Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/5/2016

Zmenené rozhodnutím 9CoPr/3/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Q. XXXX/XX, zastúpenej AK: Mgr. Viera Laczová, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 25, proti žalovanej: Tatiana Velčická - Sweet Care, IČO: 46 345 566, so sídlom Bratislava, Riazanská 104, zastúpenej splnomocnecnom: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., IČO: 36 663 051, so sídlom Bratislava, Gogoľova 18, o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné, na odvolanie žalobkyne proti IV. výroku a na odvolanie žalovanej proti II. výroku rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19Cpr/5/2016-67 zo dňa 22. mája 2017, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 9CoPr/3/2018-125 zo dňa 1.8.2018 (II. výrok) v napadnutom II. výroku vo zvyšnej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 14.636,88 Eur a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobkyne: Q. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXXX/XX, K., zastúpenej: Mgr. Viera Laczová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 25, Trnava, proti žalovanej: Tatiana Velčická - Sweet Care, IČO: 46345566, so sídlom Riazanská 104, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Michal Hargaš, advokát so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni dňa 28.4.2016 je neplatné.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume priemerného zárobku vo výške 406,58 eur mesačne od 2.5.2016 do času, keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 416,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2016 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni dňa 28.4.2016 je neplatné a preto pracovný pomer trvá. Ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť prideľovať jej prácu podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.9.2015. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku vo výške 406,58 eur mesačne od 2.5.2016 do času, keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci alebo súd rozhodne o platnom skončení pracovného pomeru.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.9.2015 uzatvorila ako zamestnanec so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Hospodárska 53, Trnava. Dňa 20.4.2016 žalovaná ako zamestnávateľ jej predložila návrh dohody o skončení pracovného pomeru s dôvodmi s ktorými nesúhlasila, preto ju odmietla podpísať, na čo žalovaná jej odobrala kľúč, služobný mobil a tablet s objednávkami klientov. Na základe uvedeného sa nedostala nasledujúci deň, t.j. 21.4.2016 na pracovisko napriek tomu, že mala objednaných klientov, žalovaná nereagovala na jej telefonáty a preto ju okamžite písomne vyzvala na umožnenie vstupu na pracovisko a o pridelenie práce. Taktiež dňa 22.4.2016 sa na pracovisko zamestnávateľ nedostavil a nedostavili sa ani klienti, ktorí boli objednaní na 11.00 hod. a 15.00 hod.

Následne dňa 28.4.2016 žalovaná jej doručila tri výzvy na nástup do práce zo dňa 22.4.2016, 25.4.2016 a 16.4.2016 a aj okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu absencie. Do tohto dátumu nebola ani raz upozornená na akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko nesúhlasila s okamžitým skončením pracovného pomeru, zaslala žalovanej dňa 2.5.2016 oznámenie, že pracovný pomer naďalej trvá a ona trvá na ďalšom zamestnávaní tak ak to uviedla už listom zo dňa 21.4.2016. Výzva zaslaná žalovanej dňa 22.4.2016 sa jej vrátila dňa 17.5.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote. Dala tiež podnet na Inšpektorát práce Trnava, ktorý vykonal kontrolu u žalovanej, zistil, že na prevádzke sa nikto nenachádza a listom zo dňa 2.6.2016 oznámil, že výkon inšpekcie práce bol dňa 31.5.2016 ukončený a doporučil jej podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalovaná reagovala až listom zo dňa 25.5.2016, doručila jej zápočtový list s výplatami, ktoré sú odlišné od reálnych výplat, následne dňa 2.6.2016 zaslala opravené výplatné pásky, čím vzniesla do veci ešte väčší chaos a neprehľadnosť. Pôvodne jej žalovaná vyplatila mesačnú čistú mzdu v sume 387,48 eur a na opravených páskach, ktoré boli prílohou listu zo dňa 2.6.2016 sa už uvádza mzda 406,58 eur, teda po vykonaní kontroly Inšpektorátom práce. Aj k prevzatiu osobných vecí došlo až po vykonaní kontroly Inšpektorátom práce a to dňa 23.5.2016, pričom jej ani neboli vrátené všetky osobné veci, veci jej boli odovzdané sprostredkovane v blízkej predajni bicyklov na základe oznámenia SMS správy od žalovanej dňa 22.5.2016.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou zo dňa 30.9.2015; Návrhom Dohody o skončení pracovného pomeru; Oznámením zamestnanca zo dňa 21.4.2016; Výzvami na nástup do zamestnania zo dňa 21.4.2016, 22.4.2016 a 25.4.2016; Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26.4.2016; Výzvou zamestnanca zo dňa 2.5.2016; Listom žalovanej zo dňa 25.5.2016; Výplatnými páskami a zistil nasledovný skutkový stav :

3. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, žalovaná nepreukázala ani jeden z dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvedený v písomnom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.4.2016, teda nepreukázala k akému porušeniu pracovnej disciplíny a kedy malo dôjsť zo strany žalobkyne. Nepreukázala tiež, že došlo k absencii v dňoch, ktoré označila v okamžitom skončení pracovného pomeru, keď dňa 20.4.2016 žalovaná žalobkyni odobrala kľúče, čím jej znemožnila prístup do prevádzky, žalobkyňa sa dňa 21.4.2016 dostavila na pracovisko avšak z dôvodu, že nemala kľúče sa nedostala na pracovisko, žalovaná tam v ten deň nebola, preto žalobkyňa ju hneď kontaktovala a v ten deň písomne oznámili žalovanej, že žalobkyňa žiada o umožnenie vstupu na pracovisko za účelom vykonávania práce. Následne, ako vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru, dňa 26.4.2016 žalovaná vypracovala okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré doručila dňa 28.4.2016 žalobkyni. Dňa 21.4.2016 sa žalovaná nenachádzala na pracovisku, vyhotovili písomne oznámenie a žalobkyňa sa dostavila aj dňa 22.4.2016 na pracovisko, kedy tam žalovaná opätovne nebola, a v ten deň si žalobkyňa pamätala, že mala i objednávku o 15.00 hod., keď tam išla s ňou, na 15.00 hodinu sa nedostavila ani žalovaná ani klientka, ktorá bola na 15.00 hodinu objednaná. Čo sa týka oznámenia o tom, že žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 21.4.2016, toto oznámenie bolo skutočne vyhotovené v uvedený deň, na pošte bolo podané nasledujúci deň t. j. 22.4.2016. Dňa 20.4.2016 bola žalobkyni doručená dohoda o skončení pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny a v ten deň bola prvýkrát upozornená, že nejakú pracovnú disciplínu porušuje.

