Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-18-2016.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného M. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. Č. nar. XX.XX.XXXX v Prahe, Česká republika, trvale bytom O., G. Č.. XXX,ok. Praha - Východ Česká republika, t. č. bytom M. Č.. XX, U., okr. Malacky, občan ČR, nezamestnaný
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako otec maloletého M.. Č.. D.. XX.XX.XXXX a maloletého S.. Č., D.. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M.. Č.. mesačne sumou 75,- € a maloletého S.. Č.. mesačne sumou 75,-€ vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v Rakúsoch, okr. Kežmarok, a inde úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku O. A.H. v sume najmenej 3500,- € pričom obvinený M. Č. vo vyššie uvedenom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 18.2.2016 podal na tunajší súd obžalobu na obvineného M. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako otec maloletého M.. Č.. D.. XX.XX.XXXX a maloletého S.. Č., D.. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M.. Č.. mesačne sumou 75,- € a maloletého S.. Č.. mesačne sumou 75,-€ vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v Rakúsoch, okr. Kežmarok, a inde úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku O. A. v sume najmenej 3500,- € pričom obvinený M. Č. vo vyššie uvedenom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu na čo ho súd poučil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h, Trestného poriadku kládol obžalovanému otázky:
c/ či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný udáva: áno,
d/ či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný udáva: áno, f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na čo obžalovaný udáva: áno,
g/ či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, na čo obžalovaný udáva: áno,
h/ či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný udáva: áno.
Prokurátor vo vzťahu k vyhláseniu obžalovaného o jeho vine, navrhol súdu toto vyhlásenie prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe uvedenom v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku považoval súd dokazovanie v rozsahu viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom uloženého trestu.
Obžalovaný tým, že úmyselne, najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.1.2013, právoplatným dňa 22.2.2013 zaviazaný prispievať na výživu mal. M..Č.., D.. XX.X.XXXX sumou 75,-
eur mesačne a na mal. S..Č.., D.. X.XX.XXXX sumou 75,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A.H., spolu sumou 150,- eur mesačne, túto povinnosť si neplnil od marca 2015 až do vynesenia rozsudku, teda za uvedené obdobie mal zaplatiť výživné v sume 3 500,- eur. K výške dlžnej sumy na výživnom súd dospel nasledovne: do podania obžaloby vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 1 650,- eur, od podania obžaloby teda odo dňa 17.2.2016 do vyhlásenia rozsudku dňa 23.5.2017 ( 16 x 150,- eur) po odrátaní sumy 150,- eur a sumy 400,- eur, ktoré obžalovaný poškodenej uhradil, túto skutočnosť potvrdila aj poškodená, bol obžalovaný povinný zaplatiť výživné vo výške 3 500,- eur.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy uloženým trestom.
Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že menovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.2.2015, právoplatným dňa 19.3.2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd ďalej v rámci posudzovania osoby obžalovaného zistil, že tento priestupkovo riešený nebol.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel trestu.
V danom prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a trest sa ukladá v rámci takto upravenej trestnej.
Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona je jeden až päť rokov. Súd teda pri zvážení všetkých okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu, pri zistení, že skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného dosúdenia v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 20/2015 mal za to, že na nápravu páchateľ a ochranu spoločnosti je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne. Na výkon uloženého trestu ho súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.