Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-43-2015.pdf
PDF · 108.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/43/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 810 11 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Z. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. J. XXX, za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenia 801,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa 22.01.2015 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 2C/125/2014-48 zo dňa 20.11.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalobcovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166, na špecifikovaný účet splnomocneného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, trovy konania v sume 118,98 eur p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166, zastúpené splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, nakoľko Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2007, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, ktorou sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanej úver vo výške 663,88 eur za dohodnutých úverových podmienok, vyhodnotil ako neplatnú, nakoľko obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, je tiež zrejmá existencia nekalých obchodných praktík žalobcu vrátane praktiky s použitím takmer nečitateľného textu v časti zmluvy, ako aj zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, čo je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súd konštatoval aj výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zistil, že články 7 až 13 predmetnej zmluvy sú vytlačené neprehľadne, bez zvýraznenia textu a malým písmom, ktoré je takmer nečitateľné a hoci žalovaná ako spotrebiteľka svojim podpisom v zmluve v článku 13 potvrdila, že sa s nimi oboznámila, podľa názoru súdu jej však ako priemerný spotrebiteľ nemohla porozumieť. V zmluve nie je vôbec špecifikovaná výška úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé mesačné splátky v uvedenej výške, ani výpočet nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zmluva neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho súd konštatoval, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e/, g/ a m/ zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. súd posúdil daný spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Súd ďalej konštatoval, že z Karty klienta žalovanej mal nesporne preukázané, že zo strany žalobcu bola žalobkyni vyplatená suma 663,88 eur, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi spolu sumu 641,47 eur, rozdiel tak činí sumu 20,21 eur. So zreteľom na to, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, súd následne konštatoval, že z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca dlh žalobkyni zosplatnil a žiadal o zaplatenie celej pohľadávky ku dňu 25. 9. 2009, pričom návrh bol podaný na súde až dňa 10. 3. 2014, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd taktiež konštatoval, že má však za to, že v danej veci je nutné subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu počítať od 18. 10. 2007, teda odo dňa, keď žalobca mal vedomosť o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanej. Podľa názoru súdu sa žalobca mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil sám tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa tak premlčal dňa 19. 10. 2009. Súd preto poznamenal, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj vo všeobecnej trojročnej premlčacej doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku následne žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a keďže bola žalovaná v konaní procesne úspešná, avšak v spojení s predmetným konaním jej žiadne trovy nevznikli, súd preto vyslovil, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej voči žalobcovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi konania a uložil mu povinnosť nahradiť na špecifikovaný účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania v sume 118,98 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ , § 15 pís. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 7. 11. 2014) a k nim prináležiace režijné paušály.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Argumentuje, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Tvrdí preto, že nie je možné aplikovať zásadu úspechu v konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, lebo tento vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje účelovosť jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 a 4 O.s.p., evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Žalobca taktiež namieta, že trovy právneho zastúpenia občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy. Občianske združenie ako vedľajší účastník má byť spôsobilý na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania a to bez splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie. Poukázal taktiež na paušalizované a šablónovito predpripravené písomné podania, ktorými sa vedľajší účastník prezentuje ako podaniami prispievajúcimi k ochrane spotrebiteľa. Žalobca na podporu svojho názoru prezentovaného v odvolaní citoval a poukázal na obsah viacerých rozhodnutí všeobecných súdov. V závere odvolania potom zhrnul, že nemožno považovať náhradu trov právneho zastúpenia za účelnú aj s poukazom na judikatúru ohľadom náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ak už samotný vstup do tohto konania nemožno považovať za nevyhnutný z pohľadu výsledku konania, potom za účelný nemožno považovať ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Skutočnosť, že združenia vstupujú do konania automaticky právne zastúpené a namietajú skutočnosti súdu známe, respektíve ktorými by sa súd zaoberal aj tak, nemožno považovať za účelne vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrovala žalovaná aj dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovanej.
4. Žalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní argumentuje rôznymi súdnymi spormi z rozličných častí Slovenska, kde ani v jednom z týchto konaní nebola priznaná vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov
konania. Žalovaná sa vyjadrila, že je len laik, avšak si myslí, že napriek argumentácii žalobcu inými súdnymi spormi, kde tieto trovy neboli vedľajšiemu účastníkovi priznané, jej názor je taký, že ak je vedľajší účastník v súdnom spore úspešný, mala by mu byť táto náhrada trov priznaná.
5. Vedľajší účastník na strane žalovanej k odvolaniu žalobcu uviedol, že v konaní neexistuje dôvod, aby neboli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania. K návrhu na vydanie platobného rozkazu podal kvalifikované vyjadrenie, na základe ktorého bol návrh žalobcu zamietnutý, pričom túto skutočnosť žalobca nijakým spôsobom nespochybnil. Vedľajší účastník sa vyjadril k doručenému návrhu v rozsahu, v akom považoval za potrebné tak, aby boli dôsledne bránené práva žalovanej ako spotrebiteľky a bol v konaní úspešný tým, že konanie bolo voči spotrebiteľovi zastavené. Nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu žalovanej ako spotrebiteľa v spore. Odvolanie žalobcu považuje za účelné s cieľom vyhnúť sa úhrade trov právneho zastúpenia, ktoré zavinil sám žalobca uplatňovaním premlčaného nároku. Vzhľadom na tieto argumenty vedľajší účastník navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správny. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.
