Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-139-2016.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletých detí: Š. X., Q.. XX.XX.XXXX G. P. X., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - EW. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. N. XXX a otca
- Š. X.É., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XXX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Návrh otca sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Dňa 16.09.2016 podal otec maloletých detí na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd upravil jeho styk s deťmi tak, že je s nimi oprávnený stretávať sa každý mesiac cez víkend, a to od soboty od 09.00 h do nedele do 18.00 h. Svoj návrh odôvodnil tým, že chce s deťmi tráviť viac času.
2/ Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 22.05.2017, avšak ani jeden z rodičov sa na pojednávanie nedostavil aj napriek tomu, že tak otec, ako aj matka mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Ani jeden z nich svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnil a keďže nepožiadali ani o odročenie pojednávania, súd pojednával v neprítomnosti rodičov.
3/ Kolízny opatrovník sa k návrhu otca vyjadriť nevedel, pretože pre jeho neprítomnosť, ako aj neprítomnosť matky sa nedá zistiť, či doteraz upravený styk otca so synom Š. prebieha bezproblémovo. Tiež uviedol, že podľa posledných zistení matka porodila ďalšie dieťa a otcom by mal byť opäť Š. X..
4/ Okrem výsluchu kolízneho opatrovníka bolo na pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 10P/171/2015 bol prečítaný rozsudok zo dňa 26.11.2015, č.k. 10P/171/2015-45, súd sa oboznámil aj s ďalším obsahom tohto pripojeného spisu a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.
5/ Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2P/216/2014 zo dňa 09.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014 bola mal. P.X. X., Q.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné v minimálnej výške. Ďalej bolo týmto rozsudkom rozhodnuté, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Š. X. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 h do 18.00 h a styk otca s mal. P. X.É. upravený nebol. Následne bol tento rozsudok menený v časti úpravy styku otca s mal. Š. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2P/147/2015 zo dňa 04.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2015, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Š. každú sobotu v mesiaci v čase od 09.00 h do 18.00 h. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 10P/171/2015-45 zo dňa 26.11.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2015 bol zamietnutý návrh otca na zverenie oboch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.
6/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
7/ Podľa § 24 Zákona o rodine ods. 1/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. ods. 2/ ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. ods. 3/ rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. ods. 4/ súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. ods. 5/ súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
8/ Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 1/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. ods. 2/ ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. ods. 3/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. ods. 4/ ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. ods. 5/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
9/ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj Čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
10/ V Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku súd preto nemôže ignorovať tento záujem maloletého dieťaťa.
11/ Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obe maloleté deti sú zverené vyššie označeným rozsudkom súdu do výchovy a osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s deťmi bol doposiaľ súdom upravený len vo vzťahu k synovi Š., a to tak, že je s ním oprávnený stretávať sa každú sobotu v čase od 09.00 h do 18.00 h. Keďže ani jeden z rodičov sa na pojednávanie nedostavil, nedalo sa na pojednávaní zistiť, či doteraz súdom upravený styk prebieha bezproblémovo, resp. či sa pri jeho realizácii vyskytli nejaké problémy či už na strane otca, resp. matky, aby sa tak dalo posúdiť, či otcom navrhovaná úprava styku s oboma deťmi, tak ako to v prejednávanej veci žiada, a to každý mesiac cez víkend od soboty od 09.00 h do nedele do 18.00 h, bude aj v záujme maloletých detí.
12/ Za danej situácie preto súd dospel k záveru, že pre neprítomnosť rodičov na pojednávaní nie je možné upraviť styk otca s deťmi, tak ako to tento navrhuje, preto bol návrh otca na úpravu tohto styku zamietnutý.
13/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP - ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a § 127 ods. 2 CSP - ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.