Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/286/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobkyne: N.. W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, X., zastúpená JUDr. Danielou Simanovou, advokátkou, Palkovičova 15, Bratislava, proti žalovanému: N.. Y. Q., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, X., zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Lužická 7, Bernolákovo, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Súd z vecí, ktoré žalobkyňa a žalovaný mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho zániku, p r i k a z u j e : do výlučného vlastníctva žalobkyne

- sedaciu súpravu Merito v cene 50,-Eur,

- televízor značky Sony v cene 50,-Eur,

- práčku značky Gorenje v cene 50,-Eur,

- osobné motorové vozidlo L. XXX, typ XAKFWF, EČV: X., WIN: P. v cene 100,-Eur, do výlučného vlastníctva žalobcu

- osobné motorové vozidlo V. S. X.X P. S., EČV: X., A.:U. v cene 7.798,-Eur.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 3.774,-Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 120,50 Eur na účet Okresného súdu Bratislava II, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 120,50 Eur na účet Okresného súdu Bratislava II, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 12.6.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V žalobnom návrhu žiadala, aby súd prikázal osobné motorové vozidlo V. S., EČV: X. XXXTR, rok výroby 2008 ( ďalej v rozsudku len " motorové vozidlo V. S.") do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal tohto zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu 9.941,58 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené dňa 26.6.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode. Majetok, ktorý počas trvania manželstva nadobudli so žalovaným tvorilo motorové vozidlo V. S., ktorého nadobúdacia hodnota činila sumu 19.883,16 Eur.

2.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.7.2015 poukázal na to, že motorové vozidlo V. S. bolo v čase zániku BSM 12 rokov staré a amortizované. Žalobu považoval za neakceptovateľnú. V čase trvania manželstva sa žalobca nad rámec štandardu a svojich povinností staral o deti žalobkyne a tým si zaslúži, aby mu predmetné vozidlo zostalo na dožitie. Podľa jeho názoru sporné motorové vozidlo má hodnotu najviac 3.000,-Eur.

3.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.8.2015 uviedla, že sporné vozidlo V. S. bolo v čase zániku BSM 5 rokov staré. Na margo tvrdení žalovaného uviedla, že v čase trvania manželstva sa o chod domácnosti a deti starala výlučne ona, žalovaný sa hospodársky na chode domácnosti podieľal sporadicky, žalobkyňa nemala vedomosť o výške jeho príjmov. Snažila sa vyporiadať BSM dohodou s tým, že navrhla, aby žalovaný určil termíny stretnutia, žalovaný na jej písomnú výzvu a návrhy nereagoval.

4.Žalovaný namietal opakovane neakceptovateľnosť žaloby, tvrdil, že ňou nie je riešená celá masa BSM. Vo vyjadrení zo dňa 1.12.2015 žalovaný uviedol, že do BSM vniesol dar od sestry vo výške 300.000,- Sk dňa 5.10.2005, sumu 200.000,-Sk 31.7.2008 po vyporiadaní BSM s predchádzajúceho manželstva. Hotovosť od H. 100.000,-Sk ( 10.7.2008) a auto L. užíva žalobkyňa. Žalovaný v reakcii na výzvu súdu na špecifikáciu masy BSM uviedol, že túto schopný určiť nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav.

5.V priebehu súdneho konania žalobkyňa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, prezentovala názor, že motorové vozidlo V. S. malo ku dňu zániku BSM predajnú hodnotu cca 10.000,-Eur.

6.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že vozidlo V. S. bolo predané žalovaným synovi. Namietal, že žalobkyňa neosvedčila a nevysvetlila ako sa dopracovala k sume hodnoty motorového vozidla V. S.. Počas trvania manželstva bolo nadobudnuté ďalšie vozidlo, ktoré teraz užíva žalobkyňa. Je vylúčené, aby sa na strane žalobkyne objavili akékoľvek aktíva. Dôvodom je okrem iného aj to, že žalobca vniesol do manželstva 2x sumu 300.000,-Sk, pričom táto bola použitá na prestavbu bytu a dovolenky. Žalovaný zaplatil za dcéry W. a P. sumu 40.000,-Sk ako členský podiel do krasokorčuliarskeho združenia. Žalovaný získal polovicu chaty kúpou od prvej manželky a túto polovicu získal až po rozvode a kúpna cena nebola nikdy vyplatená. Motorové vozidlo V. S. bolo zaplatené z účtu žalovaného. Do BSM patrí motorové vozidlo L. XXX. Bola urobená prerábka kuchyne, obývačky, kde sa prirobilo obývacie okno, skriňa na chodbe a došlo k výmene okien v kuchyni, investovalo sa do detskej izby- nové parkety a postieľka. Rekonštruovaná bola toaleta a kúpeľňa, do ktorej bolo zakúpené zariadenie. Žalovaný špecifikoval, že bola zakúpená sedacia súprava v hodnote odhadom 700,-Eur, práčka v roku 2009 v hodnote 270,-Eur, televízny prijímač v hodnote 500,-Eur v roku 2009, notebook v roku 2007 v hodnote 200,-Eur. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 28.6.2016, právny zástupca žalovaného označil ako veci patriace do BSM motorové vozidlo L., zakúpený v roku 2007, intvestície do bytu ( renovácia parkiet, prerobenie kuchyne, obývačky, vybudovanie nového okna, montáž skrine, výmeny okien v kuchyni, rekonštrukcia toalety a kúpeľne), nákupy do bytu ( sedacia súprava v roku 2009, práčka v roku 2009, televízia v roku 2009, notebook v roku 2007), nová výbava kuchyne- spotrebiče, hrnce. Celkovo predstavovalo zhodnotenie bytu týmito investíciami sumu 10.000,-Eur. Po morálnej a technickej amortizácii nepredstavuje v súčasnosti hodnota vozidla V. S. sumu vyššiu ako 6.000,-Eur. Toto vozidlo bolo prevedené do vlastníctva syna započítaním pohľadávky. Právny zástupca poukázal na príjmy manželov v rokoch 2010,2012 a 2013, kedy príjem žalovaného prevyšoval príjem žalobkyne. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v období od 1.1.2009 do 1.2.2009 je evidovaný vklad na účet dňa 19.1.2009 vo výške 1.630,59 Eur a jednorazový príkaz na úhradu dňa 26.1.2009 na účet XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.320,03 Eur, z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je zrejmé, že v období od 17.4.2008 do 2.6.2008 žalovaný zaplatil dovolenku v sume 883,64 Eur. Žalovaný vybral z účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 150,-Eur, zaplatil nájom a zaplatil práčku v sume 278,-Eur. V závere tohto vyjadrenia právny zástupca žalovaného konštatoval, že žalovaný odmietal urobiť súpis vecí patriacich do BSM a dnes už rozumie prečo. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2016 právny zástupca zhodnotil obsah ním predložených dôkazov- výpisu z účtu. Dňa 30.7.2008 bola na účet XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná suma 100.000,-Sk, žiadal vyjadrenie žalobkyne. Výpis z účtu zo dňa 28.3.2008 svedčí o úhrade sumy 6.295,-Sk ako dane a žalovaný teda počas manželstva platil za žalobkyňu daň z príjmu, ktorý mala od Generali, kde bol jej vedúcim pracovníkom. Dňa 3.7.2014 obdržal 3.000,-Eur za prieťahy v konaní o vyporiadanie BSM s