4. Žalobkyňa uviedla, že do práce chodievala podľa pokynov zamestnávateľa, na objednávky, keď bola objednávka napr. na desiatu prišla do práce skôr aj o hodinu aby nachystala pracovisko a stihla sa pripraviť, aby bolo pracovisko upratané a čisté a ak by prišli aj klienti skôr, aby na pracovisku bola. Žalovaná chodila na pracovisko, ale nie pravidelne, pretože v Trnave nerobila, mala prevádzku v Bratislave, na prevádzke v Trnave pracovala iba ona, bola jediná zamestnankyňa. Žalovaná chodievala na pracovisko rôzne teda nie na základe toho, že by jej to vopred oznámila, za celé trvanie jej pracovného pomeru tam prišla asi 4 krát, niekedy ani neišla hore na pracovisko, priniesla len nejaké papiere na podpis, ktoré podpísala v aute. Dňa 19.4.2016 sa dohodli telefonicky, že sa stretnú ráno dňa 20.4.2016 na pracovisku, ráno 20.4.2016 ešte kým prišla na pracovisko jej telefonovala žalovaná, že to nestíha a že sa stretnú až večer o 19.00 hod. na pracovisku, stretli sa, bolo to rýchle povedala jej, že má pre ňu iba papiere, predložila jej dohodu o skončení pracovného pomeru, odmietla ju podpísať, povedala žalovanej, že sa musí poradiť s niekým či to môže podpísať, dohodu si prečítala, žalovaná jej prečítala dôvody, ktoré boli uvedené v dohode, nesúhlasila s tým, sama žalovaná jej povedala, že dôvodom porušenia pracovnej disciplíny je, že v pracovnej dobe depilovala pre seba alebo iné osoby na inom mieste, žalovaná jej

povedala, že jej má dať kľúče, služobný telefón a tablet s objednávkami, dala jej to, žalovaná jej odomkla a odišla z budovy. Dohodli sa, že na druhý deň sa stretnú na pracovisku a že jej prinesie reálnu dohodu o skončení pracovného pomeru, to bolo všetko v ten deň 20.4.2016. Dňa 21.4.2016 jej od rána volala, keďže deň pred tým sa nedohodli na presnej hodine, kedy sa stretnú, povedali si, že iba ráno, volala jej zo svojho telefónu aj zo sestrinho aj s otcovho, nezdvíhala jej, potom zavolala naspäť na otcov telefón a keď sa jej predstavila zložila. Išla na pracovisko na Hospodársku bolo to asi o 8.00 hod., budova bola zamknutá, v areáli je aj parkovisko, ktoré je tiež uzavreté, žalovaná tam nemala auto, nemala auto ani na blízkom parkovisku pri Bille, z toho usúdila, že tam nie je, potom sa radila s právnou zástupkyňou ako má ďalej postupovať. Na otázku súdu či chcela pracovný pomer ukončiť dohodou keď uviedla, že sa dohodla so žalovanou, že jej má na druhý deň predložiť reálnu dohodu o skončení pracovného pomeru? Žalobkyňa uviedla: ,,Vtedy za tých podmienok som chcela pracovný pomer ukončiť, lebo ma to prekvapilo, my sme nemali nikdy žiadny konflikt, ani ma predtým neupozornila, že by sa niečo stalo, ja som jej navrhla, že môžeme teda pracovný pomer skončiť dohodou, s tým, že podľa môjho názoru skutočný dôvod bol, že chcela tento salón zavrieť.“ Na otázku súdu čo bolo nasledujúci deň 22.4.2016? Žalobkyňa uviedla: ,,Ja som išla na pracovisko asi okolo 10.00 hod. nikto tam nebol, potom sme sa po dohode s mojou PZ dohodli, že tam pôjdeme aj o 15.00 hod. lebo som si bola istá, že na 15.00 hodinu bola objednávka, pred treťou sme tam boli, čakali sme, či sa dostaví žalovaná alebo klientka, nikto sa nedostavil, dvere boli zamknuté.“ Na otázku súdu kde sa prevádzka nachádzala? Žalobkyňa uviedla: ,,Prevádzka sa nachádza v budove, kde je viac iných prevádzok, ja som mala kľúče aj od hlavnej budovy, po vchode do budovy bolo schodisko, predmetná prevádzka bola na druhom poschodí, tam boli tiež dvere na chodbe, od ktorých som mala kľúč, a následne ešte boli dvere do našej prevádzky, od ktorej som mala tiež kľúč.“ Na otázku súdu kam sa dostala keď tvrdí, že sa snažila dostať do prevádzky dňa 21.4.2016 a 22.4.2016? Žalobkyňa uviedla: ,,Dňa 21.4.2016 som sa dostala iba pred hlavný vstup do budovy, lebo budova sa zamykala a otvárala sa ráno medzi ôsmou a deviatou hodinou, podľa toho ako prichádzali zamestnanci do budovy, bolo to rôzne, kedy sa odomykalo, nie vždy v ten istý čas, dňa 22.4.2016 som bola na mieste okolo desiatej hodiny, to som sa dostala po prvé vchodové dvere, vošla som do budovy a ďalej som sa už nedostala. Ja som dňa 20.4.2016 odovzdala žalovanej všetky kľúče. V ten istý deň 22.4.2016 o 15.00 hod. kedy som tam znova bola tak ako som už uviedla, som sa dostala zase len cez hlavný vchod a na druhé poschodie, ďalej som sa nedostala.“ Na otázku súdu či niekde pri vstupe do budovy samotnej alebo vo vnútorných priestoroch sa nachádzali kamery? Žalobkyňa uviedla: ,,Ja som si to nevšimla.“ Na otázku súdu kedy následne po 20.4.2016 ste sa kontaktovali či už ústne, osobne so žalovanou? Žalobkyňa uviedla: ,,Neboli sme v žiadnom kontakte.“ Na otázku súdu či 25.4.2016 bola na pracovisku, resp. sa tam snažila dostať? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie.“ Na otázky zástupcu žalovanej vykonávali ste počas pracovnej činnosti u žalovanej prácu pre seba? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie.“ Dostali ste od žalovanej niekedy písomný súhlas na výkon práce pre seba? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie.“ Koľkými kľúčmi ste disponovali? Žalobkyňa uviedla: ,,Kľúčmi od budovy, od vchodových dverí do chodby, kde sa salón nachádzal a od salónu, čiže tromi kľúčmi.“ Zo žaloby vyplýva, že ste mali vedomosť, že dňa 21.4.2016 boli objednaní klienti, prečo ak ste mali vedomosť, že prvý klient sa má dostaviť na pracovisko o 10.00 hod. ste prišli do práce podľa vášho vyjadrenia o 8.00 hod.? Žalobkyňa uviedla: ,,Prišla som preto, lebo sme boli dohodnuté, že ukončíme pracovný pomer.“ Kedy sa dostavila s právnou zástupkyňou a o koľkej? Žalobkyňa uviedla: ,,Dostavila som sa 22.4.2016 pred 15.00 hod. po druhé dvere ktoré boli uzamknuté na druhom poschodí.“ Kedy ste nastúpili do zamestnania a ako dlho ste do okamžitého skončenia pracovného pomeru pracovali? Žalobkyňa uviedla: ,,V roku 2015 som si niekedy v marci založila živnosť, a pracovala som najskôr na dohodu u žalovanej, potom som si založila živnosť, a ešte predtým ako som s ňou uzavrela predmetnú pracovnú zmluvu mi povedala, aby som si zrušila živnosť a uzavrieme pracovný pomer, ktorý sme uzavreli dňa 30.9.2015.“ Počas tohto celého obdobia ste celý čas pracovali na predmetnej prevádzke na Hospodárskej ulici v Trnave? Žalobkyňa uviedla: ,,Áno, najskôr som sa zaúčala v Bratislave, keďže prevádzka v Trnave ešte nebola dokončená, potom som pracovala iba v Trnave a to od marca 2015.“ Nachádza sa v budove vrátnik, alebo recepcia? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie. Nie je tam žiadny vrátnik ani recepcia.“

