Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-44-2017.pdf
PDF · 118.16 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/44/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: BEAU TYPE s.r.o., so sídlom Pod hájkom 2181/24, 909 01 Skalica, IČO: 46 545 590 zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Škarniclovská 1, 909 01 Skalica proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nie je a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/67/2016-51 zo dňa 29.11.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu priamym predajom tretej osobe alebo predajom zálohu vyhlásením verejnej obchodnej súťaže na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX, parcely registra „C“, v k.ú. L., obec L., okres Skalica, a to pozemok parcela č. 13932/5, výmera 462 m2, druh pozemku ostatné plochy, a pozemok parcela č. 13932/22, výmera 448 m2, druh pozemku ostatné plochy.
2. Rozhodol tak na základe návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia podaného súčasne s návrhom vo veci samej, ktorým žalobca žiadal určiť, že záložné právo k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom a ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2013 vkladom do katastra nehnuteľností V-2331/13 spolu s ťarchou vedenou v časti „C“ ťarchy - záložné právo v prospech žalovaného podľa V-318/12 zo dňa 29.2.2012 na pozemky parc. č. 13932/5, 13932/22 - 345/12,716/12,2094/13 podľa záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a Y. S., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXXX, L. v právnom postavení záložcu, ktorým mali byť zabezpečené pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 43/AUOC/12 z 24.2.2012 a zo Zmluvy o úvere č. 60/AUOC/09 z 18.3.2009 uzatvorené medzi žalovaným a spoločnosťou RESTA GROUP, s.r.o., IČO: 36277991, Čulenova 2621/2A, Skalica nie je.
3. V návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia podaného v rámci žaloby vo veci samej poukazoval žalobca na to, že spoločnosť RESTA GROUP, s.r.o bola zrušená bez likvidácie, na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR/41/2014-91 zo dňa 4.4.2016 a následne bola podľa § 68 ods.9 Obchod. zák. vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 13.5.2016. Zánikom dlžníka tiež zanikli aj všetky jeho záväzky, teda i hlavný záväzok medzi žalovaným a dlžníkom vyplývajúci zo zmlúv o úvere č. 43/AUOC/12 z 24.2.2012 a č. 60/AUOC/09 z 18.3.2009, ktoré boli podkladom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom je žalobca. Zánikom hlavného záväzku dochádza aj k zániku akcesorického vzťahu, ktorým je záložne právo k predmetným
nehnuteľnostiam, zriadené na zabezpečenie hlavného záväzku žalovaného ako veriteľa a to s poukazom na § 151md ods. 1 písm. a) Obč. zák..
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca osvedčoval Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnou zmluvou č. 43/AUOC/12-ZZ/2 z 24.2.2012, uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako záložným veriteľom a Y. S., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXXX, L., ako záložcom, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. - žalovanej k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu nachádzajúcich sa v k.ú. L., okres Skalica, Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor, a to parc.č. 13932/5, výmera 462 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 13932/11, výmera 576 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 13932/13, výmera 577 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 13932/5, výmera 462 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. č. 13932/21, výmera 759 m2, druh pozemku ostatné plochy a parc.č. 13932/22, výmera 692 m2, druh pozemku ostatné plochy. Zriadením záložného práva boli zabezpečené pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmlúv o úvere č. 43/AUOC/12 z 24.2.2012 a č. 60/AUOC/09 z 18.3.2009 uzatvorenými medzi žalovaným a spoločnosťou RESTA GROUP, s.r.o., IČO: 36277991, Čulenova 2621/2A, Skalica Predložením listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 2.9.2016 žalobca osvedčoval, svoje vlastnícke právo k týmto založeným nehnuteľnostiam a tiež titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nim, a to Kúpnu zmluvu V-2331/13 zo dňa 23.10.2013. Na liste vlastníctva č. XXXXX je uvedená poznámka, že sa poznamenáva oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností pozemkov parc. č. 13932/5, 13932/22 v celosti. V časti C ťarchy je uvedené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. podľa V-318/12 zo dňa 29.2.2012 na pozemky parc. č. 13932/5, 13932/22 -345/12, 716/12, 2094/13.
