Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-12-2016.pdf
PDF · 108.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Ul. Kradžičova č. 8, IČO 37 927 795 proti žalovanému: U. S., S.. XX.XX.XXXX, M. J. Č.. XXX o zaplatenie 1 496,36 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 842,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 842,88 eur od 04.11.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a. Konanie v časti o zaplatenie sumy 4,56 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,56 eur od 29.07.2013 do zaplatenia, v časti o zaplatenie sumy 46,98 eur a v časti o zaplatenie sumy 33,74 eur z a s t a v u j e. Žalobcovi p r i z n á v á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 12,64 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 13.07.2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1 496,36 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 496,36 eur od 29.07.2013 do zaplatenia z titulu nesplatenia poskytnutej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke evid.č. XXXXXXX zo dňa 24.04.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 2 680,32 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa na základe predmetnej zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 55,84 eur, pričom doteraz z poskytnutej sumy zaplatil sumu 616,40 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas v súlade so zmluvou, listom zo dňa 20.07.2013 označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný doteraz dlžné splátky nezaplatil.
2.Podaním doručeným súdu dňa 08.08.2016 označeným ako " Odpoveď na dožiadanie + Oprava žaloby", vzal žalobca žalobu v časti sumy 20,- eur s prísl. späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Z tohto podania vyplynulo, že žalovaný uhradil sumu 636,40 eur.
3.Podaním doručeným súdu dňa 10.08.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 20,- eur, zaplatenej žalovaným dňa 07.07.2016 a v časti sumy 20,- eur, zaplatenej žalovaným dňa 05.08.2016, teda spolu vzal žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 40,- eur s prísl.
4.Po uvedených čiastočných späťvzatiach žaloby naďalej predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 1 436,36 eur s prísl. (1 496,36 eur mínus 20,- eur mínus 40,- eur).
5.Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2017 vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 20,- eur, zaplatenej žalovaným dňa 19.09.2016, v časti sumy 20,- eur zaplatenej žalovaným dňa 05.10.2016, v časti sumy 6,98 eur zaplatenej žalovaným dňa 23.01.2017 a v časti sumy 4,56 eur s prísl,, teda spolu vzal žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 46,98 eur a sumy 4,56 eur s prísl.
6.Po uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 1 384,82 eur s prísl. (1 436,36 eur mínus 46,98 eur mínus 4,56 eur).
7. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 13,96,- eur, zaplatenej žalovaným dňa 15.03.2017 a v časti sumy 19,78 eur zaplatenej žalovaným dňa 24.03.2017, teda spolu vzal žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 33,74 eur.
8. Po uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 1 351,08 eur s prísl. (1 384,82 eur mínus 33,74 eur).
9.Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby ohľadne sumy 60,- eur (20,- eur + 20,- eur + 20,- eur) došlo ešte pre doručením žaloby žalovanému, súd o tomto čiastočnom späťvzatí osobitne nerozhodoval a vydal platobný rozkaz už len na sumu, ktorá zostala po týchto čiastočných späťvzatiach naďalej predmetom sporu a to sumu 1 436,36 eur s prísl. Pokiaľ ide o ďalšie čiastočné spätvzatia žaloby ohľadne sumy 46,98 eur, sumy 4,56 eur s prísl. a sumy 33,74 eur o týchto čiastočných spätvzatiach súd postupom podľa ust. § 145 ods. 2 Zák.č 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.) rozhodol, pretože k týmto čiastočným späťvzatiam došlo už po doručení žaloby žalovanému. Pre úplnosť súd k čiastočným späťvzatiam ohľadne sumy 46,98,- eur (podanie žalobcu doručené súdu dňa 31.01.2017, l.č. 47 spisu) a sumy 33,74 eur (podanie žalobcu doručené súdu dňa 22.05.2017, l.č. 55 spisu) poznamenáva, že ohľadne týchto súm bola žaloba čiastočne vzatá späť bez príslušenstva, čo vyplýva aj z obsahu žalobného návrhu po týchto čiastočných späťvzatiach, z ktorého vyplýva, že žalobca si uplatňuje príslušenstvo (úrok z omeškania) aj z čiastočne späťvzatých súm. Pri sume 4,56 eur (podanie žalobcu doručené súdu dňa 31.01.2017, l.č. 47) došlo k čiastočnému späťvzatiu aj vrátane príslušenstva, čo vyplýva aj z textu tohto podania......"v časti o zaplatenie sumy 4,56 eur s prísl....".