Ako to prebiehalo, keď prišiel do budovy klient? Žalobkyňa uviedla: ,,Vošiel do budovy, keď bola budova zamknutá, zavolal mi, že sa nachádza pred budovou, ja som mu išla odomknúť a umožnila som mu vstup na pracovisku, ak boli dvere na hlavnej budove odomknuté, klient sa dostal po prvé uzamknuté dvere, v salóne sme mali tlačítko, ktorým sme otvárali tieto dvere teda vstup do chodby.“ Ako sa dostávali do budovy klienti, ktorí išli do iných prevádzok? Žalobkyňa uviedla: ,,Budova bola otvorená tak ako som to uviedla, otvárala sa medzi ôsmou a deviatou a večer sa zatvárala okolo piatej, práve moja zamestnávateľka trvala na tom, aby budova bola zamknutá, nakoľko sa stalo, že boli vykradnuté okolité kancelárie.“ Pred vstupom na chodbu na druhom poschodí pred uzamknutými dverami sa nachádzali zvončeky? Žalobkyňa uviedla: ,,Áno, zvončeky tam boli. Do prevádzok ktoré sa tam nachádzali, neviem uviesť koľko tam bolo prevádzok, možno približne 5 dverí tam bolo.“ Spomínali ste, že počas obdobia 21.4. a 22.4.2016 ste sa dostavili trikrát do štúdia na Hospodárskej ulici, počas tejto návštevy boli dvere do budovy a dvere na 2. poschodí zamknuté? Žalobkyňa uviedla: ,,21.4.2016 boli o 8.00 hod. hlavné dvere do budovy zamknuté a 22.4.2016 som sa dostala po prvé spoločné dvere na druhom poschodí aj o 10.00 hod. aj 15.00 hod.“ Prečo ste nekontaktovali zamestnancov iných prevádzok, aby Vám otvorili? Žalobkyňa uviedla: ,,Ja som zvonila do nášho salónu nikto mi neotváral, preto neviem načo by som zvonila niekomu inému keď do salónu by som sa nedostala.“ Na otázku ak by boli dvere do chodby otvorené dostali by ste sa až k dverám k salónu? Žalobkyňa uviedla: ,,Ak by boli otvorené dostala by som sa po dvere salónu.“ Prečo ste sa dňa 21.4.2016 nedostavili do práce keď ste mali objednaného klienta na desiatu hodinu? Žalobkyňa uviedla: ,,Dostavila som sa na ôsmu a nepamätala som si presne objednávky, nemala som prístup do diára.“ Je pravda, že ste žalovanému vymazali údaje z pracovného diáru a zo služobného telefónu? Žalobkyňa uviedla: ,,Nie.“

5. Zástupca žalovanej uviedol, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru v dňoch ktoré sú uvedené existovali a boli dané, za preukázaný považuje i dôvod skončenia pracovného pomeru ktorým je porušenie pracovnej disciplíny, keď súdu predložili aj prehlásenia dvoch klientiek o tom akým spôsobom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, jednalo sa o výkon práce pre seba teda pre žalobkyňu, lebo nedostala písomný súhlas od žalovanej na takýto výkon práce. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že nemala možnosť dostať sa na pracovisko, keď do budovy je možné sa dostať bez problémov, je verejne prístupná, takže mala možnosť dostať sa až po dvere štúdia, v budove sa nachádza vrátnik. Trvá na tom, že bol splnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre dôvod porušenia pracovnej disciplíny, teda v danom prípade výkon práce pre seba na čo bola žalobkyňa žalovanou upozornená dňa 20.4.2016. Čo sa týka tvrdenia, že výzvy na nástup do zamestnania boli vyhotovené jedného dňa, toto nie je pravdou, boli vyhotovené a datované dňom 21.4.2016, 22.4.2016 a 25.4.2016. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť. Na otázku súdu ako sa vyjadrí k tomu, že ďalšie porušenie pracovnej disciplíny závažného charakteru, ktorým mal byť výkon práce pre seba resp. iné osoby nie je okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26.4.2016 vôbec konkretizované tak aby bolo určité a nezameniteľné? Zástupca žalovanej uviedol: ,,Žalovaná tieto skutočnosti zistila od klientov v priebehu mesiaca apríl 2016, a takisto v priebehu mesiaca apríl 2016 zistila, že vzhľadom na pokles objednávok v štúdiu v Trnave je spotrebované omnoho väčšie množstvo materiálu ako by sa vzhľadom na vykonané úkony dalo spotrebovať. V okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedené že sa to stalo, nie sú vymedzené konkrétne dni.“ Na otázku súdu čo je viditeľné na kamerovom zázname, kde bola kamera umiestnená, či je zrejmé z akého dňa a akej hodiny je záznam? Zástupca žalovanej uvádza: ,,Ide o statickú kameru, ktorá je umiestnená pred dverami do predmetného štúdia, pričom záznam monitoruje vstup do tohto štúdia a chodbu, ktorá ústi resp. je spojená s týmto štúdiom. Na zázname je jednoznačne uvedený dátum, aj čas, k času som bol informovaný, že čas záznamu je v skutočnosti mínus jedna hodina, takže to čo je zaznamenané napr. o 10.00 hod. je v skutočnosti reálne 9.00 hod.“ Na otázku súdu či je pravdou, že do štúdia je možné sa dostať až cez dvoje uzamknuté dvere, teda hlavný vstup do budovy a ešte vstup do uzamknutej chodby? Zástupca žalovanej uviedol: ,,O tejto skutočnosti nie som informovaný.“ Na otázku súdu či predmetná prevádzka ešte existuje? Zástupca žalovanej uviedol: ,,Nie, bola už uzavretá, neviem sa vyjadriť kedy bola uzavretá, myslím, že niekedy v roku 2016, možno krátko po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, nakoľko nebol iný zamestnanec.“

