Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1T/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného M. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

M. Č. nar. XX.XX.XXXX v Prahe, Česká republika, trvale bytom O., G. Č.. XXX,ok. Praha - Východ Česká republika, t. č. bytom M. Č.. XX, U., okr. Malacky, občan ČR, nezamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako otec maloletého M.. Č.. D.. XX.XX.XXXX a maloletého S.. Č., D.. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M.. Č.. mesačne sumou 75,- € a maloletého S.. Č.. mesačne sumou 75,-€ vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v Rakúsoch, okr. Kežmarok, a inde úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku O. A.H. v sume najmenej 3500,- € pričom obvinený M. Č. vo vyššie uvedenom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 18.2.2016 podal na tunajší súd obžalobu na obvineného M. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako otec maloletého M.. Č.. D.. XX.XX.XXXX a maloletého S.. Č., D.. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M.. Č.. mesačne sumou 75,- € a maloletého S.. Č.. mesačne sumou 75,-€ vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v Rakúsoch, okr. Kežmarok, a inde úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku O. A. v sume najmenej 3500,- € pričom obvinený M. Č. vo vyššie uvedenom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu na čo ho súd poučil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h, Trestného poriadku kládol obžalovanému otázky:

c/ či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný udáva: áno,

d/ či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný udáva: áno, f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na čo obžalovaný udáva: áno,

g/ či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, na čo obžalovaný udáva: áno,

h/ či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný udáva: áno.

Prokurátor vo vzťahu k vyhláseniu obžalovaného o jeho vine, navrhol súdu toto vyhlásenie prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe uvedenom v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku považoval súd dokazovanie v rozsahu viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom uloženého trestu.

Obžalovaný tým, že úmyselne, najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.1.2013, právoplatným dňa 22.2.2013 zaviazaný prispievať na výživu mal. M..Č.., D.. XX.X.XXXX sumou 75,-

eur mesačne a na mal. S..Č.., D.. X.XX.XXXX sumou 75,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A.H., spolu sumou 150,- eur mesačne, túto povinnosť si neplnil od marca 2015 až do vynesenia rozsudku, teda za uvedené obdobie mal zaplatiť výživné v sume 3 500,- eur. K výške dlžnej sumy na výživnom súd dospel nasledovne: do podania obžaloby vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 1 650,- eur, od podania obžaloby teda odo dňa 17.2.2016 do vyhlásenia rozsudku dňa 23.5.2017 ( 16 x 150,- eur) po odrátaní sumy 150,- eur a sumy 400,- eur, ktoré obžalovaný poškodenej uhradil, túto skutočnosť potvrdila aj poškodená, bol obžalovaný povinný zaplatiť výživné vo výške 3 500,- eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy uloženým trestom.

Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že menovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.2.2015, právoplatným dňa 19.3.2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd ďalej v rámci posudzovania osoby obžalovaného zistil, že tento priestupkovo riešený nebol.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel trestu.

V danom prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a trest sa ukladá v rámci takto upravenej trestnej.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona je jeden až päť rokov. Súd teda pri zvážení všetkých okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu, pri zistení, že skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného dosúdenia v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 20/2015 mal za to, že na nápravu páchateľ a ochranu spoločnosti je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne. Na výkon uloženého trestu ho súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.