Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/218/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľky: R. H., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. D. O., ul. O. č. XXXX/XX, zastúpená O.. L.. I. D., advokátkou advokátskej kancelárie V4 U., s.r.o., so sídlom v R., H. č. 4, proti povinnému manželovi: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XX U. Y. A., I. F XGA, S. N., o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

Manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na jej výživu v období od 15.7.2014 do 13.10.2016 v mesačnej výške 150 eur, pričom súd povoľuje manželovi navrhovateľky zaplatiť zameškané výživné v súhrnnej výške 4.050 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 15.7.2014 sa navrhovateľka voči vyživovacou povinnosťou povinnému manželovi domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči manželke vo výške 300,- eur mesačne od podania žaloby.

2. Návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Navrhovateľka podaním zo dňa 21.03.2014 podala na Okresný súd Žilina návrh na rozvod manželstva a úpravu styku s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva, uvedené konanie je vedené pod spisovou značkou 15P/76/2014.

3. Vo vzťahu k právomoci súdu poukazovala na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 vo vzťahu k článku 5 odsek 2 Nariadenia Brusel I: „Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

4. K uplatneným nárokom vo veci samej uviedla, že z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, syn, Z. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny občan Z. republiky ako i Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska a dcéra, D. H., narodená dňa XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, obaja trvale bytom: O. XXXX/XX, G. D. O., Slovenská republika. Navrhovateľka spoločne s maloletými deťmi žijú na území Slovenskej republiky od roku 2009, odporca žije v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného írska. Od roku 2009 navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otázka osobnej starostlivosti o maloleté deti je ponechaná výlučne na navrhovateľku, odporca sa s nimi stretáva

sporadicky, 4-krát do roka, z toho 2-krát navrhovateľka s maloletými navštevujú odporcu v Anglicku a 2-krát prichádza odporca za nimi na Slovensko. Manželka povinného, navrhovateľka je od 24.02.2014 nezamestnaná a evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka G. D. O., so sídlom U. XXX, XXX XX G. D. O.. Povinný manžel pracuje v hoteli F. Blu I. D. A. J., so sídlom X T. J., Y. J., U., I XPJ, Veľká Británia a jeho mesačný príjem predstavuje po zdanení približne 1 700 libier, t.j. približne 2 091 EUR. Navrhovateľka nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti, nakoľko pred nástupom na materskú dovolenku s dcérou pracovala v Anglicku. Jej mesačný príjem je takmer nulový, nakoľko je tvorený výlučne príjmami z príležitostného doučovania anglického jazyka cca vo výške 40 EUR mesačne a finančných prostriedkov, ktorými povinný manžel prispieva na maloletých vo výške 200 libier mesačne, t.j. približne 220 EUR. Spolu príjmy navrhovateľky predstavujú najviac 260 Eur mesačne a sú tvorené takmer výlučne príspevkom povinného manžela na maloletých, ktoré sú však sporadické a nepravidelné. Navrhovateľka s maloletými deťmi bývajú v prenajatom byte v G. D. O. na adrese O. XXXX/XX, XXX XX G. D. O., pričom mesačne navrhovateľka platí nájomné vrátane energií vo výške 220 EUR. Ich syn strán navštevuje 5. ročník ZŠ D. v G. D. O., pričom všetky náklady spojené s povinnou školskou dochádzkou syna hradí navrhovateľka, resp. jej rodina. Ich dcéra navštevuje materskú škôlku v G. D. O., za ktorú navrhovateľka platí mesačne sumu vo výške 40 EUR a ďalších 15 EUR polročne platí navrhovateľka za tanečný krúžok, ktorý dcéra taktiež navštevuje. Navyše obe deti trpia rôznymi alergiami a dcéra býva často chorľavá, mala diagnostikovanú laryngitídu, ktorá sa z času na čas opakuje. Navrhovateľka musí investovať nemalé finančné prostriedky na lieky a vitamíny pre maloletých, mesačne minimálne vo výške 20 EUR. Zároveň náklady súvisiace s ošatením maloletých hradí takmer výlučne navrhovateľka, a to z finančných prostriedkov, ktoré poskytuje rodina navrhovateľky, teda jej rodičia a súrodenci. Náklady navrhovateľky na stravu sú mesačne približne vo výške 90 Eur, na hygienu vo výške 20 - 30 Eur, na ošatenie vo výške 20 Eur, pričom k uvedeným nákladom treba pripočítať náklady na stravu, hygienu a ošatenie pre maloletých. Výdavky navrhovateľky niekoľkokrát prevyšujú jej príjmy a bez finančnej a materiálnej pomoci svojej rodiny by nedokázala zabezpečiť svoje potreby a ani potreby spoločných detí. Uviedla, že účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí, pričom v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine „O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť." Rozdelenie úloh v rodine a manželstve predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť na úkor vlastnej pracovnej činnosti. Z danej premisy vychádza aj ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine v zmysle ktorého „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť." Zdôraznila, že v rodine navrhovateľky a povinného zabezpečovala a zabezpečuje starostlivosť o rodinu a domácnosť vždy navrhovateľka. Bez ohľadu na skutočnosť či manželia spolu žijú alebo nie, v zmysle platnej právnej úpravy sa vyžaduje, aby mali rovnakú alebo aspoň približne rovnakú životnú úroveň. Medzi životnou úrovňou navrhovateľky a jej povinného manžela vzniká značná disproporcia, nakoľko takmer jediný príjem navrhovateľky tvorí príspevok jej manžela na maloleté deti vo výške približne 220 Eur, z čoho však navrhovateľka a maloletí nedokážu vyžiť a sú odkázaní na pomoc navrhovateľkinej rodiny.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