Ďalej zástupca žalovanej uviedol, že vyzývali žalobkyňu na nástup do práce vo štvrtok 21.4.2016, následne v piatok 22.4.2016 a v pondelok 25.4.2016. Čo sa týka dní 21.4.2016 a 22.4.2016 je dôležitá skutočnosť, že žalovaná sa v tieto dni nachádzala v práci, odrobila jednotlivých klientov, z tohto dôvodu argumentácia žalobkyne, že žalovaná sa nemala nachádzať dňa 21.4. a 22.4.2016 na pracovisku, je nesprávna. Je toho názoru, že predloženými dôkazmi jednoznačne preukázali tak skutočnosť, že do budovy bol umožnený prístup komukoľvek, čo vyplýva z vyjadrenia majiteľky budovy pani V.. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalovaná sa nachádzala na pracovisku v dňoch 21.4.2016 i 22.4.2016, z videozáznamu zo dňa 22.4.2016 je zrejmé, že v kancelárskych priestoroch susediacich s kozmetickým štúdiom sa počas dňa zdržiavalo množstvo ľudí, samotná žalovaná sa na pracovisku nachádzala od približne 10.00 hod. do 15.30 hod. do salónu chodili i klienti, ktorých žalovaná odrobila. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobkyne, že sa dostavila na pracovisko a nebol jej umožnený prístup sú účelové. Poukazuje tiež na to, že každý z klientov, ktorí sa dostavili, zazvonil bolo mu otvorené žalovanou, pričom na zvončeku sa nenachádza kamera, teda žalovaná nemala možnosť zistiť kto k nej ide, takto sa teda mohla dostať do salónu bez problémov i žalobkyňa. Z predloženej fotodokumentácie a to konkrétne prílohy č. 4 vyplýva, že na druhom poschodí sa dňa 21.4.2016 nachádzali už od 7.06 hod. maliari, z prílohy č. 6 dňa 22.4.2016 vyplýva, že na 2. poschodí sa v čase o 8.31 hod. nachádzala taktiež upratovačka, z prílohy č. 5 vyplýva, že dňa 21.4.2016 žalovaná prichádza o 9.17 hod. do štúdia, takže nie je pravdou, že by sa v ten deň nenachádzala v štúdiu tak ako tvrdí žalobkyňa. Z prílohy č. 7 22.4.2016 vyplýva, že žalovaná prišla do štúdia nakoľko mala objednaných klientov o 10.16 hod. prišla do štúdia, z prílohy č. 8 vyplýva, že dňa 22.4.2016 od žalovanej odchádza klient o 11.25 hod., z prílohy č. 9 dňa 22.4.2016 vyplýva, že o 12.01 hod. prichádza do štúdia ďalší klient, pričom z prílohy č. 10 vyplýva, že tento klient odchádza o 12.46 hod., z predloženej dokumentácie taktiež vyplýva, že žalovaná odchádza zo štúdia dňa 22.4.2016 o 15.33 hod. čo značí, že žalovaná sa viac ako 5 hodín nachádzala dňa 22.4.2016 v kozmetickom štúdiu, objednaným klientom po zazvonení ihneď otvorila, čo preukazujú videozáznamy. Na otázku súdu či má žalovaná námietky k uplatnenému nároku čo sa týka výšky náhrady mzdy? Zástupca žalovanej uviedol: ,,My nemáme pripomienky k uplatnenej výške náhrady mzdy.“

