Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-61-2017.pdf
PDF · 97.15 KB
Case nature
Subarea
25Co/61/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci sporu žalobcu: Ing. B. P., nar. X.XX.XXXX, bytom P., I. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanej: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, o zaplatenie 50,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 11Csp/68/2017-27 zo dňa 23.3.2017 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
3. Súd pritom vychádzal zo skutočností, ktoré považoval z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k žalobe za osvedčené, že dňa 5.1.2012 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- Eur za dojednaných podmienok. Žalobca tiež osvedčil, že v ten istý deň 5.1.2012 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá tiež zmluva o zabezpečení splátok úveru. Súd skonštatoval, že žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a preto sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 50,- Eur, o ktorú sumu úver preplatil, pričom priložil vypísanú kartu splátok. Vydaniu neodkladného opatrenia sa domáha z obavy, že žalovaná vyvíja aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, postupuje pohľadávky na iné subjekty, nemá na území SR žiaden nehnuteľný majetok, väčšinový podiel jej majetku tvoria nesplatené pohľadávky, z čoho má žalobca obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovanej môže byť zmarené. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v žalobe dostatočne opísal a listinami podložil skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nebol však naplnený ďalší predpoklad a síce dôvodnosť žalobcovej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca založil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanej zložiť do úschovy súdu celú žalovanú istinu na tlačových informáciách z februára 2016, z ktorých ale dôvodnosť jeho obavy ani nevyplýva, správy neinformujú, že by žalovaná končila činnosť na slovenskom trhu. Tvrdenie, že žalovaná začala svoje živé pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty, žalobca neosvedčil, avšak ani hromadnejšie postupovanie pohľadávok by nebolo dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko samotné postúpenie pohľadávok neosvedčuje tvrdenie žalobcu o odchode žalovanej zo slovenského trhu. Jej postupník sa totiž zaoberá vymáhaním pohľadávok, pričom súdu z úradnej činnosti je známe, že viacero dodávateľov postupuje na túto spoločnosť svoje pohľadávky voči spotrebiteľom. Okrem toho
súd poukázal na to, že žalovaná má finančné prostriedky na účtoch, pričom nebolo osvedčené, že by sa ich mala zbavovať. Súd uzavrel, že žalobca neosvedčil, že žalovaná podniká konkrétne kroky smerujúce sa k zbaveniu sa hnuteľného a nehnuteľného majetku a že by sa takýmto konaním podstatnou mierou znížila hodnota jej majetku, čím by bolo odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Skonštatoval, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku preskúmavaného uznesenia zamietol. V závere skonštatoval, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne až v rozhodnutím, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, že uloží žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi, zložil do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu 50,- Eur a to o 7 dní od doručenia uznesenia žalovanému. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa konanie žalovaného jednoznačne preukazuje skutočnosti, na ktoré poukázal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný začal ku koncu roku 2016 vyvíjať aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti a teda ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobcu, že uspokojenie jeho pohľadávky môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že už naďalej nebude pôsobiť na slovenskom finančnom trhu, žalovaný prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery, ukončil spoluprácu so všetkými obchodnými zástupcami a začal svoje pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty. V tejto súvislosti poukázal na vyhlásenie na webovej stránke žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný v súčasnom období nemá na území SR žiaden nehnuteľný majetok, je vlastníkom výlučne finančných prostriedkov na jeho bankových účtoch a nesplatených pohľadávok voči klientom, ktoré hromadne odpredáva tretím osobám. Z konania žalovaného je tak absolútne zrejmé, že má záujem postupne sa zbaviť majetku a tým zmariť alebo aspoň sťažiť prípadné nároky veriteľov, čo samo osebe odôvodňuje obavu, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Odvolateľ sa tiež vyjadril k údajnému argumentu súdu prvej inštancie (ktorý sa ale v rozhodnutí nenachádza) že suma, ktorá má byť zložená do úschovy pre žalovaného nepredstavuje položku, ktorú by nebol schopný uhradiť a nemala by pre neho likvidačný charakter s tým, že práve tento argument podporuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže majetok žalovaného nebude neprimerane zaťažený. Z uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/89/2012 zdôraznil, že z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a ani nemusí dodržať formálny postup určený pre dokazovanie. Vzhľadom na to podľa odvolateľa je zrejmé, že žalobca preukázal nielen obavu z nemožnosti následného uspokojenia svojej pohľadávky, ale takýto záver možno takmer s istotou predpokladať. Nariadené neodkladné opatrenie pritom nemožno považovať za neprimerané, keďže žalovaný môže kedykoľvek dosiahnuť jeho zrušenie tým, že pohľadávku splní na účet žalobcu. Zdôraznil, že výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť (žalovaný), je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v rámci svojich aktivít, ktorá však po právne stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý zároveň finančnú hotovosť užívať nemôže. V závere odvolania žalobca zhrnul, že je oprávnený požadovať nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a teda ukončil predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, žalovaný vyhlásil, že ukončuje svoju činnosť na slovenskom trhu, žalovaný začal postupovať svoje pohľadávky na tretie osoby, teda sa zbavuje svojho majetku, majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám, voči žalovanému existuje množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať veriteľom, nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy je absolútne zrejmý, žalovaný si je vedomý porušenia zákona aj napriek tomu odmieta žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia, že navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť neprimerané vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka, neodkladné opatrenie sa týka finančných prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene žalovanému zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, teda žalovaný s nimi ani nikdy nemal nárok nakladať, žalovaný vie kedykoľvek pohľadávku žalobcu splniť a docieliť tak zrušenie neodkladného opatrenia. V závere uviedol, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné, je v rozpore so slušnosťou a spravodlivosťou a dokonca so samotným účelom inštitútu neodkladného opatrenia.
