná mzda dosahuje sumu 269,74 eura, čo je suma výrazne nižšia ako je minimálna mzda, pričom otec pracuje v spoločnosti EXPRESS TRANS NITRA, s. r. o., v ktorej je jediným spoločníkom a tiež konateľom. Otec má živnostenskú činnosť t. č. pozastavenú. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca nekorešponduje s príjmom vykazovaným jeho zamestnávateľom a je podstatne vyšší. U oboch rodičov teda došlo oproti ostatnému rozhodovaniu o výživnom k zvýšeniu príjmov, pričom ani u jedného z nich sa počet vyživovacích povinností nezmenil. Odvolací súd u matky zohľadnil i to, že vzhľadom k veku maloletého N. doposiaľ aspoň v rozsahu jednej polovicu vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého vyživovaciu povinnosť na neho. Za týchto okolností, keďže nebol preukázaný tak výrazný nárast potrieb u maloletého, avšak bol preukázaný výrazný nárast príjmov oboch rodičov, považoval odvolací súd za primerané zmene pomerov tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov zvýšenie vyživovacej povinnosti na mal. N. zo sumy 150,- eur na sumu 200,- eur mesačne. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ otec poukazoval na to, že okrem platenia výživného zakupuje maloletému dieťaťu ošatenie, obuv, hygienické prostriedky, školské pomôcky, bicykel, lyže, mobil, na čo súd neprihliadol, k tomu je potrebné uviesť, že pokiaľ chce, aby na to súd prihliadol, mali by byť tieto veci k dispozícii maloletému počas celého mesiaca, a nie len v čase, keď je u neho a tieto ním tvrdené výdaje ani neboli zdokladované. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.
12. Keďže ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo zrejmé, či a koľko otec na zročnom výživnom zaplatil, odvolací súd v tomto výroku, ako aj vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).