5. Žalovaná uviedla, že stratila dôveru v žalobkyňu, bolo to pre ňu sklamanie čo sa podozvedala od klientov, priebežne zistila, že mizne materiál, nevie sa vyjadriť, kedy to bolo, bolo to priebežne, žalobkyňa mala voľnú pracovnú dobu, ona do Trnavy poslala jednu zákazníčku, lebo mala plno, žalobkyňa jej povedala, že môže sa jej venovať až za hodinu a pol, preto zákazníčku odrobila sama. Vtedy zistila, že nevie ani kde sa žalobkyňa nachádza, mala síce voľnú pracovnú dobu, ale keď jej niekto zavolal, mala byť k dispozícii, nepamätá si už kedy to bolo. Zistila, že salón nebol ani uprataný, chodila tam upratovať ona. To všetko boli indície k tomu, že žalobkyňa tam nechodí. Zistila, že si vodila do salónu naraz i viac zákazníkov, čo nemala robiť, teda zistila, že si tam robila čo chcela. Skutočnosť, že ju upodozrievala trvala asi mesiac, navrhla jej, že jej dá výpoveď, aby to ukončili okamžitým skončením pracovného pomeru. Na otázku súdu či povedala žalobkyni, čo všetko zistila, žiadala vysvetlenie, že mizne materiál, že neupratuje? Žalovaná uviedla: ,,Myslím si, že to že mizne materiál som jej nepovedala, ja som sa jej pýtala, kde sú všetci zákazníci, keďže sme mali veľa zákazníkov, zrazu zákazníci neboli, ubúdali, na čo mi povedala, že nevie. Jedna zákazníčka mi povedala, že sa nevedela dovolať do salónu. Ja som žalobkyni v stredu 20.4.2016 navrhla ukončenie pracovného pomeru tak ako som to uviedla, ja som jej dala dohodu o skončení pracovného pomeru ona si to zobrala a odišla, nedohodli sme sa čo bude ďalej ja som ju vyzvala, aby mi odovzdala kľúče, tablet, v tablete boli objednávky, telefón, ktorý bol vymazaný, neboli tam žiadne záznamy o SMS správach, resp. ich tam bolo zopár, takisto to bolo z tabletom.“ Na otázku súdu ako ďalej chcela postupovať a postupovala, mala za to, že pracovný pomer skončil, alebo trvá, že má prísť žalobkyňa do práce, alebo nemá prísť do práce? Žalovaná uviedla: ,,Ja som na druhý deň čakala, že príde do práce, dala som jej dohodu, ktorú nepodpísala, nedohodli sme sa na ničom.“ Na otázku súdu či mala žalobkyňa ešte ďalšie kľúče, zoznam objednávok resp. či sa dostala do práce? Žalovaná uviedla: ,,Do práce nebol problém sa dostať, ja som si tiež niekoľkokrát zabudla kľúče, nebol problém sa dostať do vnútra, od salónu som kľúče mala.“ Na otázku súdu ako často chodievala do salónu v Trnave? Žalovaná uviedla: ,,Raz dvakrát do týždňa, ja som chodila len pozrieť, či nie je niečo treba dokúpiť, či je všetko v poriadku, robiť som tam nerobila.“ Na otázku súdu prečo konkrétne skutočnosti ohľadom porušenia pracovnej disciplíny neuviedla v dohode o skončení pracovného pomeru? Žalovaná uviedla: ,,Ja neviem na túto otázku odpovedať.“

Na otázku súdu aby sa žalovaná vyjadrila, čo bolo v nasledujúcich dňoch teda 21.4.2016 a následne, či sa stretla so žalobkyňou, či sa telefonicky kontaktovali? Žalovaná uviedla: ,,Ja som prišla normálne do práce, ja som prišla odrobiť klientov.“ Na otázku súdu a z akého dôvodu, keď mala za to, že sú to klienti žalobkyne? Žalovaná uviedla: ,,Ja som tam prišla, lebo som nevedela, či žalobkyňa tam príde, alebo nepríde. Neviem sa k tomu vyjadriť. Žalobkyňa neprišla. Ona mi netelefonovala.“ Na otázku súdu či jej ona telefonovala, prečo neprišla do zamestnania, či mala na ňu kontakt? Žalovaná uviedla: ,,Mala som na ňu kontakt, ja neviem prečo som jej nezavolala, ja som bola v takom šoku po tých všetkých zisteniach.“ Na otázku súdu čo bolo následne v ďalších dňoch? Žalovaná uviedla: ,,Ja som tam bola i v sobotu, následne som jej dala absenciu.“ Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k tomu, že žalobkyňa tvrdí, že sa mali ráno dňa 21.4.2016 stretnúť a dohodnúť sa na ukončení pracovného pomeru a že jej žalobkyňa telefonovala a nevedela sa dovolať? Žalovaná uviedla: ,,Ja si nepamätám, že by sme sa mali stretnúť ráno, určite sme sa nemali stretnúť ráno. Neviem, či mi telefonovala.“ Na otázku súdu dokedy fungovala prevádzka v Trnave? Žalovaná uviedla: ,,Prevádzku som zavrela hneď ako som sa vrátila z dovolenky, avšak nefungovala od 26.4.2016. Ja po tejto skúsenosti už nikdy nikoho nezamestnám. Bola som dlhodobo zavádzaná.“ Na otázku súdu prečo boli vystavené za to isté obdobie január až marec 2016 iné výplatné pásky? Žalovaná uviedla: ,,Moja účtovníčka urobila chybu, bolo to zistené kontrolou Inšpektorátu práce, moja účtovníčka nesie za to plnú zodpovednosť.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne, či vám žalobkyňa poslala nejakú SMS o absencii, teda že nepríde do práce dňa 21.4., 22.4. a 25.4.2016? Žalovaná uviedla: ,,Nie.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne ako boli vybavené objednávky dňa 21.4., 22.4. a 23.4.2016? Žalovaná uviedla: ,,Objednávky boli vybavené riadne, ja som vybavila zákazníkov, ktorý boli objednaní. Vybavovala som ich na Hospodárskej 53.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne vybavovali ste aj objednávku dňa 22.4.2016 o 15.00 hod. a 23.4.2016 o 9.00 hod.? Žalovaná uviedla: ,,Áno, na pracovisku na Hospodárskej som vybavila tieto objednávky.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne, žiadam, aby sa žalovaná vyjadrila, kto vystavil vyjadrenia a to vyjadrenie pani Š. a pani A., ktoré boli priložené k vyjadreniu žalovanej zo dňa 30.3.2017 (č.l. 35,36 spisu) Žalovaná uviedla: ,,Ja viem o aké vyjadrenia sa jedná, išlo o zákazníčky z Trnavy, na základe citátu som to písala ja, podpísali to zákazníčky.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne keby ste sa vyjadrili kedy malo dôjsť k porušeniu prac. disciplíny, keďže z týchto vyjadrení to nevyplýva? Žalovaná uviedla: ,,Tieto zákazníčky boli pravidelnými zákazníčkami možno i rok, ja sa neviem vyjadriť presne kedy došlo k týmto skutočnostiam, ani ony si to samé nepamätali.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne čo potom dokazujú dátumy uvedené na týchto vyjadreniach, v jednom prípade je to dátum 29.3.2017 a v druhom je to dátum 30.1.1977 alebo 1972? Žalovaná uviedla: ,,Ten jeden dátum bude dátum narodenia a druhý dátum bude asi dátum kedy tá pani bola u mňa a vtedy teda 29.3.2017 mi toto oznámila pani A..“ Na otázku zástupkyne žalobkyne či je pravdou, že dňa 20.4.2016 ste odobrali kľúče, mobil, notebook žalobkyni a nedvíhali ste jej mobil? Žalovaná uviedla: ,,Áno, odobrala som jej tieto veci, nemala som dôvod niekomu nedvíhať mobil.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne z akého dôvodu ste si nepreberali poštu, ktorú sme vám odoslali zo dňa 21.4.2016? Žalovaná uviedla: ,,Ja som bola mimo republiky, ja som bola mimo 18 dní, ja som bola mimo republiky od 26.4.2016 až do 16.5.2016.“ Na otázku súdu je pravdou, že vám dňa 21.4.2016 telefonovala žalobkyňa? Žalovaná uviedla: ,,Nepamätám si.“