6. Žalobca reagoval na vyjadrenia žalovanej a dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a uviedol, že podstatnými skutočnosťami pre rozhodovanie o účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je najmä okolnosť, že počas celého konania nebolo zo strany vedľajšieho účastníka preukázané, že by vedľajší účastník nejakým spôsobom komunikoval so žalovanou. Do konania vstúpil vedľajší účastník bez vedomia a súhlasu žalovanej len na základe toho, že si vyžiadal údaje o zozname konaní od prvoinštančného súdu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ vedľajší účastník vstúpil do konania na základe svojho osobitného postavenia vyplývajúceho mu zo zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účelom existencie takéhoto združenia je ochrana spotrebiteľa, pričom existencia takéhoto združenia je spojená s jej cieľom a jeho napĺňanie logicky predpokladá spôsobilosť tento cieľ plniť, čiže sama takáto organizácia by mala disponovať potrebnými odbornými a personálnymi kapacitami. Ak tomu tak nie je, potom nejde o združenie v zmysle uvedeného zákona. V nadväznosti na uvedené preto žalobca spochybňuje, aby na jednoduchý a obsahom typizovaný úkon bolo potrebné právne zastúpenie. Navrhuje preto, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Odvolacie konanie v predmetnej veci začalo dňom 22. 1. 2015 (podaním odvolania). Žalobca namietal odvolaním výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom nároku i výšky trov konania (vychádzajúc z ním navrhovaného odvolacieho petitu). Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Z uvedeného dôvodu zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský súd o
odvolaní voči výroku o trovách konania v celom jeho rozsahu, teda ohľadom právneho základu a nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške priznaných trov konania.
12. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal v odvolacom konaní s procesným postavením Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, ktoré do 30. 06. 2016 vystupovalo v konaní v procesnom postavení ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku procesný inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje. Nakoľko intertemporálne ustanovenia Civilného sporového poriadku neobsahujú prechodné ustanovenie, podľa ktorého by zostalo zachované procesné postavenie dovtedajších vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do konaní podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je nutné prijať záver, že ich procesné účastníctvo aj v doposiaľ neskončených konaniach ex lege zaniklo. Ani inštitút osobitného subjektu konania, ktorý upravuje súčasné ustanovenie § 95 Civilného sporového poriadku svojim obsahom a účelom nezodpovedá právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. a preto ani s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP nemožno vyvodiť, že procesné účastníctvo dovtedajších vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konaní podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. v právoplatne neskončených konaniach trvá, pokiaľ nová procesná úprava už tento procesný inštitút nepozná a súčasne ani v prechodných ustanoveniach im zachovanie pôvodného procesného postavenia nepriznáva. Vychádzajúc z dikcie terajšej právnej úpravy Civilného sporového poriadku je bývalému inštitútu vedľajšieho účastníka najbližší procesný inštitút „intervenienta“ upravený v ustanoveniach § 81 až 85 Civilného sporového poriadku, predpokladom ktorého účasti v spore je však nevyhnutne právny záujem na výsledku konania a „osobitný subjekt“ upravený v ustanovení § 95 Civilného sporového poriadku, ktorým môže byť orgán verejnej moci, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorých môže súd aj bez návrhu do konania pribrať na ochranu práv strany, avšak predpokladom ktorého účasti v spore je výslovný súhlas strany, na ochranu ktorej má vystupovať.
13. Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
14. Hoci ani dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovanej, ani samotná žalovaná nepodali osobitný návrh na jeho pripustenie do odvolacieho konania podľa ustanovenia § 95 CSP v procesnom postavení osobitného subjektu, no odvolací súd, dôsledne rešpektujúc v súčasnosti platnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 95 ods. 1 CSP, umožňujúcu súdu aj bez návrhu pribrať do konania právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, si prejudiciálne vyhodnotil, že na pribratie dovtedajšieho vedľajšieho účastníka do konania neboli v danom prípade naplnené zákonné podmienky a predpoklady (a to aj pri zohľadnení, že v konaní súhlas žalovanej s účasťou dovtedajšieho vedľajšieho účastníka bol udelený), a to najmä s poukazom na predmet a odvolaním vymienený rozsah odvolacieho konania, ktorým je len výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 95 ods. 1 CSP je na zvážení súdu, či je potrebná účasť takéhoto subjektu v konaní (vychádzajúc striktne z dikcie ustanovenia § 95 ods. 1 CSP „môže súd aj bez návrhu do konania pribrať“). Pokiaľ však už rozsudok súdu prvej inštancie je už v štádiu odvolacieho konania právoplatný v merite veci a predmetom odvolacieho konania sú už len trovy konania, nie je dôvod a ani účelné priberať do konania tzv. osobitný subjekt, pretože jeho účasť nie je potrebná z hľadiska sledovania ochrany práv strany - spotrebiteľky. Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku, ktorý sa práv ani povinností spotrebiteľky nedotýka. Na ochranu práv strany - žalovanej preto nie je potrebné, ani hospodárne a účelné - z uvedených dôvodov pribrať žiadny subjekt, ktorý by vystupoval v konaní ako osobitný subjekt podľa ustanovenia § 95 CSP.
15. Napriek tomu, že dovtedajší vedľajší účastník už v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka a ani strany sporu, za účelom nutnosti rešpektovania legitímnych očakávaní dovtedajších účastníkov konania a v záujme zachovania právnej istoty bol odvolací súd povinný rozhodnúť o odvolaní smerujúcom voči výroku súdu prvej inštancie priamo sa dotýkajúceho práv dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, nakoľko s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Odvolací súd sa následne zameral na preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP).
17. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
18. Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). 19. Súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2C/125/2014-48 zo dňa 20. 11. 2014 a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku konštatoval, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2007 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. súd posúdil daný spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Súd taktiež zohľadnil vznesenú námietku premlčania zo strany dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a vyhodnotil ju ako dôvodnú a z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP). Procesne úspešným účastníkom/ stranou sporu tak je žalovaná a dovtedajší vedľajší účastník na jej strane, ktorým v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie prináležalo právo na náhradu trov konania za predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v platnom a účinnom znení v čase vyhlásenia rozsudku. 20. Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania však je nevyhnutné dôsledne skúmať účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v každej veci vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne úspešného účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva. 21. V konkrétnom prípade Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, ohlásilo svoj vstup do konania na strane žalovanej procesným podaním zo dňa 15. 9. 2014, s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom na postavenie žalovanej, ako spotrebiteľky. Súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jeho vstup do konania umožňovalo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom ku dňu ohlásenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Procesným podaním zo dňa z 7. 11. 2014 vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, sa vyjadrilo k meritu veci a vznieslo námietku premlčania vymáhanej pohľadávky.
22. Súd vo veci meritórne rozhodol a nárok voči žalovanej zamietol z dôvodu vyhodnotenia ako dôvodnej námietky premlčania vznesenej v konaní dovtedajším vedľajším účastníkom a táto skutočnosť je potom zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov konania. Procesný úspech žalovanej v konaní bol v priamej príčinnej súvislosti s aktivitou dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý na podporu jej záujmov produkoval konkrétne argumenty spochybňujúce zákonnosť uplatneného nároku žalobcu voči spotrebiteľovi, tieto argumenty vyplývali priamo z dôsledného rešpektovania spotrebiteľského práva a preto je zrejmé, že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo v danom čase účelné a efektívne. Jeho procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a na výsledok konania a preto dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi prináležalo v zmysle dovtedajšej právnej úpravy právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
23. Žalobca argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24, § 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. v znení platnom v čase vyhlásenia rozsudku, (ktorým zodpovedá aj súčasná právna úprava v čl. 6 a § 89 Civilného sporového poriadku), no aj s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore so základnými a nosnými zásadami súdneho konania
- práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti účastníkov konania/strán sporu. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom ponímaní „každému účastníkovi konania/strane sporu“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom konaní majú strany sporu rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p., ktorému zodpovedá čl. 6 CSP) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.). Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia vtedajšej právnej úpravy O.s.p. nevyplývalo, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. V súlade s ustanovením § 137 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku boli trovy konania, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát.
24. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie správne a v čase vyhlásenia rozsudku v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., po konštatovaní plného procesného úspechu žalovanej, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy procesne úspešnej protistrany, ktorou bola tak žalovaná, ako aj dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovanej, keďže si trovy konania riadne a včas uplatnil a vyčíslil a to za dva úkony právnej služby advokáta (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd
- vyjadrenie k návrhu a meritu veci), takže odvolací súd konštatuje priznanie výlučne len nevyhnutných a aj účelných trov prvoinštančného konania, ktoré vznikli dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi jeho kvalifikovaným právnym zastúpením advokátom. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
25. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
26. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, zastúpené splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, vystupovalo v konaní v procesnom postavení ako vedľajší účastník na strane žalovanej do 30. 06. 2016 podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku procesný inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje. Nakoľko intertemporálne ustanovenia Civilného sporového poriadku neobsahujú prechodné ustanovenie, podľa ktorého by zostalo zachované procesné postavenie dovtedajších vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do konaní podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je nutné prijať záver, že ich procesné účastníctvo aj v doposiaľ neskončených konaniach ex lege zaniklo. Keďže tak v odvolacom konaní je procesne úspešný subjekt, ktorý však nie je stranou sporu, pričom súd je oprávnený priznať náhradu trov konania výlučne len strane sporu (§ 255 CSP), no procesné účastníctvo subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166 s účinnosťou od 01.07.2016 zaniklo, nemožno mu priznať trovy konania za vyjadrenie k odvolaniu, podané dňa 25.02.2015.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).