Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-162-2015.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8C/162/2015
Uznesenie
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Smrek, so sídlom Kukučínova 897/4, 091 01 Stropkov, IČO: 42 027 039, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, proti žalovaným: 1./ Bc. E. C., nar. XX.XX.XXXX a X./ E. C., nar. 06.XX.XXXX, obaja bytom P. XXX/X, XXX XX J., žalovaná v 2. rade zastúpená žalovaným v 1. rade, o zaplatenie 7.260,17 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2015 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 7.260,17 eur spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 1.122,- eur od 01.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.244,- eur od 01.07.2013 do 31.05.2014, zo sumy 2.626,25 eur od 01.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.244,- eur od 01.07.2014 do 31.05.2015, zo sumy 2.389,92 eur o 01.06.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.244,- eur od 01.04.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi trojizbového bytu č. 12 vo vchode č. 4 na 4. poschodí bytovej jednotky s. č. 897, postavenej na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX a spoluvlastníkmi podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovej jednotky na pozemku parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod KN c. XXX tak, ako je tento vedený v katastri nehnuteľností Z. úradu J., katastrálny odpor na LV č. XXXX, k.ú. J., obec J., okres J.. W. si však neplnia svoju povinnosť v zmysle § 7b ods. X zákona č. 182/1993 Z.z. uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia, čím žalobcovi za obdobie júl 2012 až jún 2015 dlhujú žalovanú čiastku 7.260,17 eur.
3. Podaním zo dňa 09.04.2017 doručeným súdu dňa 12.04.2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že po podaní žaloby došlo k vydraženiu bytu žalovaných podľa zákona č. 527/2002 Z.z., pričom žalobcovi bol dňa 29.07.2016 odovzdaný výťažok z dražby, ktorý pokrýva aj pohľadávku žalobcu vymáhanú v tomto súdnom konaní. Zároveň si žalobca podľa § 256 ods. 1 CSP uplatnil náhradu trov konania a to 435,50 eur súdny poplatok + 300,- eur zálohu na znalecké dokazovanie + 1.179,96 eur trovy právneho zastúpenia. Žalobca k späťvzatiu žaloby predložil výpis z jeho účtu, z ktorého je zrejmé, že dňa 29.07.2016 bola na jeho bankový účet poukázaná suma 15.745,45 eur ako výťažok z dražby bytu č. 12 na 4. poschodí na ul. Kukučínovej 897/4 v Stropkove.
4. Žalovaný v 1. rade na výzvu súdu uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, čo odôvodnil tým, že v konaní už prebehli 2 pojednávania, kde žalobca nevedel hodnoverne preukázať svoj nárok. Žalobca bol
taktiež súdom upozornený na pochybenie pri výpočte úrokov z omeškania. Taktiež konštatoval, že ak žalobcovi boli poukázané na účet finančné prostriedky, ešte nezakladá žalobcovi nárok na späťvzatie žaloby a obzvlášť v prípade, ak sa žalovaný domáha svojich práv a poukazuje na ich permanentné nedodržiavanie. Podľa názoru žalovaného je úlohou súdu na základe dokazovania rozhodnúť, v akom rozsahu má žalobca nárok, lebo žalobca mal dlhodobo porušovať práva žalovaného tým, že mu neboli doručované ročné zúčtovania a iné dôležité listiny spoločenstva vlastníkov bytov. Prílohou výzvy je aj e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom žalobcu a p. Paňkom, ktorý ale nie je a ani nikdy nebol člen rady spoločenstva. K žiadanej náhrade trov konania žalovaný uviedol, že sám žalobca navrhol zastavenie konania, pričom žalovaný nemá žiaden iný príjem okrem výsluhového dôchodku a invalidného dôchodku svojej manželky a aj z toho má vykonávané zrážky. V súčasnosti nevlastní ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok.
5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. V prípade, že súdu dôjde podanie označené ako späťvzatie žaloby, je súd oprávnený skúmať len to, či takýto prejav vôle urobil žalobca, či z hľadiska obsahu sa jedná skutočne o späťvzatie žaloby a či žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí a ak nesúhlasí, či dôvody nesúhlasu sú vážne.
11. V prejednávanej veci súd zistil, že žalobu vzal späť subjekt, ktorý ju podal, na čom nič nemení tvrdenie žalovaného, že prílohou je podanie p. Paňka, ktorý podľa tvrdenia žalovaného nie je členom rady spoločenstva. Žalobu vzal späť žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (ktorý toto podanie aj riadne podpísal), pričom právny zástupca bol ako advokát plnomocenstvom zo dňa 19.06.2015 splnomocnený na všetky úkony za žalobcu v tomto súdnom konaní (podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana) vrátanie späťvzatia žaloby.