6. K výpovedi žalovanej zástupkyňa žalobkyne uviedla, že z predloženej fotodokumentácie sú preukázané ich tvrdenia, že dňa 22.4.2016 keď sa dostavili na objednávku na 15.00 hod., tak sa klient nedostavil a nikto im neotvoril dvere ani na zvonenie a samotná žalovaná predložila fotodokumentáciu kedy dňa 22.4.2016 vybavila klienta, ako vidíme na prílohe č. 8 odchod klienta, aj na prílohe č. 9 príchod klienta a na prílohe č. 10 odchod tohto klienta o 12.36 hod. a z prílohy č. 11 vyplýva odchod samotnej žalovanej o 15.33 hod. avšak nie je tu žiadny príchod klienta na objednávku na 15.00 hod., tak ako tvrdili, objednávka o 15.00 hod. určite vybavená nebola, boli tam avšak nedostali sa za druhé dvere. Nie je teda pravdou, že dňa 22.4.2016 sa žalovaná nachádzala na pracovisku od 10.00 hod. do 15.30 hod., nakoľko so žalobkyňou sa o 14.45 hod. dostali len po druhé uzamknuté dvere, sedeli tam až do 15.15

hod., a keď sa nikto nedostavil ani na objednávku o 15.00 hod. tak odišli. Čo sa týka objednávky dňa 23.4.2016 o 9.00 hod. takisto nebola vybavená na pracovisku na Hospodárskej, nakoľko bola objednaná pani O., s ktorou hovorili, bola veľmi sklamaná, že tam už nepracuje žalobkyňa a oznámila im, že pani V. ju nútila prísť dňa 23.4.2016 do Bratislavy, čo samozrejme odmietla. Zo záznamu z mobilného telefónu žalobkyne vyplýva, že telefonovala dňa 21.4.2016 pani V. niekoľkokrát, taktiež jej zaslala SMS o 8.46 hod. na ktorú nereagovala - zakladá sa do spisu, teda z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemala záujem dohodnúť sa akýmkoľvek spôsobom so žalobkyňou.

7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom -Tatiana Velčická - Sweet Care, IČO: 46345566, so sídlom Riazanská 104, Bratislava a zamestnancom - Q. K., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXXX/XX, K.. Miestom výkonu práce bola Hospodárska 53, Trnava, zamestnanec mal vykonávať prácu: kozmetička/depilátorka s nástupom do zamestnania dňa 1.10.2015 Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace.

8. Z Návrhu Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá nie je datovaná ani podpísaná vyplýva, že jej obsahom bola dohoda zamestnávateľa a zamestnanca o skončení pracovného pomeru ku dňu 20.4.2016 s tým, že dohoda je uzavretá na návrh zamestnávateľa a to z dôvodu dlhodobého a závažného porušovania pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca.

9. Z Oznámenia zamestnanca zo dňa 21.4.2016 adresovaného žalobkyňou žalovanému vyplýva, že žalobkyňa ako zamestnanec nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru na základe predloženej Dohody o skončení pracovného pomeru dňa 20.4.2016 z dôvodu dlhodobého a závažného porušovania pracovnej disciplíny, teda nedošlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, preto pracovný pomer naďalej trvá a ona trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. aby jej bolo umožnené pracovať, nakoľko dňa 20.4.2016 jej bol odobratý kľúč a tým zabránený vstup na pracovisko.

10. Z Výzvy na nástup do zamestnania zo dňa 21.4.2016 vyplýva, že zamestnávateľ vyzval zamestnanca na nástup do práce s poukazom na to, že dňa 21.4.2016 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil nadriadenému a ani sa neospravedlnil, čím vznikla neospravedlnená neprítomnosť v práci.

11. Z Výzvy na nástup do zamestnania zo dňa 22.4.2016 vyplýva, že zamestnávateľ vyzval zamestnanca na nástup do práce s poukazom na to, že dňa 22.4.2016 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil nadriadenému a ani sa neospravedlnil, čím vznikla neospravedlnená neprítomnosť v práci.

12. Z Výzvy na nástup do zamestnania zo dňa 25.4.2016 vyplýva, že zamestnávateľ vyzval zamestnanca na nástup do práce s poukazom na to, že dňa 25.4.2016 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil nadriadenému a ani sa neospravedlnil, čím vznikla neospravedlnená neprítomnosť v práci.

13. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.4.2016 vyplýva, že zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce, keď uviedol: ,, Vychádzajúc z ustanovení § 81 Zákonníka práce má každý zamestnanec zákonom stanovené povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať. Medzi základné povinnosti zamestnanca okrem iného patrí aj povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a pracovať zodpovedne a riadne. Opakovane ste vyššie uvedené povinnosti zamestnanca porušili a to tým, že ste dňa 21.04.2016, 22.04.2016 a dňa 25.04.2016 nenastúpili do práce a svoju neprítomnosť ste nenahlásili svojmu nadriadenému a ani ste ju neospravedlnili, čím Vám vznikla neospravedlnená neprítomnosť v práci. Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny závažného charakteru bol Váš výkon práce pre seba, prípadne iné osoby v pracovnom čase, kedy ste sa mali nachádzať na pracovisku. Zamestnávateľ zistil a to od klientov alebo bývalých klientov, že ste opakovane a to aj počas pracovnej doby preberali zamestnávateľovi zákazníkov a vykonávali tak prácu pre seba, dlhodobo a za odplatu bez akéhokoľvek oprávnenia. Takýmto konaním zamestnanca a preberaním klientely zamestnávateľovi vznikli zamestnávateľovi škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov s Vami v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite ukončujem pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Pracovný pomer sa skončí dňom prevzatia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.“

14. Z Výzvy zamestnanca zo dňa 2.5.2016 adresovaného žalobkyňou žalovanému vyplýva, že žalobkyňa ako zamestnanec nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené dňa 28.4.2016, preto pracovný pomer naďalej trvá a ona trvá na ďalšom zamestnávaní.