5. Oznámením o dobrovoľnej dražbe DD PSO110/16 z 8.11.2016 žalobca osvedčoval, že dražobník spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava na základe návrhu navrhovateľa dražby, a to Slovenskej sporiteľne, a.s. oznamuje dátum, čas a miesto konania dražby 16.12.2016 o 13.00 hod. Hotel DREAM, Kapitulská 12, Trnava a predmet dražby - nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Skalica na LV č. XXXXX, katastrálne územie L., obec L., okres Skalica, parcelné číslo č. 13932/5, druh pozemku ostatné plochy, výmera 462 m2 a parcelné číslo 13932/22, druh pozemku ostatné plochy, výmera 448 m2.
6. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo: 58864/L súd zistil, že Y. S. bol od 26.1.2006 do 20.3.2013 konateľom spoločnosti RESTA GROUP, s.r.o. IČO: 36277991, Horný Val 8/17, Žilina.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a naviac oprávnenou stranou aspoň osvedčené.
8. Po vyhodnotení návrhu žalobcu a z predložených listinných dôkazov dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu a zabrániť ohrozeniu jej vlastníckeho práva a to i za situácie, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Rozhodnutím a nariadením neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a súd vo veci samej môže rozhodnúť inak. V danej veci ale mal súd prvej inštancie
za to, že bezodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko žalobca osvedčil, že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo jeho vlastnícke právo ohrozené a je možný vznik ujmy na majetku do času, kým nie je rozhodnuté o existencii resp. neexistencii záložného práva žalovaného, z titulu ktorého ale žalovaný navrhol vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktorá sa má uskutočniť dňa 16.12.2016, čo znamená, že žalobcovi reálne hrozí predaj nehnuteľností, ktorých je vlastníkom. Pokiaľ ide o splnenie ďalšieho predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a tým je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd uviedol, že by bolo predčasné a neodôvodnené v tomto štádiu konania tvrdiť, že žalobou uplatnený nárok je vopred očividne vylúčený, pretože k uvedených skutočnostiam bude potrebné vykonať dokazovanie v rámci konania vo veci samej . Žalobca osvedčil svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, ako i skutočnosť, že žalovaný ako záložný veriteľ nehnuteľností pristúpil k realizácii záložného práva, čím došlo k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý tiež osvedčil, že spoločnosť RESTA GROUP, s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu, pričom záväzky z dvoch zmlúv o úvere mala žalovaná zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré pôvodne vlastnil Y. S., konateľ spoločnosti RESTA GROUP, s.r.o., a ktorých vlastníkom sa neskôr stal žalobca.
9. Konanie žalovaného, ktorý vykonáva úkony smerujúce k realizácii záložného práva, a to návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby osvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov žiadaných žalobcom v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, k čomu vzal súd prvej inštancie zreteľ aj na zásadu ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb ( nadobúdateľov zálohu) chránené, k čomu odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/267/2014-33 z 27.8.2014, podľa ktorého prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva t.j. v konaní o určenie vlastníctva, o vydanie hnuteľnej, či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov vyplýva už z potreby zachovania stavu existujúceho tu v čase uplatnenia práva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, z čoho prvoinštančný súd dospel záveru, že je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery strán konania a nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu požadovanom žalobcom.
10. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd poukázal na § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2 prvá veta, § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p..
11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie buď zrušil alebo ho zmenil, pretože návrh je neúplný a v rozpore s právnym stavom veci, keď skutočnosti, ktoré v súvislosti s osvedčením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uvádza sú neopodstatnené. Žalobca nadobudol záloh zaťažený záložným právom a vstúpil do všetkých práv a povinností, ktoré zo záložného práva vyplývajú, a tak neosvedčil existenciu dôvodov, pre ktoré by malo byť neodkladné opatrenie nariadené.
