Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: D. E., T.. M., T.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom N.. B. XXX/XX, F.Á. B., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: C. E., T.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom F. A. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 18. júna 2016 v F. B. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. B. vo zväzku XX, ročník 2016, strana XX, poradové číslo XX sa rozvádza.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu 12. apríla 2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu predniesla, že s manželstvo uzavreli po 20 mesačnej známosti, no nemali spoločné bydlisko a už v októbri 2016 sa domáhala rozvodu (konanie 15 Pc 11/2016), ktorý však vzala späť. Naďalej však žije oddelene od odporcu, ktorý sa jej vyhráža.

2. Odporca sa k návrhu doručenému do vlastných rúk 26. apríla 2017 nevyjadril. V konaní 15 Pc 11/2016 však s návrhom na rozvod súhlasil. Vyčítal navrhovateľke, že nejavila záujem o spolužitie s ním v spoločnom bydlisku, ale uprednostňovala pobyt so svojimi deťmi v F. B., hoci odporca pre všetkých prerobil vlastný dom. Snaha o rozhovor s navrhovateľkou bola bezvýsledná.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), na ktoré sa odporca nedostavil a žiadal jeho odročenie z dôvodu práceneschopnosti. Tejto žiadosti súd nevyhovel. Podľa § 183 C. s. p. subsidiárne použiteľného aj v mimosporovom konaní (§ 2 ods. 1 C. m. p.) totiž platí, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitého dôvodu. Odporca k žiadosti pripojil lekárske správy, z ktorých vyplýva jeho práceneschopnosť od 16. januára 2017 kvôli zlomenine pätovej kosti. Zároveň však v lekárskej správe datovanej už 20. apríla 2017 (!) je odporcovi odporučené postupné zaťažovanie nohy s tým, že sa začne ambulantná rehabilitácia. Pokiaľ je odporca schopný dochádzať na ambulantné rehabilitácie, nemôže mu jeho poúrazový stav brániť v účasti na pojednávaní. Na ňom sa totiž od neho neočakáva športový výkon, ale len hovorenie k veci, pričom nie je problém prispôsobiť organizáciu pojednávania jeho zdravotnému stavu (povolenie sedieť a pod.). Vzhľadom na to súd pojednávanie vykonal v neprítomnosť odporcu (§ 180 C. s. p.) a na ňom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (zápisnica o pojednávaní z 23. mája 2017, č. l. 15 a 16) a listinou - sobášnym listom (č. l. 6) a zistil tento

skutkový stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo 18. júna 2016 ako rozvedení a to po približne jeden a polročnej známosti. Zo strany navrhovateľky išlo o neuvážené rozhodnutie. So sobášom súhlasila v podstate len

z dôvodu, že odporca žiadal, aby sa k nemu presťahovala a navrhovateľka to bez sobáša odmietala. Pred sobášom žila navrhovateľka v F. B. v byte so svojimi deťmi zo skoršieho manželstva a odporca v F. A.. Navrhovateľka k nemu chodila v podstate len na noc, s čím odporca nebol spokojný a žiadal ju, aby sa k nemu presťahovala. Ani po svadbe sa im nepodarilo vytvoriť spoločnú domácnosť, navyše sa odporca nesnažil vybudovať si vzťah k deťom navrhovateľky. Naopak, ich oddelené spolužitie bolo naďalej zdrojom konfliktov a navrhovateľka viackrát chcela manželstvo ukončiť, no vždy ju prehovorila odporcova rodina. Už v októbri 2016 podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva (konanie 15 Pc 11/2016), ktorý však v decembri 2016 vzala späť. Odporca sa však ani potom nezmenil, v dôsledku čoho s ním v januári 2017 prerušila kontakty a nemá záujem o obnovenie žiadneho spolužitia s ním. Ďalší návrh podala hneď v januári 2017, konanie o ňom však bolo zastavené kvôli litispendencii (12 Pc 1/2017).

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 151 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 v podstate vyplývajú z výpovede navrhovateľky, ktorá ako celok bola logická, uveriteľná, a preto súd nemal pochybnosti o jej pravdivosti. Okrem toho jej výpoveď vo všetkých podstatných ohľadom zodpovedala vyjadreniu odporcu v konaní 15 Pc 11/2016. Vzhľadom na to súd nevykonal ďalšie dôkazy (§ 36 C. m. p.) na zisťovanie existencie rozvratu medzi účastníkmi.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

7. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970).

8. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov v podstate nikdy neplnilo svoj účel. Rozhodnutie navrhovateľky o vstupe doň bolo neuvážené a ľahkomyseľné bez vážneho záujmu plniť jednu zo základných povinností manželov, a to žiť spolu s manželom (§ 18 Zákona o rodine). Účastníkom sa tak nepodarilo vôbec založiť spoločnú domácnosť, v ktorej by sa ich spolužitie napĺňalo, keďže navrhovateľka pred pobytom s odporcom dávala prednosť tráveniu času so svojimi deťmi v F. B.. Na druhej strane odporca nemal záujem založiť spoločnú domácnosť s navrhovateľkou a jej deťmi v F. B., ale v F. A.. Odlúčenie účastníkov znamenalo odcudzenie oboch manželov aj v intímnej oblasti, ktorá je jednou z dôležitých stránok manželstva najmä mladších manželov (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Tieto skutkové okolnosti, ktoré podľa názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi manželmi, trvajú v podstate od uzavretia manželstva a prejavili sa už v októbri 2016 prvým návrhom navrhovateľky na jeho rozvod. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka o pokračovaní v spolužití s odporcom nemá záujem. Riešenie by si vyžadovalo zásadný ústupok na strane jedného z manželov, ku ktorému však celkom zjavne nikto z nich nie je ochotný.

9. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či v prerokúvanej veci navrhovateľka záujem o odporcu stratila z dôvodov, za ktoré odporca môže, a či je jej postoj morálne chválitebný alebo nie. Podstatné je, že všetky tieto okolnosti (či už vinou niektorého z účastníkov alebo nešťastnou zhodou náhod) viedli k tomu, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili a vytratil sa záujem o spoločný život. Rovnako podstatné je, že tieto okolnosti viedli na strane navrhovateľky k neochote pokračovať v manželskom spolužití s odporcom.

10. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol v zmysle výroku.

11. O trovách konania súd vzhľadom na neexistenciu zodpovedajúceho návrhu nerozhodoval (§ 52 C. m. p. a contrario).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).