Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-77-2010.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/77/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Y. O., B.. XX.XX.XXXX, X. B.. L. XXXX/XX, XXX XX J. U., právne zast.: JUDr. Marian Zányi, advokát, so sídlom Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: X. X., B.. XX.XX.XXXX, X. V. I. D.. X, XXXX X., T.H. G., právne zast.: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 22.09.2010 sa žalobca domáhal proti žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) medzi žalobcom a žalovanou v tomto znení: „Súd určuje, že do BSM strán patria veci uvedené v bodoch 1 až 21 žaloby a vyporiada BSM strán tak, že položku 1, 21 prikazuje každému zo strán do vlastníctva v polovici, položku 2, 3, 4, 5, 6, 9, 10, 11, 13 prikazuje žalobcovi zaplatiť, položku 7, 12, 20 prikazuje žalovanej zaplatiť a položky 14-19 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd určuje, že žalobca vniesol do masy BSM sumu 24.923,34 eur. Súd zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu určenú súdom.“ Žalobca v žalobe uviedol, že strany síce dňa 06.05.2008 uzatvorili Dohodu o nehnuteľnom majetku a dlhoch, avšak tá je ex offo neplatná.
2. Žalovaná uzavretie Dohody o nehnuteľnom majetku a dlhoch zo dňa 06.05.2008 potvrdila (nesporná skutočnosť), so žalobcom navrhovaným vyporiadaním BSM čiastočne nesúhlasila, prvotne navrhla mimosúdnu dohodu.
3. Súd vykonal dokazovanie najmä výsluchom strán, Dohodou o nehnuteľnom majetku a dlhoch zo dňa 06.05.2008, nahliadol do spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C 317/2007 a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 27.09.2007 bolo manželstvo strán v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C 317/2007 právoplatne rozvedené.
5. Dňa 06.05.2008 strany uzatvorili Dohodu o nehnuteľnom majetku a dlhoch, ktorá je svojim obsahom dohodou o vyporiadaní BSM v zmysle § 143-149a Občianskeho zákonníka v tomto znení:
I.
Účastníci dohody vyhlasujú, že predávajú nehnuteľnosť v ich spoločnom vlastníctve, nachádzajúcu sa v kat. území Ohrady, vedenú na L V č. XXXX Katastrálnym úradom
v Tmave Správou katastra J. U., parc.č. XXX/X o výmere 147 m2 a rodinný dom s.č. XXX na parc.č. XXX/XX v podiele 1/1-ine a X. O. predáva nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve, nachádzajúcu sa v kat. území C. vedenú na L V č. XXX Katastrálnym úradom v Tmave Správou katastra J. U. parc.č. zast. plochy a nádvoria o výmere XXX/XX o výmere 259 m2 parc.č. XXX/XX zast. plochy o výmere 141 m2 v celosti za kúpnu cenu 2.600.000,- Sk.
II.
1. Účastníci dohody konštatujú, že záloha na kúpnej ceny vo výške 45.000,- Sk bola im zaplatená zo strany kupujúcich dňa 27.3.2008. 2. Účastníci sa dohodli, že súhlasia s tým, aby kupujúci z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 2.600.000,- Sk zaplatili na ich úverový účet, vedený v OTP banke Slovensko, a.s., Bratislava v pobočke Galanta zvyšnú splátku úveru vo výške 307.179,42 Sk a zvyšnú čiastku vo výške 2.247.820,58 Sk zložili na ich spoločných účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Ľudovej banke, a.s. v pobočke Dunajská Streda.
III.
1. Účastníci sa dohodli, že zvyšnú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 2.248.680,49 Sk uhradia spoločné záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu, resp. pri jeho oprave a údržbu, resp. vznikli pri jeho prevádzkovaní:
- splatia Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava úver vo výške 972.952,57 Sk, ktorý im poskytla na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX,
- zaplatenia I. G. odmenu vo výške 75.000,- Sk,
- vrátia R. O. zálohu na kúpnej cene vo výške 200.000,- Sk, ktorú im poskytol ako záujemca pri predchádzajúcej kúpe, a ktorá sa nerealizovala,
- zaplatia P. W. cenu za zavedenie plynového kúrenia do rodinného domu vo výške 120.000,- Sk
- zaplatia pôžičku R. P. vo výške 68.730,- Sk, ktorá zaplatila cenu zemného plynu a ďalšie náklady spojené s prevádzkovaním domu
- vrátia pôžičku švagrovi X. O. vo výške 40.000,- Sk,
- splatia pôžičku GE MONEY vo výške 43.700,- Sk,
- splatia pôžičku GE MONEY vo výške 67.245,- Sk,
- splatia pôžičku HOMECREDIT vo výške 38.140,50 Sk
- splatia pôžičku Triangel vo výške 34.514,- Sk
- splatia pôžičku YES vo výške 42.300,- Sk
- splatia záväzok vo výške 54.015,- Sk, vyplývajúci z poskytnutej pôžičky YES
- splatia pôžičku G. H. vo výške 160.213,99 Sk