12. Odvolacie dôvody odvolateľ založil na právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 365 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil základné predpoklady pre jeho nariadenie, pričom ich v podstatnej časti ani netvrdil napriek tomu, že mu súd prvej inštancie poskytol ochranu a návrhu vyhovel. Odvolateľ poukázal na rozdielnosti v právnej úprave týkajúcej sa žaloby uvedené v § 132 ods. 1 - 3 C.s.p. a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 326 ods. 1 C.s.p. s tým, že súd nemôže nahrádzať absenciu nevyhnutných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že si ich zoberie z iného meritorného úkonu, čím nahradí nedostatky procesného postupu v konaní. Podľa odvolateľa za takýchto okolností súd nemohol mať osvedčený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia listinami, ktoré žalobca predložil, pretože ich podal ako súčasť žaloby vo veci samej a tak je rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a v rozpore s právnymi normami tak ústavného ako aj podústavného práva. Odvolateľ zdôraznil, že samotné rozhodnutie trpí nedostatkom odôvodnenia, čo samo o sebe zakladá opodstatnenie pre zrušenie takéhoto rozhodnutia, pre vydanie ktorého okrem iného neboli splnené ani zákonom vyžadované podmienky a to existencia takých právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu pre reálne hroziacu ujmu. Žalobca neosvedčil, že právny vzťah medzi účastníkmi vytvorí nenávratný vzťah a neprimeraným spôsobom zasiahne do práv navrhovateľa. Súd prvej inštancie odôvodnenie rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia založil iba na premise, ktorá nevyplýva zo zákonnej úpravy, je v rozpore s aplikačnou praxou a konštantnou praxou, pričom relevantné odôvodnenie v rozhodnutí úplne absentuje. Bolo povinnosťou súdu vykonať právne posúdenie nároku, čo je činnosť zhodná s právnym posúdením opodstatnenosti žaloby v konaní
vo veci samej a rozdiel spočíva iba v dokazovaní a relevantnom osvedčovaní. Ak teda súd prvej inštancie tvrdí vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a vykonaniu osvedčenia, že neodkladné opatrenie posúdil tak, že žalobca nemusí byť v konaní úspešný, nemôže neodkladné opatrenie, ktoré má zabezpečiť účel konania nariadiť práve z dôvodu neosvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov a keďže sa jedná o zjavnú nedôvodnosť samotného nároku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neúplný a mal byť odmietnutý. Názor navrhovateľa, ktorý poukazuje na to, že žalovaný v právnom postavení záložného veriteľa začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby pozemkov, teda, že hlavný záväzok medzi žalovaným a dlžníkom, ktorým bola spoločnosť RESTA GROUP s.r.o. vyplývajúci zo zmlúv úvere, ktoré sú podkladom pre zriadenie záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach zanikol z dôvodu zániku dlžníka bez právneho nástupcu a okamihom zániku hlavného záväzku došlo i k zániku akcesorického záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, je v celom rozsahu chybný, nevyplýva zo správnej právnej aplikácie a je neústavný. Záložca, ktorý je náhradným dlžníkom, v prípade, ak nedôjde a to z akéhokoľvek dôvodu, k plneniu zabezpečovacej pohľadávky hlavným dlžníkom, je povinný túto povinnosť splniť, pretože je dlžníkom náhradným, k čomu odvolateľ dal do pozornosti viaceré súdne rozhodnutia , konkrétne rozsudok NS SR sp. zn. 1Obo/14/2006, sp. zn. 2Cdo/5/2008, uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 123/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/1198/2005, 29Cdo/5499/2007, 21Cdo/3138/2007, 29Cdo/2690/2011.
13. Ak sa navrhovateľ nariadenia neodkladného opatrenia domáhal určenia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva nie je zrejmé, z akého dôvodu súd návrh označoval za riadny a úplný, keď tieto skutočnosti navrhovateľ neosvedčil ani záložnou zmluvou, ani listom vlastníctva. Ak nie je osvedčená existencia záložnej zmluvy, nemôže byť osvedčená ani potreba dočasnej úpravy, pričom záložné právo vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra ako orgánu, ktorý v správnom konaní záložnú zmluvu preskúmal a posúdil ju ako zákonnú. V slovenskom právnom poriadku pritom platí domnienka, že údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné a každý je povinný sa nimi riadiť, kým sa nepreukáže opak. Tým, že súd neodkladné opatrenie nariadil postupoval i v rozpore s § 70 katastrálneho zákona.