15. Z listu zo dňa 25.2.2016 označeného ako ,,Odpoveď na list zo dňa 2.5.2016“, adresovaného žalovanou žalobkyni vyplýva, že žalovaná oznamuje žalobkyni, že má za to, že boli naplnené zákonné predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

16. Z výplatných pások žalobkyne za mesiace január 2016 až marec 2016 vyplýva, že žalobkyni bola vyúčtovaná mesačne hrubá mzda vo výške 486,- eur a čistá mzda vo výške 406,58 eur.

17. Z výplatných pások žalobkyne za mesiace január 2016 a február 2016 (vystavených dodatočne) vyplýva, že žalobkyni bola vyúčtovaná mesačne hrubá mzda vo výške 456,- eur a čistá mzda vo výške 387,48 eur.

18. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiace marec 2016 (vystavenej dodatočne) vyplýva, že žalobkyni bola vyúčtovaná mesačne hrubá mzda vo výške 456,97 eur a čistá mzda vo výške 388,- eur.

19. Zo záznamu z mobilného telefónu žalobkyne predloženého súdu k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 22.5.2017 vyplýva, že telefonovala dňa 21.4.2016 pani V. niekoľkokrát, taktiež jej zaslala SMS o 8.46 hod. na ktorú nereagovala.

20. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce, v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (ods. 1) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného

zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (ods. 1) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (ods. 2)

21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2015 vykonávala pre žalovanú prácu: kozmetička/depilátorka s miestom výkonu práce v Trnave, s nástupom do zamestnania dňa 1.10.2015, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Dňa 28.4.2016 doručila žalovaná žalobkyni tri výzvy na nástup do práce zo dňa 22.4.2016, 25.4.2016, 26.4.2016 a okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré zdôvodnila tým, že opakovane porušila povinnosti zamestnanca tým, že bez ospravedlnenia dňa 21.04.2016, 22.04.2016, 25.04.2016 nenastúpila do práce. Za ďalšie porušenie pracovnej disciplíny závažného charakteru považovala žalovaná výkon práce pre seba, prípadne iné osoby. Uvedenému predchádzalo predloženie návrhu Dohody o skončení pracovného pomeru žalovanou žalobkyni dňa 20.4.2016, ktorú žalobkyňa odmietla podpísať, nakoľko nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v dohode - dlhodobé a závažné porušovanie pracovnej disciplíny. V tento deň (20.4.2016) žalovaná odobrala žalobkyni všetky tri kľúče t. j. od hlavného vchodu do budovy, od dverí na druhom poschodí do chodby, v ktorej sa nachádza predmetný salón ako i od salónu, služobný mobil a tablet s objednávkami klientov. Dňa 2.5.2016 žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Uvedený skutkový stav nebol v konaní sporný, sporné bolo či sa žalobkyňa dopustila konania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré zakladalo dôvod pre takéto ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľom.

22. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 68 ods. 1, ods. 2 a § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká. (§ 36 ods. 1) Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený dôvod jeho skončenia a musí byť doručené druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, pričom by sa malo prihliadať k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. ( Prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., , Komentár, 2. Vydanie 2012, C.H.BECK)

23. Súd v danej veci po zistení, že predmetná žaloba bola podaná v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, skúmal, či sa žalobkyňa dopustila konania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru - závažného porušenia pracovnej disciplíny - absencie. Existenciu ďalšieho dôvodu uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru - porušenie pracovnej disciplíny závažného charakteru za ktoré žalovaná považovala výkon práce žalobkyňou pre seba, prípadne iné osoby, súd neskúmal, keď v tejto časti bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné z dôvodu nesplnenia zákonnej náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 70 Zákonníka práce a to presného skutkového vymedzenia tohto dôvodu porušenia pracovnej disciplíny tak, aby ho nebolo možné zameniť, t.j. aby bolo zrejmé kedy a k akému konkrétnemu konaniu došlo. Preto súd ani nevyhodnocoval dôkazy predložené žalobcom - písomné prehlásenie A. Š. bez uvedenia dátumu, písomné prehlásenie L. A. zo dňa 29.3.2017 a nepripustil ani navrhované dokazovanie -

výsluchy svedkov navrhovaných obomi stranami za účelom preukázania porušenia resp. neporušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou.