2.manželkou. Potvrdenie zo dňa 11.7.2008 svedčí tomu, že žalovaný prevzal sumu 300.000,-Sk ( 2x po 100.000,-Sk dal žalovaný na poistku so sporením I.) a nie vo výške 250.000,-Sk a že poistka spolu so sporením bola žalobkyňou už vybratá.

7.Súd pristúpil k výsluchu žalobkyne, ktorá potvrdila že v priebehu trvania manželstva nadobudli so žalovaným motorové vozidlo V. S., ktoré kúpili z prostriedkov z predaja predchádzajúceho staršieho vozidla. V čase uzavretia manželstva bola výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom následne so žalovaným bývali. Do tohto bytu nebolo v priebehu trvania manželstva investované, neboli robené žiadne prerábky, v čase uzavretia manželstva už bol prerobený. V priebehu trvania manželstva si kúpili sedaciu súpravu niekedy v roku 2003-2004, peniaze poskytla jej matka. V priebehu trvania manželstva kúpili práčku a televízor, nekupovali však notebook. Potvrdila, že kupovali aj starší automobil L. XXXX, rok výroby 2001 a to od spoločných známych za sumu 500,-Eur v roku 2011. Po rozvode zostal tento automobil v jej držbe a užívaní, rovnako ako aj sedacia súprava, práčka a televízor. Žalobkyňa potvrdila, že obom boli zo strany jej matky poskytnuté viaceré finančné obnosy asi vo výške 250.000,-Sk, z týchto sa hradili bežné výdavky ale aj dovolenky. Nemala vedomosť o žiadnych finančných prostriedkoch, ktoré by do BSM vniesol žalovaný. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uvádzala nasledovné. Žalovaný platil služby spojené s užívaním bytu, pokiaľ sa z tohto neodsťahoval po rozvode. Nie je pravdou, že by na účet s názvom I. prišla suma 3.320,-Eur. Nevedela sa vyjadriť k otázke právneho zástupcu, či z účtu žalovaného bola dňa 28.3.2008 uhradená za žalobkyňu daň z príjmu vo výške 6.295,-Eur. Pripustila, že je možnosť, že žalovaný zaplatil zo svojho účtu sumu 722,-Eur za dovolenku v Pule. Nepotvrdila pravdivosť toho, že by žalovaný uhradil pred uzavretím manželstva krasokorčuliarskemu zväzu sumu za jej dcéru. V priebehu trvania manželstva boli v detskej izbe vymenené parkety, kupovala sa detská postieľka, nerobila sa rekonštrukcia toalety a kúpeľne, ani prerábka kuchyne a okna. Označila ako nepravdu, že by žalovaný v priebehu manželstva zabezpečoval všetky nákupy do domácnosti. Nemala vedomosť o tom, že by sestra žalovaného poskytla finančnú hotovosť 300.000,-Sk. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalovaný uhradil celej rodine pobyt v Anglicku, žalobkyňa uviedla, že v Anglicku boli ako rodina za jej sestrou.

8.V konaní bol rovnako vykonaný aj výsluch žalovaného na pojednávaní dňa 5.10.2016. Ten potvrdil, že v priebehu trvania manželstva nadobudli s manželkou motorové vozidlo V. S. a tiež druhé motorové vozidlo zn. L. XXX. Uviedol, že nenadobudli žiadne nehnuteľnosti a bývali v byte, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Zdedil dom, avšak sa dohodli, že tento bude napísaný výlučne na sestru H., ktorá ho následne vyplatila. Konkrétne mu uhradila sumu 250.000,-Sk, ktoré ihneď vložil do životného poistenia, kedy si zriadil poistku na svoje meno. Po rozvode manželstva s prechádzajúcou manželkou, súd v rámci konania o vyporiadaní BSM pred tromi rokmi určil, že je vlastníkom pozemkov v Š., W. a garáže. V čase, keď býval so žalobkyňou v jej byte, menili plávajúcu podlahu, dcére kúpil postieľku, od svojho zamestnávateľa dostal televízor a notebook. Pomáhala im aj matka žalobkyne, ktorá platila jedlo, kupovala oblečenie. Po rozvode so žalobkyňou byt opustil. Automobil L. zostal v užívaní žalobkyne, rovnako ako notebook a televízor, V. S. zostala jemu. Na otázky právnej zástupkyne žalobkyne uviedol, že od svojej rodiny, okrem spomínaných 250.000,-Sk od sestry, nedostal žiadne finančné dary. Potvrdil, že obecnému úradu v rokoch 2012-2014 zaplatil za pozemok pod chatou v O. 5.500,-Eur, prvá splátka činila 1.400,-Eur, potom platil 200,-Eur mesačne. Tieto peniaze platil zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni. Na otázky svojho právneho zástupcu uviedol, že dostal 3.000,-Eur od Ústavného súdu asi 5 rokov dozadu, peniaze použil na svoje bežné výdavky. V roku 2012 zarábal odhadom 1.500-2.000,-Eur mesačne. Na otázku, či po odchode z bytu žalobkyne, nezostali na jeho účte žiadne peniaze, uviedol že ostali. So žalobkyňou chodievali na dovolenky, míňali na bežné veci. Od sestry dostal 250.000,-Sk a celá suma bola uložená do životnej poistky, túto si vybral v roku 2013, keď odchádzal do dôchodku. Nepotvrdil, že by platil dane za žalobkyňu, iba za seba. K položke 3.320,-Sk z účtu v Slovenskej sporiteľne za obdobie od 1.1.-1-2-2009 sa vyjadril tak, že dal životnú poistku I..

9.Nakoľko v priebeh konania a to najmä po vykonaní výsluchov sporových strán, súd zistil, že masa vecí patriacich do BSM je širšia, ako tá ktorú určila v žalobe žalobkyňa, vyzval túto uznesením na označenie všetkých vecí patriacich do masy BSM a to najmä na špecifikáciu sedacej súpravy, práčky, televízie a motorových vozidiel. Zároveň bola vyzvaná na predloženie dokladov o kúpe týchto vecí a na špecifikáciu petitu žaloby uvedením, ktoré veci majú byť prikázané do výlučného vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov a určením povinnosti vyplatenia vyrovnacieho podielu.

10.V písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 právna zástupkyňa žalobkyne špecifikovala veci patriace do BSM nasledovne. Sedacia súprava Merito v hodnote cca 400,-Eur v roku 2003, na ktorej kúpu poskytla finančné prostriedky matka žalobkyne obom sporovým stranám. K ďalším hnuteľným veciam patrila televízia značka Sony v hodnote 300,-Eur z roku 2002 a práčka značka Gorenje v hodnote cca 240,-Eur z roku 2003. Osobné motorové vozidlo L., rok výroby 2001, nadobudli sporové strany ako tretí majiteľ v roku 2010 v nadobúdacej hodnote 500,-Eur, toto využíva žalobkyňa aj v súčasnej dobe. Osobné motorové vozidlo V. S., rok výroby 2008 nadobudli sporové strany v hodnote 299.000,-Sk a odo dňa rozvodu ho užíval výlučne žalovaný. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva stanovil znalec jeho všeobecnú hodnotu na sumu 7.798,-Eur. Žalobkyňa vzhľadom na roky nadobudnutia vecí, nemá k dispozícii doklady o ich kúpe, motorové vozidlo L. bolo nadobudnuté bez uzavretia písomnej zmluvy. Byt, v ktorom sporové strany žili, bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný použil z finančných prostriedkov, ktoré tvorili spoločné úspory so žalobkyňou počas trvania manželstva, na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného na účely kúpy pozemku pod rekreačnou chatou s.č. XXX na parc. č. XXXX/XX v k.ú. X. U. Y., evidovanej na LV č. XXXX, sumu 5.559,66 Eur. Žalobkyňa odkázala na konanie sp. zn. 27P 141/2015, kde sa sám žalovaný vyjadril, že celú kúpnu cenu uhradil z úspor, pričom prvú splátku uhradil už dňa 1.8.2013, následne uhradil 16 splátok v sume 250,-Eur s poslednú splátku v sume 309,66 Eur. Žalobkyňa mala za to, že keďže kúpnu cenu uhradil žalovaný z úspor, tieto tvoril v čase trvania manželstva na osobitnom účte, ku ktorému nemala prístup, tieto tvoria súčasť BSM. Na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení, preformulovala a rozšírila žalobkyňa petit žaloby tak, že žiadala prikázať z vecí patriacich do BSM do svojho výlučného vlastníctva, sedaciu súpravu Merito, televíziu Sony, práčku Gorenje, osobné motorové vozidlo L. a žalovanému osobné motorové vozidlo V. S., pričom žiadala zaviazať žalovaného z titulu prikázania vlastníctva k motorovému vozidlu V. S. a použitia peňažných prostriedkov zo spoločných úspor na úhradu vyššie špecifikovaných pozemkov, na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 6.600,-Eur. Súčasťou tohto písomného vyjadrenia bola aj tabuľka- určenie výšky vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa určila pre televízor Sony hodnotu nadobudnutia 300,-Eur a hodnotu ku dňu rozvodu 50,-Eur, pre práčku Gorenje hodnotu nadobudnutia 240,-Eur a hodnotu ku dňu rozvodu 50,-eur, pre osobné motorové vozidlo L. hodnotu nadobudnutia 500,-Eur a hodnotu ku dňu rozvodu 100,-Eur. Nadobúdacia hodnota motorového vozidla V. S. bola 19.883,19 eur, ku dňu rozvodu 7.798,-Eur. Výška úspor použitá žalovaným na nadobudnutie pozemku do výlučného vlastníctva činila 5.559,-Eur. Doplňujúco na pojednávaní dňa 22.5.2017 určila ako zostatkovú cenu súpravy Merito sumu 50,-Eur.

11.Po pripustení zmeny petitu na pojednávaní dňa 22.3.2017 právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne sedaciu súpravu Merito, televíziu Sony, práčku Gorenje a osobné motorové vozidlo L.. Namietal nepravdivosť tvrdenia, že by žalovaný neinvestoval a nepoužil prostriedky na spoločnú domácnosť, suma 100.000,-Sk z účtu žalovaného bola vyplatená ako poistka spoločne s úsporami pre I., ktoré prešli do držby žalobkyne. Hotovostné plnenie sa týkalo nielen spoločnej dcéry ale aj dcéry žalobkyne, preto je naplnená úvaha o použití § 150. Motorové vozidlo V. S. bolo používané pri výkone podnikateľskej činnosti žalovaného, jeho pojatie do masy BSM je rozpore s dobrými mravmi. Plnenie zo strany žalovaného je nevymožiteľné, je mu krátený dôchodok, exekučne strhávaná suma výživného. Potvrdil, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patril žalovanému, nevedel však uviesť kto mal dispozičné oprávnenie s ním, išlo o podnikateľský účet. Skutočnosť, že tento účet patrí žalovanému potvrdila na pojednávaní i žalobkyňa, pričom uviedla, že dispozičné oprávnenie s ním ona nemala. Nemala tiež vedomosť komu patril účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a uviedla, že nikdy od žalovaného neobdržala sumu 100.000,-Sk ani jej dcéra I.. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že cena za pozemok bola uhradená z úspor, čo uviedol sám žalovaný v inom súdnom konaní. Poukázala na nádväznosť úhrady ceny na moment skončenia manželstva, pričom neuplynul taký časový úsek, aby medzitým mohol dostať takúto sumu na účet. Teda si úspory vytváral v čase trvania manželstva, bez vedomia žalobkyne. Vyjadrila sa tiež k tomu, že ak by motorové vozidlo V. S. malo byť užívané pre podnikateľské účely žalovaného, muselo by byť v technickom preukaze žalovaný uvedený ako podnikateľ ( s IČOM).

12.Na pojednávaní dňa 22.5.2017 súd ešte pristúpil k výsluchu svedkyne P. L. a oboznámil prítomných s obsahom listinných dôkazov. Vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ten svoju neúčasť ospravedlnil mailom z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom vzhľadom na zdravotný stav žiadal ospravedlniť i žalovaného neprítomnosť. Nežiadal o odročenie pojednávania. Svedkyňa P. L. súdu uviedla, že žalobkyňa je jej matka, žalovaný je bývalý manžel jej matky. Potvrdila, že so žalobkyňou a žalovaným žila v byte žalobkyne 6 rokov. Tento bol prerobený v čase trvania manželstva žalobkyne

s jej otcom. V čase trvania manželstva sporových strán byt prerábaný nebol. Konkretizovala, že sa neprerábala toaleta, nemenili sa okná. Od žalovaného nikdy nedostala žiadne finančné prostriedky. Potvrdila, že sa v priebehu trvania manželstva strán kupovala sedačka, ktorú platila stará mama im domov, v tomto období kupovala veľa vecí ako jedlo, oblečenie. Žalovaný nikdy nepriniesol notebook.

13.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil aj s obsahom listinných dôkazov, založených do spisu.

14.Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P 48/2013-25 zo dňa 21.5.2013 súd zistil, že súd manželstvo žalobkyne a žalovaného, uzavreté dňa 18.8.2001, rozviedol a schválil dohodu rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.6.2013.

15.V zmysle predloženého osvedčenia o evidencii bol ako vlastník a držiteľ vozidla V. S., EČV: X. XXXTR, dátum prvej evidencie 11.6.2008, registrovaný žalovaný ako fyzická osoba. Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave potvrdilo, že žalovaný bol ako držiteľ tohto vozidla evidovaný od 26.6.2008 do 26.6.2013. Žalobkyňa do spisu založila faktúru č. XXXXXXXX, znejúcu na sumu 599.000,-Sk, splatnú dňa 19.6.2008, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru- motorového vozidla V. S., faktúra bola vystavená spoločnosťou OMNIA MOTORS, a.s. na žalovaného ako fyzickú osobu. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.11.2015 predávajúci- žalovaný previedol na kupujúceho Y. Q. T.. vyššie špecifikované motorové vozidlo a to za cenu 300,-Eur. Žalobkyňa do spisu založila ponuky z inzercie motorových vozidiel Autobazar.sk a to na motorové vozidlo V. S., rok výroby 2010 za sumu 9.200,-Eur, V. S. rok výroby 2011 za sumu 12.000,-Eur a V. S., rok výroby 2006 za sumu 6.000,-Eur. Znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 29.9.2016 určoval všeobecnú hodnotu vozidla V. S., EČV: X. XXXTR ku dňu 26.6.2013 na sumu 6.498,33 Eur ( 7.798,-Eur vrátane DPH).

16.Z potvrdenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave súd zistil, že žalobkyňa je držiteľkou motorového vozidla EČV: X.. Z jeho priloženej evidenčnej karty súd zistil, že sa jednalo o motorové vozidlo L. XXX, rok výroby 2001, dátum prvej evidencie 15.12.2003.

17.V čestnom vyhlásení zo dňa 6.4.2016 žalovaný deklaroval, že v roku 1998 zaplatil 40.000,-Sk na krasokorčuľovanie za dcéry W. a P., dcéry jeho bývalej manželky- žalobkyne. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 1.1. do 31.12.2008 súd zistil, že bola vybratá dňa 5.6. a 11.6.2008 hotovosť 130.000,-Sk, pričom na výpise bolo rukou pripísaná poznámka: "AUTO". Dňa 11.7.2008 bola na účet vložená suma 200.000,-Sk s poznámkou Q. H., pričom dňa 30.7.2008 bol daný z účtu príkaz na úhradu sumy 100.000,-Sk na účet XXXXXXXXXX/XXXX, k tomuto prevodu bol do výpisu rukou dopísaná poznámka "I.. Dňa 28.3.2008 bol daný príkaz na úhradu súm 6.295,-Sk a 4.576,-Sk na účet XXXXXXXXXX/XXXX s opätovnou ručne napísanou poznámkou " DAŇ". Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 1.1. do 1.2.2009 súd zistil, že dňa 26.1.2009 bol daný príkaz na úhradu sumy 3.320,-Eur na účet XXXXXXXXXX/XXXX, vo výpise bolo rukou dopísaná poznámka " DCÉRA". V zle čitateľnej kópii čestného vyhlásenia zo dňa 11.7.2008 súd zistil, že žalovaný tvrdil, že od sestry H. Q. obdžal sumu 300.000,-Sk, hotovosť 100.000,-Sk, 200.000,-Sk na jeho konto č. XXXXXXXXXX/XXXX. Túto finančnú sumu rozdelili medzi jeho deti I. a deti z prvého manželstva T. H. Y. a to čiastkou 100.000,-Sk.

18.Spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. potvrdila, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi ňou a žalovaným bola uzavretá dňa 9.7.2008 so začiatkom poistenia 10.7.2008 a koncom poistenia10.7.2013, poistná zmluva zanikla dožitím sa konca poistenia dňa 10.7.2013. Na dopyt súdu Všeobecná úverová banka, a.s. potvrdila, že v čase rokov 2008, 2009 bol vedený účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX v prospech klienta Generali Poisťovňa, a.s..

19.Kúpnou zmluvou zo dňa 29.7.2013 uzavretou medzi kupujúcimi N.. Y. Q.- žalovaným a L. Q. a predávajúcim C. X. U. Y. je zrejmé, že došlo k odpredaniu nehnuteľnosti- pozemku v k.ú X. U. Y. par.č.". č.XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 67m2, pričom kupujúci túto nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele ? z celku. Kúpna cena bola dohodnutí na sumu 5.596,66 Eur. Kúpnu cenu mali zaplatiť kupujúci spoločne a nerozdielne predávajúcemu ako 1.splátku vo výške 1.250,-Eur do troch dní od podpisu zmluvy, ďalších 16 splátok po 250,-Eur mesačne a poslednú splátku vo výške 309,66 Eur najneskoršie do 31.12.2014. V zmysle poskytnutého prehľadu splátok vydaných obcou X. U. Y., je zrejmé, že žalovaný hradil splátky v zhruba mesačných intervaloch od augusta

2013 do decembra 2014, pričom poslednú čiastku, sumu 309,66 Eur uhradil 21.6.2016. V zmysle výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX súd zistil, že vyššie špecifikovaný pozemok je zapísaný v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a L. Q.. Žalovaný na pojednávaní, konanom pred Okresným súdom Bratislava II dňa 6.9.2016 pod sp. zn. 27P 141/2015 uviedol, že za pozemok pod chatou zaplatil 5.500,-Eur, ktoré ešte mal z úspor, splácal kúpnu cenu v splátkach prvá 1.400,-Eur a následne 200,- Eur mesačne.

20.Žalobkyňa sa pokúšala o mimosúdne vyriešenie sporu, kedy pred podaním žaloby v liste zo dňa 26.2.2014 vyzývala žalovaného na rokovania vo veci vyporiadania BSM, doručenie tohto listu osvedčila predložením podacieho lístka. Mailom zo dňa 27.11.2015 sa právna zástupkyňa žalobkyne obrátila na právneho zástupcu žalovaného s návrhom na stretnutie a prejdenie si podmienok vyporiadania BSM. Právny zástupca žalovaného v maily zo dňa 28.11.2015 uviedol, že vozidlo žalovaný nemá v úmysle vydať, žalovaný trpí duševnou nedostatočnosťou a nezostalo mu na výživné a živobytie. Súdiť sa voči takto pasívne legitimovanému odporcovi nemá materiálny význam, preto stretnúť áno, ale pre iný dôvod ako je kauza AUTO. Právna zástupkyňa sa v maily zo dňa 15.2.2016 opätovne obrátila na právneho zástupcu žalovaného s návrhom na spoločné rokovania.

21.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 149 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22.Súd pri rozhodovaní vo veci samej prihliadol nielen na obsah vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale tiež na jednotlivé teoretickoprávne východiská, špecifické práve pre tento typ sporu. Rovnako aplikoval aj ustanovenia Civilného sporového poriadku, o ktorých boli obe strany poučené ( hoci boli zastúpené právnymi zástupcami), pričom prihliadol najmä na prísne kontradiktórny charakter civilného sporového konania.

23.V konaní bolo preukázané, že sporové strany v čase od 18.8.2001 ( kedy uzavreli manželstvo) do 26.6.2013 ( kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva) hospodárili a nadobúdali veci v režime bezpodielového spoluvlastníctva. Bezpodielové spoluvlastníctvo predstavuje osobitný režim fungovania vlastníckych vzťahov, kedy vychádza zo zásady, že úlohou manželstva, okrem iného, je aj ekonomické zabezpečenie manželov, ktoré práve nachádza svoj výraz v potrebe spoločného hospodárenia, teda užívaní a disponovaní s vecami spoločne. Preto aj v konaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len "BSM") je nutné prihliadnuť na to, že pre BSM je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve a preto je irelevantné, že jeden z manželov zarábal v priebehu manželstva viac ako druhý.

24.Konanie o vyporiadanie BSM predstavuje špecifický typ súdneho konania, kedy v podstate obe sporové strany vystupujú tak na pozícii žalobcu ako aj žalovaného. Ich prednesy a návrhy na vydanie súdneho rozhodnutia vo veci v podstate predstavujú samostatné čiastkové žaloby, kedy každý z nich spravidla navrhuje rôzne vyporiadanie vecí a práv patriacich do BSM a každý uvádza argumenty na osvedčenie danosti svojich nárokov v konaní. Preto je nutné vychádzať z toho, že ak jedna zo sporových strán tvrdí určitú skutočnosť, musí túto súdu presvedčivo a argumentačne zreteľne skutkovo vymedziť, čím zároveň unesie bremeno tvrdenia. Nepostačuje prenášanie bremena tvrdenia na protistranu. Ak teda jedna zo strán v tomto type konania tvrdí, že do masy BSM je nutné zaradiť aj iné veci alebo práva, je povinná tieto presne a nezameniteľne špecifikovať.

25.Je nesporné, že predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo nadobudli manželia v priebehu trvania manželstva, s výnimkou vecí uvedených v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka, a čo existovalo v čase zániku BSM, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Možno sem zaradiť veci hnuteľné i nehnuteľné, ale zároveň sem možno zaradiť aj všetky existujúce majetkové práva a povinnosti vrátane pohľadávok a dlhov. Všetky vyporiadavané veci a práva musia vzniknúť za trvania BSM manželov a v súvislosti s ním, teda v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov. Súd preto pri rozhodovaní vo veci samej musí v prvom rade ustáliť, ktoré veci a práva tvoria tzv. masu BSM a ktoré bude následne vyporiadavať. Druhým krokom je zistenie hodnoty vecí patriacich do BSM. Vo všeobecnosti platí, že sa vychádza zo stavu veci v čase zániku BSM, avšak z cien zodpovedajúcich cenám v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie a zo všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase. Avšak platí, že tomu, kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie a náklady idú potom na jeho vrub. Základnou zásadou pri vyporiadavaní BSM je, že podiely oboch manželov so rovnaké. Od tejto zásady možno upustiť len v ojedinelých, osvedčených prípadoch, kedy by sa napríklad jeden z manželov nestaral o rodinu, sa nepričiňoval, hoci mohol, o nadobudnutie a zveľaďovanie majetku a podobne. Taktiež je nutné prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok jedného z manželov a naopak, tiež na to, čo manžel vynaložil zo svojho majetku na spoločný.

26.Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal aj z ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne definuje trojročnú prekluzívnu lehotu, ktorá má ten hmotnoprávny následok, že v prípade nepodania žaloby do troch rokov, dochádza k vyporiadaniu BSM zo zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, s ktorou sa plne stotožňuje, a ktorú, vzhľadom na totožnosť znenia právnej úpravy, možno aplikovať aj v režime našej právnej úpravy, kedy platí, že pri vyporiadavaní BSM môže súd vyporiadať iba ten majetok a hodnoty, ktoré strany konania navrhli vyporiadať do troch rokov od jeho zániku. Znamená to, že v prípade, že jedna zo strán po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM v priebehu konania označí ďalšiu vec, ktorá má tvoriť masu BSM a ktorá sa má vyporiadavať, je nutné aplikovať práve zákonnú domnienku vyporiadania. Súd preto na oneskorene označené veci neprihliada a vo svojom rozhodnutí sa týmito nezaoberá ( rozhodnutie NSČR sp. zn. 22Cdo 3000/2011, rozhodnutie NSČR sp. zn. 22Cdo 2881/2008 a iné).

27.Ďalším teoretickoprávnym východiskom z ktorého súdu vychádzal boli ustanovenia Civilného sporového poriadku a to § 151 a § 185. V prvom rade je nutné si uvedomiť, že nová procesnoprávna úprava preferuje zodpovednosť sporových strán za výsledok konania, kedy je ich povinnosťou súdu predkladať rozhodujúce skutočnosti a tieto preukázať, v opačnom prípade nemôžu mať úspech v konaní. Znamená to, že civilné sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, kedy je na sporovej strane aké dôkazy súdu navrhne, o aké skutočnosti oprie dôvodnosť uplatňovaného nároku a či v prípade vzniku sporných skutočností predloží súdu dôveryhodnejšie a po obsahovej stránke presvedčivejšie dôkazy. Súd už nemôže, až na výnimky, ktorou rozhodne nie je konanie o vyporiadanie BSM, vstupovať do procesu navrhovania dôkazov, dokonca ani nemôže upozorňovať na potrebu resp. nutnosť ich predkladania. Je to výlučne na strane a jeho právnom zástupcovi, akú taktiku, či už v otázke unesenia bremena tvrdenia alebo dôkazného bremena zvolí. S týmto pomerne úzko súvisí aj ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku, kedy skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné aj vtedy, ak ho protistrana nepoprela vôbec, resp. sa k tvrdenej skutočnosti vôbec nevyjadrila.

28.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vychádzajúc z vyššie špecifikovaných právnych záverov, súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôvodnosti tvrdení sporových strán v súvislosti s ustaľovaním masy BSM, hodnoty vecí do nej patriacich, a spôsobe ich vyporiadania.

29.Manželstvo žalobkyne a žalovaného trvalo od 18.8.2001 do 26.6.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode.

30.V prvom rade je nutné do masy BSM zaradiť motorové vozidlo V. S.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že toto nadobudli v priebehu trvania manželstva a to konkrétne v roku 2008, čo osvedčuje jednak priložená faktúra na úhradu kúpnej ceny, ako aj obsah registra evidencie, kde ako držiteľ figuroval žalovaný od 26.6.2008 do 26.6.2013. Cena jeho nadobudnutia bola osvedčená z predloženej faktúry, t.j. 599.000,-Sk. Je zrejmé, že po zániku BSM toto vozidlo užíval žalovaný, dokonca ním aj disponoval, kedy previedol vlastnícke právo k tejto veci na svojho syna a to kúpnou zmluvou zo dňa 30.11.2015. Práve z tohto dôvodu súd vzal na zreteľ a vychádzal z obsahu predloženého znaleckého posudku žalobkyňou, ktorý určoval všeobecnú hodnotu tohto vozidla ku dňu zániku BSM na sumu 7.798,-Eur. Výška takto určenej všeobecnej hodnoty nebola zo strany žalovaného relevatne napadnutá v tom zmysle, že by súdu predložil dôkaz, osvedčujúci inú hodnotu. Rovnako súdu nebol navrhnutý iný dôkaz na jej stanovenie. Práve v otázke určenia rozhodujúcej hodnoty vyporiadania to bola žalobkyňa, ktorá uniesla dôkazné bremeno a súdu predložila rozhodujúci dôkaz v podobe predloženia znaleckého posudku, o ktorého záveroch súd nemá dôvod pochybovať. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj tvrdením žalovaného, že údajne toto vozidlo využíval na podnikateľské účely a ako také do BSM nepatrí. Skutočnosť, že túto vec užíval výlučne žalovaný pre účely výkonu svojho povolania zostala nepreukázaná a len v rovine neosvedčeného tvrdenia, preto na ňu súd nemohol prihliadnuť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že motorové vozidlo V. S. je nutné zaradiť do masy BSM a vyporiadať ho za hodnotu v čase jeho zániku, t.j. 7.798,-Eur. Súd prikázal toto do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko ho po rozvode užíval a ním disponoval, pričom dokonca došlo k zmene jeho držiteľa.

31.Rovnako v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že do masy BSM je nutné zaradiť aj druhé motorové vozidlo L.. Jeho nadobudnutie v priebehu trvania manželstva potvrdili v rámci svojich výpovedí obe sporové strany. Po zániku manželstva tento automobil zostal v užívaní žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že toto motorové vozidlo, rok výroby 2001, nadobudli od svojich známych za sumu 500,-Eur, pričom navrhla aj vyporiadavaciu hodnotu 100,-Eur. Práve v tejto súvislosti súd aplikoval ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku, kedy žalovaný tieto skutkové tvrdenia nerozporoval a k hodnote vyporiadania nezaujal žiadne stanovisko. Tu súd dodáva, že ak žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie protistrany, nevyužil možnosť uplatnenia procesnej obrany a preto musí znášať následok v podobe postupu súdu, ktorý vychádzal z takto ustáleného návrhu žalobkyne, kedy určila cenu vyporiadania sumou 100,-Eur. Pri rozhodovaní o prikázaní tejto veci do výlučného vlastníctva súd vychádzal z obdobného princípu ako pri automobile V. S., kedy vzhľadom na jeho trvalé a neprerušené užívanie žalobkyňou, považoval za účelné a hospodárne, ponechať vec v jej držbe a vlastníctve.

32.Obdobným spôsobom súd ustálil, že do masy BSM je nutné zaradiť sedaciu súpravu Merito, televízor Sony a práčku Gorenje. Nadobudnutie týchto vecí potvrdila vo svojej výpovedi žalobkyňa, ktorá následne prispôsobila znenie petitu a taktiež na ich vyporiadaní trval aj žalovaný. Rovnako súd ustálil, že tieto zostali v byte žalobkyne, a táto ich užíva. Hoci žalobkyňa namietala, že sedaciu súpravu kúpili z prostriedkov poskytnutých jej matkou, súd nemohol túto vec vylúčiť z masy BSM. Sama žalobkyňa ( a následne aj svedkyňa) uviedli, že peniaze na sedaciu súpravu darovala matka žalobkyne obom manželom, nie výlučne žalobkyni. Preto na základe obsahu tohto prejavu vôle ( darovanie obom manželom) súd nemohol aplikovať výnimku v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Obdarovaní boli totižto obaja manželia, nie výlučne žalobkyňa. Aj pri týchto veciach určila cenu vyporiadania žalobkyňa a vzhľadom na nenapadnutie jej tvrdenia zo strany žalovaného, súd z tejto vychádzal a každú z vecí vyporiadaval v hodnote 50,-Eur. Len treba dodať, že ani jedna sporová strana nenavrhla súdu vykonať znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania všeobecnej hodnoty týchto hnuteľných vecí a súd nemohol toto nariadiť na základe vlastného uváženia. Došlo by k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania. Vzhľadom na užívanie veci žalobkyňou, prikázal tieto do jej výlučného vlastníctva.

33.Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že súčasťou vecí patriacich do BSM bol aj notebook. Nepredložil súdu žiaden dôkaz o jeho existencii ani nadobudnutí. Jeho existenciu poprela v rámci svojej výpovede žalobkyňa aj svedkyňa. Rovnako súd nezaradil do masy BSM výbavu kuchyne- spotrebiče, hrnce, nakoľko v tejto otázke žalovaný nielenže neuniesol dôkazné bremeno ale ani bremeno tvrdenia, kedy nešpecifikoval o aké veci sa jedná, neosvedčil ich nadobudnutie ani ich hodnotu.

34.Rovnako súd nezaradil do masy BSM finančný obnos 5.559,66 Eur, ktoré mal údajne žalovaný zo spoločných úspor, resp. úspor nadobudnutých v priebehu trvania manželstva, vynaložiť na svoj výlučný majetok- teda kúpu pozemku do svojho výlučného vlastníctva. Dôvodom je v prvom rade to, že žalobkyňa toto majetkové právo označila až vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2016, kedy vzhľadom na dátum zániku BSM ( 26.6.2013) uplynula prekluzívna lehota hmotnoprávneho charakteru. Podľa názoru súdu vyššie uvedený výklad ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy možno jednotlivé veci označovať len v lehote 3 rokov od zániku BSM, je správny aj vzhľadom na to, že v opačnom prípade by dochádzalo k neúmernému predlžovaniu súdnych sporov o vyporiadanie BSM, kedy by v podstate bolo sporovým stranám umožnené rozširovať žalobný návrh bez časového obmedzenia. Ďalším dôvodom prečo súd túto sumu nezaradil do masy vyporiadania a nemohol na ňu prihliadnuť ako na takú, ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov na majetok len jedného z manželov, je neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. V podstate žalobkyňa postavila svoje tvrdenie len na domnienke, že kúpna cena musela byť uhradená zo spoločných prostriedkov, nakoľko tieto boli, pravdepodobne naakumulované v priebehu trvania manželstva. V tomto prípade ale súdu absentuje predloženie osvedčujúceho dôkazu, ktorý by domnienku zmenil na nevyvrátiteľný fakt. Z vykonaného dokazovania je okrem iného jasné, že celá kúpna cena bola vyplatená po zániku BSM.

35.Súd sa ďalej zaoberal skutkovou argumentáciou žalovaného v konaní, ktorú ale považuje za účelovú a neosvedčenú. V prvom rade žalovaný vôbec nepreukázal, že by bol dôvod na upustenie od zásady rovnosti podielov manželov. Jeho právny zástupca tvrdil, že sa staral o rodinu nad rámec štandardu, rovnako ako aj o deti. Jednak bližšie túto skutočnosť skutkovo nerozvinul, teda súd nemohol zistiť, v čom sa údajne táto jeho nadmerná starostlivosť ( v porovnaní so starostlivosťou žalobkyne) prejavovala a jednak nenavrhol žiadne dôkazy na jej osvedčenie. Jeho argumentácia, že žalovaný v priebehu trvania manželstva zarábal viac ako žalobkyňa, že platil dovolenky, korčuľovanie deťom, kolísku, nakupoval do domácnosti a podobne, sú fakty úplne irelevantného charakteru, pretože všetky tieto činnosti súviseli so spoločným hospodárením manželov, teda s užívaním spoločných prostriedkov určitým spôsobom. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že právny zástupca žalovaného v konaní neustále tvrdil, že masa BSM nie je úplná a žalobu preto treba odmietnuť. Vzhľadom na spomínanú špecifickosť konania o vyporiadanie BSM a postavenie sporových strán, vystupujúcich v podstate na pozícii súčasne žalobcu i žalovaného, bolo povinnosťou žalovaného označiť veci patriace do BSM, v prípade že mal za to, že tak neurobila žalobkyňa. Tvrdenie právneho zástupcu, že tak nebolo možné urobiť s poukazom na duševný stav žalovaného je vágne, nakoľko tomuto nebola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, ani tejto nebol zbavený a súd pri jeho výsluchu zistil, že adekvátne vedel odpovedať na otázky tak súdu, ako aj právnych zástupcov, v prípade že mu boli kladené zrozumiteľne. V tomto konaní neboli splnené ani podmienky na ustanovenie procesného opatrovníka, tak ako to navrhoval právny zástupca žalovaného. Ak teda žalovaný v konaní neidentifikoval masu BSM, súd jeho postup musí vyhodnotiť na jeho ťarchu a teda v jeho neprospech. V nepreukázanej rovine zostali i tvrdenia, že v priebehu trvania manželstva došlo k pomerne rozsiahlej prerábke bytu žalobkyne zo spoločných prostriedkov- kuchyňa, okná, toaleta, kúpeľňa. Jednak toto poprela žalobkyňa ako aj svedkyňa, žijúca v priebehu trvania manželstva v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a žalovaným a jednak rozsah údajnej prerábky ani jeho presnú kvantifikáciu žalovaný v konaní nezameniteľne nešpecifikoval. Súd preto vychádzal zo záveru, že k žiadnej prerábke nedošlo, resp. jej realizácia nebola preukázané. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného navrhol vykonať obhliadku bytu súdom. K vykonaniu tohto dôkazu súd nepristúpil, nakoľko len obhliadkou bytu by sudca nevedel rozoznať, kedy, v akom časovom intervale a v akom rozsahu došlo k zásahu do bytu, ktoré veci boli do bytu zabudované počas trvania manželstva, ani rozsah prerábky vyčísliť. Ide o jednoznačne záver odborný, na ktorého prijatie sú nutné vedecké a odborné poznatky, vedomosti i skúsenosti. Nakoľko právny zástupca súdu nenavrhol v tejto otázke znalecké dokazovanie, súd k tomuto na základe vlastného rozhodnutia pristúpiť nemohol. Rovnako súd nereflektoval návrh právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal, aby " súd zistil, či žalovaný nezanechal v byte veci, ktoré si doviedli z dovoleniek a mali spomienkovú hodnotu." Každý návrh na vykonanie dôkazu musí mať svoju formálnu ale aj materiálnu podobu, kedy strana musí navrhnúť konkrétny dôkazný prostriedok tak, aby

súd vedel pristúpiť k jeho vykonaniu. Len všeobecná žiadosť, aby súd " niečo zistil", je neprípustná a v podstate neumožňuje súdu pristúpiť k reálnym úkonom v podobe prípadného obrátenia sa na príslušné orgány a podobne, Okrem tohto tento dôkazný prostriedok, by bol v tomto konaní úplne zbytočný, nakoľko žalovaný neoznačil spomienkové predmety ako veci, ktoré by mal súd vyporiadavať. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný vzniesol do manželstva sumu 300.000,-Sk ( neskôr dokonca uvádzal sumu 2 x 300.000,-Sk) ako dar od sestry žalovaného. Tento údajne dal dcére I., a s touto disponovala žalobkyňa. Okrem toho, že neosvedčil, aký bol vlastne prejav vôle jeho sestry, teda, či sumu mala darovať výlučne jemu, alebo obom manželom, v rámci výsluchu sám žalovaný súdu uviedol, že išlo o sumu, ktorú mu sestra poslala ako podiel na zdedenom dome. Aj tento rozpor neprispel k uneseniu jeho bremena tvrdenia. Okrem toho z vykonaného dokazovania je jednoznačne osvedčené, že výpisy z účtu, na ktoré právny zástupca žalovaného odkazoval, osvedčujú len to, že sumy 100.000,- Sk a suma 3.320,-eur boli z účtu žalovaného prevedené na účet Generali poisťovne, s variabilným symbolom označujúcim zmluvu, ktorú mal uzavretú s touto poisťovňou žalovaný. V rámci výsluchu žalovaný uviedol, že celú sumu od sestry vložil do vlastnej životnej poistky, a že si túto vybral v roku 2013. Podľa vyjadrenia poisťovne poistná zmluva zanikla dožitím sa konca poistenia dňa 10.7.2013 ( teda po rozvode manželstva, kedy si logicky mohol žalovaný poistku vybrať). Je preto zrejmé, že finančnú čiastku od sestry vložil žalovaný do svojho životného poistenia, ktoré si následne vybral a nasporenou sumou disponoval, už po zániku BSM. Tvrdenia právneho zástupcu, že tieto mali byť vynaložené na dcéru a mala nimi disponovať žalobkyňa nemožno osvedčiť len rukou písanou poznámkou na kópii výpisu z účtu, najmä, keď ostatné dôkazy jednoznačne osvedčujú iný spôsob nakladania s týmito prostriedkami. Ďalší argument právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný platil za žalobkyňu daň z nehnuteľnosti, neosvedčil. Samotný žalovaný na výslovný dotaz platenie dane za žalobkyňu vo svojej výpovedi nepotvrdil. Taktiež súd dodáva, že argument právneho zástupcu žalovaného, že tento nebude mať z čoho vyplatiť prípadný vyrovnací podiel a nárok ako taký je nevymáhateľný, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V prvom rade vôbec nepreukázal stav majetkových pomerov žalobcu. Taktiež je nutné zdôrazniť, že motorové vozidlo V. S. žalovaný predal za symbolickú cenu synovi. Okrem toho úvahy o prípadnej nevykonateľnosti rozhodnutia v exekučnom konaní, nie sú hmotnoprávnym argumentom pre zamietnutie akejkoľvej žaloby o plnenie.

36.Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatuje, že do masy BSM zahrnul motorové vozidlo V. S. ( cena vyporiadania 7.798,-Eur), motorové vozidlo L. ( cena vyporiadania 100,-Eur), sedaciu súpravu Merito ( cena vyporiadania 50,-Eur), televízor Sony ( cena vyporiadania 50,-Eur) a práčku Gorenje ( cena vyporiadania 50,-Eur). Celková hodnota masy BSM teda činila sumu 8.048,-Eur a každý z manželov má nárok na majetok v hodnote 4.024,-Eur. Nakoľko súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne veci v hodnote 250,-Eur a do výlučného vlastníctva žalovaného veci v hodnote 7.798,-Eur, zaviazal žalovaného na úhradu sumy 3.774,-Eur na dorovnanie majetkového podielu žalobkyne ( 4.024 Eur - 250,-Eur = 3.774,-Eur).

37.Vychádzajúc z rozsahu žalobného návrhu vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd len dodáva, že nevykonal ako dôkaz výsluch svedkyne W.B. Q., nakoľko táto sa mala vyjadrovať k otázke údajnej prestavby bytu, k čomu však už jednoznačné skutočnosti uviedla svedkyňa P. L.. Jej výsluch by bol v tomto kontexte nehospodárny.

38.O povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, kedy poplatníkom sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie BSM. V zmysle položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie BSM sa vyrubuje súdny poplatok, ak sa konanie skončilo rozsudkom vo výške 3 % z predmetu konania, najmenej 66 Eur, najviac 16.596,50 Eur. Predmetom konania bola hodnota celkovej masy BSM, ktorú súd vyporiadaval, teda suma 8.048,-Eur, z ktorej súd vyrubil súdny poplatok 241,-Eur, tento zaviazal uhradiť vo výške jednej polovice ( 120,50 Eur) obe strany konania.

39.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko nemohol pripísať úspech v konaní ani jednej zo strán. Hoci žalobkyňa nepochybne pred začatím konania, sa obrátila na žalovaného s návrhom na vyporiadanie BSM, jej konečný žalobný návrh nebol dôvodný, kedy žiadala o vyplatenie vyrovnacieho podielu až v sume 6.600,-Eur. Rovnako ani obrana žalovaného, ktorý poukazoval na úplnú nedôvodnosť akéhokoľvek vyplácania vyrovnacieho podielu, nebola úspešná. Súd preto konštatuje, že pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol rovnaký a vzhľadom na charakter

konania o vyporiadanie BSM má za to, že rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, je zároveň spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.