Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20C-143-2016.pdf
PDF · 62.14 KB
Case nature
Subarea
20C/143/2016
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: E.. I.. I. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, J. Q., v konaní právne zastúpená JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, Poľovnícka 10, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanej: R. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T., v konaní o zaplatenie 23.235,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e na zabezpečenie pohľadávky žalovanej na náhradu trov tohto konania z á l o ž n é p r á v o k pohľadávke žalobkyne vo výške 1.380,06 Eur na vrátenie súdneho poplatku uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 06.04.2017 č.k. 20C/143/2016-221.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni plnú náhradu trov tohto konania o zabezpečovacom opatrení.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa od žalovanej zaplatenie sumy 23.235,75 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku kúpnej ceny.
2. Uznesením zo dňa zo dňa 06.04.2017 č.k. 20C/143/2016-221 súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, súčasne priznal žalovanej voči žalobkyni plnú náhradu trov konania a tiež vyslovil, že vracia žalobkyni súdny poplatok vo výške 1.380,06 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému.
3. Podaním zo dňa 21.04.2017 žalovaná cestou jej vtedajšieho právneho zástupcu žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa v jej prospech zriadi záložné právo k pohľadávke žalobkyne na vrátenie vyššie uvedeného súdneho poplatku a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej na náhradu trov tohto konania. Žalovaná svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa počas celého konania argumentovala svojou nemajetnosťou, zdržiava sa v zahraničí, nemá v SR majetok a tak existuje reálna obava, že vymoženie pohľadávky žalovanej na náhradu trov tohto konania bude ohrozené.
4. Podľa § 343 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Súd vychádzajúc z citovaných ustanovení po oboznámení sa s návrhom žalovanej dospel k záveru, že jej návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadala v konaní o oslobodenie od súdnych poplatkov argumentujúc absenciou adekvátnych príjmov a majetku postačujúcich na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu (ktorý uhradila až v roku 2016). Súd sa
preto stotožnil so žalovanou, že pomery žalobkyne, ktorá okrem toho žije v zahraničí a v Slovenskej republike nemá majetok vzbudzujú reálnu obavu, že prípadná exekúcia ohľadne pohľadávky žalovanej na náhradu trov konania voči žalobkyni bude ohrozená. Preto súd na pohľadávku žalobkyne existujúcej z titulu vrátenia súdneho poplatku zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo v prospech žalovanej.
6. O trovách konania súd rozhodol analogicky aplikujúc ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže rozhodovanie o trovách konania v prípade zabezpečovacieho opatrenia Civilný sporový poriadok špecificky neupravuje. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania o zabezpečovacom opatrení rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).