24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru i z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny - absencie žalobkyne je neplatné, keď neboli dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu, keď súd mal za to, že sama žalovaná znemožnila žalobkyni výkon práce, tým, že jej odobrala všetky tri kľúče t. j. od hlavného vchodu do budovy, od dverí na druhom poschodí do chodby, v ktorej sa nachádza predmetný salón ako i od salónu, mobilný telefón a tablet s objednávkami, čím dala žalobkyni jednoznačne najavo, že nemá záujem aby u nej ďalej pracovala. Z takéhoto konania zamestnávateľa - žalovanej vyplýva, že jej záujmom bolo skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, o čom svedčí i to, že predložila žalobkyni návrh Dohody o skončení pracovného pomeru ku ktorej žalobkyňa nepristúpila, nakoľko si nebola vedomá porušenia pracovnej disciplíny, čo bolo uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru v tomto návrhu. Tvrdenia žalovanej, že dôvodom prečo chcela ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou bolo porušovanie pracovnej disciplíny súd považoval za účelové, čo vyplýva zo samotnej výpovede žalovanej, ktorá nevedela súdu objasniť viaceré podstatné skutočnosti a to z akého dôvodu nikdy nič žalobkyni nevytýka, nedožadovala sa vysvetlenia ani nápravy, prečo neuviedla v okamžitom skončení pracovného pomeru konkrétne akého porušenia pracovnej disciplíny a kedy sa žalovaná dopustila. V danej veci z dokazovania vyplýva, že všetky skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že záujmom žalovanej bolo za každých okolností ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou a ukončiť ho tak, aby jej neplynuli žiadne nároky, čo vyplýva zo samotnej výpovede žalovanej, ktorá nevedela vôbec vysvetliť ako mienila ďalej postupovať, keď žalobkyňa odmietla podpísať Dohodu o skončení pracovného pomeru. Je ale zrejmé, že konanie žalovanej (návrh dohody na ukončenie pracovného pomeru, odobratie kľúčov, služobného telefónu, tabletu s objednávkami), smerovalo k tomu, že žalovaná nemala záujem zotrvať v pracovnom vzťahu so žalobkyňou. O tom, že žalovaná nemala záujem o vykonávanie ďalšej práce žalobkyňou svedčí i jej tvrdenie, že v dňoch kedy vykázala žalobkyni absenciu prišla žalovaná na pracovisko do Trnavy vybaviť objednávky. Je potom nelogické správanie žalovanej - vykázanie absencie žalobkyni, bez toho aby sa kontaktovala so žalobkyňou za účelom zistenia aký bude ďalší postup (či bude pracovný pomer ukončený, resp. či bude žalobkyňa pokračovať v práci). Naopak, žalobkyňou tvrdený skutkový stav - že sa dohodli na stretnutí nasledujúci deň po tom keď nepodpísala dohodu o skončení pracovného pomeru za účelom doriešenia ich pracovného vzťahu je vierohodný, nakoľko pracovný vzťah zostal nevyriešený a malo byť v záujme oboch strán vec doriešiť. Napokon žalobkyňa preukázala, že sa snažila dňa 21.4.2016 kontaktovať so žalovanou telefonicky i sms správou, žalovaná nereagovala, sama neprejavila žiadnu iniciatívu na zistenie prečo sa žalobkyňa nedostavila na pracovisko a ako budú ďalej postupovať. Uvedené svedčí tvrdeniu žalobkyne, že konanie žalovanej smerovalo k zrušeniu prevádzky v Trnave, ktorá bola následne podľa vyjadrenia zástupcu žalovanej i skutočne zrušená krátko po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Vzhľadom na uvedené potom nebolo podstatné skúmať, či žalobkyňa sa skutočne dostavila v dňoch kedy jej bola vykázaná absencia na pracovisko, keď z konania žalovanej ako zamestnávateľa (predloženie návrhu dohody o ukončení pracovného pomeru, odobratie kľúčov od pracoviska, služobného telefónu, tabletu s objednávkami) vyplýva, že nemala záujem, aby žalovaná ďalej vykonávala svoju prácu a takýmto konaním jej znemožnila jej výkon. Súd preto nevyhodnocoval záznamy z kamerového systému a predloženú fotodokumentáciu žalovanou svedčiacu o tom, kedy bola žalovaná na pracovisku, čím chcela žalovaná preukázať, že žalobkyňa sa v dňoch kedy jej vykázala absenciu na pracovisko nedostavila. Súd nevyhodnocoval tento dôkaz i s poukazom na to, že v konaní nebolo sporné, že kamera sa nachádzala až pri vstupe do salónu (pracovisko žalobkyne) za uzamknutými dverami od ktorých žalobkyňa už v tom čase kľúče nemala, a napokon žalobkyňa ani netvrdila, že by v uvedených dňoch bola až na pracovisku, tvrdila, že sa dostala iba po uzamknuté dvere. Preto súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, keď vzhľadom na všetky okolnosti - správanie žalovanej, správanie žalobkyne nemal preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou - neospravedlnenú absenciu.

25. Zároveň súd vzhľadom na rozhodnutie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru rozhodol o priznaní nároku na náhradu mzdy žalobkyni v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci (§ 79 ods. 2 Zákonníka práce).

V danej veci mal súd preukázané, že listom zo dňa 2.5.2016 žalobkyňa žalovanej oznámila, že trvá na ďaľšom zamestnávaní, o doručení tohto oznámenia žalobkyni svedčí jej list zo dňa 25.5.2016, ktorým reaguje na oznámenie žalobkyne, napokon žalovaná nepoprela doručenie tohto oznámenia. Žalovaná neumožnila žalobkyni pokračovať v práci, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce jej patrí náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku, pričom podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Vzhľadom na uvedené, súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce z priemernej mzdy, ktorú žalobkyňa dosahovala u žalovanej za mesiace január 2016 až marec 2016. Z predložených dokladov o mzde žalobkyne v rozhodujúcom období (január 2016 až marec 2016) vyplýva, že v uvedenom období boli vystavené každý mesiac dve výplatné pásky z rozdielnymi údajmi, pôvodne bola hrubá mzda v mesiacoch január a február 2016 456,- eur, čistá mzda 387,48 eur; hrubá mzda v mesiaci marec 2016 bola 456,97 eur, čistá mzda 388,13 eur. Následne bola na základe vykonanej kontroly Inšpektorátom práce vykonaná oprava, hrubá mzda bola vyúčtovaná vo výške 486,- eur a čistá mzda vo výške 406,58 eur. Nakoľko si žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy vo výške iba čistej mzdy 406,58 eur, teda sumu nižšiu ako bola vyúčtovaná pôvodne, súd neskúmal správnosť vyúčtovania náhrady mzdy v rozhodnom období. Žalovaná nemala žiadne námietky k výške uplatnenej náhrady mzdy.

24. Vo zvyšnej časti - určenia, že pracovný pomer trvá a uloženia povinnosti žalovanej prideľovať žalobkyni prácu podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.9.2015 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v závislosti od rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru v plnej miere pokračuje trvanie pracovného pomeru alebo zo zákona končí. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zákona, ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer trvá a zamestnávateľ má preto i povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, bez toho, aby súd o tom musel rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa na takomto určení nemá naliehavý právny záujem tak, ako to vyžaduje §137 písm. c) Civilného sporového poriadku (,,Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“), keď pri žalobe o vyslovenie, že pracovný pomer trvá a zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko tento nevyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade zo Zákonníka práce.

25. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)

26. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala:

- určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni dňa 28.4.2016 je neplatné

- určenia, že pracovný pomer trvá

- uloženia povinnosti žalovanému prideľovať jej prácu podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.9.2015

- náhrady mzdy

Súd žalobe vyhovel v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že pomer úspechu strán sporu bol rovnaký, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Zároveň súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. d), § 8 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v časti v ktorej bola neúspešná, podľa položky 1 písm. a) a písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona vo výške 416,50 eur (99,50 eur za návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru + 317,- eur, t.j. 6% zo sumy náhrady mzdy za obdobie od 2.5.2016 do vyhlásenia rozhodnutia, t.j. 13 mesiacov krát 406,58 eur = 5.285,54 eur, keď uvedená suma bola predmetom konania. Žalovanej vyplýva povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle citovaných zákonných ustanovení nakoľko žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej žalobe vyhovel v časti z ktorej bol súdny poplatok vyrúbený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.