2. Účastníci sa dohodli, že zo spoločného bežného účtu splatia svoje záväzky tak, ako je to dohodnuté v bode 1. tohto článku dohody, jednak bezhotovostným prevodom na bankový účet tohto-ktorého veriteľa, pričom čiastku 972.952,57 Sk poukážu na bankový účet Slovenskej sporiteľne, a.s. č. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava; čiastku 75.000,- Sk poukážu na bankový účet I. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v TATRA BANKE, a.s., v pobočke Dunajská Streda; čiastku vo výške 200.000,- Sk poukážu na bankový účet R. O. č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v UniCredit Banka Slovakia, a.s., v pobočke Dunajská Streda; čiastku 68.730,- Sk poukážu na bankový účet R. P. Č.. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB, a.s., v pobočke Dunajská Streda; čiastku 90.270,- Sk poukážu na bankový účet R. P. Č.. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB, a.s. v pobočke Dunajská Streda, ktorá bude odrátaná zo zostatku Y. O.. čiastku vyčíslenú GE MONEY - ako úroky z poskytnutej pôžičky R. P. veriteľom, GE MONEY, poukážu na bankový účet R. P. Č.. XXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB, a.s., v pobočke Dunajská Streda. a jednak si účastníci v hotovosti vyberú a použijú na splatenie svojich záväzkov tak, ako je to v bode 1. tohto článku dohody dohodnuté, pričom Y. O. prevezme čiastku určenú
- na splatenie záväzku voči P. W. vo výške 120.000,- Sk,
- na splatenie záväzku voči GE MONEY vo výške 67.245,- Sk
- na splatenie záväzku HOMECREDIT vo výške 38.140,50 Sk
- na splatenie záväzku Triangel vo výške 34.514,- Sk
- na splatenie záväzku voči YES vo výške 54.015,- Sk t.j. celkom 313.914,50 Sk X. O. prevezme čiastku určenú
- na splatenie záväzku švagrovi vo výške 40.000,- Sk
- na splatenie záväzku voči GE MONEY vo výške 43.700,- Sk
- na splatenie záväzku voči YES vo výške 42.300,- Sk
- na splatenie záväzku voči G. H. vo výške 160.213,39 Sk. t.j. celkom 286.213,39 Sk
3. Účastníci sa dohodli, že zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 331.010,12 Sk, z ktorej sa odrátajú vyčíslené úroky úveru poskytnutého R. P. GE MONEY a náklady súvisiace so zrušením spoločného bankového účtu si rozdelia medzi sebou v podiele tak, že Y. O. prevezme cca. 75.235,- Sk a X. O. prevezme cca. 165.505,- Sk.
IV.
1. Táto dohoda je výsledkom slobodnej a vážnej vôle účastníkov dohody, ktorej obsah schválili a na znak súhlasu vlastnoručne podpísali. 2. Táto dohoda nadobúda účinnosť dňom jej podpisu oboma účastníkmi dohody.
6. V prvom rade sa súd ako predbežnou otázkou musel zaoberať platnosťou predmetnej dohody o vyporiadaní BSM.
- Predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM uzavreli na právne úkony spôsobilé a nie v duševnej chorobe konajúce sporové strany, uzavreli ju slobodne, vážne a zrozumiteľne. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM je možné plnenie a z jej obsahu je zrejmé, ako sa jej strany vyporiadali. Čo do aktív - pokiaľ ide o hnuteľné veci, v dohode nie je potrebné menovite ich všetky uvádzať, pokiaľ je pri uzavretí účastníkom jasné, ktorých vecí sa týka. V prípade hnuteľných vecí totiž dohodu možno uzavrieť aj ústne, resp. konkludentne; pokiaľ ide o nehnuteľnosti, bola zachovaná písomná forma dohody vyžadovaná zákonom (čl. I dohody). Čo do pasív - pokiaľ ide o spoločné dlhy, tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty ako aj osobe preberajúcej ten ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné pomery podielov exmanželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných právnych vzťahov exmanželov. Zahrnutie pasív do vyporiadania BSM je teda odôvodnené praktickým hľadiskom spočívajúcim v takom usporiadaní vzájomných právnych vzťahov, ktoré v čo najväčšom rozsahu eliminuje možnosť vzniku ďalších vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich ďalších sporov medzi exmanželmi. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov, ktoré sú dané či už zmluvou alebo zo zákona, a ktorých vzájomné vysporiadanie je naďalej zachované zákonom (napr. právo postihu pri solidárnom záväzku).
- Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy. Podľa Občianskeho zákonníka i ustálenej judikatúry možno uzavrieť i takú dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá nevyporiadava všetky hodnoty patriace do BSM, ale iba ich časť, pokiaľ táto dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM obsahuje i dojednanie o vyrovnaní podielov spoluvlastníkov. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely
Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež v súvislosti s doplnením § 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov, ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka.
7. Novšia judikatúra (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 4 Cdo 147/2011) sa odklonila od skoršej požiadavky (vyjadrenej ešte v citovanom judikáte R 42/1972), že na platnosť dohody o vyporiadaní BSM je potrebné vyporiadať všetok majetok, práva a povinnosti. Naopak, podľa citovaného rozsudku dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Obč. zák. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM. Nemožno taktiež vylúčiť, že k dohode pripoja účastníci prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM.