10.Dňa 24.10.2016 súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 436,36 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 476,36 eur od 29.07.2013 do 07.07.2016, s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 456,36 eur od 08.07.2016 do 05.08.2016, s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 436,36 eur od 06.08.2016 do zaplatenia ako aj trovy konania.
11.Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že nesúhlasí s výškou dlžnej sumy, pretože žalobca nezohľadnil všetky úhrady z jeho strany, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, konkrétne bod 11 pod názvom "Poplatky, pokuty, sankčné úroky", ktoré zmluvné dojednanie považuje za v rozpore s dobrými mravmi a že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z. a to najmä termín konečnej splatnosti úveru a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj výšku, počet a termíny splátok v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12.Uznesením zo dňa 28.11.2016 č. 13Csp/12/2016 súd postupom podľa ust. § 267 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz, zrušil.
13.Uznesením zo dňa 31.01.2017 č. 13Csp/12/2016-46 tunajší pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca (Consumer Finace Holding, a.s) a na jeho miesto vstúpil terajší žalobca - spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2017.
14.Žaloba aj s prílohami bola žalovanému doručená spolu s platobným rozkazom dňa 03.11.2016. 13.Na pojednávanie dňa 23.05.2017 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý sa podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 ospravedlnil z dôvodu a nenavyšovania trov v súlade so zásadou hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Ustanovil sa žalovaný.
15.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 24.04.2012 (ďalej zmluva), so všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej VOP), s predžalobnou upomienkou zo dňa 20.07.2013, s predžalobnou upomienkou zo dňa 26.06.2013 spolu s doručenkou podpísanou žalovaným dňa 08.07.2013, s prehľadom splátok a úhrad, s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.01.2017 č. 13Csp/12/2016-46, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 spolu s poštovým podacím hárkom č.O. zo dňa 03.10.2016, s platobným rozkazom, s odporom. 15.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17.Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo inej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 18.Podľa ust. § 2 písm. d/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 19.Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/, i/ a k/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatnitelných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20.Podľa ust. §11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z.,v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. 21.Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 22.Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23.Podľa § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v znení platnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24.Na základe citovaných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 24.04.2012 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6116940.
Na jej základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 1 600, - eur, nie ako žalobca nesprávne uvádza v žalobe vo výške 2 680,32 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku spolu s príslušenstvom splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,84 eur. Celková suma pôžičky aj vrátane nákladov spotrebiteľa vo výške 1 080,32 eur bola dohodnutá vo výške 2 680,32 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32 %, RPMN bola dohodnutá vo výške 32 % a priemerná RPMN bola dohodnutá vo výške 21,06%. Termín konečnej splatnosti bol určený ako 04/2016.
25.Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. 26.Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad žalovaný celkovo uhradil na žalovanú pôžičku sumu vo výške 636,40 eur (súčet všetkých úhrad v kolónke "úhrada"). Ďalej žalovaný ešte uhradil dňa 07.07.2016 sumu 20,- eur, dňa 05.08.2016 sumu 20,- eur, dňa 19.09.2016 sumu 20,- eur, dňa 05.10.2016 sumu 20,- eur, dňa 23.01.2017 sumu 6,98 eur, dňa 15.03.2017 sumu 13,96 eur a dňa 24.03.2017 sumu 19,78 eur, spolu teda žalovaný uhradil 757,12 eur (636,40 eur, v ktorej sume je už zahrnutá prvá splátka 20,- eur zo dňa 06.06.2016 + 120,72 eur, splátky zo dňa 07.07.2016, 05.08.2016, 19.09.2016, 05.10.2016, 23.01.2017, 15.03.2017 a 24.03.2017). Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa 20.07.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Dôkaz o doručení tohto listu žalovanému nebol súdu predložený.