6. Ani na jedno pojednávanie sa povinný manžel nedostavil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dožiadaným súdom Senior Courts of England and Walex do poštovej schránky povinného v zmysle čl. 6.3. (1) (c) civilného procesného poriadku (Civil Procedure Ruler of England and Wales) a napriek tomu, že splnomocnil advokáta s domicilom v Slovenskej republike na nahliadnutie do spisu, teda mal o návrhu plnú vedomosť. Právomoc tunajšieho súdu založená podľa čl. 4 nariadenia Rady č. 4/2009 písm. a/.

7. Navrhovateľka zotrvala na návrhu. Navyše uviedla, že po výsluchu jej manžela pred súdom v Londýne sa vzťah povinného k nim zlepšil, preposlal jej prídavky pre deti a doplatil výživné na sumu 200 eur na mesiac (spolu výživné a prídavky na obe deti). V súčasnej dobe sú prídavky vyplácané matke. Do 11.10.2016 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 12.10.2016 vykonáva živnosť. Veľkú Britániu opustila v roku 2009 a v tomto roku sa jej narodila aj dcéra D. H.. S manželom sa navštevujú zhruba 2 x za rok. Od dožiadania povinného sa začali navštevovať viac, začal byť prívetivejší, dovtedy sa tak navštevovali 2 x ročne. Nezamestnaná bola od 24.2.2014 po skončení rodičovskej

dovolenky, odvtedy bola evidovaná na Úrade práce G. a to až do získania živnostenského oprávnenia 12.10.2016. Za toto obdobie žila len z prídavkov, ktoré jej preposlal povinný cca 135 libier. Nárok na podporu nemala, zarábala si príležitostne doučovaním angličtiny s príjmom okolo 20-30 eur za mesiac. Jej výdavky predstavovali najmä úhradu nájomného, ktoré do 1.1.2017 platila vo výške 220 eur, po zmene bývania sa nájomné zvýšilo na 350 eur mesačne. Okrem toho platila mesačne 8 eur na internet, 20-30 eur na telefón, pretože potrebovala volať aj do zahraničia. Na stravu pre seba potrebovala 90 eur, v súčasnosti až 100 eur mesačne. Na hygienu vynakladala 20-30 eur mesačne, minimálne 20 eur na ošatenie. Rovnaké potreby zabezpečovala aj na stravu a hygienu pre deti. 8. Podľa čl. 4 nariadenia Rady č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

9. Podľa čl. 5 nariadenia Rady č. 4/2009 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.

10. Podľa čl. 3 Rozhodnutia rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES) pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, lustráciou údajov sociálnej poisťovne a zápisnice o výsluchu povinného v konaní 15P/76/2014 pred súdom v Humphreys z 16.11.2016.

12. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Súd mal preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 20.04.2002 v Žiline, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Z manželstva pochádzajú dve deti a to syn, Z. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky ako i Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska a dcéra a D. H., narodená dňa XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, pričom obaja žijú s matkou. Povinný s rodinou nežije, žije a pracuje vo v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Spolužitie absentuje od roku 2009, navštevujú sa sporadicky 2x za rok. Vyživovaciu povinnosť si otec plnil len voči maloletým deťom, doposiaľ o jej výške rozhodnuté nebolo. Po odčítaní sumy rodinných prídavkov predstavovalo jeho plnenie vo výške cca 68 libier, teda výške, ktorá len v malom rozsahu prekračuje výšku minimálneho výživného stanoveného zákonom.