8. Predbežnú otázku platnosti dohody o BSM vyriešil súd pozitívne, čiže Dohoda o nehnuteľnom majetku a dlhoch zo dňa 06.05.2008 je platná.
9. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 2 OZ ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 149a OZ pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých 5 2 Cdo 113/2007 detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
10. Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľností. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania BSM teda nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, okrem, ak ich rozvedení manželia sami neurobia predmetom vyporiadania. Ak sa manželia v takomto prípade obmedzia len na vyporiadanie majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo, nie je možné z toho vyvodzovať neplatnosť takejto dohody. Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM. Všetky práva tretích osôb pochádzajúce zo záväzkového vzťahu uzavretého s manželmi za trvania BSM, zostávajú teda nedotknuté. Dohoda o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám, charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Ak preto v dohode o vyporiadaní BSM manželia neuvedú, ktorý z nich a v akom rozsahu dlh vo vzťahu k tretej osobe splní, nemá táto skutočnosť za následok neplatnosť právneho úkonu.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že strany uzavreli dňa 06.05.2008, teda po zániku BSM dohodu o vyporiadaní BSM v písomnej forme, keďže predmetom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť. Z dohody bolo zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Strany urobili predmetom vyporiadania aj spoločné aktíva a dlhy.
11. Podľa názoru súdu pri vyporiadaní BSM Občiansky zákonník preferuje dohodu manželov (§ 149 OZ). Pokiaľ sa BSM vyporiada dohodou, uplatňuje sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ. Na podporu svojho právneho názoru poukazuje súd na rozsudok NS SR z 27.08.2013, sp.zn. 4Cdo 147/2011. Na platnosť dohody o vyporiadaní BSM nemá skutočnosť jej nesplnenia či žalobcom alebo žalovanou žiadne právne účinky.
12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase dohody o BSM, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
13. Žalobca v žalobe namietal neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM podľa hmotného práva, ktorú neplatnosť videl v tom, že touto dohodou neboli vyporiadané všetky hnuteľné veci.
14. Túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (1. apríla 1983) sa objavili argumenty, ţe nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež v súvislosti s doplnením § 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. Touto novelou Občiansky zákonník ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet BSM vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov, aby nastali tieto účinky je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril BSM, a to buď celého BSM alebo jeho časti. Márnym uplynutím trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM sa tak uplatní právny režim tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka (nevyvrátiteľná právna domnienka) nielen v prípade, keď v tejto lehote nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, ale aj na tú časť nevyporiadaného majetku, ktorý sa nezahrnul do súdneho rozhodnutia alebo do dohody účastníkov. V súlade s ustanovením § 149 Občianskeho zákonníka i v takomto prípade je potrebné mať za to, pokiaľ ide o hnuteľné veci (nezahrnuté do dohody), že tieto pripadnú tomu z manželov, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach a majetkových právach (nezahrnutých do dohody) treba mať obdobne za to, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Podľa názoru súdu je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umožňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umožňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je totiž BSM vyporiadávané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka sa nakoniec nepoužije ani v prípade, že v zákonom ustanovenej lehote nedôjde k dohode, ani nie je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde. Potom bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka ohľadom vyporiadania BSM uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje i na novelu Občianskeho zákonníka účinnú od 1. novembra 2008, ktorou bolo doplnené ustanovenie § 149 o nový odsek 5, podľa ktorého sa jednoznačne ustanovilo, ţe ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Podľa dôvodovej správy k tejto novele, cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak určiť pravidlá vyporiadania BSM bývalých manželov v prípadoch, ţe sa objaví majetok, ktorý nebol predmetom vyporiadania či uţ dohodou alebo rozhodnutím súdu a jednak zjednodušiť rozhodovanie súdov o majetku, ktorý nebol predmetom dohody alebo rozhodnutia súdu, nakoľko sa na takýto majetok podľa tohto ustanovenia vzťahuje obdobne
zásada vyporiadania BSM v zmysle nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
15. O správnosti výkladu dotknutých ustanovení OZ najvyšším súdom svedčí aj zákonná fikcia vyporiadania BSM uvedená v § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ani v tomto prípade nemusí dôjsť k parite podielov (okrem nehnuteľností) - môže nastať situácia, keď jednému z manželov zostanú všetky veci nadobudnuté v rámci BSM len preto, že ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. Nakoniec, na túto skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď v rozsudku 4 Cdo147/2011 zo dňa 27. augusta 2013 uviedol, že „ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka sa nakoniec nepoužije ani v prípade, že v zákonom ustanovenej lehote nedôjde k dohode, ani nie je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde. Potom bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka ohľadom vyporiadania BSM uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Že ide o ústavne konformný výklad dotknutých ustanovení OZ, svedčia aj právne vety nálezu Ústavného súdu SR z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 537/2012-37: Znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.
16. Súd priznal v spore úspešnej žalovanej plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môžu sa žalobcovia domáhať jej splnenia v exekúcii.