5. K odvolaniu žalobca pripojil kópiu dodatku správy auditora o overení súladu výročnej správy s účtovnou uzávierkou spoločnosti Provident Financial, s.r.o. z 31.12.2015.
6. S použitím § 329 ods. 1 CSP odvolací súd doručil protistrane - žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie aj odvolanie a umožnil mu sa vo veci vyjadriť.
7. Žalovaný zareagoval písomným vyjadrením zo dňa 11.5.2017, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, keďže ho považuje za vecne správne, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci za správne, logické a dostatočné. Keďže mu nebola doručená žaloba, iba sa domnieva, že žalobca si nesplnil svoje procesné povinnosti, keď k návrhu nepripojil, ani neoznačil dôkazy, z ktorých argumentačne vychádza. Žalobcovu argumentáciu pri zdôvodňovaní potreby nariadenia neodkladného opatrenia označil za symptomatickú, vytvára si vlastný skutkový stav, ktorý nemá nič spoločné s realitou. V tejto súvislosti považuje preto za potrebné uviesť fakty vyplývajúce priamo z obchodného registra, že žalovaný má zapísaných až 12 predmetov činnosti, pričom len jednu z nich - poskytovanie úverov nebankovým spôsobom - dočasne nevykonáva. Ani z obchodného registra, ani z obchodného vestníka nevyplýva, že žalovaný ukončil predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, ako to tvrdí žalobca. Žiaden subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery na území SR nemôže ukončiť túto svoju činnosť, ak mu na to nedá súhlas orgán dozoru, ktorým je NBS, pričom žalovaný ani len nepožiadal NBS o takýto súhlas. Žalobcove obavy sú preto absolútne neopodstatnené a jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je úplne zbytočný. Zákon a regulácia voči žalovanému je natoľko prísna, že neexistuje ani len hypotetická možnosť pre prípad, že ak by aj žalobca bol úspešný vo veci samej, by došlo k ohrozeniu následnej exekúcie. Žalovaný je totiž dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti pôsobiacou v trinástich štátoch riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880, preto zachovanie dobrej povesti je pre ňu prioritné. Žalovaný neukončil podnikateľskú činnosť na území SR, v predmete podnikania má viacero činností, pričom na poskytovanie spotrebiteľských úverov má riadne povolenie udelené NBS. Žalovaný sa v nadväznosti na posledné zmeny legislatívy rozhodol iba dočasne z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na ust. § 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločníkom žalovaného nemožno poskytnúť plnenie z dôvodu ich nárokov na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov žalovaného, pričom ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Žalovaný má značný majetok a aj iný ako tvrdí žalobca. Je pravdou, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti postupuje aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky, čo je ale prísne regulované § 17 zák. č. 120/2010 Z.z. v súlade s ktorým postupuje. Postupovaním pohľadávok za odplatu sa reálne zvyšuje hodnota majetku žalovaného a nie znižuje, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaný čisto z ekonomických dôvodov svoje pohľadávky bežne odplatne postupuje na tretie osoby, ktoré sa vymáhaním pohľadávok profesionálne venujú, pretože je to ekonomicky výhodnejšie. Predajom pohľadávok žalovaný svoj likvidný majetok zvyšuje a neznižuje, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Žalovaný tiež uviedol, že právny zástupca žalobcu podáva voči žalovanému veľké množstvo návrhov na nariadenie obdobných neodkladných opatrení, pričom jeho klienti dosiaľ neboli úspešní. Pokiaľ by súdy pri takýchto hromadných podaniach bez ďalšieho vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy sumu, akú žalobcovia požadujú, išlo by spolu o značné množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie s ich nakladaním predstavuje už výraznú a navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že jeho nárok je jasný a nesporný považuje žalovaný za v rozpore s realitou a aplikačnou praxou, čo majú potvrdzovať opakované rozhodnutia všeobecných súdov, na ktorých spisové značky poukázal.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by bolo uložené žalovanému zložiť žalobcom uplatnenú istinu 50,- Eur do úschovy súdu.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako i návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
11. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že základný z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie žalobou uplatneného nároku žalobcu bol pripojenými listinnými dôkazmi daný, čo napokon žiadna zo strán ani nespochybňuje. Ako správne uzavrel prvoinštančný súd, nebol ale naplnený ďalší nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to objektívna danosť obavy, že prípadná budúca exekúcia žalovaného nároku bude ohrozená. Žalobcove tvrdenia, ktorými odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a to v podstate, že žalovaný ukončuje svoju činnosť na slovenskom trhu, zbavuje sa svojho majetku, nemá dostatok majetku, naopak má množstvo nesplatených dlhov, neboli totiž v konaní osvedčené. Bolo síce osvedčené, a žalovaný to aj potvrdil, že dočasne vzhľadom na zmenu legislatívy, sa rozhodol neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ničím ale nebolo osvedčené a žalovaný to popiera, že by ukončoval resp. v dohľadnej dobe mienil ukončiť svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, keďže v obchodnom registri má okrem poskytovania úverov zapísaných ďalších viac ako desať predmetov činnosti, podľa osvedčeného nedisponuje súhlasom NBS k ukončeniu činnosti, ani oň nepožiadal. Samotné odplatné postupovanie pohľadávok nemožno hodnotiť ako zbavovanie sa majetku, pričom pri ťažko vymožiteľných pohľadávkach ide o bežný hromadne sa vyskytujúci postup štandardných podnikateľských subjektov.
12. Naviac, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), zriadením záložného práva na hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Splnenie podmienok subsidiárneho nariadenia neodkladného opatrenia k prioritnému zabezpečovaciemu opatreniu, žalobca ani netvrdil.
13. Keďže jedna zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, nebola v konaní osvedčená, čím neboli splnené podmienky pre nariadenie žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne jeho návrh zamietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vo výroku vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).