27.Súd uvádza, že vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu ex offo podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zák.č. 129/2010 Z.z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený ako 04/2016, čo nie je dostačujúce vzhľadom na požiadavku zákonodarcu, aby termín konečnej splatnosti bol uvedený ako kompletný časový údaj. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú splatnosť úveru. Nestačí dedukcia z toho, že splátok je celkovo 48 a konečná splatnosť je 04/2016. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, teda musí ísť o jeden konkrétny dátum, inak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť, že v zmluve majú byť uvedené len údaje, z ktorých sa dá konečná splatnosť zistiť, resp. vypočítať, ale takto to v zákone uvedené nie je. Údaj - dátum konečnej splatnosti v Zmluve absentuje. Navyše z údajov uvedených v Zmluve, bez uvedenia dátumu splatnosti prvej splátky, ani nie je možné dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorý bude pozostávať z konkrétneho dňa, mesiaca a roka. Tento záver súdu nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15, pretože toto rozhodnutie sa netýkalo posúdenia nedostatku tejto náležitosti zmluvy o úvere (dĺžky trvania zmluvy o úvere, resp. termínu konečnej splatnosti úveru). Navyše zo žiadneho ustanovenia zmluvy ani iného zmluvného dokumentu nevyplýva dátum splatnosti čo i len jednej splátky úveru. Nebol predložený splátkový kalendár, pričom aj v prípade ak by bol predložený, musel by byť predložený v podobe, v ktorej by mohol byť považovaný za súčasť zmluvy v zmysle zachovania jej obligatórnej písomnej formy, t.j. opatrený podpismi obidvoch zmluvných strán, ktorý záver tiež nie je v rozpore so záverom Súdneho dvora EÚ vysloveným v jeho rozhodnutí C-42/15, keďže súdny dvor v uvedenom rozhodnutí konštatuje, že čl. 10 ods. 1,2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 treba vykladať tak, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, pričom nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice. Súd teda urobil právny záver v súlade v súlade s výkladom
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 ako aj v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou uvedenou v Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na základe uvedeného potom súd mal za to, že Zmluva o úvere neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru. 28.Ďalej v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 32 %. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období ako je uzavretá Zmluva. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov poskytovaných pre domácnosti v období 04/12 (Zmluva o úvere uzavretá 24.04.2012) na obdobie od 1 do 5 rokov (Zmluva o úvere uzavretá na 48 mesiacov) bola úroková sadzba vo výške 11,79 %, čo znamená, že dohodnutá úroková sadzba je viac ako dvojnásobne vyššia. Preto súd nemá pochybnosti o tom, že úroková sadzba úveru vo výške 32 % je neprimeraná odplata za úver. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Obč. zák., teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vždy ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).Neplatnosť dojednania úrokov v Zmluve o úvere nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. Preto potom súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú iba v časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru.
29. Zmluva neobsahuje tiež náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zák.č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny....V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca predložil takmer nečitateľné všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané a v ktorých sa v bode v bode 6.1 uvádza, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. Ako však už bolo uvedené, v zmluve sa priamo údaj o termíne splátok istiny nenachádza, ak by tento aj bol v splátkovom kalendári, nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by tento splátkový kalendár vôbec existoval a že by bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by bol v zmluve uvedený údaj o termínoch splátok. Tento záver súdu rovnako ako je uvedené pri termíne konečnej splatnosti nie je v rozpore so záverom súdneho dvora vysloveným v rozhodnutí C-42/15, pretože súdny dvor uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V danom prípade podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, pretože priamo zo zmluvy a ani zo žiadneho iného zmluvného dokumentu (absencia zmluvnými stranami podpísaného splátkového kalendára, ktorý by bol súčasťou zmluvy) spotrebiteľ nevie identifikovať (resp. ustáliť, odvodiť) dátumy splátok. Len pre úplnosť súd vo vzťahu k predloženému listinnému dôkazu - prehľad splátok a úhrad uvádza, že nejde o zmluvný dokument, ale o listinu vystavenú veriteľom následne už po začatí splácania poskytnutej pôžičky spotrebiteľom. Čiže z tejto listiny nemožno ustáliť, možnosť spotrebiteľa vedieť identifikovať dátumy splatnosti splátok. 30.Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy, dospel, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 24.04.2012 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Keďže neuvedenie povinnej náležitosti zmluvy o úvere a to termínu konečnej splatnosti úveru, termínov splátok istiny a tiež uvedenie výšky úrokov z úveru v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka sami o sebe majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd sa už ďalej nezaoberal všetkou argumentáciou strán sporu ohľadne ďalších náležitostí Zmluvy, ktorá by už nemala vplyv na záver súdu týkajúci sa toho, že predmetný úver je potrebné považovať za bez úrokov a bez poplatkov. 31. Súd pre úplnosť ešte uvádza, že pokiaľ dospel k záveru, že v časti dohodnutého úroku je zmluva absolútne neplatná má za to, že akoby táto povinná náležitosť zmluvy ani nebola dohodnutá, čo tiež má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 32.K argumentácii žalobcu, že zmluva obsahuje všetky vyžadované náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia a v tomto smere jeho odkazu na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozhodnutie zn. C-42/15 súd uvádza, že rozhodol v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky (ohľadom spotrebiteľských zmlúv a ich náležitostí). Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, teda sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, navyše v prejednávanej veci súd urobil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z viacerých dôvodov (chýbajúci termín konečnej splatnosti a dojednaný úrok z úveru v rozpore s dobrými mravmi), teda nielen z dôvodu chýbajúceho rozpisu splátok o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý je rozobratý v rozhodnutí C-42/15. Z rozhodnutia C-42/15 skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, čo v danej veci nebolo splnené a navyše súd záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru urobil na základe absencie aj ďalších náležitostí zmluvy o úvere a to termínu konečnej splatnosti úveru a dojednania úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, ktorý právny záver nie je v rozpore so závermi urobenými Súdnym dvorom EÚ vo veci zn. C-42/15. 32.Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalovaný nárok je dôvodný len pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 842,88 eur ako rozdiel medzi čerpanou pôžičkou vo výške 1 600,-eur a doteraz zaplatenou sumou na pôžičke vo výške 757,12 eur a vo zvyšku nesplatenej pôžičky na istine, úrokoch a poplatkoch považoval nárok vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodný a žalobu zamietol. 33.Čo sa týka uplatneného príslušenstva vo výške 8,5 % ročného úroku z omeškania od 29.07.2013 do zaplatenia súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu určený počiatok omeškania, keď nepreukázal kedy bola predžalobná upomienka zo dňa 20.07.2013, ktorou bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok, teda aj žalovanej sumy, doručená žalovanému (doručenku podpísanú žalovaným), pričom nepreukázal ani to, že by bola vôbec daná na poštovú prepravu (poštový podací hárok), preto potom súd určil počiatok omeškania ako deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, t.j. deň 04.11.2016, ku ktorému dňu bola sadzba ECB vo výške 0,00 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol pred 01.02.2013) predstavuje priznaný 8 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy 842,88 eur od 04.11.2016 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania ako nedôvodnú, zamietol. Pre úplnosť súd poznamenáva, že pokiaľ ide o ďalšiu predžalobnú upomienku zo dňa 26.06.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa 08.07.2013 súd z nej nemohol vychádzať pri určení počiatku omeškania, pretože táto upomienka sa týkala len nedoplatku na dlžných splátkach v sume 301,52 eur, čiže nie celého nedoplatku, ktorý by zahŕňal aj žalovanú sumu. 34.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ktorý predstavuje 12,64 % (úspech vo výške 56,32 % mínus neúspech vo výške 43,68 %). Pri výpočte pomeru úspechu žalobcu súd vychádzal z tohto, že žalobca žalobou uplatnil sumu 1 496,36 eur a súd mu priznal len sumu 842,88 eur. 35.Žalovaný je v zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p. povinný prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 36.O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby ešte pred prvým pojednávaním súd nerozhodoval, pretože zo žaloby bol zaplatený súdny poplatok vo výške 86,- eur a po čiastočných späťvzatiach naďalej predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 1 351,08 eur, z ktorej sumy súdny poplatok predstavuje sumu 81,- eur, čiže rozdiel medzi sumu 86,- eur a sumou 81,- eur prestavuje sumu 5,- eur, čo je suma nižšia ako je suma 6,70 eur , o ktorú sa kráti vracaný súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3) Ak si žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosti možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.