Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/240/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: CODES CREATIVE, s.r.o., IČO: 35 735 538, so sídlom Medená 23, 811 02 Bratislava, v konaní zast. TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., Záborského 19, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Auto Palace Bratislava s.r.o., IČO: 17 320 712, so sídlom Vajnorská 136/C, 831 04 Bratislava, v konaní zast. KRION Partners s.r.o., Palisády 50, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 3.801,16 eur, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.5.2015, došlou súdu dňa 20.5.2015, rozšírenou na pojednávaní dňa 2.12.2016, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.801,16 eur s úrokom z omeškania 9,15% ročne od 14.4.2015 do zaplatenia, ako aj trovy súdneho konania. Nárok si uplatňoval titulom zodpovednosti za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 7.10.2014 odovzdal svoje vozidlo BMW 530D, evid. č. L. XXXAA, žalovanému za účelom opravy zadných bŕzd. V ten istý deň zamestnanec žalovaného jazdil s vozidlom na križovatke ulíc Galvaniho a Rožňavskej v Bratislave, kde došlo k dopravnej nehode . Dopravnú nehodu zavinila vodička vozidla Mazda 6, evid. č. L. XXXSJ. Žalovaný poškodenia na vozidle BMW na vlastné náklady opravil. Na vozidle však vznikla aj škoda predstavujúca rozdiel medzi hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a hodnotou vozidla po dopravnej nehode v stave po vykonanej oprave. Výšku škody stanovila znalkyňa Ing. Elena Koblišková v posudku č. 8/2015 zo dňa 25.2.2015, doplnenom dňa 10.5.2016, v ktorom stanovila výšku znehodnotenia vozidla po oprave ku dňu 13.11.2014 na čiastku 3.663,- eur vrátane 20% DPH. Za vypracovanie znaleckého posudku žalobca zaplatil znalkyni odmenu vo výške 138,16 eur. Zodpovednosť žalovaného za celkovú škodu 3.801,16 eur vyplýva z § 421 Občianskeho zákonníka a ide o zodpovednosť objektívnu. Vzhľadom na skutočnosť, že nehodu nezavinil zamestnanec žalovaného, je vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za škodu irelevantná.

3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - technický preukaz vozidla, doklad o prevzatí vozidla, záznam o dopravnej nehode, fotografiu poškodeného vozidla, znalecký posudok, vyúčtovanie odmeny znalkyne a výzvu na náhradu škody. Počas konania navrhol predvolať znalkyňu, iné dôkazy žalobca nenavrhol.

4. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že škoda neexistuje a tým ani nárok žalobcu na jej zaplatenie. Žalobu považoval za účelovú, smerujúcu k dosiahnutiu bezdôvodného

obohatenia na úkor žalovaného. Poukázal na to, že aj v prípade, ak by žalovaný zodpovedal za akúkoľvek škodu na vozidle podľa § 421 Občianskeho zákonníka, základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je v prvom rade existencia škody, a to škody skutočnej. Škoda na vozidle spôsobená dopravnou nehodou bola dňa 28.11.2014 vyčíslená poisťovňou žalobcu podľa faktúry doloženej žalobcom v celkovej výške 8.102,09 eur, ktorá predstavovala sumu opravy vozidla vrátane DPH. Po odpočítaní DPH poisťovňa stanovila výšku skutočnej škody na sumu 6.751,74 eur, ktorú preplatila žalovanému ako opravcovi vozidla. Čiastku 1.350,35 eur (DPH) žalobca uhradil žalovanému až po vyše šiestich mesiacoch dňa 6.5.2015, nakoľko ju spočiatku odmietal preplatiť s odôvodnením, že žalobca nebol vinníkom dopravnej nehody. Spôsob náhrady škody je na rozhodnutí poškodeného, pričom si môže zvoliť náhradu v peniazoch alebo uvedením do pôvodného stavu. V oboch prípadoch však náhrada škody sleduje náhradu skutočnej škody. V tej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.5.2013, sp. zn. 6Co/119/2012, podľa ktorého žalovaná poisťovňa úhradou vyúčtovaných nákladov na opravu vozidla, podľa faktúry za opravu predloženej poškodeným, nahradila poškodenému skutočnú škodu v celom rozsahu. Žalobcom uplatnená škoda údajným znehodnotením vozidla nie je škodou existujúcou, a už vôbec nie škodou skutočnou, ktorú má na mysli § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Závery znalkyne považoval žalovaný za nedôveryhodné. Zníženie hodnoty na rozdielnom dátume ocenenia, a hlavne na tzv. koeficiente predajnosti, ktorý najväčšou mierou ovplyvňuje výsledok posudku, považoval žalovaný prinajmenšom za nekorektné a neobjektívne. Žiadny výpočet hodnoty, ani rozdiel hodnôt, t.j. znehodnotenie vozidla, nesúvisí s dopravnou nehodou a s ňou súvisiacou opravou škôd na vozidle. Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť, že nehode zo dňa 7.10.2014 predchádzali, iba v roku 2014, ďalšie dve poistné udalosti v januári a máji 2014, pri ktorých žalovaný opravoval vozidlo žalobcu v celkovej hodnote 3.628,18 eur. Túto skutočnosť znalkyňa pri posudzovaní údajného znehodnotenia vôbec nezohľadnila. Keďže nárok žalobcu na náhradu škody (hlavný nárok) je nedôvodný, rovnako je nedôvodný aj nárok na náhradu odmeny znalkyne spojený s týmto hlavným nárokom.

5. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil oznámenie poisťovne UNIQA o výške poistného plnenia, faktúry za opravu vozidla zo dňa 11.12.2013, 24.1.2014, 12.5.2014 a 15.5.2014 a korešpondenciu strán ohľadne náhrady škody.

6. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie.

7. Skutkový stav tvrdený stranami (bod 2 a 4) nebol sporný, vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Sporné bolo právne posúdenie nároku na náhradu škody.

8. Uplatnený nárok súd právne posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o prípad osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka. Keďže nešlo o zodpovednosť za škodu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti alebo povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom, nebolo možné na vzťah medzi stranami aplikovať , hoci obe strany sú podnikatelia.

9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods. 3 sa škoda uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, a ak je to účelné a možné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

10. V rámci zodpovednosti žalovaného za škodu prichádza podľa uvedených ustanovení do úvahy len náhrada skutočnej škody, ako správne uvádzal žalovaný. Skutočnou škodou sa pri veciach rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu vecí do predchádzajúceho stavu (R55/1971). Aj podľa zhodných súčasných komentárov k tomuto ustanoveniu treba pod skutočnou škodou rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu (§ 442 ods. 3).

11. Žalobca si škodu vzniknutú na vozidle dal nahradiť uvedením veci (vozidla) do pôvodného stavu. Žalovaný vykonal opravu vozidla, poisťovňa na základe faktúry žalovaného určila výšku škody. Žalobca

nereklamoval vykonanú opravu, ktorou bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, ani výšku škody, ktorú vyčíslila poisťovňa. Vykonaním opravy vozidla tak bola vzniknutá skutočná škoda žalobcovi nahradená.

12. Žalobca si nemusel nechať vozidlo u žalovaného opraviť, mohol si ponechať poškodené vozidlo a žiadať o náhradu škody v peniazoch. Ak by medzi stranami nedošlo k dohode o výške náhrady, prichádzalo by do úvahy určenie výšky škody znaleckým posudkom. Znalec by však musel určiť výšku škody porovnaním hodnoty vozidla pred nehodou a hodnoty poškodeného vozidla po nehode. To, čo znalkyňa v znaleckom posudku vyčíslila, nie je skutočná škoda. Súd súhlasil so žalovaným, že výpočet hodnoty v znaleckom posudku, ani rozdiel hodnôt, t.j. znehodnotenie vozidla, nesúvisí s dopravnou nehodou a s ňou súvisiacou opravou škôd. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné predvolať znalkyňu na pojednávanie.

13. Rozhodnutie súdu zodpovedá citovanej judikatúre, ako aj judikátu Krajského súdu v Košiciach, na ktorý poukazoval žalovaný. Odlišná judikatúra, ktorá by nasvedčovala argumentácii žalobcu, nie je súdu známa.

14. Súd sa tak plne stotožnil s obranou žalovaného, že u neho nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za uplatnenú škodu. Škoda - skutočná, bola už nahradená spôsobom, o ktorý žalobca požiadal.

15. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá.

16. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 a čoho sa odvolateľ domáha.