12. Späťvzatie žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je jednou zo základných zásad civilného sporového konania. Žalobca ako „dominus litis“ (pán sporu) disponuje svojou žalobou a v prípade, že sa rozhodne vziať svoju žalobu späť, súd konanie zastaví (žalobca v sporovom konaní vo všeobecnosti nemôže byť nútený, aby súd v spore pokračoval, ak si to žalobca sám neželá, na rozdiel napr. od mimosporových konaní, kde je možné začať konanie aj bez návrhu). Z tejto zásady existuje výnimka, ktorou je nezastavenie konania pre späťvzatie žaloby, ak s tým žalovaný z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom aj táto výnimka je prípustná len v prípade, ak k späťvzatiu žaloby došlo až po začatí pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (cit. § 146 ods. 1 CSP). Tu je potrebné uviesť, že s ohľadom na výlučné oprávnenie žalobcu disponovať so žalobou nie každý nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby môže mať za následok nezastavenie konania a následné pokračovanie v ňom. Tento nesúhlas žalovanému musí byť podložený vážnymi dôvodmi, pričom oprávnenie posudzovať vážnosť týchto dôvodov prináleží výlučne súdu. Pri posudzovaní „vážnosti dôvodov“ v zmysle citovaného § 146 ods. 1 CSP súd zohľadňuje nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobcom uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného (viď. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, str. 542). Za takéto vážne dôvody považuje platná judikatúra napr. stav, ak jedna zo strán podá žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zákonnej prekluzívnej 3-
ročnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a po uplynutí tejto lehoty vezme žalobu späť, čím znemožní druhej strane takúto žalobu podať včas (viď napr. rozhodnutie R 48/2010).
13. Súd preskúmal dôvody uvádzané žalovaným v 1. rade v nesúhlase so späťvzatím žaloby a zistil, že tieto dôvody nie sú dôvodmi, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Zastavenie tohto konania nemá vplyv na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaných. Pokiaľ žalovaný v nesúhlase so späťvzatím žaloby poukázal na údajnú nedôvodnosť uplatneného nároku s poukazom na to, že už prebehli dve pojednávania a žalobca hodnoverne nárok nepreukázal, tak tu súd poznamenáva, že zastavenie konania nie je meritórnym (ale procesným) rozhodnutím, kde súd neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku. Ak žalovaný v nesúhlase so späťvzatím žaloby uviedol, že „to, že žalobcovi boli na účet poukázané prostriedky, nezakladá nárok na späťvzatie žaloby...“, tak tu je potrebné uviesť, že na späťvzatie žaloby žalobca nemusí preukazovať splnenie akýchkoľvek podmienok (t.j. mať na to „založený nárok“), pretože ide len o jeho rozhodnutie plynúce z jeho dispozičnej autonómie nakladať so žalobou podľa vlastného uváženia. Taktiež ak žalovaný uvádza, že „je úlohou súdu, aby na základe dokazovania rozhodol, v akom rozsahu má žalobca nárok, nakoľko zo strany žalobcu taktiež dochádzalo za dlhé časové obdobie k porušovaniu práv žalovaného“, tak predmetom sporu nie je porušovanie práv žalovaného, ale je ním nárok žalobcu na zaplatenie platieb v zmysle § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Žalovaný tak neuviedol žiaden dôvod, ktorý by bolo možné posúdiť ako natoľko vážny, že by súd nemal konanie zastaviť. Dôkazné bremeno preukázania takýchto dôvodov je pritom výlučne na žalovanom. Súd preto konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval okolnosti prípadu v spojení s majetkovou situáciou žalovaných. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 stanovuje, že pri zastavení konania má znášať trovy konania protistrany tá strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V tomto prípade ale nie je možné konštatovať, ktorá strana sporu zavinila zastavenie konania. Nie je totiž možné konštatovať, že by žalobca vzal žalobu späť svojvoľne, pretože dôvodom späťvzatia žaloby bolo to, že jeho nárok mal byť uspokojený z výťažku dražby bytu žalovaných (podľa § 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Rovnako tak ale nie je možné konštatovať, že zastavenie konania zavinili žalovaní tým, že plnili dôvodne uplatnený nárok po podaní žaloby. Pokiaľ ide o majetkovú situáciu žalovaných, tak na tú poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby. Aj napriek tomu, že tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi (pričom je povinnosťou strany sporu svoje tvrdenia preukázať), súd považoval za nesporné, že prebehla dražba bytu žalovaných a taktiež z obsahu spisu (listu vlastníctva) je zrejmé, že žalovaní boli zadlžení a žalobca nebol ich jediným veriteľom (na liste vlastníctva bolo viacero záznamov - exekúcie v prospech Orange Slovensko, a.s,; CEE COLLECT FUND 1 LTD; PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.; Bytový podnik mesta Košice, s.r.o.; mBank S.A, oznámenie o výkone záložného práva v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.