Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/15/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: mal. U. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. U. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v pestúnskej starostlivosti manželov T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX a T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom P. P., B. sv. Y. XX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z matky N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, t.č. O. X, X., H. a z otca P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní pestúna proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 27P/83/2017-14 z 03.04.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

· ukladá manželom T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX a T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom P. P., B. sv. Y. XX, odovzdať mal. U. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. U. J., nar. XX.XX.XXXX prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov do starostlivosti Krízového strediska, Čsl. Armády 14, Humenné,

· ukladá Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach odovzdať mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX po ukončení hospitalizácie, prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, do starostlivosti Krízového strediska, Čsl. Armády 14, Humenné,

· toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci zrušenia pestúnskej starostlivosti.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, ods. 2, § 363, § 367 ods. 1 - 3 CMP.

3. Vychádzal zo zistenia, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove svojím podnetom podaným dňa 28.03.2017 žiadal, aby súd neodkladným opatrením zrušil pestúnsku starostlivosť a neodkladným opatrením nariadil dočasne zveriť mal. U. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. U. Daňa, nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Krízového strediska Humenné. Svoj podnet odôvodnil tým, že maloleté deti sú v súčasnosti v spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov Y. a Y. P., v rodine ktorých bolo vykonané sociálne šetrenie na základe anonymného podnetu z odkazovej schránky na bezplatnej telefonickej linke ústredia; dôvodom bolo psychické a fyzické násilie páchané na deťoch zo strany pestúna. Maloleté deti boli rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.04.2010 zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom T.. Y. P. a T.. Y. P.. T. majú vo výchove aj štyri maloleté

biologické deti. Na základe anonymného podnetu z odkazovej schránky na bezplatnej telefonickej linke ústredia, z dôvodu psychického a fyzického násilia páchaného na deťoch zo strany pestúna, bolo v rodine vykonané dňa 24.02.2016 sociálne šetrenie. Pestún akékoľvek týranie poprel a vyjadril, že spolu s manželkou majú podozrenie na sexuálne zneužívanie ich 5-ročnej dcéry pestúnskym dieťaťom - maloletým P., preto chcú, aby bol vyňatý z ich rodinného prostredia. Vzhľadom na závažnosť jeho tvrdení bolo dohodnuté stretnutie na oddelení SPODaSK, kde bol vedený rozhovor v prítomnosti psychologičky a sociálnej pracovníčky odborného tímu na NRS úradu. Na riešení problému maloletých detí sa podieľa aj sociálny kurátor, ktorý zvažoval dočasné umiestnenie maloletého na účely zabezpečenia potrebného vyšetrenia, s čím pestún súhlasil za podmienky, že nebude tento pobyt finančne hradiť; v opačnom prípade takýto postup odmieta, nakoľko sa jedná o „štátne deti“. Onedlho však pestúni svoj názor zmenili a s maloletým absolvovali vyšetrenie u T.. T., ktorá odporúčala diagnostiku v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, s ktorou pestúni dohodli nástup maloletého na deň 14.03.2017 aj napriek absencii súhlasu biologického rodiča. Neskôr úradu doručili rukou písaný dokument označený ako súhlas matky maloletého s hospitalizáciou a vyšetrením. Dňa 28.03.2017 bol maloletý P. umiestnený v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. S rodinou pracuje odborný tím na NRS a z rozhovoru s pestúnom bolo zjavné, že má v rodine hlavné slovo a v jeho správaní bolo badať známky nadradenosti, otvorené vyjadrenie nedôvery voči pomoci odborného tímu, svojvoľná zmena dohodnutého postupu riešenia krízovej situácie bez upovedomenia príslušného zamestnanca, či odborného tímu. Počas rozhovoru s odborným tímom sa vyjadril, že v spôsobe výchovy, kedy deti neposlúchajú na hovorené slovo a dostanú výchovnú facku, nevidí nič zlé, nakoľko on sám bol týmto spôsobom v detstve vychovávaný. Pri prvej návšteve v rodine to, že by dával deťom fyzické tresty, poprel. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove dňa 22.03.2017 prijal oznámenie vo veci krízovej situácie maloletých detí, kde sú závažné tvrdenia z podozrenia na týranie zo strany pestúnskeho otca a na základe týchto poznatkov dané rodinné prostredie nie je vhodné pre ponechanie detí. Uvedenú situáciu bude ÚPSVaR Prešov riešiť v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd na základe predložených písomností mal za to, že prostredie pestúnskej rodiny, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú, nie je vhodné na ponechanie detí v tomto prostredí, a to vzhľadom na podozrenie z týrania maloletých detí zo strany pestúnskeho otca. Súd preto vyhovel podnetu ÚPSVaR v Prešove a uložil pestúnom neodkladným opatrením povinnosť odovzdať mal. U. a mal. U. prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove do starostlivosti Krízového strediska v Humennom. Keďže mal. P. sa t.č. nachádza v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, súd uložil nemocnici povinnosť odovzdať maloletého po ukončení hospitalizácie do starostlivosti Krízového strediska v Humennom prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o zrušenie pestúnskej starostlivosti, ktoré súd začne v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 bez návrhu. V tomto konaní sa zistí relevantným spôsobom pravdivosť uvedených podozrení. Z dôvodu možného ohrozenia maloletých detí však bolo dôvodné zasiahnuť neodkladným opatrením.