14. Odvolateľ považoval za potrebné reagovať i na tvrdenie žalobcu uvedenom v návrhu o nenávratnom ohrození a porušení vlastníckeho práva k čomu uviedol, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola týmto na svojich právach dotknutá, požiadal o určenie neplatnosti dražby, čo svedčí, že na strane žalobcu existuje súbor prostriedkov právnej ochrany vrátane žaloby, kedy sa prípadnou nezákonnou dražbou môže takýto účastník domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa spätne obnoví do času pred vykonaním dražby, čo znamená, že tvrdenia žalobcu o ťažko napraviteľnom právnom stave je bez opory v reálnej právnej úprave. Odvolateľ vyslovil pochybnosti o tom, či sa súd prvej inštancie vôbec oboznamoval s listinami, ktoré neboli žalobcom označené a priložené k návrhu pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom na rozdiel od žalobcu, narastá majetkové poškodenie žalovaného, ktorého vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a ochranu ako žalobcove a to v súvislosti s článkom 20 ods. 1 Ústavy SR.
15. Odvolateľ v rámci podaného odvolania vzniesol i námietku miestnej nepríslušnosti ako v prvom úkone, ktorý mu patrí a poukázal na § 324 ods. 2 C.s.p. , podľa ktorého v spojení s § 13 C.s.p. je na konanie miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, čo vyplýva z ust. § 15 ods. 1 C.s.p., a tak príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Bratislava III, preto žalovaný žiadal, aby bola vec na konanie postúpená Okresnému súdu Bratislava III., inak neodkladné opatrenie bolo nariadené miestne nepríslušným súdom a zákonným odvolacím súdom má byť Krajský súd v Bratislave. K uvedenému zdôraznil, že nikoho nie je možné odňať jeho zákonnému sudcovi, k čomu poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a nálezy, ktoré boli vydané v spojitosti so základným právom na zákonného sudcu.
16. Odvolateľ tiež uviedol, že vec nebola pridelená náhodným výberom, pretože zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nie je možné vyvodiť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je novým samostatným návrhom, pričom návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia pred a po skončení konania sú vždy návrhmi novými, osobitne prideľovanými so samostatnou spisovou značkou, a tak nebol zákonný dôvod, aby došlo k zmene tohto režimu len preto, že návrh je podaný počas iného prebiehajúceho konania, čo tiež zakladá dôvody pre zrušenie takéhoto rozhodnutia.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, s argumentáciou odvolateľa sa nestotožňuje a nesúhlasí, pretože odvolateľ sa podaným odvolaním snaží pri aplikácii prehnaného formalizmu diskreditovať žalobcu pri uplatnení jeho zákonných práv a rozdeľovať žalobu vo veci samej obsahujúcu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dve samostatné podania bez akýchkoľvek logických argumentov. Súčasťou žaloby je aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, celý text sa bez pochyby vzťahuje k obom veciam, a rozlišuje sa rôznymi petitmi. Takéto podania sú dlhodobo zaužívanou a súdmi prijímanou praxou, preto nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopísal rozhodujúce skutočnosti a návrh neosvedčil dôkazmi. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za dostatočne jasné, zrozumiteľne odôvodnené, ktoré je v súlade s právnym poriadkom, pričom argumentácia odvolateľa vo veci samej je v rámci konania o neodkladnom opatrení neprijateľná a jeho hypotetické závery o tom, ako by malo byť súdom prvej inštancie rozhodnuté vo veci samej sú z hľadiska posudzovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopodstatnené. Všetky prílohy, ktoré sú v podaní navrhovateľa označené, boli súdu prvej inštancie riadne doručené.
18. K námietke nepríslušnosti vo veci konaného súdu žalobca poukázal na § 20 písm. a) C.s.p., ktoré ustanovenie rieši výlučnú miestnu príslušnosť súdu v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej, ktorá podmienka je v danom prípade nespochybniteľne splnená, záložné právo je v zmysle právneho poriadku jedným z druhov vecných práv, pričom sa priamo týka vlastníckeho práva, teda sa jedná o spor, ktorý sa vecného práva z nehnuteľnosti jednoznačne týka.
19. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené na vyjadrenie odvolateľovi, ktorý v podaní zo dňa 05.03.2017 doručenom súdu prvej inštancie elektronicky dňa 06.03.2017 opakovane zdôraznil a poukázal na tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní a žiadal, aby predmetné konanie buď bolo zastavené, alebo rozhodnutie zrušené alebo zmenené.
20. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
21. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, preskúmaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie v spojení s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na to, nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, vyžadujúca dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav. Pri dočasnosti úpravy právnych vzťahov treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie upravuje právne vzťahy len do času ich definitívnej právnej ochrany a vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.). „Potrebnosť sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú ochranu (súdna procesná prevencia)“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, Iura Edition, 1997, str. 88).
22. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné sa vyporiadať s námietkou miestnej nepríslušnosti, na ktorú poukázal odvolateľ v bode 82. svojho odvolania, ktorú vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril a tým je odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu. Odvolateľ je názoru, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava III, a hoci Krajský súd v Trnave je odvolacím súdom pre posúdenie opravného prostriedku, ktorý smeruje proti rozhodnutiu Okresného súdu Skalica, nemôže byť ako odvolací súd zákonným súdom, ak prvoinštatnčným zákonným súdom mal byť súd Okresný súd Bratislava III a jeho zákonný sudca uvedený v rozvrhu práce, a tak odvolacím súdom má byť Krajský súd v Bratislave, iba ktorého senát určený rozvrhom práce môže byť zákonným.
23. Súčasne v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou miestnej nepríslušnosti odvolateľ namietol, že vec nebola pridelená náhodným výberom, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným návrhom a z toho dôvodu mal byť samostatne zapísaný, a ak o návrhu nekonal príslušný súd prvej inštancie ako ani zákonní sudcovia krajského súdu a v takom prípade treba považovať takýto súd za „nesprávne obsadený“ podľa § 237g O.s.p.
24. Odvolací súd pri preskúmaní dôvodnosti týchto námietok vychádzal ako z prioritnej námietky týkajúcej sa spojenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s vecou samou, o ktorej odvolateľ tvrdí, že sú to samostatné, odlišné veci a každá mala byť zapísaná ako návrh pod inou spisovou značkou, čo sa nestalo, preto nie je možné vyvodiť, že by bola i pridelená náhodným výberom.
25. K prideľovaniu veci náhodným výberom, ktorá zásada nebola podľa odvolateľa rešpektovaná, ako ani postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobe vo veci samej pridelil jednu spisovú značku a nezapísal ich osobitne, odvolací súd uvádza, že napriek tvrdeniu odvolateľa, z Civilného sporového poriadku je možné vyvodiť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný so žalobou vo veci samej, nie je samostatným novým návrhom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania je procesným úkonom žalobcu, za ktorý sa považuje aj návrh podaný spolu so žalobou, doručením ktorej sa začína súdne konanie vo veci samej, preto ho v žiadnom prípade nemožno považovať za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania, ktorý by sa zapisoval s príslušnou spisovou značkou. Rovnako z nijakého ustanovenia nevyplýva, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak je súčasťou podania žaloby vo veci samej, musel byť osobitne zapísaný pod inou spisovou značkou, preto sa nemožno ani stotožniť ani s tvrdením odvolateľa, že návrh pre nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje základné náležitosti. Návrh obsahuje všeobecné náležitosti podania ako vyžaduje právna úprava uvedená v § 127 C.s.p. a to i s poukazom na vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, ktorá právna úprava obsahuje prehľad súdnych registrov a zapisovanie do nich.
26. Po vyhodnotí spôsobu zapísania návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia do registra so spisovou značkou akú má pridelenú žaloba vo veci samej, Krajský súd v Trnave rozhodol i o námietke odvolateľa podanej proti miestnej príslušnosti vo veci konajúceho súdu.
27. Podľa § 41 C.s.p.
Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatneného najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
Podľa § 20 C.s.p.
Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,
Podľa § 388 C.s.p.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
28.Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava III, ktorému bol spor doručený konštatoval, že spor sa týka určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v obvode Okresného súdu Skalica a v spojení s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia vec postúpil Okresnému súdu Skalica ako súdu miestne príslušnému s tým, že ide o výlučnú príslušnosť podľa § 20 písm. a) C.s.p., ktorú skúmal aj bez námietky na začiatku konania (§41 C.s.p.)., o čom žalobcu upovedomil. Žalovaného neupovedomoval, pretože mu žaloba ešte nebola doručená. Okresný súd Skalica, ktorému bol spor postúpený s postúpením nevyjadril nesúhlas, preto nebol dôvod vec predkladať na rozhodnutie nadriadenému súdu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.
29. Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený Okresnému súdu Skalica má za to, že miestne príslušným je Okresný súd Skalica, nakoľko vo veci samej ide o výlučnú príslušnosť upravenú v § 20 a) C.s.p., a so samotnou žalobou je spojené aj iné podanie, za ktoré sa považuje návrh na vydanie neodkladného opatrenia, čo vychádza i z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak je podaný zároveň so žalobou vo veci samej sa nepovažuje za samostatný návrh a sa nevylučuje na samostatné konanie, nezapisuje sa pod inou spisovou značkou a tak nemusia byť k nemu osobitne predložené dôkazy osvedčujúce navrhovateľom tvrdené skutočnosti, ak sú súčasťou žaloby vo veci samej. Pridelenie veci náhodným výberom je preukázané potvrdením o prijatí spisu a jeho pridelení príslušnému náhodne vybratému
sudcovi, založenom v spise na č.l. 33 a tiež následne s poukazom na § 152 ods.7 vyhl. č. 543/2005 Z.z. potvrdením na č.l. 36.
30. K samotnému odvolaniu voči nariadenému neodkladnému opatreniu odvolací súd pri skúmaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza zo skutočností, na ktorých žalobca založil dôvodnosť návrhu žiadaného neodkladného opatrenia a k osvedčeniu ktorého tvrdil, že zánikom dlžníka bez právneho nástupcu došlo k zániku aj záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré nadobudol kúpou i so záložným právom zriadením v prospech žalovaného vedenom v časti C: Ťarchy evidované na LV č. XXXXX Okresným úradom Skalica pre k. ú. L..
31. Z hľadiska dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd síce nevykonáva dokazovanie a pri rozhodnutí vychádza iba z osvedčenia, ale súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí posúdiť i samotný obsah a podstatu tvrdení uvedených v žalobe a k nim pripojených dôkazov a listín, z ktorých zisťuje len existenciu najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ale musí vziať do úvahy, či má osvedčenú existenciu tých skutočností, ktorým resp. pre ktoré sa má poskytnúť požadovaná ochrana so zreteľom na okolnosti prípadu, ktoré sa musia javiť nanajvýš vysoko pravdepodobné (NS SR sp. zn. 4M Cdo/5/2012).
32. Bez vykonaného dokazovania iba na základe listín predložených žalobcom v súvislosti so žalobou vo veci samej, súčasťou ktorej je i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd konštatuje, že záložné právo je právom subsidiárnym a akcesorickým, z ktorého pohľadu je ho potrebné vyhodnotiť a pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, samotnú podstatu žaloby. Odvolací súd pri tomto preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie nemohol opomenúť, že akcesorita záložného práva sa vzťahuje len k zabezpečenej pohľadávke a nie k osobe dlžníka, čo je významným faktorom i z hľadiska osvedčenia nároku žiadaného neodkladným opatrením a po vyhodnotení ktorého je možné dospieť iba k záveru, že návrh v súvislosti so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ označil v návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia i v spojení s návrhom vo veci samej nezakladajú dôvod pre vyhovenie návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia iba z titulu, že ak dlžník, ktorý je právnickou osobou zanikol bez právneho nástupcu, tým zaniklo i zriadené záložné právo a tak výkon záložného práva by mal byť v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Z nepráva nemôže vzniknúť právo, a tak odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ tvrdenými skutočnosťami, ktoré síce doložil i listinami, neosvedčil opodstatnenosť nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia a potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tým, že sa žalovanému výkon záložného práva dočasne obmedzí.
33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh zamietol,, pretože nemal splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na zrušenie.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).