17. Matka od návratu do Slovenskej republiky nebola zamestnaná, do 24.2.2014 bola na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavoval rodičovský príspevok vyplácaný v sume 200 eur mesačne. Od 24.2.2014 do 12.10.2016 bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných bez nároku na podporu v nezamestnanosti z dôvodu nesplnenia podmienok pre vznik nároku. Od 12.10.2016 získala živnostenské oprávnenie na výkon živnosti, vyučovanie v odbore cudzích jazykov

- anglický jazyk. Súd zistil, že v rozhodnom období, ktorým je podanie žaloby na súd, nakoľko výživné mimo nároku maloletých detí nemožno priznať spätne, do zániku nároku, ktorým súd stanovil získanie živnostenského oprávnenia, z ktorého navrhovateľka získava príjem, bola bez príjmu. V tomto rozhodnom období bola jednoznačne preukázaná disproporcia v životnej úrovni oboch manželov. Povinný manžel navrhovateľky pracoval hoteli Radisson Blu Edwardian New Providence Wharf, so sídlom 5 Fairmont Wharf, Canary Wharf, London, E14 9PJ, Veľká Británia a jeho mesačný príjem predstavoval po zdanení približne 1 700 libier, t.j. približne 2 091 EUR. Z dôvodu výpovede z pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné podľa vlastného tvrdenia vo výške 14.000,- libier. Následne sa zamestnal ako bezpečnostný strážnik na nočnej zmene v Harrods Estate v Knightsbridge od novembra, decembra 2015 s platom 1216,03 libier po zdanení. Vlastní dom, ktorý má zaťažený nesplatenou hypotékou vo výške 29.666,45 GBP. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí a manželky nemá, pomáha jeho rodičom. Hoci deklaroval výdavky prevyšujúce príjmy, neuviedol ich štruktúru a špecifikáciu tak, aby súd mohol posúdiť ich oprávnenosť a nevyhnutnosť pred plnením vyživovacej povinnosti. Navrhovateľa, jeho manželka ich špecifikovala s členením na vlastné potreby, potreby detí a potreby rodiny, najmä nájomné. S ohľadom na príjem povinného, jeho majetkové pomery aj pri vyšších nákladoch na živobytie vo Veľkej Británii je možné konštatovať výrazný rozdiel v životnej úrovni spôsobujúci značnú nerovnováhu medzi životnou úrovňou navrhovateľky, ktorá zabezpečovala stravu, hygienu, oblečenie pre seba a deti len z prídavkov na dieťa vyplácaných úradmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska a výživného na deti cca 68 libier, spolu zo sumy caa 200 libier čo zodpovedá cca sume 230 až 240 eur. Značná časť týchto prostriedkov pokryla nevyhnutné náklady na nájomné, stravu a ostatné nároky museli byť kryté náhodným príjmom z doučovania a podporou rodiny zo strany manželky, hoci vyživovaciu povinnosť manželov predchádza vyživovacia povinnosť rodičov.

18. Súd preto s prihliadnutím na rozdiel v životnej úrovni a príjmov stanovil výživné v takom rozsahu, aby jeho rozsahom boli pokryté základné životné potreby navrhovateľky, čo zruba zodpovedá 3 životného minima stanoveného zákonom pre plnoletú osobu tak, aby bol priestor aj pre plnenie vyživovacej povinnosti otca voči deťom (ktorá ešte súdom nebola určená a hradená je doposiaľ len v minimálnom rozsahu) s tým, že budú zabezpečené základné potreby povinného aspoň v rovnakom rozsahu ako oprávnenej navrhovateľky. Súd preto určil mesačnú sumu výživného vo výške 150 eur, ktorého povinnosť súd uložil povinnému uhradiť za obdobie od 15.7.2014 do 13.10.2016 v súhrnnej výške 4.050 eur. Súd rozhodol o tom, že príjmami zo živnosti zanikla disproporcia v životnej úrovni manželov, teda aj zákonný nárok na výživné, najmä vo vzťahu k príjmom a výdavkom po 13.10.2016. Nároky vo zvyšku súd zamietol.

19. Z dôvodu možnosti pre dobrovoľné plnenie pred výkonom rozhodnutia súd umožnil povinnému splniť si povinnosť úhradou do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 58 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).