4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne obaja pestúni. Ako odvolacie dôvody uviedli ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/,b/,d/,e/,f/,g/ CSP. V podstate ich odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) podľa ich názoru ide iba o vykonštruovaný, účelový podnet ÚPSVaR v Prešove, bez akéhokoľvek zistenia skutkového stavu, bez existencie akéhokoľvek dôkazu, bez vykonania náležitého šetrenia vo veci, (ii) namietajú, že neodkladným opatrením nie je možné zrušiť pestúnsku starostlivosť, (iii) ďalej namietajú, že súd prvej inštancie v zmysle § 360 ods. 2 nezačal konanie z úradnej povinnosti vo veci samej, čím nie je dodržaný procesný postup, (iv) popreli tvrdenia o akomkoľvek fyzickom a psychickom týraní zo strany pestúna, (v) namietali spôsob realizácie nariadeného neodkladného opatrenia s poukazom na prechod detí do iného prostredia, (vi) poukázali na vzájomné dobré vzťahy medzi pestúnmi, ich biologickými deťmi a deťmi zverenými do ich pestúnskej starostlivosti, ktorý sa podľa nich prejavil aj pri návšteve detí v krízovom centre. Navrhli vykonanie radu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a súčasne predložili fotografie preukazujúce vzájomné dobré vzťahy pestúnov, ich biologických detí a detí zverených do ich pestúnskej starostlivosti.

5. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý svoj postup v tejto veci považuje za správny predovšetkým s poukazom na existujúce podozrenie z fyzického a psychického týrania páchaného pestúnom na maloletých deťoch.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

357 písm. d/ , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie pestúnov je nedôvodné.

7. Podľa § 329 ods. 2 Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uvedené ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neznamená to však, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia.

8. Súd prvej inštancie založil dôvodnosť svojho rozhodnutia na podozrení z možného fyzického a psychického týrania maloletých detí zo strany pestúna. To bolo oznámené ÚPSVaR v Prešove anonymne. Ten následne po prešetrení pomerov v pestúnskej rodine vyhodnotil, že toto rodinné prostredie nie je vhodné pre ponechanie deti v ňom.

9. Odvolací súd zistil, že všetky tri maloleté deti sa už nateraz nachádzajú v krízovom centre, v ktorom sa javia byť spokojné, za pestúnmi neplačú, nesmútia, slovne a ani inak sa nevyjadrujú, že by mali záujem sa vrátiť k pestúnom. Pri návšteve deti v krízovom centre pestúnmi, bolo zo správania deti badať, že sú voči pestúnom zdržanlivé, opatrné, ustráchané a bojazlivé. Pracovníkom centra sa zverili, že sa ku pestúnom vrátiť nechcú. Okrem toho bolo vo veci začaté dňa 26.04.2017 trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ TZ, ku ktorému malo dochádzať zo strany pestúna v období najmenej od roku 2013 do 03.04.2017 voči všetkým trom maloletým deťom (č.l. 180).

10. Úpravou neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 zákon umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

11. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

12. Vychádzajúc z tvrdení ÚPSVaR v návrhu na nariadenie neodhadného opatrenia a zo zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, bola dostatočným spôsobom preukázaná dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, pretože za doposiaľ existujúcej dôkaznej situácie možno vyvodiť záver, že ponechaním maloletých detí v pestúnskej rodine by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia, pretože tu reálne existuje podozrenie z ich týrania zo strany pestúna. Toto nateraz existujúce podozrenie je potrebné jednoznačne považovať za takú okolnosť, ktoré sama o sebe, môže byť podkladom pre prijatie záveru o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci. Ide o rozhodnutie dočasné a provizórne, obmedzuje sa iba na dosiahnutie predbežného účinku (ochrany detí), a v žiadnom prípade neprejudikuje výsledok konania vo veci samej pred súdom.

13. Samotné odvolacie námietky pestúnov neboli schopné privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie, pretože (i) súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nezrušil pestúnsku starostlivosť, iba ju do rozhodnutia vo veci samej obmedzil, (ii) v zmysle § 360 ods. 2 nie je povinnosťou súdu začať ex offo konanie vo veci samej súčasne v rozhodnutí, ktorým rozhodol o neodkladnom opatrení, ale môže tak urobiť aj samostatným uznesením, čo súd prvej inštancie v bode 14. svojho rozhodnutia aj naznačil, (iii) nie je úlohou odvolacieho súdu preskúmavať okolnosti realizácie výkonu nariadeného neodkladného opatrenia s tým, že (iv) ostatné tvrdené skutočnosti pestúnov budú predmetom dokazovania vo veci samej, nie je totiž priestor v tomto konaní na vykonanie nimi navrhnutého tak rozsiahleho dokazovania o skutočnostiach, ktoré budú vlastne relevantné pre vec samú.

14. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 .

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 a § 52 CMP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .