Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoKR-9-2016.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO 35 776 005 proti žalovanému B.F.B. správcovská, v.o.s., Radlinského 50/1593, Piešťany, IČO 36 832 006, správcovi konkurznej podstaty úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze, Ovocná 205, Topoľčany, IČO 36 539 431, zast. S.. X. D., advokátom, Q. cesta XXX, D., o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/100/2014-113 zo dňa 18. decembra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu v sume 56,64 eur, uplatnená v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 39R/1/2013-168 zo dňa 12.03.2013, titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za 05/2013, je pohľadávkou proti podstate. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov patria pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti s prevádzkovaní podniku počas konkurzu. V zmysle § 88 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa vyhlásením konkurzu nemusí vždy ukončiť prevádzka podniku. Žalovaný aj po vyhlásení konkurzu naďalej predkladal Sociálnej poisťovni mesačné výkazy poistného a príspevkov, a to aj za 05/2013, z čoho je zrejmé, že po vyhlásení konkurzu prevádzkoval podnik úpadcu a v mesiaci 05/2013 bol aktívnym zamestnávateľom, a teda žalovaná pohľadávka súvisí s prevádzkou podniku úpadcu počas konkurzu. Súd prvej inštancie mal zato, že slovné spojenie "ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu" v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotné, ako aj osobné a nehmotné zložky podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015.
3. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 87 ods. 2 písm. i/, ods. 7, ods. 8, § 5 Obchodného zákonníka zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. V predmetnej právnej veci súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval ustanovenie § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. a tiež nesprávne interpretoval ustanovenie § 88 zákona č. 7/2005 Z.z. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zistenia, keď uviedol, že v predmetnom konkurznom konaní mal byť po vyhlásení konkurzu prevádzkovaný podnik úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze. Súd mal za to, že slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Podľa názoru súdu, teda na prevádzkovanie podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu má údajne postačovať samotná skutočnosť, že úpadca eviduje v pracovnom pomere zamestnancov, a to bez ohľadu na reálny výkon podnikateľskej činnosti úpadcu. Žalovaný s touto argumentáciou súdu nesúhlasí. Splnenie podmienky zakotvenej v § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. („ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“) je nevyhnutné interpretovať v spojitosti s ustanovením § 88 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého sa prevádzkovaním podniku nepochybne rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu v jeho predmete podnikania po vyhlásení konkurzu v záujme zabezpečenia vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Rozumie sa tým pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu v jeho predmete podnikania po vyhlásení konkurzu. Správca môže pokračovať v prevádzkovaní podniku iba v prípade, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je ešte zachovaná prevádzka podniku úpadcu, t. zn., že úpadca ešte skutočne vykonáva podnikateľskú činnosť v jeho predmete podnikania, v ktorej by mohol správca pri splnení zákonných podmienok pokračovať. Pokiaľ ide o úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze, tento v minulosti podnikal v odvetví mäsopriemyslu, pričom už niekoľko mesiacov pred vyhlásením konkurzu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, prevádzka jeho podniku už bola ukončená, majetok úpadcu sa v čase vyhlásenia konkurzu nachádzal v značne schátralom a prevádzky neschopnom stave, a preto ani správca objektívne nemohol po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní podniku úpadcu. Z tohto dôvodu nemôže byť ani žalovaná pohľadávka žalobcu pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že úpadca po vyhlásení konkurzu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. V pracovnom pomere už zostali iba tí zamestnanci úpadcu, ktorý nevykonávali žiadnu činnosť, pretože boli nepretržite od času pred vyhlásením konkurzu až do skončenia ich pracovného pomeru uznaní za práce neschopní, prípadne boli na rodičovskej dovolenke. Takou zamestnankyňou úpadcu bola aj S. N., ktorej neuhradených odvodov na sociálne poistenie za obdobie 05/2013 sa týka žalovaná pohľadávka. Táto skutočnosť bola súdu riadne preukázaná a nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že Krajský súd v Trenčíne žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, ako aj k náhrade trov odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 39R/1/2013-168 zo dňa 12.03.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 55/2013 zo dňa 19.03.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze, Ovocná 205, Topoľčany, IČO 36 539 431, pričom za správcu bol ustanovený žalovaný. V prípade žalovanej pohľadávky sa jedná o neuhradené poistné na sociálne poistenie týkajúce sa zamestnankyne úpadcu za mesiac máj 2013, v ktorom mesiaci žalovaný ukončil pracovný pomer s touto zamestnankyňou ku dňu 16.05.2013 z dôvodu nadbytočnosti. Od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do ukončenia pracovného pomeru bola uvedená zamestnankyňa uznaná za práceneschopnú a poberala nemocenské.
13. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. - pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
14. Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. - pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
15. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že žalovaný neprevádzkoval podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu a preto ani žalovaná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i zákona č. 7/2005 Z.z., nakoľko nesúvisela s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Pre prevádzkovanie podniku počas konkurzu v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. nepostačuje, aby úpadca evidoval zamestnancov, ale je rozhodujúce, či zamestnanci aj vykonávali prácu po vyhlásení konkurzu.
16. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď mal za to, že žaloba je dôvodná. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii presne kvalifikuje, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate. Z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, že pohľadávky, ktoré vzniknú nezaplatením poistného na sociálne poistenie sú len tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ide teda o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a týkajú sa zamestnancov resp. zamestnanca, ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Pokiaľ správca zamestnancovi neprideľuje žiadnu prácu a tento nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s prevádzkovaním podniku, nemôže ísť o pohľadávku proti podstate v zmysle uvedeného ustanovenia. Pohľadávky proti podstate sú teda len tie, ktoré splnia zákonné kritéria. V predmetnom konaní nebolo preukázané, že by zamestnankyňa, za ktorú si žalobca uplatnil pohľadávku na sociálnom poistení vykonávala akúkoľvek činnosť v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Prevádzkovanie podniku v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. nie je možné vykladať s s odkazom na definíciu podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka. Prevádzkovaním podniku podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je faktické vykonávanie určitej činnosti v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Nepostačuje len evidencia zamestnancov bez ďalšieho, to zn. bez toho, aby títo zamestnanci aj fakticky nejakú činnosť vykonávali. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, ktorý rozhodoval vo veci nie ako súd dovolací, ale bol v uvedenej veci tiež len súdom odvolacím, tak ako je Krajský súd v Trenčíne v tejto veci je súdom odvolacím.
17. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, ak je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
18. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).